Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/144/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu DOLVAP, s.r.o., Priemyselná, 013 03 Varín, IČO: 31 594 786, proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o splnenie povinnosti z hospodárskej zmluvy a o náhradu škody 13.626,90 EUR a o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -149 zo dňa 11.11.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -149 zo dňa 11.11.2019 v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom pripustil zmenu petitu žaloby v znení„ Žalovaný je povinný do troch rokov od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady majetkovoprávne vysporiadať pozemky v katastrálnom území Varín pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode 1.A. HZ - od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás, pričom tieto pozemky budú určené geometrickým plánom, ktorého predmetom bude zameranie skutočného stavu tejto pozemnej komunikácie a následne po vysporiadaní previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu. V prípade, ak by súd posúdil, že uloženie povinnosti žalovanému previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, žiada žalovaný, aby súd uložil žalovanému povinnosť po vysporiadaní pozemkov umožniť žalobcovi bezodplatné užívanie týchto pozemkov vo forme bezodplatného zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu, ktorému bude zodpovedať právo žalobcu na prechod a prejazd cez všetky žalobcom vysporiadané pozemky v katastrálnom území Varín pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode 1.A. HZ - od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 13.626,90 EUR a trovy konania vo výške 99,50 EUR a 817,50 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Druhým výrokom súd žalobu zamietol v celom rozsahu a tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 domáhal voči žalovanému vyššie špecifikovaného nároku, ktorý odôvodnil tým, že na základe bodu 1.A Hospodárskej zmluvy č. 2986/88-7/4 zo dňa 4.11.1988 (ďalej len „Hospodárska zmluva“) bol právny predchodca žalovaného - odovzdávajúca organizácia (Československé štátne dráhy, Východná dráha,

Správa dráhy v Bratislave, IČO: 003077) povinný na právneho predchodcu žalobcu - preberajúcu organizáciu (Třinecké železárny n.p. Třinec, Závod lom a vápenka Varín, IČO: 11053) previesť právo hospodárenia ku príjazdovej ceste budovanej ako náhrada - preložka jedinej príjazdovej cesty do areálu právneho predchodcu žalobcu (čo vyplýva aj z úvodu listu žalovaného zo dňa 4.11.2005). Preložka bola vyvolaná stavbou právneho predchodcu žalovaného „Žilina - Teplička zoraďovacia stanica, 2. stavba, 1. etapa“. Toto právo hospodárenia bolo na základe bodu 2. Hospodárskej zmluvy prevedené ku dňu 1.11.1988 a stavba príjazdovej cesty bola zaradená do základných prostriedkov právneho predchodcu žalobcu ku dňu 4.11.1988, ako to vyplýva z Inventárnej karty stavby č. 2410016. Osobitnou podmienkou prevodu tohto práva hospodárenia, uvedenou v bode 7. Hospodárskej zmluvy, vzhľadom na charakter líniovej stavby, bola povinnosť odovzdávajúcej organizácie po ukončení stavby majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť právo hospodárenia ku týmto pozemkom na právneho predchodcu žalobcu. Išlo o pozemky určené geometrickým plánom č. 243-2440-328-86 zo dňa 3.6.1987 - od križovatky s bývalou št. cestou č. III/011 70 (v súčasnosti cesta č. 2072), pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou a po druhej strane koľaje až po lanopás. V súčasnom stave katastra nehnuteľností sa jedná o pozemky uvedené v Zozname pozemkov pod prístupovou cestou. V tejto súvislosti sa predmetný právny vzťah riadil ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka v kontexte ustanovenia . Namietanou vadou, s ktorou sa súd prvej inštancie musel vysporiadať bolo znenie, resp. posúdenie určitosti ustanovenia čl. 7 zmluvy. Súd vychádzajúc z obsahu písomného dojednania aj s ohľadom na časovú súslednosť konaní vrátane zmeny právnych a spoločenských pomerov, považoval uvedené ustanovenie za neurčité natoľko, že na jeho základe nie je spravodlivé ani právne dovolené zaviazať žalovaného na plnenie.

3. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti posúdil aj námietku premlčania nároku na vymáhanie plnenia v súlade so zmluvou, ktoré namietal žalovaný. Žalovaný vychádzal z toho, že právo hospodárenia k ukončenej stavbe sa previedlo v zmysle hospodárskej zmluvy k 1.11.1988 čo potvrdzuje, že stavba bola ukončená v roku 1988. V zmysle uvedených ustanovení mala preberajúca organizácia lehotu 1 rok na to, aby sa domáhala splnenia svojho práva zo záväzkového vzťahu, pričom ročná lehota začala podľa v tom čase platných zákonných ustanovení plynúť od 1. dňa roku nasledujúceho po ukončení stavby, t.j. od 1.1.1989. Súd analýzou predložených dokladov mal za to, že uvedené sa nevzťahuje na stavbu uvádzanú v čl. 7 HZ, ktorá podľa predložených listín bolo stavba ŽSR, Žilina-Teplička zriaďovacia stanica, 2.stavba, 2.etapa skolaudovaná č.k. zo dňa 8.7.2013, teda po 1.5.1990, čím platí, že vlastnícke právo a ani právo hospodárenia sa nepremlčujú. V tomto kontexte súd vyhodnotil premlčanie práva ako nedôvodné.

4. V odôvodnení súd prvej inštancie s poukazom na výsledky dokazovania uviedol, že žalobný návrh zamietol z dôvodu, že žalobca súdu nepreukázal, že by bolo platne zmluvne dojednané bezodplatné odovzdanie alebo iné nakladanie s nehnuteľnosťami - pozemky tak, ako ich definuje v žalobe, pričom odkazom na vyhotovenie v budúcnosti geometrického plánu súd ponímal ako zaviazanie k neurčitému plneniu, čo je vo vzťahu k princípom určitosti a právnej istoty v rozpore. Súd sa v tejto rovine nestotožnil s interpretáciou vzniku /uznania/ záväzku zo strany žalovaného ako ho uvádza žalobca cit. „Žalovaný v liste zo dňa 4.11.2005 jednoznačne uznáva svoj záväzok - povinnosť majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až po podjazd pod koľajou A1 do areálu žalobcu. Neuznáva svoj záväzok majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás a tiež svoj záväzok bezodplatne previesť takto vysporiadné pozemky na žalobcu.“ Nakoľko uznať je možné len platný záväzok, i keď by bol premlčaný. Uvádzaný záväzok však nebol podľa názoru súdu v tomto znení platným záväzkom. Navyše súd doplnil, že v citovanom liste z 4.11.2005 samotný žalovaný uvádzal, že bude plniť na základe dohody s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli uzatvorené pri žiadosti o stavebné povolenie. Ohľadne prevodu vlastníckeho práva k pozemkom, súd poukázal na znenie čl. 7 HZ, z ktorého nebolo možné jednoznačne určiť a identifikovať, ktoré pozemky by mala odovzdávajúca organizácia majetkoprávne vysporiadať a bezodplatne odovzdať. Zmluva nielenže neuvádza čísla parciel pozemkov a ani ich charakteristiku, ale neuvádza ani ich rozsah v akom majú byť vysporiadané. Predmetná zmluva neodkazuje ani na žiadnu prílohu, v ktorej by boli pozemky určené na vysporiadanie vyznačené. V petite návrhu sa odkazuje žalobca len na budúci geometrický plán.

