Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-9-2018.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2018, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Viliama Hlaváča, prísediacich Ing. Moniky Genčiovej a Márie Hencelovej, v trestnej veci obžalovaného Z.. Z. F., takto
rozhodol:
X. Z.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX N. E. - Š., R. C. E. XXXX/XXX, XXX XX Z., R.. Č.. Q. L. N. F., XXX XX N. F.
j e v i n n ý ,
ž e dňa 20.01.2017 v poobedňajších hodinách, približne okolo 14:25 hod. v Dobšinej, okres Rožňava, v budove M. M., na ulici H. XXX, ktorého bol v tom čase chovancom, v suteréne odhodil na posteľ s textilným čalúnením a molitanovou výplňou tlejúci cigaretový ohorok, následne zapálil čalúnenie postele zapaľovačom, po založení požiaru odtiaľ odišiel, došlo k rozšíreniu požiaru, k silnému zadymeniu na schodišti budovy detského domova, kde sa v tom čase nachádzalo 16 chovancov a 4 zamestnanci, čím došlo k ich ohrozeniu na živote a zdraví,
t e d a
vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobil požiar a čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení zákona č. 316/2016,za to sa
o d s u d z u j e :
podľa § 284 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. h), j), l) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal na Z.. Z. F. M. XX.XX.XXXX obžalobu pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to opísané vo výroku rozsudku.
Obžalovaný po tom, čo prokurátor neprejavil záujem na konaní o uzavretí dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 4 Tr. por. a po poučení podľa § 257 ods. 2 aj v rozsahu podľa ods. 5 a ods. 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine a o tom, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu. Obžalovaný potvrdil, že porozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný v rámci vyhlásenia potvrdil, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchanie skutku, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Vina obžalovaného je založená na vlastnom priznaní sa, keď svoje konanie aj oľutoval, ďalej na výpovediach poškodených, svedkov, znalcov, znaleckých posudkoch a ďalších objektívnych listinných dôkazoch. Vina vyplýva z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný sa pri výsluchu v prípravnom konaní obhajoval tým, že v kritický deň, keď došlo k spáchaniu skutku, nepožil lieky, ktoré sú mu predpísané, a ktoré užíva na tlmenie porúch svojho správania. Motiváciou jeho konania mala byť podľa jeho slov túžba vrátiť sa do svojho domáceho prostredia k rodine. Požiar založil v suteréne, ktorý bol prázdny, aby ho nikto nevidel. Nevedel, že v budove sú ďalšie osoby.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie o vine a po pozitívnom stanovisku prokurátora podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie o spáchaní skutku sa nevykoná. Súd však ďalej vykonával dôkazy v súvislosti s rozhodovaním o treste výsluchom svedkýň X.. O. B. B.. L., výsluchom znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. Kornélii Fabišíkovej a znalkyne z odboru psychológie PhDr. Jany Čorejovej.
Z výpovede svedkýň X.. O. B. B.. L., súd zistil, že obžalovaný v kritický deň, kedy došlo k spáchaniu skutku, užil predpísaný liek s názvom Tisercin ráno, na obed aj večer. Obžalovaný užíval iba tento jeden liek, a to trikrát denne. K podávaniu lieku v domove dochádza v osobitnej uzamknutej miestnosti za prítomnosti vychovávateľa a chovanca. Dieťaťu je podaný liek, čo sa následne zaznamená do zošita a potvrdí podpisom vychovávateľa. Svedkyne predložili súdu zošit, v ktorom bolo zaznamenané podávanie lieku obžalovanému mladistvému Z. F., a ktorého obsah preukázal, že liek mu v daný deň bol podaný ráno, na obed, keď prišiel zo školy, aj večer. (č.l. 381)
Zhodne, ako v písomne vypracovanom posudku, znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani chorobou v zmysle psychózy. U obvineného ide o diagnózu Debilitas mentis s významnou poruchou správania s potrebou pozorovania alebo liečby (Ľahká mentálna retardácia s poruchami správania.) a zmiešanú poruchu správania a emotivity. Ľahká mentálna retardácia na úrovni debility predstavuje stav trvalého zníženia rozumových schopností, ktorý nie je možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a ako v súčasnosti, tak aj v čase spáchania skutku bol plne zachovaný kontakt s objektívnou realitou bez psychotických porúch, ktoré by mohli byť podkladom pre patologickú motiváciu konania. Aj napriek nižšiemu intelektu bol v čase spáchania skutku schopný
rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť bola nepodstatne znížená, podstatné zníženie či vymiznutie tejto schopnosti znalkyňou zistené nebolo. Osobnosť obžalovaného je nezrelá, asociálna, jej vývin je disharmonický, trpí citovou depriváciou, frustráciou základných psychosociálnych potrieb, nedostatočnou saturáciou rodinným prostredím, a preto je jeho prognóza vývinu vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nepriaznivá. Pobyt na slobode nie je nebezpečný. Psychiatrické liečenie nie je potrebné.
