Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-43-2021.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného spoločnosťou: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., M. K. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 289,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4Er/1167/2010-16 zo dňa 25. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. h), j), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Vecne dôvodil tým, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04410/10 zo dňa 03.06.2010, ktorým bol oprávnenej priznaný nárok zo zmenky. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere, právny dôvod vzniku záväzku nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského, právny vzťah nie je možné pokladať za spotrebiteľský úver. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016, v ktorom zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Opísané skutočnosti týkajúceho sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. 2520414 zo dňa 23.3.2009 uzatvorenú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o úvere ako aj exekučného titulu a zistil, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na
rozpor s dobrými mravmi a so zákonom a povinnému nebola poskytnutá ochrana zákonom patriaca spotrebiteľovi. Zmluva o úvere v danom prípade má náležitosti vyžadované ZoSÚ, pričom v zmluve absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorý predstavuje 96 % požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť zmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25 % ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú) a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Práve pre uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydaní exekučného titulu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Na ochranu spotrebiteľa (povinného) nebolo prihliadnuté, pričom v časti výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o tomto nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadkom, ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu odvolania zistil, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v účinnom znení (ďalej len „ZoKR“), a preto exekučné konanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a meritórneho prejednania odvolania, podľa § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Podľa § 167f ods. 1 a ods. 2 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. 8. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
9. Podľa § 167e ods. 1 a 3 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
10. Procesný inštitút zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) predstavuje procesný nástroj určený pre dlžníka, ktorým možno za podmienok stanovených v zákone dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v zákonom stanovenom rozsahu. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je, že súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a ZoK) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b ZoK) sa zastavujú, a to na základe súdneho rozhodnutia vydaného ex offo. Počas konkurzu však nemožno viesť ani exekučné konanie, v dôsledku čoho vzniká dôvod na rozhodnutie o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ako tomu bolo v prejednávanej veci.
11. Odvolací súd z Obchodného vestníka 35/2022, vydaného dňa 21.2.2022 zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.2.2022 pod č. k. 60Odk/25/2022 bol o.i. vyhlásený konkurz na
majetok povinného Y. G., začaté hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, ustanovený správca JUDr. Juraj Dragún, veritelia dlžníka boli vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky, a bolo rozhodnuté o oddlžení Y. G. tak, že súd dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
12. Zverejnením rozhodnutia v obchodnom vestníku o vyhlásení konkurzu na majetok povinného (ku ktorému došlo až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení povinného. Pretože oprávnený si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok úpadcu (povinného), boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti predmetné prebiehajúce exekučné konanie s poukazom na § 167f ods. 2 ZoKR zastavil. Z dôvodu zastavenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
13. O náhrade trov exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 1 CSP. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to v štádiu po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, a po podaní odvolania oprávneným. Zavinenie na zastavení exekučného konania preto nemohlo byť pričítané žiadnemu z účastníkov. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska (nie hmotného práva). Preto o náhrade trov konania oprávnenej a povinného bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
14. Vzhľadom na zastavenie exekučného konania, vznikol dôvod rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko však súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením, bude jeho úlohou rozhodnúť o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora.
10. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).