5. Z hľadiska časovej súslednosti úkonov mal súd za to, že aj postup pri vysporiadaní pozemkov nie je na zmluvnom základe a nevychádza ani z platnej právnej úpravy. Súd mal za to, že proces bezodplatného odovzdania nehnuteľností tak, ako to požaduje žalobca sa prieči platnej právnej úprave s ohľadom na

charakter subjektu na strane žalovaného viazaného právnymi predpismi na ochranu majetku štátu, resp. disponovaním majetkom štátu. Žalovaný, ako vyplýva aj zo o Železniciach Slovenskej republiky, nemajú vlastný majetok, ale hospodária s majetkom štátu. A prevod majetku štátu na iné osoby je prísne reglementovaný aj v podmienkach Železníc Slovenskej republiky. Tak, napr. podľa citovaného zákona: „Na prevod majetku, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia, na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby“. Poznámka pod čiarou č.16) odkazuje na o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k právnym predpisom platným a účinným v čase podania žaloby, žalovaný ako subjekt verejnej správy uvedený v o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (viď ), nemôže učiniť bezodplatný prevod majetku štátu na iné osoby. Takýto postup je možný len spôsobom taxatívne vymedzeným v zákone a so súhlasom. A v danom prípade takýto súhlas neexistuje. Samotnému nároku na zaplatenie sumy 13.626,90 EUR titulom náhrady škody, žalobca súdu nepreukázal, že sú naplnené obligatórne náležitosti vzniku škody ako je porušenie povinnosti, keďže súd považoval zmluvné dojednanie za neurčité a nevykonateľné za súčasnej právnej úpravy, nepreukázaná škoda na strane žalobcu, ktorý dobrovoľne na zmluvnom základe za dojednaných podmienok s predávajúcim si dojednal kúpnu cenu vrátane nepreukázania príčinnej súvislosti. O trovách konania rozhodol podľa ust.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že súd v bode 36. rozsudku zmätočne odkazuje na § 643 Obch. zák. Taktiež súd nešpecifikoval, v čom vidí neurčitosť ustanovenia bodu 7. HZ, v čom by spočívala nespravodlivosť, ak by súd žalovaného zaviazal na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z bodu 7. HZ a ani to, z akého právneho predpisu, resp. právneho princípu/zásady vyplýva právna nedovolenosť toho, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie tejto povinnosti, okrem písm. c) bodu 41. rozsudku, kde súd konštatoval, že bezodplatné odovzdanie nehnuteľnosti sa prieči platnej právnej úprave. Z tohto dôvodu považujeme rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Podľa žalobcu súd nešpecifikoval, v čom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neuvádza, ktoré konkrétne konania žalobcu a žalovaného má na mysli, pokiaľ hovorí o časovej súslednosti konaní. Uviedol, že povinnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu ako stavebníka majetkoprávne vysporiadať pozemky pod predmetnou komunikáciou vznikla na základe § 58 ods. 2 v tom čase platného stavebného zákona ešte pred samotným začatím stavby tejto komunikácie a v zmysle bodu 7. HZ podľa právneho názoru žalobcu trvá doposiaľ. Avšak rozhodnutím prvostupňového súdu sa táto povinnosť nielen de facto, ale aj de jure preniesla na žalobcu, napriek tomu, že sa ku majetkovoprávnemu vysporiadaniu zaviazal v dohodách s jednotlivými vlastníkmi týchto pozemkov žalovaný. Ak by súd vykonal riadne HZ ako žalobcom navrhnutý dôkaz - bod l.A musel by zistiť, že rozsah pozemkov na vysporiadanie bol v čase podpisu HZ jednoznačne a nezameniteľné určený v bode l.A HZ, tým, že tu bola opísaná pozemná komunikácia, ktorá bola predmetom prevodu podľa HZ ako „Preložka cesty do vápenky od križovatky so št. cestou č. III/0117-0 (v súčasnosti cesta č. 2072) pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod touto koľajou a po druhej strane po lanopás“ vrátane popisu šírky tejto komunikácie. A nielen to, táto komunikácia bola jednoznačne a nezameniteľné v bode 1A. HZ identifikovaná.

7. Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď tvrdí, že bezodplatné odovzdanie nehnuteľností sa prieči platnej právnej úprave. Súd mal podľa žalobcu konštatovať zánik záväzku z bodu 7. HZ podľa § 129b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, avšak s tým, že v zmysle tohto ustanovenia je žalovaný, ako subjekt, ktorý svojou nečinnosťou túto nemožnosť plnenia spôsobil, povinný nahradiť žalobcovi škodu. Teda súd, napriek tomu, že v písm. c) bodu 41. rozsudku uviedol dôvod nemožnosti plnenia, nevyslovil že plnenie v zmysle bodu 7. HZ je nemožné, ale len v bode v bode 37. rozsudku konštatoval, že znenie bodu 7. HZ je neurčité. Teda súd sa vo svojom rozhodnutí, s ohľadom na písm. c) bodu 41. Rozsudku, jednoznačne nevysporiadal s otázkou, či záväzok vyplývajúci z bodu 7. HZ trvá, alebo zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia, čo má zásadný právny význam pri posúdení otázky náhrady škody spôsobenej žalobcovi. Žalobca taktiež tvrdí, že záväzok uvedený v bode 7. HZ bol platne uzatvorený a žalobca ho považuje za stále platný. Pretože uvedený právny úkon žalovaného je urobený písomne, žalovaným ako povinnou organizáciou, je v ňom dostatočne určito vymedzený aj dôvod vzniknutého záväzku a je vymedzený aj rozsah záväzku, právnym následkom tohto uznania dlhu je, že v prípade sporu žalobca nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Žalobca tvrdí, že súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle , keď v písm. d) bodu 41. rozsudku tvrdí, že žalobca nepreukázal, že sú naplnené obligatórne náležitosti vzniku škody ako je porušenie povinnosti, keďže súd považuje zmluvné dojednanie za neurčité a nevykonateľné

za súčasnej právnej úpravy, nepreukázaná škoda na strane žalobcu, ktorý dobrovoľne na zmluvnom základe za dojednaných podmienok s predávajúcim si dojednal kúpnu cenu vrátane nepreukázania príčinnej súvislosti. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že sa návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a opiera sa o iba o skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 30.3.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov vo veci vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Žalobca sa navrhovaným petitom po zmene zo dňa 12.9.2019 domáha uloženia povinnosti žalovanému:

- na náklady žalovaného majetkovoprávne vysporiadať pozemky v k. území Vavrín podľa budúceho geometrického plánu a

- bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k vysporiadaným pozemkom na žalobcu, prípadne

- uloženie povinnosti žalovanému po vysporiadaní pozemkov umožniť žalobcovi bezodplatné užívanie týchto pozemkov vo forme bezodplatného zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu s právom prechodu a prejazdu cez vysporiadané pozemky v k. ú. Vavrín pod pozemnou komunikáciou v bode 1.A. HZ - od križovatky s cestou II. Triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lánopás.

- uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 13 626,90 EUR a trov konania.

14. Podľa Hospodárskej zmluvy zo dňa 4.11.1988 (Ďalej aj „hospodárska zmluva“) bolo ku dňu 1.11.1988 prevedené právo hospodárenia k majetku uvedenému v bode 1.

15. Podľa bodu 1 Hospodárskej zmluvy zo dňa 4.11.1988 je ako majetok označená: stavba: Žilina - Teplička, zor. stanica, 2. stavba, 1. etapa. Preložka cesty do vápenky od križovatky s odkazom na k. ú. Vavrín a geometrický plán.

16. Podľa Inventárnej karty budovy nebo stavby zo dňa 4.11.1988: Třinecké železárny VŘSR národní podnik, Třinec, je stavba Žilina Teplička, por. 2 st. 1. et. s poznámkou príjazdová cesta do vápenky a popisom, že sa jedná o preložku cesty do vápenky evidovaná v inventárnej karte Třinecké železárny VŘSR národní podnik, Třinec, a to v nadväznosti na uzatvorenie hospodárskej zmluvy.

