Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-85-2017.pdf
PDF · 118.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému M. C., pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2018 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaný
M. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom H. X, okres M., na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
na presne nezistenom mieste v presne nezistenú dobu bez povolenia sebe zadovážil a následne bez povolenia držal najneskôr do 10.01.2017 v budove autodielne, nehnuteľnosti umiestnenej na parcele č. XXX/XX, súpisného čísla XXX, ktorá sa nachádza v obci W. U., k. ú. W. U., zapísaná na LV č. XXX
- 1 ks náboj so stredovým zápalom, českej výroby, kalibru 9 mm Luger, laborovaný mosadznou nábojnicou s dnovou signatúrou: „S & B 9 x 19 08" a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou, v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení ide podľa § 2 ods. 1 písm. g) o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) o náboj, pričom na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;
- 1 ks náboj so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 7,62 x 25 Tokarev, laborovaný mosadznou nábojnicou s dnovou signatúrou: „bxn I 53" a celoplášťovou tombakom plátovanou strelou, pričom z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboj a na nadobúdame vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;
- 1 ks náboj so stredovým zápalom, československej výroby, kalibru 9 mm Browning Court, laborovaný mosadznou nábojnicou s dnovou signatúrou: „S & B 9 mm Br. C." a celoplášťovou niklovanou strelou, pričom z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboj a na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27;
- 9 ks nábojov so stredovým zápalom, ruskej výroby, kalibru 9 mm Makarov, laborované mosadznými nábojnicami s dnovou signatúrou: „38 88" a celoplášťovým tombakom plátovanými strelami,
- 5 ks nábojov so stredovým zápalom, maďarskej výroby, kalibru 9 mm Makarov, laborované mosadznými nábojnicami s dnovou signatúrou: MFS 9x18 MAK" a celoplášťovým tombakom plátovanými strelami, kde z technického hľadiska v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení podľa § 2 ods. 1 písm. g) ide o strelivo a ods. 2 príloha č. 6 ods. D písm. a) ide o náboje, pričom na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú § 8 až § 14 a § 27,
t e d a
sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,
č í m s p á c h a l
prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného M. a C.A, nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom H. X, okres M., na slobode,
o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y , ktorou mu bolo kladené za vinu, že
od presne nezistenej doby do 19.10 hod. dňa 10.01.2017 v Liptovskej Teplej, okres M. v budove autodielne, nehnuteľnosti na parcele č. XXX/XX, neoprávnene pri sebe prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks igelitový sáčok s uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky - metamfetamínu o celkovej hmotnosti 140 mg s obsahom metamfetamínu viac ako 20 mg čistej látky, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam, ktorá mu bola zaistená dňa 10.01.2017 pri osobnej prehliadke vykonanej na základe príkazu vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ M. pod ČVS: ORP-370/VYS-RK-2016 zo dňa 09.10.2017, metamfetamín (pervitín) je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov,
t e d a , ž e
neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .
odôvodnenie:
Na M. C. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 18.10.2017 obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, ako aj pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Okresný súd Ružomberok dňa 23.10.2017 vydal pod sp. zn. 1T/85/2017-197 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného M. C. uznal vinným z vyššie uvedených prečinov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a uložil mu tiež ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odpor.
V písomnom odpore obžalovaný namietol zákonnosť vykonania domovej prehliadky vo vzťahu k nájdenému a zaistenému strelivu a pokiaľ sa týka druhého skutku, zaistené množstvo pervitínu, ktorého prechovávanie sa mu kladie za vinu, u neho nepredstavuje ani jednu obvyklú jednorazovú dávku, ktorá je nevyhnutným predpokladom k jeho prípadnej trestnej zodpovednosti.
Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Popísal priebeh osobnej prehliadky, pri ktorej mu bola nájdená biela kryštalická látka, papiere, ktoré mu policajti dali, však nečítal, iba ich prevzal. Vypovedal, že nie je konzumentom psychotropných a omamných látok, k zaisteným stopám, v prípade ktorých bola následne znaleckým skúmaním zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, sa vyjadril, že tieto mu nepatria a nevie, ako sa u neho ocitli.
