Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Csp-89-2018.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Subarea
32Csp/89/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore navrhovateľa D.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX proti veriteľovi Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 500 525 60, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Veriteľ j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017 uzavretej medzi navrhovateľom ako dlžníkom a veriteľom na výkon zrážok zo mzdy.
II. Zamestnávateľ navrhovateľa Generálne riaditeľstvo Zboru Väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 002 120 08, j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017 uzavretej medzi navrhovateľom ako dlžníkom a veriteľom na výkon zrážok zo mzdy.
III. Navrhovateľ m á n á r o k na náhradu trov konania voči veriteľovi v rozsahu 100 % o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. IV. P o u č u j e veriteľa, že môže ako žalobca podať žalobu voči navrhovateľovi ako žalovanému o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2018 domáha voči veriteľovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil veriteľovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017 uzavretej medzi navrhovateľom ako dlžníkom a veriteľom na výkon zrážok zo mzdy ako aj uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017.
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.06.2017 uzatvoril s veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 103036059, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 2 500 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 90,46 eura, teda celkovo zaplatiť veriteľovi 3 256,56 eura pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) 19,62 %. Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017 a navrhovateľ bol informovaný o RPMN vo výške 19,62 %. Zároveň obdŕžal štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa navrhovateľa veriteľ nesprávne uviedol RPMN vo výške 16,62 % (pravdepodobne mal navrhovateľ na mysli 19,62%
- ako vyplýva z celkového kontextu návrhu) v zmluve o úvere, v informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov a v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Podľa výsledkov z dostupných úverových kalkulačiek má byť RPMN k predmetnému úveru 19,64 %. Podľa navrhovateľa, ak v zmluve o úvere je uvedená nižšia hodnota RPMN než k úveru v skutočnosti prislúcha, považuje sa takýto úver za bezúročný a bezodplatný. V prípade, ak by mala platiť RPMN 19,62 %, tak mesačná
splátka mala byť 90,44 eura s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 3 255,84 eura. Uvedenie nesprávnej (nižšej) RPMN považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje iba na istinu úveru, ale zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku vo vzťahu k príslušenstvu úveru (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), je uzatvorená v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o neplatný právny úkon. Veriteľ predložil zamestnávateľovi navrhovateľa (Generálne riaditeľstvo Zboru Väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, IČO: 002 120 08) žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017, na základe ktorej mu zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy a to v mesiaci apríl 2018 vo výške 180,92 eura a v nasledujúcich mesiacoch vo výške 90,46 eura.
3. Navrhovateľ ako dôkazy označil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 29.03.2018, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.06.2017, výplatnú pásku za 04/2018, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2017.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1-3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
6. Nová práva úprava inštitútu neodkladného opatrenia upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže zároveň určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP), v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Súd môže o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu strán sporu ako aj bez ich predchádzajúceho vyjadrenia (§ 329 ods. 1 až 3 CSP).
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
8. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ listom zo dňa 29.03.2018 (čl. 4) požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa vzniknutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 zo dňa 14.06.2017, a to až do úplného splatenia pohľadávky, prípade do doby, kedy bude zamestnávateľovi zo strany veriteľa doručené oznámenie o pozastavení/ukončení vykonávania zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na formulári pripravenom veriteľom (čl. 5). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 103036059 (čl. 10) veriteľ poskytol navrhovateľovi spotrebiteľský úver vo výške 2 500 eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splácať v 36 pravidelných splátkach vo výške 90,46 eura vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 15.07.2017 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je 15.06.2020. Úroková sadzba úveru bola uvedená 18,06 % ročne, RPMN 19,62 %, priemerná RPMN 14,84 %, odplata podľa Občianskeho zákonníka 18,06 %. V informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov (čl. 7) je uvedené, že RPMN pri výške úveru 2 500 eur, úrokovej sadzbe 18,06 %, výške splátky 90,46 eura a počte splátok 36 mesiacov je 19,62 % a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú 3 256,56 eura. Žiadne ďalšie poplatky neboli dohodnuté. Rovnako aj štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 8) obsahujú hodnotu RPMN 19,62%. Z výplatnej pásky za mesiac apríl 2018 je zrejmé, že zamestnávateľ navrhovateľa mu vykonal zrážky zo mzdy vo výške 180,92 eura.
9. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými navrhovateľom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Veriteľ doručil zamestnávateľovi navrhovateľa žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa a požiadal ho, aby vykonal zrážky z príjmu navrhovateľa, pričom uviedol, že navrhovateľovi bol poskytnutý úver 2 500 eur a žiadnu konkrétnu sumu zostávajúceho dlhu neuviedol. Podľa tvrdení navrhovateľa v danom prípade poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN. Po prevedení súdom podľa výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver pri výške úveru 2 500 eur, pravidelnej mesačnej splátke 90,46 eura a počte splátok 36 a za súčasnej absencie iných poplatkov (ďalších dodatočných nákladov) je RPMN 19,64 %. Veriteľom uvedená hodnota RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako aj v súvisiacich informáciách o RPMN a štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úver nie je správna (je nižšia) ako je v skutočnosti.
10. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej
je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
11. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet veriteľa zamestnávateľom navrhovateľa, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa navrhovateľ musel domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. V danej veci tak môže nastať situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu navrhovateľ v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok, t.j. preukázal dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že veriteľ požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorý ich aj vykonáva, pričom však existencia a výška dlhu bola navrhovateľom spochybnená v dôsledku nesprávne uvedenej hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok zo mzdy bola navrhovateľom spochybnená. Zamestnávateľ navrhovateľa je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a navrhovateľ nemá iný účinný prostriedok ako tento proces zastaviť než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým veriteľovi a zamestnávateľovi veriteľa súd uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, resp. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa), preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť navrhovateľa podať žalobu vo veci samej. S poukazom na § 337 ods. 1 a 2 CSP zároveň poučil veriteľa o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude ako žalobca domáhať voči navrhovateľovi ako žalovanému povinnosti zaplatiť mu dlžné splátky úveru z predmetnej zmluvy o úvere s tým, že v predmetnom konaní bude zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole a súd v rámci kontradiktórneho sporového konania určí skutočnú výšku dlhu navrhovateľa voči veriteľovi, ako aj lehotu, do uplynutia ktorej má dlh veriteľovi zaplatiť. V prípade úspechu veriteľa v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru s príslušenstvom súd v zmysle § 337 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
13. Na záver súd dodáva, že pokiaľ ide o úpravu formulácie petitu, poukazuje súd na to, že ak navrhovateľ označí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určito a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť povinnému uložená rozhodnutím súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, pokiaľ použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Len súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia nie je pritom viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom skutočne domáhal (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 909/2003). Obdobne aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo dňa 28.09.2010 vyplýva, že iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia viazaný nie je, ale musí dbať, aby vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom skutočne domáha.
14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).