Znalkyňa uviedla, že liek Tisercin, ktorý má obžalovaný užívať, nie je návykový. Vynechanie jednej alebo dvoch dávok, dokonca ani celodenného užívania, preto nemá žiadny vplyv na rozvoj abstinenčných prejavov. Liek užíval dlhší čas pred spáchaním skutku a užíval ho aj po jeho spáchaní. Liek, ktorým by bolo možné liečiť alebo zmierniť poruchy správania obžalovaného, neexistuje, pretože tieto poruchy majú svoj základ v povahe obžalovaného.
Vývin osobnosti nie je ukončený, a jeho prognóza je vzhľadom na podpriemernú mentálnu výbavu a zníženú mieru empatie neistá.
Rovnako znalkyňa PhDr. Jana Čorejová v súlade so závermi svojho znaleckého posudku uviedla, že intelektová výbava obžalovaného dosahuje hranicu pásma subnormy a mentálnej retardácie ľahkého stupňa. Schopnosť chápať a využívať informácie v súvislostiach je oslabená. Prítomné je zvýšené riziko agovania, impulzívneho a zjavne agresívneho konania, osobnostné brzdy a schopnosť prispôsobenia sú oslabené. Pravdepodobnou motiváciou protiprávneho konania obžalovaného bol pravdepodobne neuvážený a nepremyslený impulz, odbrzdené, nie dôsledne plánované konanie ako dôsledok frustrácie, hnevu a dysfórie. Riziko recidívy je značné. Znalkyňa uviedla, že osobnosť človeka sa vyvíja od ranného detstva a v adolescentnom veku je jej vývin zhruba ukončený. Osobnosť má istú nadstavbu, vôľové vlastnosti, ktoré vie v dospelosti, za predpokladu, že chce, zľahka meniť a prispôsobovať. Na akúkoľvek pomoc obžalovanému je v jeho veku nevyhnutná jeho spolupráca a vnútorná motivácia, ktorá pri vyšetrení nebola zistená. Preto sú možnosti intervencie smerujúcej k náprave značne limitované. Vo formálnej rovine obžalovaný spolupracuje dobre, no vnútorne so spoluprácou nie je stotožnený, a preto na neho nemá pozitívny vplyv.
Z výpovedí oboch znalkýň vyplýva, že poruchy správania sú sčasti zapríčinené genetikou, sčasti sociálnym prostredím, v ktorom sa obžalovaný doposiaľ nachádzal, nedostatočnou starostlivosťou rodiny.
Na základe nazhromaždených dôkazov je nesporné, že obžalovaný dňa 20.01.2017 v poobedňajších hodinách v Dobšinej, okres Rožňava v suteréne detského domova na Ul. Novej 809, kde bol v tom čase umiestnený odhodil na posteľ s textilným čalúnením a molitánovou výplňou cigaretový ohorok a následne zapálil čalúnenie postele zapaľovačom a po takto založenom požiari odtiaľ odišiel. Požiar sa rozšíril so suterénu cez schodište detského domova, kde došlo k silnému zadymeniu a kde sa v tom čase nachádzalo 16 chovancov a 4 zamestnanci, čím došlo k ich ohrozeniu na živote a zdraví. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného motívom jeho konania bola, snaha aby sa po zhorení objektu mohol dostať domov k rodine. Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák..
