Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/221/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Ružinovská 40, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, zast.: AK Kovár a partneri s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, proti žalovanému: Madal Bal s.r.o., Pod gaštanmi 4F, Bratislava - mestská časť Vrakuňa 821 07, IČO: 31 380 522, zast.: STEINIGER | law firm, s.r o., Jasovská 17, Bratislava 851 07, o zaplatenie 252.000,- EUR s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 252.000,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.05.2016 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 252.000,- EUR od 13.05.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 252.000,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13.05.2016 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 252.000,- EUR od 13.05.2016 do zaplatenia ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, titulom nezaplatenia odmeny za poskytované právne služby v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovanému poskytoval právne služby nepretržite počnúc od roku 2007. V priebehu tohto obdobia uzatvorili postupne niekoľko zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, pričom každá následná zmluva nahrádzala zmluvu predchádzajúcu. Naposledy boli právne služby pre žalovaného poskytované na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014 (ďalej len „Zmluva“), ktorá nahradila dovtedy platnú zmluvu zo dňa 1.10.2012 a tá zase zmluvu zo dňa 1.3.2011. Podľa článku III. ods. 3 Zmluvy prislúchala žalobcovi paušálna mesačná odmena vo výške 1.000,- EUR bez DPH. Podľa článku III. ods. 5 Zmluvy si sporové strany osobitne, nad rámec mesačného paušálu dohodnutého v článku III. ods. 3 Zmluvy, dohodli odmenu za právne služby poskytované žalovanému v súvislosti s výstavbou projektu Logistický areál U. - Q. (t.j. právne zastrešenie realizácie projektu - úprava zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi a dodávateľmi, zhotoviteľom diela, ako aj tretími osobami zúčastnenými na projekte a ďalšie úkony podľa potreby a požiadaviek žalovaného) vo výške 250.000,- EUR bez DPH. Výška odmeny bola dohodnutá vzhľadom na rozsah poskytovaných právnych služieb a potrebu osobnej účasti žalobcu pri realizácii výstavby. Sporové strany sa dohodli, že žalovaný bude uhrádzať žalobcovi dohodnutú odmenu v pravidelných a rovnomerných mesačných platbách, každá vo výške