Pokiaľ sa týka nábojov, tieto našiel postupne na rôznych miestach a slúžili mu len ako dekorácia.
Výpoveď obžalovaného bola značne rozporuplná, nakoľko na jednej strane tvrdil, že nikdy nebol konzumentom a užívateľom drog, na druhej strane potvrdil, že sáčok s kryštalickou látkou mal pri sebe len tak, nakoľko ho niekto ponúkol. K zaistenému strelivu najskôr uviedol, že na vyzvanie polície, či ich dobrovoľne vydá, toto odmietol, následne však policajtom povedal, že im náboje dá. Potvrdil, že nikdy nebol držiteľom zbrojného preukazu a nemá žiadne skúsenosti so zbraňami alebo strelivom. Potvrdil, že pri osobnej prehliadke, ani pri prehliadke nebytových priestorov zo strany polície žiaden nátlak na neho robený nebol.
Na pojednávanie konané dňa 21.03.2018 sa obžalovaný dostavil pod vplyvom omamných a psychotropných látok, ktorá skutočnosť potom bola preukázaná aj odborných vyjadrením Súdno- lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska v Martine č. 112/2018 zo dňa 06.04.2018. Na ďalšie pojednávanie sa obžalovaný nedostavil s odôvodnením, že utrpel zranenie a v prípade posledného pojednávania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
V konaní pred súdom vypočutá znalkyňa MUDr. Ružena Mojžišová uviedla, že u obžalovaného ako pacienta bola zistená výrazná psychická závislosť od pervitínu, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj v psychologickom posudku Mgr. D., ktorý konštatoval aj organické zmeny ľahkého stupňa u menovaného. Ovládacie, ako aj rozpoznávacie schopnosti obžalovaného neboli narušené, podľa znalkyne v zásade ide o veľmi šikovného, manuálne zručného jedinca, ktorý môže byť prínosom pre spoločnosť, ako aj pre vlastnú rodinu a za účelom zabezpečenia tohto mu doporučila uložiť ústavnú protitoxikomanickú liečbu.
U obžalovaného bolo diagnostikované tretie vývojové štádium závislosti na omamných látkach, čo v podstate znamená, že pacient stratil kontrolu nad užívaním pervitínu. Uvedená skutočnosť znalkyňa verifikovala aj vyjadrením obžalovaného pri vyšetrení, ktorý jej potvrdil, že drogy musí užiť, aby vôbec mohol pracovať. Vzhľadom na dlhodobú závislosť má obžalovaný vybudovanú dobrú toleranciu na pervitín a jednoducho povedané, pokiaľ užije drogu, či je schopný opravovať autá. Obžalovaný potrebuje vyššie dávky pervitínu a hoci stanoviť hornú hranicu obvyklej jednorazovej dávky, ktorá je schopná ovplyvniť správanie sa konzumenta, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či ide o tzv. prvotného konzumenta alebo o dlhodobého konzumenta, kde sú tieto hranice posunuté podstatne vyššie. Znalkyňa sa vyjadrila aj k množstvu zaistenej omamnej látky, ktorá bola uvedená aj v skutkovej vete obžaloby, pričom podľa znalkyne takéto množstvo obžalovaného nemohlo ovplyvniť, nakoľko on vyžaduje vyššie dávky. Obžalovaný si vypestoval toleranciu a v súčasnej dobe potrebuje vyššie dávky, bez ktorých sa u neho prejavuje tzv. craving (silná túžba užiť pervitín). Jeho správanie je čisto založené na túžbe aplikovať si pervitín a akýmkoľvek spôsobom sa k nemu dostať a toto podľa znalkyne znamená prejav III. štádia, teda strata kontroly nad jeho užívaním. Znalkyňa zotrvala na závere, že vychádzajúc zo skutočnosti, s ktorými sa oboznámili pri vypracovaní znaleckého posudku, množstvo zaistených omamných a psychotropných látok nebolo schopné ovplyvniť jeho psychiku. Pri takomto množstve je obžalovaný schopný chodiť do práce, pracovať, opravovať autá. Takisto skutočnosť, že sa dostavil na pojednávanie pred súdom súc ovplyvnený omamnými látkami, svedčí jednoznačne o jeho závislosti.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči, odvetvia kriminalistickej balistiky a kriminalistickej toxikológie, a to za súhlasu prokurátora (§ 268 ods. 2 Trestného poriadku). Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej balistiky jednoznačne vyplynulo, že všetkých 17 kusov streliva, ktoré bolo zaistené u obžalovaného, spĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1 písm. g), ods. 2 príloha č. 6, ods. D písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, pričom na nadobúdanie vlastníctva streliva sa vzťahujú ustanovenia § 8 až 14 a § 27 citovaného zákona.