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života alebo zdravia ľudí, alebo záujem na ochrane majetku. Tieto chránené záujmy nemusia byť všeobecne nebezpečným konaním ohrozené, aj keď tak spravidla býva, a stalo sa tak aj v tomto prípade. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu spôsobený niektorým zo zákonom uvedených udalostí, v danom prípade požiarom. Ohrozenie chránených záujmov musí dosahovať všeobecne nebezpečný stupeň. Tak ako aj v tomto prípade boli viacerí ľudia vydaní do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a išlo o bezprostredne hroziace nebezpečenstvo smrti, resp. ťažkej ujmy na zdraví. Predpokladom naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty je úmyselné konanie. Závažnosť trestného činu spočívala najmä v tom, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním ohrozil osoby nachádzajúce sa v čase požiaru v horných podlažiach budovy detského domova, a to na zdraví a živote, z ktorých čas po zadymení jedinej únikovej cesty , schodiska, opustila budovu cez okno a následne zliezla hromozvodom na dvor objektu. Osoby nachádzajúce sa vo vyššom poschodí horiaci
a zadymený objekt nemohli opustiť cez schodište ani nijako inak a to pre značné zadymenie tejto jedinej únikovej cesty a budovu mohli opustiť až po uhasení požiaru, pretože dym ktorý sa schodiskom šíril neumožňoval bezpečný únik. V čase požiaru sa nachádzalo v objekte detského domova spolu 16 chovancov, 3 vychovávateľky a mzdová účtovníčka. Nebyť rýchleho zásahu príslušníkov hasičského a záchranného zboru a včasnej lokalizácie požiaru hrozili by mimoriadne vážne následky na životoch a zdraví ľudí. Pred súdom neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že nevedel, že v budove sa nachádzajú v danom čase osoby. Obžalovaný ako chovanec zariadenia poznajúc jeho chod a režim musel za daných okolností vedieť, že minimálne administratívny pracovníci v čase založenia požiaru budovu neopustili. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním navyše spôsobil Detskému domovu Dobšiná majetkovú škodu vo výške 284,76 € vyčíslenú na základe odborného vyjadrenia a ďalšiu škodu, na ktorej sanáciu boli náklady verejným obstarávaní vyčíslené vo výške 22.786,84 €.
Súd pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa súd zaoberal možnosťou použitia § 118 ods. 1 Tr. zák. a taktiež aj obhajobou prednesenou obhajcom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, okolnosťami mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Aj napriek existencii troch poľahčujúcich okolností, súd nepristúpil k aplikácii § 39 ods. 1 a tieto okolnosti v ich súhrne nehodnotil ako mimoriadne. Priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimná ľútosť nad jeho spáchaním, ako aj skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život sú obvyklé okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Napriek ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Tr. zák. viažucej sa na tiesnivé osobné a rodinné pomery, ktoré
si obžalovaný nespôsobil sám, súd vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť trestného činu nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spácha trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa, by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v ods. 3 a zároveň mu uloží ochranné liečenie.
Po podrobnom preskúmaní všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k tomu, že závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie a z odboru psychiatrie preukazujú, že obžalovaný sa trestnej činnosti nedopustil v stave zmenšenej príčetnosti, naopak bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho ovládacia schopnosť bola len mierne zmenšená, pričom toto zmenšenie nebolo spôsobené duševnou chorobou, ale mentálnou retardáciou obžalovaného, ktorú nie je možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a psychiatrické liečenie nie je potrebné. Obžalovaný berie lieky, ktoré slúžia na tlmenie jeho správania, čoho si je vedomý, keďže
aj v rámci obhajoby tvrdil, že v daný deň liek nepožil, čo malo mať vplyv na jeho zvýšenú agresivitu. Toto tvrdenie obhajoby neobstojí, keďže dokazovaním bolo preukázané, že daný liek v deň spáchania skutku požil, a súčasne bolo vyvrátené, že by jeho prípadné nepožitie mohlo mať reálny vplyv na jeho rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť. Súd vzhľadom na uvedené hodnotil jeho diagnózu len v súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou.
Vzhľadom na závažnosť a charakter posudzovanej trestnej činnosti obžalovaného konajúci súd považoval za potrebné sa podrobne oboznámiť s jeho osobou. Obžalovaný ml. Z. F. bol opakovane umiestňovaný v Detskej psychiatrickej liečebni n. o. Hráň, v Detskom domove Dobšiná, v Reedukačnom centre Bačkov a po spáchaní skutku bol umiestnení v Reedukačnom centre Veľké Leváre.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že obžalovaný mladistvý Z. F. pochádza z družobného pomeru Z. Q., H.. XX.XX.XXXX B. M. F., H.. XX.XX.XXXX. Jeho rodičia majú spolu 6 detí. Všetky sú umiestnené v ústavnej starostlivosti. Otec je bezdomovcom, striedavo vo výkone trestu odňatia slobody. Matka je nezamestnaná. S novým druhom má ďalšie štyri deti. Spolu žijú v drevenej chatrči pozostávajúcej z jednej miestnosti a o maloleté deti umiestnené v ústavnej starostlivosti neprejavuje žiadny záujem, nekontaktuje ich a na ich výživu neprispieva. Deti k nej idú občas na prázdniny. Otec ich kontaktuje zriedka prostredníctvom listovej korešpondencie.