2.000,- EUR, počnúc od septembra 2014 spoločne s paušálnou odmenou dohodnutou v článku III. ods. 3. Zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.1.2025. Podľa článku IV ods. 4 Zmluvy bolo dohodnuté, že ukončením Zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby jej trvania z akéhokoľvek dôvodu alebo právneho titulu, nezaniká nárok žalobcu na zaplatenie odmeny dohodnutej sporovými stranami v čl. III ods. 5 Zmluvy, ktorej nesplatená časť sa stáva splatnou okamihom ukončenia Zmluvy s tým, že žalovaný bol povinný zostávajúcu časť odmeny uhradiť žalobcovi na základe faktúry vystavenej žalobcom. Dňa 27.4.2016 bola žalobcovi doručená žalovaného výpoveď Zmluvy zo dňa 25.4.2016, v dôsledku ktorej bola Zmluva ukončená ku dňu doručenia predmetnej výpovede. Napriek tomu, že žalovaný vo svojej výpovedi nesprávne označil Zmluvu ako „Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1.3.2011“, žalobca listom zo dňa 2.5.2016 oznámil žalovanému akceptáciu jeho výpovede. Žalobca zároveň vystavil faktúru č. XXXXXXX zo dňa 2.5.2016, splatnú dňa 12.5.2016 na sumu 252.000,- EUR s DPH (210.000,- EUR bez DPH) ako zostávajúcu nesplatenú časť odmeny prislúchajúcu žalobcovi podľa čl. III ods. 5 Zmluvy, keďže počnúc od mesiaca september 2014 uhradil žalovaný žalobcovi z dohodnutej odmeny celkom 40.000,- EUR bez DPH (20 mesiacov x 2.000,- EUR). Faktúra spoločne so sprievodným listom bola žalovanému doručená dňa 4.5.2016. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nehradil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX v lehote jej splatnosti, žalobca ho písomne vyzval, listom zo dňa 13.5.2016, na úhradu dlhu a poskytol mu dodatočnú lehotu. Výzva na úhradu faktúry č. XXXXXXX bola žalovanému doručená dňa 17.5.2016 a dodatočne poskytnutá lehota na úhradu dlhu uplynula dňom 27.5.2016. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi napriek výzve, ktorej obsahom bolo upozornenie žalovaného na prípadné následky nesplnenia si jeho peňažného záväzku, do dnešného dňa nesplnil. Žalobca riadne poskytol žalovanému dohodnuté právne služby podľa Zmluvy a výstavba projektu Logistický areál U. - Q. bola realizovaná úspešne za aktívnej účasti žalobcu. Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal žalobcom poskytnuté právne služby a nenamietal ani vystavenú faktúru č. XXXXXXX. Odmena podľa čl. III ods. 5 Zmluvy bola vzájomne dohodnutá sporovými stranami po predchádzajúcich rokovaniach, v rámci ktorých výšku odmeny navrhol samotný žalovaný, pričom Zmluva bola zo strany žalovaného podpísaná dňa 11.8.2014 vtedajším konateľom p. T.. H.E. Š. a následne bola schválená novými členmi štatutárneho orgánu spoločnosti a to na osobnom stretnutí dňa 7.10.2015. Žalovaný od septembra 2014 do apríla 2016 riadne uhrádzal dohodnuté splátky odmeny a to v celkovej výške 40.000,- EUR bez DPH. Neuhradenú časť odmeny vo výške 210.000,- EUR bez DPH žalovaný však do dnešného dňa neuhradil, v dôsledku čoho žalobca eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 252.000,- EUR s prísl., ktorú si týmto uplatňuje. Na základe článku III. ods. 12 Zmluvy si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 252.000,- EUR od 13.5.2016 do zaplatenia.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou svedka T.. H. Š.M., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci dňa 11.8.2014. Podľa čl. III ods. 5 Zmluvy si navyše nad rámec mesačného paušálu dohodnutého v čl. III ods. 3 Zmluvy dohodli odmenu za právne služby v súvislosti s výstavbou Logistického areálu U. - Q. vo výške 250.000,- EUR bez DPH. Podľa článku IV ods. 4 Zmluvy sa dohodli, že ukončením zmluvy nezanikne nárok žalobcu na zaplatenie odmeny, ktorej nesplatená časť sa stáva splatnou okamihom ukončenia zmluvy s tým, že žalovaný je povinný zostávajúcu časť odmeny uhradiť na základe vystavenej faktúry. Dňa 27.4.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď Zmluvy od žalovaného, žalobca listom zo dňa 2.5.2016 oznámil žalovanému akceptáciu jeho výpovede a vystavil faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 12.5.2016. Žalovaný od septembra 2014 do apríla 2016 riadne uhrádzal splátky odmeny celkovo 40.000,- EUR bez DPH. Výzva na úhradu faktúry bola žalovanému doručená 17.5.2016 a dodatočne poskytnutá lehota, ktorá uplynula 27.5.2016. Zo zápisnice zo stretnutia medzi žalobcom a žalovaným zo 7.10.2015 vyplýva, že Zmluva o poskytovaní právnej pomoci z 11.8.2014 nahradila dovtedy platnú zmluvu z 1.10.2012 z dôvodu záujmu žalovaného o právne služby žalobcu pri realizácii projektu N. E. U. - Q., čo vyžadovalo väčší rozsah poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu a jeho osobnú účasť pri realizácii projektu. V zmluve sa strany dohodli okrem iného na osobitnej odmene pre žalobcu vo výške 250.000,- EUR za právne služby súvisiace s projektom. Táto odmena je a bude naďalej splácané v mesačných splátkach po 2.000,- EUR, pričom konatelia žalovaného potvrdzujú, že zo strany spoločnosti neboli vznesené námietky voči službám poskytnutých žalobcom pri realizácii projektu a preto nárok žalobcu na dohodnutú odmenu uznávajú čo do dôvodu a výšky. Konatelia žalovaného podpisom potvrdzujú svoj súhlas so Zmluvou a nemajú voči jej ustanoveniam žiadne výhrady.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať za duplicitné plnenia neprimerane vysokú odmenu za situácie, keď žalobcovi už bola prostredníctvom faktúr zaplatených nad rámec zmluvy a aj prostredníctvom faktúr inej spriaznenej firmy (GREAT FUTURE) vyplatená veľmi vysoká odmena.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.8.2016 uviedol, že poskytoval výlučne právne služby. Spoločnosť GREAT FUTURE, s.r.o. právne služby neposkytovala a ani nezastrešovala projekt po právnej stránke (ale išlo o činnosť stavebnú, technickú, konzultačnú poradenskú, administratívnu či ekonomickú). Je preto vylúčené, aby žalobca a uvedená spoločnosť poskytovali žalovanému identické plnenia.

7. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že je nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014, ktorá nahradila dovtedy platnú zmluvu medzi stranami zo dňa 1.10.2012. Vzhľadom na väčší rozsah poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu, než to bolo dovtedy, ako aj na jeho osobnú účasť pri realizácii tohto projektu bola uzavretá vyššie spomínaná zmluva. Sporové strany bez problémov túto zmluvu plnili, žiadna zo strán nenamietala nejaké pochybenia v rámci jej plnenia. Podľa názoru žalobcu je táto zmluva právne perfektná a platná, po formálnej stránke ani nebola napádaná a sporná v tomto konaní. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.1.2025. Podľa čl. 4 odsek 4 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že ukončením tejto zmluvy pred uplynutím doby jej trvania z akéhokoľvek dôvodu alebo právneho titulu nezaniká nárok žalobcu na zaplatenie odmeny dohodnutej v čl. III ods. 5. Žalovaný bol podľa tejto zmluvy povinný zostávajúcu nezaplatenú časť odmeny uhradiť žalobcovi na základe vystavenej faktúry žalobcom. Keďže bola žalobcovi doručená zo strany žalovaného výpoveď predmetnej zmluvy dňa 27.4.2016, žalobca pokračoval podľa týchto dohodnutých ustanovení zmluvy a vystavil pre žalovaného faktúru č. XXXXXXX zo dňa 2.5.2016 splatnú 12.5.2016 na sumu 252 tis. EUR s DPH ako zostávajúcu nesplatenú časť odmeny prislúchajúcu žalobcovi podľa tejto zmluvy. Žalobca riadne poskytoval plnenie dohodnuté podľa predmetnej zmluvy, najmä právne služby, ako aj jeho aktívnu účasť v prípade plnenia projektu Logistický areál U.- Q., čo nebolo spochybnené ani svedeckou výpoveďou, ani od predošlého konateľa a boli tieto skutočnosti touto svedeckou výpoveďou potvrdené. Ostatne, tieto skutočnosti nenamietal ani žalovaný v tomto konaní. Takisto žalovaný ani túto predmetnú faktúru neodmietol, iba ju nesplnil. Zo zápisnice zo stretnutia zo dňa 7.10.2015 uskutočnenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola vyhotovená z tohto stretnutia v písomnej forme je nepochybné, že uvedené veci sporové strany prejednali, noví konatelia na strane žalovaného svojim podpisom potvrdili, že táto zmluva existuje a bola riadne plnená, nebola spochybňovaná a v závere tejto zápisnice uvádzajú, že neboli vznesené námietky voči službám poskytnutým žalobcom pri realizácii tohto projektu, preto nárok žalobcu na dohodnutú odmenu uznávajú čo do dôvodu a výšky. Žalobca je názoru, že tento prejav ich vôle má za následok zákonné uznanie záväzku podľa § 323 Obch. zák. so všetkými jeho zákonnými dôsledkami. Pokiaľ ide o dôkazy produkované v tomto konaní, tak tieto dôkazy nemajú s predmetom sporu nič spoločné, na právnu kvalifikáciu tejto žaloby sú irelevantné.

8. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že nedošlo k dôveryhodnému preukázaniu skutkového stavu tak, ako ho tvrdí žalobca. Preukazovanie skutkového stavu na základe tvrdenia žalobcu a výpovede svedka, ktorým bol bývalý konateľ p. Š. nepovažuje žalovaný za dôveryhodné, nakoľko výpoveď svedka bola opakovane a vo viacerých bodoch v rozpore s právnym stavom, ktorý tvrdí žalobca. Svedok viackrát uvádzal skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. A nebol spôsobilý preukázať existenciu jednotlivých ustanovení zmluvy tak, ako to tvrdí žalobca. V tejto súvislosti poukázal súčasne aj na existenciu osobného priateľského vzťahu medzi osobou žalobcu a členom jeho rodiny, ktorý existoval ešte pred uzavretím jednotlivých zmlúv právnych služieb a je základom pre preukázanie zaujatosti svedka voči osobe žalovaného. Z právnych úkonov, ktoré konateľ spoločnosti žalovaného uzavrel s osobou alebo firmami žalobcu vyplýva, že išlo o zjavne nevýhodné zmluvy jednostranne uzavreté v prospech žalobcu, čo takisto nasvedčuje o zaujatosti svedka voči osobe žalovaného. K týmto skutočnostiam súčasne uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania nebola žalovanému známa, ani nijakým spôsobom administratívne alebo účtovne evidovaná v spoločnosti počas celej dĺžky trvania údajného právneho vzťahu, ktorý je predmetom tejto žaloby. Uvedená zmluva sa vyskytla až po vypovedaní zmluvy o poskytovaní právnych služieb z r. 2011, ktorá bola spoločnosti jedinou známou zmluvou, podľa ktorej sa dovtedy postupovalo. Žalobca predložil túto zmluvu až po ukončení spolupráce s jeho advokátskou kanceláriou. V tejto súvislosti odkázal na písomne dôkazy v súdnom spise a výpovede žalovaného. Zároveň mal za to, že preukazovanie právneho stavu odkazovaním na uhradené faktúry v tomto prípade neobstojí. K úhrade týchto faktúr došlo na

základe presvedčenia žalovaného, že hradí ceny právnych služieb podľa zmluvy podľa r. 2011 a ich navýšená výška predstavuje len jednotlivé úhrady za správne poplatky a odmeny za vymáhanie pohľadávok, nie je preto možné považovať tieto úhrady za uhradenie ceny právnych služieb podľa údajne existujúcej zmluvy, v ktorej boli tieto ceny právnych služieb oproti zmluve z r. 2011 navýšené. V tejto súvislosti odmietol tvrdenie žalobcu, že došlo k uznaniu existencie zmluvy na základe úhrady týchto faktúr. Pripomenul, že úhradou jednotlivých faktúr došlo k uznaniu fakturovanej sumy, avšak nie samotnej zmluvy. Konanie bývalého konateľa p. Š. a osoby žalobcu považujeme za konanie v zhode, ktoré malo viesť k poškodeniu spoločnosti žalovaného, čo vyplýva aj z viacerých skutkových okolností sprevádzajúcich právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré nasvedčujú tomu, že systematicky dochádzalo k zneužívaniu postavenia žalobcu ako právneho zástupcu žalovaného a k dolóznym skutkovým okolnostiam. Žalovaný si nebol vedomý existencie zmluvy, ktorá je predmetom konania. V zmysle tejto zmluvy sa nefakturovalo, nie je súčasťou ani administratívnej evidencie, ani účtovnej a k jej vytvoreniu došlo po rozviazaní právnych služieb poskytovaných zo strany žalobcu.