17. Keďže sporným bolo najmä znenie bodu 7 hospodárskej zmluvy, odvolací súd vychádzajúc z bodu 7 Hospodárskej zmluvy zo dňa 4.11.1988, podľa ktorej sa odovzdávajúca organizácia zaväzuje zabezpečiť majetkovoprávne vysporiadanie a odovzdanie pozemkov bezodplatne prevodom po ukončení stavby, dospel k záveru, že uvedená hospodárska zmluva sa týka stavby označenej v bode 1 ako Žilina

- Teplička, zor. stanica 2. st. 1. etapa, ktorá si vyžiadala preložku cesty do vápenky, nakoľko bod 7 nadväzuje na bod 1 hospodárskej zmluvy.

18. Hospodárska zmluva je formulárového typu a stavba, ktorej sa týka je uvedená v bode 1, t.j. týka sa 1. etapy. Podľa bodu 7 hospodárskej zmluvy sa právny predchodca žalovaného zaviazal zabezpečiť vysporiadanie a odovzdanie pozemkov bezodplatne po ukončení stavby, t.j. stavby označenej ako Žilina - Teplička, zor. stanica 2. st. 1. etapa.

19. Podľa Rozhodnutia č.j. -07/DSO zo dňa 31.10.1986 bolo povolené užívanie stavby VD Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica 2.stavba 1. etapa s uvedením, že týmto rozhodnutím je celá stavba uvedená do prevádzky, pričom o začatie kolaudačného konania požiadal stavebník SVD Bratislava.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené kolaudáciu je teda potrebné považovať za ukončenie stavby v zmysle bodu 7 hospodárskej zmluvy. Súčasťou kolaudácie je aj preložka cesty do vápenky spodná a vrchná stavba (2205, 2206), pričom podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby VD zriaď. stanica 2.st. 1. etapa Žilina - Teplička, preložka cesty do Vápenky (2205, 2206) došlo k začatiu preberacieho konania dňa 20.5.1986, čiže pred podpisom hospodárskej zmluvy.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že stavba, ktorej sa hospodárska zmluva týka, bola skolaudovaná pred podpisom hospodárskej zmluvy. Výkladom ustanovení hospodárskej zmluvy teda nemožno dôjsť k inému záveru, nakoľko bod 7 sa vzťahuje ku konkrétnej stavbe a etape, ktorá je označená v bode 1 hospodárskej zmluvy a ktorá bola skolaudovaná pred podpisom hospodárskej zmluvy.

22. Podľa : Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.

23. Podľa čl. III ods. 1 Hospodárskeho zákonníka: Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 1990; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva z nich vzniknuté pred 1. májom 1990 sa však spravujú doterajšími predpismi.

24. Podľa čl. III ods. 2 Hospodárskeho zákonníka: Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. májom 1990. Dĺžka a povaha lehôt, ktoré by podľa doterajšieho § 131 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/19900501.html> zákona začínali plynúť po 1. máji 1990, sa spravuje týmto zákonom s tým, že tieto lehoty začínajú plynúť 1. májom 1990.

25. Pokiaľ ide o uplatnenie príslušnej právnej úpravy v tomto spore, v zmysle sa aplikuje Hospodársky zákonník v znení účinnom do 30.4.1990, nakoľko právny vzťah ako aj práva a povinnosti zo zmluvy vznikli na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 4.11.1988, t. j. pred 1.5.1990.

26. Podľa Hospodársky zákonník v znení účinnom do 30.4.1990 : (1) Práva zo záväzkových vzťahov medzi organizáciami zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote neuplatnili na hospodárskej arbitráži, prípadne na inom orgáne, ktorý je oprávnený o nich rozhodnúť. Práva, ktoré môžu byť uspokojené jednostranným úkonom oprávnenej organizácie, zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote nevykonali. (2) Táto lehota je, pokiaľ v právnych predpisoch nie je ustanovené inak, a)pri právach zo zodpovednosti za vady a pri právach na zaplatenie majetkových sankcií šesť mesiacov, b)pri právach na plnenie z poistenia voči poisťovni tri roky, c)pri ostatných právach jeden rok.