Z hodnotiacej správy Detského domova Dobšiná súd zistil, že obžalovaný sa správal počas pobytu v zariadení arogantne, drzo, vulgárne, bol iniciátorom konfliktov. Snažil sa byť stredobodom pozornosti a vodcom skupiny. Neskôr boli u neho zaznamenané aj opakované nevhodné sexuálne praktiky. Do zariadenia bol v roku 2012 spolu so svojimi ďalšími piatimi súrodencami umiestnený z dôvodu, že deti vo svojom rodinnom prostredí nemali zabezpečené základné životné podmienky, a to stravu a ošatenie. Profesionálnu rodinu, do ktorej bol aj so svojimi súrodencami umiestnený, po čase prestal rešpektovať a správal sa násilne. Situácia sa vyhrotila až do ohrozenia bezpečnosti profesionálnych rodičov. Rovnako sa prejavoval aj v školskom kolektíve vo vzťahu k učiteľom a spolužiakom. Po nutnom premiestnení jeho a jeho súrodencov do samostatnej výchovnej skupiny bolo potrebné túto skupinu z bezpečnostných dôvodov dočasne rozdeliť. Zo strany domova prebiehali opakované snahy obžalovanému pomôcť. Tieto však zakaždým zlyhali, keď na pomoc spočiatku reagoval pozitívne, no neskôr po adaptácii do prostredia sa prejavoval opäť negatívne. Jeho správanie sa vždy zhoršovalo po návrate z prázdnin, ktoré niekedy trávil pri matke.
Reedukačné centrum Leváre oznámilo, že aktuálne je zaradený do 1. ročníka Odborného učilišťa, odbor stavebná výroba. V škole spolupracuje podľa nálady. Je lenivý, len postupne nadobúda pracovné návyky. Povinnosti si plní len povrchne. Rád športuje a počúva hudbu. Zapája sa do výchovných činností. Spočiatku bol drzý a arogantný, snažil sa o vodcovskú pozíciu, postupne sa však upokojil. Spolupracuje podľa momentálneho naladenia, býva neposedný a hlučný, no po upozornení sa dokáže upokojiť. Riziková je jeho ľahká ovplyvniteľnosť. Dopustil sa viacerých útekov zo zariadenia.
Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Dvakrát bol postihnutý za priestupky proti majetku. V prvom prípade úmyselne poškodil majetok Detského domova Dobšiná a v druhom prípade odcudzil z potravín čokoládu. Za tieto priestupky mu bola uložená sankcia pokarhanie.
Súd vychádzajúc z týchto úvah uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 2 rokov. Tento trest považuje vzhľadom na osobu obžalovaného za spravodlivý a objektívny pre potreby individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súd má za to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, okolnosti prípadu a osobnosť obžalovaného mladistvého je zjavné, že trest odňatia slobody s podmienečným odkladom nebude viesť k dosiahnutiu jeho účelu.
V súlade s ustanovením § 117 ods. 4 Tr. zák. súd pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Súd uložil taký druh trestu, ktorý bude spojený bezprostredne s výkonom aj pri zohľadnení poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. h), j), l) Tr. zák., keď nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák.
Poľahčujúce okolnosti spočívajú v tom, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Súd k tomuto záveru prišiel na základe výsledkov skúmania osobnosti obžalovaného a prostredia, z ktorého pochádza. Vykonané dokazovanie jasne preukázalo, že obžalovaný trpí ľahkou mentálnou retardáciou s poruchami správania, pochádza z mnohodetnej rodiny, ktorá dlhodobo nezabezpečovala potrebnú starostlivosť o neho a jeho ďalších súrodencov, v dôsledku čoho bol rozhodnutím súdu umiestnený do detského domova a viacerých reedukačných centier. Rodičia o neho dlhodobo nejavia žiadny záujem a sociálne prostredie, v ktorom sa nachádzal sa výrazne podpísalo na charaktere jeho osobnosti. Tento stav si obžalovaný neprivodil sám, a preto súd prihliadal na túto skutočnosť ako na poľahčujúcu okolnosť. Ďalej poľahčujúce okolnosti spočívajú v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, nebol súdne trestaný a že sa k spáchaniu skutku priznal a čin úprimne oľutoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.