9. Svedok T.. H. Š. k veci uviedol, že v spoločnosti žalovaného bol od 1994 do 2015 jej riaditeľom a konateľom a výška odmeny bola predmetom rokovania. Keď R.. F. požadoval sumu cez 300.000,- EUR, s týmto nesúhlasili a nakoniec sa dohodli na sume 250.000,- EUR s tým, že táto odmena bude vyplácaná v mesačných platbách až do r. 2025. Zároveň R.. F. sľúbil znížiť výšku paušálnej platby za poskytnuté služby okolo 400,- EUR, kt. mali predstavovať odmenu za vymáhanie pohľadávok, pričom túto činnosť mal aj naďalej vykonávať. Dohodnutá odmena sa po častiach 2.000,- EUR platila, a to aj po jeho odchode, kedy veci odovzdal novému konateľovi p. W.. Nepamätal si, že by boli nejaké výhrady voči službám, ktoré R.. F. poskytoval, pričom s prihliadnutím na hodnotu projektu sa mu uvedená odmena zdala byť primeraná. Uviedol, že bol si vedomý výšky odmeny a zmluvnej pokuty, ktorá bola v zmluve dojednaná s plnou vážnosťou svojej zodpovednosti ako konateľa voči spoločnosti.

10. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

11. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

12. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

13. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

14. Podľa Článku III. ods. 5. Zmluvy, zmluvné strany si osobitne, nad rámec mesačného paušálu dohodnutého v ods. 3 tohto článku, dohodli odmenu za právne služby advokáta poskytované klientovi v súvislosti s výstavbou projektu Logistický areál U. - Q. (ďalej aj ako „projekt“ alebo „dielo“), t.j. právne zastrešenie realizácie projektu (úprava zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi a dodávateľmi klienta, zhotoviteľom diela, ako aj tretími osobami zúčastnenými na projekte a ďalšie úkony podľa potreby a požiadaviek klienta) a to vo výške 250.000,- EUR (slovom: dvestopäťdesiattisíc EUR). Výška odmeny bola dohodnutá zmluvnými stranami vzhľadom na rozsah poskytovaných právnych služieb a potrebu osobnej účasti Advokáta pri realizácii diela. Advokát sa zaväzuje klientovi poskytovať predmetné právne služby počas celej doby realizácie diela až do jeho riadneho prevzatia klientom od zhotoviteľa diela a do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom zmluvné strany prehlasujú, že advokát tieto služby poskytuje klientovi od počiatku realizácie projektu. Klient je oprávnený vzniesť voči službám poskytnutých advokátom podľa tohto odseku námietky v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa prevzatia diela klientom, resp. od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastane neskôr. V prípade, ak nebudú zo strany klienta námietky vznesené v dohodnutej lehote, považujú sa služby zo strany advokáta za riadne poskytnuté. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že klient uhradí advokátovi dohodnutú odmenu vo výške 250.000,- EUR v pravidelných a rovnomerných mesačných platbách, každá vo výške 2.000,- EUR. Advokát je oprávnený vyfakturovať prvú splátku odmeny v sume 2.000,- EUR v mesiaci september 2014. Zmluvné strany sa dohodli, že jednotlivé splátky dohodnutej odmeny bude advokát fakturovať klientovi mesačne spoločne s paušálnou

odmenou dohodnutou zmluvnými stranami v odseku 3. tohto článku. V prípade, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej z dohodnutých splátok odmeny, stane sa odmena bez ďalšieho splatná v celom rozsahu.

15. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa Článku III. ods. 12. Zmluvy, v prípade omeškania klienta s vyplatením odmeny podľa tohto článku zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,05 % z neuhradenej odmeny za každý deň omeškania.

18. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.03.2016 je vo výške 0,00 % ročne.

23. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

26. Predmetom konania je zaplatenie odmeny advokáta za poskytovanie právnej služby v súvislosti s výstavbou projektu Logistický park U. - Q.Á. na základe písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014.

27. Účastníkmi uzavretú zmluvu možno zaradiť pod zmluvný typ mandátnej zmluvy upravenej v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Odmena advokáta bola určená na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným ako kombinácia odmeny paušálnej mesačnej (čl. III. ods. 2. písm. a.), odmeny hodinovej (čl. III. ods. 2. písm. b.), odmena paušálna podľa ods. 5 (čl. III. ods. 2. písm. c.) a odmeny podielovej (čl. III. ods. 2. písm. d.). Paušálna odmena sa zvyčajne dojednáva v prípade, ak klient požaduje od advokátskej kancelárie právne služby počas dlhšej doby alebo vo väčšom rozsahu. Paušálna odmena by v takom prípade mala pokrývať odmenu advokáta bez ohľadu na požadované množstvo právnych služieb.