Zo znaleckého posudku z odvetvia kriminalistická toxikológia vyplynulo, že vyhodnotením stopy č. 1 bolo zistené, že sa jedná o kryštalickú látku o hmotnosti 0,14 gramu s obsahom metamfetamínu (báza) viac ako 20 miligramov čistej látky, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. V stopách č. 2, 3, 4 a 5 boli zistené stopy metamfetamínu. Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním ostatných listinných dôkazov zadovážených v prípravnom konaní, a to najmä zápisnicou o vykonaní osobnej prehliadky, fotodokumentáciou, ktorá bola v tejto súvislosti vykonaná, s príkazom prokurátora na prehliadku iných priestorov a pozemkov, so samotnou zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, s príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov, s fotodokumentáciami, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania vychádzajúc zo všeobecných zásad trestného konania (§ 2 Trestného poriadku), s prihliadnutím na ustanovenia § 10 a 12 Trestného poriadku, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný Rudolf Paľák svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona.
Je nepochybné, že strelivo, ktoré bolo nájdené u obžalovaného v budove autodielne, nehnuteľnosti umiestnenej na parcele č. XXX/XX, súpis. číslo XXX, k.ú. W. U. podlieha povoľovaciemu konaniu. V tejto súvislosti vyšetrovateľ ORPZ Ružomberok, OKP, oddelenie vyšetrovania vydal dňa 09.01.2017 pod č.ORPZ-RK-OKP-V-7/2017 príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, a to so súhlasom prokurátora, ktorý mu bol udelený dňa 09.01.2017. V rámci vykonávania prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako to vyplynulo aj zo zápisnice o vydaní veci (čl. 154) bol obžalovaný M. C. vyzvaný na vydanie vecí, a to 17 ks streliva nezisteného typu a značky. Z tejto zápisnice jednoznačne vyplýva, že obžalovaný všetkým poučeniam v plnej miere porozumel a náboje pre účely trestného konania dobrovoľne vydal. Ako už súd uviedol vyššie obžalovaný potvrdil, že počas vykonávania týchto úkonov na neho nebol robený žiaden nátlak.
Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Podľa článku 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
Podľa § 101 ods. 1, 2 Trestného poriadku, prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemkov, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu. Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.
Z ustanovenia § 101 ods. 1, 2 Trestného poriadku a § 199 ods. 1 až 3 Trestného poriadku vyplýva, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov možno nariadiť a vykonať aj pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, a to s účinkami začatia trestného stíhania takýmto zaisťovacím úkonom. Musí však byť splnená podmienka, že súčasne hrozí nebezpečenstvo z omeškania, teda že vzhľadom na hrozbu zničenia alebo zmarenia vykonania dôkazu, ktorý má byť zaistený, neznesie takýto úkon odklad na čas do vydania uznesenia o začatí trestného stíhania
(vznesenia obvinenia). Nebezpečenstvo z omeškania je v tomto prípade pojmovým ekvivalentom neodkladnosti úkonu (§ 10 ods. 17 Trestného poriadku).
Pri úkone, ktorý sa týka prehliadky iných priestorov alebo prehliadky pozemkov právo občana na rešpektovanie súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať kriminalite, ako aj povinnosti zisťovať a odhaľovať trestné činy. Teda právo na súkromný život je obmedzené týmito zákonnými cieľmi štátu. V posudzovanej veci je preto podstatnou okolnosťou, či prehliadkou iných priestorov a pozemkov bol sledovaný legálny cieľ a či tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný. Vstúpiť do obydlia, iných priestorov a na pozemok v zmysle § 103 ods. 1 Trestného poriadku môže policajt len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, alebo na ochranu štátu, dodržanie verejného poriadku, ochranu majetku alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník policajného zboru, vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, po vstupe na miesta uvedené v odseku 1, možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 ods. 4.