27. Podľa § 131 ods. 6 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1990: Lehota pre zánik ostatných práv sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz. Právo na splnenie samostatne odovzdávanej a preberanej časti dodávky pre

uskutočnenie investičnej výstavby, na poskytnutie samostatného (čiastkového) plnenia investičného celku z dovozu alebo dodávky vývozného investičného celku však nezanikne, kým nezanikne právo na splnenie celého predmetu plnenia podľa zmluvy.

28. V súlade s § 130 Hospodárskeho zákonníka práva zo záväzkových vzťahov medzi organizáciami zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote neuplatnil na hospodárskej arbitráži, prípadne na inom orgáne, ktorý je oprávnený o nich rozhodnúť. Lehota pri tzv. ostatných právach podľa § 130 ods. 2 písm. c) Hospodárskeho zákonníka je 1 rok.

29. V súlade s § 131 ods. 6 Hospodárskeho zákonníka lehota pre zánik práva podľa § 130 ods. 2 písm. c) začína plynúť od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz.

30. Z uvedeného vyplýva, že právo z hospodárskej zmluvy na vysporiadanie pozemkov a bezodplatný prevod pozemkov bolo potrebné uplatniť v lehote 1 roka plynúcej od 1.1.1989. Žaloba bola podaná na súd oneskorene dňa 21.12.2017, (zmena petitu až v roku 2019), preto jej nemožno vyhovieť pokiaľ ide o uloženie povinnosti podľa bodu 7 hospodárskej zmluvy. Uplynutím roka totiž došlo k zániku záväzku podľa bodu 7 hospodárskej zmluvy v súlade s § 130 ods. 2 písm. c) Hospodárskeho zákonníka. Zánik záväzku preklúziou nemožno zamieňať s nemožnosťou plnenia, t.j. preklúzia nezakladá nárok na náhradu škody.

31. Podľa listu zo dňa 4.11.2005 žalovaný uvádza, že pozemky pod koľajou A1 (poza vápenku) a pod uvedenou cestou budú zo strany ŽSR majetkovoprávne vysporiadané. Tým ŽSR splnia záväzok vyplývajúci z dohody s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli uzatvorené pri žiadosti o stavebné povolenie. Rozsah majetkovoprávneho vysporiadania v k. ú. Vavrín bude stanovený tak, že sa budú vykupovať pozemky pod koľajou A1 a časť cesty od križovatky po podjazd pod touto koľajou. Pozemky pod cestou vo vnútri areálu DOLVAP je nutné vykúpiť z Vašej strany. V závere listu je uvedené, že bezodplatný prevod pozemkov nie je možné vykonať s tým, že pozemky pod časťou cesty by ostali vo vlastníctve štátu a správe ŽSR. Uvedené podanie žalovaného odvolací súd neposúdil ako uznanie záväzku, nakoľko je neurčité čo sa týka obsahu záväzku ako aj identifikácie pozemkov.

32. Návrh na uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi po vysporiadaní pozemkov bezodplatné užívanie pozemkov vo forme bezodplatného zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu, ktorému bude zodpovedať právo žalobcu na prechod a prejazd cez všetky vysporiadané pozemky je vzhľadom na zánik povinnosti podľa bodu 7 hospodárskej zmluvy nedôvodný a viazaný na budúce vysporiadanie pozemkov, ku ktorému súd žalovaného nezaviazal, preto nemožno žalobe vyhovieť ani v tejto časti.

33. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na náhradu škody, keďže záväzok žalovaného, resp. právneho predchodcu zanikol v zmysle §130 Hospodárskeho zákonníka, žalobca sa nemôže úspešne domáhať žalobou v roku 2017 náhrady škody v nadväznosti na tvrdené porušenie povinnosti, preto je nárok na náhradu škody nedôvodný.

34. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa zásady úspechu v zmysle 255 ods. 1 .

35. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku a v súvisiacom výroku III. ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).