Neoddeliteľnou súčasťou poskytovaných služieb by okrem osobných konzultácií mali byť aj konzultácie po telefóne, faxom alebo e-mailom. Jedná sa o pevnú čiastku za spravidla mesačné, štvrťročné alebo ročné obdobie, počas ktorého advokát poskytuje klientovi právnu službu dohodnutého druhu.

28. Vykonaným dokazovaním, a to jednak výsluchom svedka T.. Š. ako aj zápisnicou zo stretnutia zo dňa 7.10.2015, bolo preukázané, že žalobca právne služby poskytoval, pričom žalovaný nepreukázal, že by voči ich rozsahu a kvalite vzniesol nejaké námietky. Žalobcovi tak patrí dohodnutá paušálna odmena, ktorá mu ešte nebola žalovaným uhradená. Žalovaný doposiaľ žalobcovi uhradil z dohodnutej odmeny sumu 40.000,- EUR, čo možno v danom prípade považovať za uznanie záväzku.

29. Náležitosti uznania záväzku, a to tak formálne ako aj obsahové, spĺňa aj písomné vyhotovenie Zápisnice zo stretnutia medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.10.2015, pričom predmetom rokovania bola Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014. Zápisnicu podpísali obaja konatelia žalovaného s tým, že v nej uznávajú nárok žalobcu na dohodnutú odmenu čo do dôvodu a výšky, keďže voči službám poskytnutých žalobcom neboli vznesené námietky. Uznávaný záväzok bol jednoznačne a nezameniteľne identifikovateľný a určitý.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.

31. „Vzhľadom na komplexnú odchylnú úpravu uznania záväzku v Obchodnom zákonníku sa v obchodných vzťahoch právna úprava Občianskeho zákonníka nepoužije. Ustanovenie § 323 ods. 1 ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý“, t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odseku 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Pokiaľ je však záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom, ak rozsah uznania nie je nijako obmedzený, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods. 1 obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 32Odo/811/2004 z 30. augusta 2005)

32. „Záväzok, ktorého sa uznanie týka, treba identifikovať takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným (napr. uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný, a pod.). Ak dlžník nemá voči veriteľovi v čase uznania iný záväzok alebo iné záväzky zo zmluvy (zmlúv) o úvere (teda iné záväzky zameniteľné s uznávaným záväzkom), potom platí, že záväzok je v uznaní dostatočne určito identifikovaný aj vtedy, ak vymedzuje len údaj o osobe veriteľa, výške plnenia a označení, že ide o záväzok zo zmluvy o úvere (bez toho, že by bolo treba zmluvu o úvere bližšie špecifikovať napr. číslom či dátumom uzavretia).“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. augusta 2008 sp. zn. 29Odo/1489/2006)

33. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32Odo/1160/2003 z 26. augusta 2004)

34. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať

bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32Odo/453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32Odo/1323/2004 z 21. júna 2004)

35. „V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 nestačia. Ak súd nerešpektoval ustanovenie § 133 OSP a vychádzal z toho, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, jeho postup bol v danom prípade v rozpore s ustanovením § 133 OSP, keďže smeroval k preukázaniu toho, čo malo byť považované za preukázané (existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným).“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/2854/1999 z 25. októbra 1999)

36. K otázke jasnej a určitej špecifikácii pohľadávky súd uvádza, že v danom prípade, pokiaľ je pohľadávka identifikovaná odkazom na konkrétnu zmluvu, možno to považovať za dostatočne určité, ak je navyše uvedená aj jej presná výška. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu teóriu k danej problematike: „Z hľadiska obsahu vyžaduje uznanie určitého záväzku, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. požaduje jednoznačné určenie uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť. Treba však rešpektovať všetky všeobecné požiadavky kladené na právne úkony. Preto nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú presne použité výrazy "uznanie", alebo je výslovne vymedzený rozsah, v ktorom sa záväzok uznáva. V každom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa často vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad (faktúra). Pokiaľ by rozsah uznania záväzku nebol určený, má sa za to, že sa uznáva záväzok v celom rozsahu.“ (Oľga Ovečková a kolektív; ; Komentár; Druhé, doplnené a prepracované vydanie)