V zmysle § 104 ods. 1 Trestného poriadku, domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takémuto úkonu.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad, alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.
Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
Podľa § 106 ods. 1 Trestného poriadku, osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov alebo prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony, alebo vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
Podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku, do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účely trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Trestný poriadok v zmysle § 1 upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka, výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, ohliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenia, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, rešpektujúc ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku (ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania...).
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa snažil spochybniť zákonnosť takéhoto dôkazu tým skôr, že zaistené náboje neboli uvedené v zápisnici o prehliadke iných priestorov a pozemkov. Zápisnicu o vydanie veci vyhotovil ako nezúčastnená osoba M. M.. Tento však bol osobou vykonávajúcu prehliadku iných priestorov a pozemkov a teda podľa názoru obhajcu je vylúčené, aby počas jedného úkonu bola nejaká osoba súčasne tou osobou, ktorá tento úkon vykonáva i osobou nezúčastnenou. Navyše, príkaz sa mal vzťahovať iba na stavbu so súpisným číslom XXX, ktorá je zapísaná na CKN parc. č. XXX/XX, v k.ú. W. U., pričom strelivo nájdené v stavbe bez súpisného čísla, ktoré sa nachádza na parc. č. XXX/XX.
Takáto obrana obžalovaného podľa názoru konajúceho súdu neobstojí najmä vo svetle už citovaných ustanovení § 119 ods. 2 a 89 ods. 1 Trestného poriadku, a dobrovoľné vydanie veci dôležitej pre trestné konanie považuje súd za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.
Dobrovoľné vydanie veci po predchádzajúcej výzve (§ 104 ods. 1 Trestného poriadku) nebráni tomu, aby orgán vykonávajúci domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemkov nevykonal nariadený úkon. Iný postup by bol v rozpore s princípmi trestného konania, na základe ktorých sa takéto úkony vykonávajú.
Obžalovaný potvrdil, že strelivo nachádzal v rôznych časoch na rôznych miestach, toto zhromažďoval v priestoroch, ktoré užíva ako garáž.
Vo všeobecnosti platí, že akákoľvek osoba, ktorá nájde zbrane, strelivo, výbušniny alebo iné nebezpečné látky, je povinná bez meškania tieto predmety odovzdať na najbližšom oddelení policajného zboru. Obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu, nie je ani zberateľom, ktorý by mal na takúto činnosť oprávnenie. Obžalovaný teda v tomto smere konal minimálne z hľadiska subjektívnej stránky podľa § 15 písm. b) Trestného zákona a teda vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného držania a výroby strelných zbraní, streliva, ich súčasťami alebo komponentmi. V prípade § 294 Trestného zákona ide o ohrozovací trestný čin, popri ktorom postačuje hrozba abstraktného a z hľadiska času vzdialeného nebezpečenstva.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je živnostník, obec ho hodnotila ako v minulosti konfliktnejšieho mladého človeka, u ktorého v posledných štyroch až šiestich rokov zaznamenali miernu zmenu v jeho správaní. Motívom trestnej činnosti bol s najväčšou pravdepodobnosťou jeho ľahostajný prístup, keď v rozpore so zákonom a inými právnymi predpismi sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia, čo je v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z.z. a s vyhláškou č. 555/2003 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa odpisu registra priestupkov sa dopustil priestupkov na úseku dopravy a proti verejnému poriadku, podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ 4x súdom trestaný, v prvých troch prípadoch sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/13/2016 zo dňa 29.02.2016, právoplatným 18.03.2016, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky, a to pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil skutočnosť, že skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli.
Na základe vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj § 31 ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo zvýšenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia, ak prevyšuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu.
