Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-147-2017.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/147/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: G. W., bytom Q. XXX, P.O. O. XX, B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 10. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. 10. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku žalobkyne od 23. 05. 2017 n a sumu 114,70 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nové Zámky zo dňa 23. 05. 2017 je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 70 % od 23. 05. 2017.
2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 06 2017 zvýšil sumu invalidného dôchodku žalobkyne od 23. 05. 2017 na 114,70 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára jej miera poklesu nie je už 60 % ale 70 %. Nárok na invalidný dôchodok jej vznikol 16. 04. 2010. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila o 10 % percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu ani s jej posúdením zdravotného stavu, ktoré bolo neobjektívne. Žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a k odvolaniu nepredložila žiadne nové lekárske nálezy.
4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10. 2017, ktorý
sa oboznámil s lekárskymi správami z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 27. 01. 2016 do 15. 02. 2016, prepúšťacou správou z ortopedického oddelenia od 12. 06. 2016 do 14. 06. 2017, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 25. 09. 2017, imunoalergologického vyšetrenia z 02. 10. 2017, očného vyšetrenia 10. 05. 2017, neurologického vyšetrenia z 05. 06. 2017, psychiatrických vyšetrení z 24. 03. 2017 a 12. 10. 2017. Posudkový lekár po vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne, za účasti psychiatra, dospel k záveru, že žalobkyňa už dlhšiu dobu trpí na organickú depresívnu poruchu ťažkého stupňa pri miernom organickom psychosyndróme, ktoré určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne v dolnom pásme percentuálneho rozpätia, vzhľadom na klinické príznaky a určil mieru poklesu 60 % a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne, a to astmu bronchiále, alergickú rhinitídu, incipientnú gonatrozu v pravo po operácii menisku a chrupavky v r. 2016, dorzalgia bez radikulopathie, keratokonjuktivitis o.u., u ktorých závažnosť ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti stanovenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Celková miera poklesu je 70 %. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. 5. Žalovaný mal za to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré účastníčka predložila v predmetnej veci. Ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol zistený rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobkyne. Preto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
III.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala na to, že je chorá a žiada zvýšenie dôchodku nad 70 % a posudkový lekár v odvolacom konaní neposúdil objektívne závažnosť jej všetkých ochorení. V žiadnom prípade jej zdravotný stav jej nedovoľuje sa zamestnať.
IV.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 02. 2018 poukázal na to, že po podaní odvolania žalobkyne bol opätovne posudzovaný zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia, ktorý sa podrobne oboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými nálezmi za prítomnosti psychiatria posúdil zdravotný stav žalobkyne a zistil, že táto už dlhšiu dobu trpí na organickú depresívnu poruchu ťažkého stupňa pri miernom organickom psychosyndróme. Tomuto zdravotnému stavu zodpovedá zdravotné postihnutie organická depresívna porucha, ktoré určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapt. V., položky 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a určil mieru poklesu 60 %. Zvýšil celkovú mieru o 10 % z dôvodu iných zdravotných postihnutí žalobkyne.
Žalobkyňa v žalobe neuvádza žiadne relevantné dôkazy. Uvádza iba subjektívne ťažkosti, ktoré sú dokázané vyšetreniami, a tieto boli posúdené posudkovým lekárom. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 23. 05. 2017 o zvýšenie invalidného dôchodku. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 23. 05. 2017, ktorý jej zvýšil percentuálnu mieru na 70 % v dôsledku čoho sa prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 16. 06. 2017 zvýšila suma invalidného dôchodku žalobkyne od 23. 05. 2017 na sumu 114,70 eur mesačne. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutie správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietala nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na svoje závažné ochorenia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pretože nezistil zhoršenie zdravotného stavu, keďže žalobkyňa po podaní odvolania bola opätovne posúdená posudkovým lekárom za prítomnosti psychiatra, ktorý vyšetril žalobkyňu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár opätovne určil organickú depresívnu poruchu, vzhľadom na klinické príznaky určil mieru poklesu v dolnom pásme percentuálneho rozpätia 60 % a zvýšil percentuálnu mieru podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % za iné zdravotné postihnutia žalobkyne: astmu bronchiále, alergickú rhinitídu, inciepientnú gonartrozu vpravo po operácii menisku a chrupavky v r. 2016, dorzalgia bez radikulopathie. Ako to vyplýva z posudku posudkového lekára, tento sa zaoberal a posúdil všetky lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa k žiadosti. 11. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií a sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. 12. Žalobkyňa v žalobe nedoložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali závažné zhoršenie jej zdravotného stavu a ktoré by spochybňovali úplnosť a objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. 13. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 14. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
15. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).