37. V konečnom dôsledku je možné uznať aj taký záväzok, ktorého výška nie je v uznávacom prejave presne špecifikovaná. „Ustanovenie § 323 ods. 1 Obch. zák. ustanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok určitý, t.j. musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odseku 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Pokiaľ je však záväzok dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, potom, ak rozsah uznania nie je nijako obmedzený, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom rozsahu aj bez toho, že by bola uvedená jeho výška. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods. 1 Obch. zák. obsahuje úplne jednoznačnú požiadavku na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok vymedzený uvedeným spôsobom.“ uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30.8.2005, sp. zn. 32Odo/811/2004)

38. Na základe uvedených skutočností je nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti odmeny dôvodný, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 252.000,- EUR. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže vychádza základnej úrokovej sadzby

NBS a Európskej centrálnej banky v rozhodnom období. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania za omeškanie so zaplatením sumy 252.000,- EUR, ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne za požadované obdobie od 13.5.2016 (vychádzajúc z dňa splatnosti uvedeného na faktúre, ktorou bola uplatnená zostávajúca časť odmeny), priznaný.

39. V súvislosti s porušením zmluvy (omeškanie s vyplatením odmeny) si žalobca uplatňoval aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. III. ods. 12. Zmluvy. Zmluvná pokuta je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na dosiahnutie väčšej istoty, že práva zmluvných strán budú riadne a včas uspokojené. Je to vlastne dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dojednať pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda a jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá.

40. „Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a 545 je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu robí nezávislou od vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007)

41. „Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré má kogentnú povahu, teda umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je úplne presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo pri vadnom splnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, keďže každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti napríklad môže ísť o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti, zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti, zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na neúplné plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.6.2002, sp. zn. 25Cdo/182/2001)

42. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvy tým, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením odmeny. Zostávajúca časť odmena mala byť zaplatená najneskôr dňa 12.5.2016, avšak doposiaľ k tomu nedošlo. Za takéto porušenie zmluvy bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z neuhradenej odmeny za každý deň omeškania dohodnutej v článku III. ods. 12. Zmluvy. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za omeškanie so zaplatením sumy 252.000,- EUR, ktorá bola súdom vo výške 0,05 % denne za požadované obdobie od 13.5.2016 (rovnako ako aj v prípade úroku z omeškania), priznaná.

43. Argumenty žalovaného a na nich postavenú obranu, súd považuje za neopodstatnenú a účelovú v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť dohodnutú odmenu za poskytnuté služby. Platné uznanie záväzku zakladá vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky, žalovaný má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že žalovaný uznal záväzok) prešlo na žalovaného. Právne postavenie žalobcu sa tým posilňuje a nemusí preukazovať existenciu pohľadávky. Neobstojí ani poukazovanie žalovaného o jeho nevedomosti o existencii údajnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 11.8.2014. O jej existencii sa mal

dozvedieť až v čase jej vypovedania (25.4.2016). O jej existencii však musel mať vedomosť už minimálne dňa 7.10.2015, keďže bola predmetom rokovania pracovného stretnutia, ktorého sa za stranu žalovaného zúčastnili už nový konatelia. Rovnako tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že odmena bola platená v dohodnutých mesačných platbách aj po výmene konateľov.

44. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení navrhol doplniť dokazovanie vypočutím svedka K.. W. za účelom doplnenia skutkových okolností. Súd jeho návrh zamietol, nakoľko neuviedol, k akým skutkovým okolnostiam má byť vypočutý, resp. čo sa má výpoveďou objasniť. V neposlednom rade na dotaz súdu ohľadne doplnenia dokazovania uviedol, že návrhy nemá.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.