Základná trestná sadzba, ktorú zákon spája s prečinom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, sa pohybuje v rozpätí od jedného do piatich rokov. Zvýšená dolná hranica trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia potom sa pohybuje v rozpätí od dvadsaťosem mesiacov až do piatich rokov. Súd jeho toho názoru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov splní účel sledovaný zákonom, či už z hľadiska individuálnej alebo generálnej prevencie, pričom nemožno zároveň obísť skutočnosť, že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Nakoľko obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin nebol, na výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžaloba kládla M.ovi C.ovi za vinu aj spáchanie prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, pretože neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku.
Hoci obžalovaný dôvodil, že nie je užívateľom, ani konzumentom drog, na druhej strane priznal počas prehliadky nebytových a iných priestorov..., že nájdený igelitový sáčok s obsahom bielej kryštalickej látky mal pre vlastnú potrebu. Skutočnosť, že ide o osobu závislú od užívania omamných a psychotropných látok potvrdila v znaleckom posudku aj znalkyňa z odboru zdravotníctva - psychiatrie, ako aj konanie obžalovaného, ktorý sa na hlavné pojednávanie dostavil pod vplyvom omamných a psychotropných látok.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia trestným podľa odseku 1 je len také konanie páchateľa, ktorý neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurz, a to od množstva spôsobilosť po jeho užití ovplyvniť psychiku človeka, resp. ktoré znamená nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život, vrátane nebezpečenstva vyvolania návyku na užívanie takejto látky, alebo ktoré je schopné ovplyvniť sociálne správanie až po množstvo, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie. Z uvedeného vyplýva, že trestným je neoprávnené prechovávanie omamnej látky...bez ohľadu na ich množstvo. Zákonnodárca však miernejším trestným postihom privileguje len neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, resp. ich prechovávanie pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu.
Podľa § 135 ods. 1 Trestného zákona, sa prechovávanie drog pre vlastnú potrebu rozumie mať v neoprávnenej držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú potrebu.
Zákon teda výslovne stanovuje, v akom množstve najviac možno mať v neoprávnene v držbe omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona. Aj z rozhodnutia Tpj 58/2017 vyplýva, že z uvedenej skutočnosti v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať, že by prechovávanie omamnej látky v množstve menšom, než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedajúcom obvykle jednorazovej dávke na požitie, malo byť automaticky beztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jeho užití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).
Podľa znaleckého posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu igelitový sáčok nájdený u obžalovaného dňa 10.01.2017 obsahoval metamfetamín o celkovej hmotnosti 140 mg s obsahom metamfetamínu viac ako 20 mg čistej látky, čo zodpovedá dvom bežným jednotlivým dávkam.
Znalkyňa MUDr. Mojžišová jednoznačne uviedla, že 0,14 g metamfetamínu s obsahom viac ako 20 mg čistej látky nemohlo ovplyvniť psychiku obžalovaného, ovplyvniť jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Podľa znalkyne obžalovaný si vypestoval toleranciu, nakoľko pervitín začal užívať od svojich 26 rokov, došlo u neho k rozvinutiu crawingu (silná túžba užiť pervitín), na druhej strane užívanie drog ho výraznejšie neovplyvňuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol schopný chodiť do roboty a opravovať autá.
Podľa ustálenej súdnej praxe, ak páchateľ prechováva pre osobnú potrebu drogu v množstve hmotnostne menšom, ako je obvykle jednorazová dávka na použitie, je vždy potrebné skúmať, či
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je závažnosť jeho konania nepatrná, resp. u mladistvého páchateľa malá (§ 10 ods. 2, § 95 ods. 2 Trestného zákona). Ide o zákonnom predpokladaný materiálny korektív, ktorý je spôsobilý negovať záver o trestnosti činu, ktorého ostatné znaky sú inak naplnené.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva - psychiatrie, z výpovede znalkyne pred súdom, s prihliadnutím na množstvo drogy, ktorá bola u obžalovaného nájdená, dospel súd k záveru, že skutok tak, ako bol popísaný v obžalobe Okresnej prokuratúry Ružomberok, sa stal, ale z dôvodu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o trestný čin, a preto obžalovaného M. C. oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod tohto skutku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.