Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39C-9-2018.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/9/2018
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: F. Š., W.. X.X.XXXX, F. Q. XX/XXX, XXX XX L. J., štátny občan Slovenskej republiky, o súdnu ochranu spoločného majetku a o nápravu do pokojného stavu, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odmieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 1. júna 2018 doručil súdu podanie s nasledovným obsahom:
„Vec: Žiadosť o súdnu ochranu spoločného majetku o a nápravu do pokojného stavu.
I.
Dolupodpísaný F. Š., ako spoluvlastník nehnuteľnosti, Q. G.. XXX, T..Č.. XXX, XXX E. XXX, zapísaného na liste vlastníctva LV č. XXX, V. L. J., žiadam Okresný súd v Pezinku, v zmysle Čl. 46. ods. (1) až (4), Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššieho štátneho zákona č. 460/1992 Zb., ako aj podľa či. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, o súdnu ochranu spoločného súkromného majetku, vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení, na nezasahovanie do spoločného súkromného pozemku našej rodiny.
Žiadosť podávam z dôvodu opakovaného (viac ako 10 rokov) zasahovania stavebníkom Y. J., F. I. XX/X, F., keď počas trvajúcej výstavby prichádzalo o.i. k poškodzovaniu statiky nášho rodinného domu a k nemu prislúchajúcemu múru, opakovaným prejazdom ťažkej mechanizácie a nákladných aút po nespevnenom povrchu, neoprávnenej stavbe na našom súkromnom pozemku, k najrôznejším škodám spôsobených stavebníkom pri výstavbe a opakovaným konfliktným situáciám, a tým prišlo a stále prichádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu, a nápravu tohto stavu v zmysle §5 Zákon č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka)
Na objasnenie, pripájam vecnú argumentáciu príčin dlhodobo pretrvávajúceho susedského sporu, čo môžu dosvedčiť všetci príslušníci našej rodiny a zároveň spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnutel'nosti. Počas neodôvodneného predlžovania výstavby v susedstve, stavebníkom, od zahájenia stavby v roku 2006, prichádzalo a opakovane prichádza okrem nekonečne obťažujúcemu hluku a prašností i k úmyselnému poškodzovaniu nášho majetku, ktoré máme zdokumentované a bol o tom informovaný obecný aj stavebný úrad, no bez akejkoľvek snahy sa týmito podnetmi zaoberať. Pri stavbe prichádza opakovane a dokázateľne ku škodám na našich nehnuteľnostiach!!! Najväčšia škoda nám vznikla pri výkopových prácach na susednom pozemku, keď bola bagrom úmyselne zasypaná vzácna historická kameňom vykladaná studňa a zlomené betónové stĺpiky oplotenia. Obec bola informovaná, no akokoľvek nekonala! Žiadosť o nápravu - Incident pri stavbe nehnuteľnosti, kde som o,i. žiadal kompetentné štátne úrady, aby vyzvali stavebníka, aby upustil od deklarovaného úmyslu stavebníka, počas výstavby oplotenia
zlikvidovať, veľmi cennú, kameňom vykladanú studňu, so stálym prítokom vody, ktorá je na našom pozemku a stále v užívaní a tvrdenie, že citujem "je v dosť poškodenom stave", "je nefunkčná a nikto ju nepoužíva" je nepravdivé, a samozrejme nezakladá akékoľvek právo na jej poškodzovanie! Rovnako vo „Výzve na konanie vo veci " , adresované adresátovi Obecný úrad L. J., doručené dňa 4.8.2016, som rovnako uviedol úmysel stavebníka počas výstavby oplotenia zlikvidovať našu studňu. Ďalej bola poškodená pálená strešná krytina pri neoprávnenej a násilnej snahe robotníkov sa dostať nad našu strechu. Obec bola písomne informovaná!
Ďalej bola poškodená pálená strešná krytina pri neoprávnenej a násilnej snahe robotníkov sa dostať nad našu strechu. Obec bola informovaná, no opakovane akokoľvek nekonala!
Pri nezákonne budovanom betónovom oplotení, kde sme ako vlastníci susednej nehnuteľnosti neboli ako účastníci riadne prizvaní ku konaniu, bola robotníkmi nedovolene zdemolovaná časť strešnej vláknocementovej krytiny. Oplotenie bolo nesprávne zamerané a je umiestnené na našom pozemku. Ak by boli pozemky a hranice parciel už v čase plánovania výstavby riadne zamerané ako sme žiadali v stavebnom povolení v roku 2006 a všetky stavebné objekty boli postavené riadne, podľa vlastníckeho práva, nemuselo by prísť k poškodeniu striech a ani k susedským sporom!!! Rovnako obec bola informovaná, no nekonala!
Spôsobovanie škôd na našom majetku úmyselne pokračovalo, pri výkopových prácach (výkopovými prácami, hlinou, nepovoleným uskladňovaním rôzneho stavebného i nestavebného materiálu a opakovanými prejazdmi nákladných aút a ťažkej mechanizácie tesne popri stene) je poškodzovaná základová konštrukcia rodinného domu, praská západná stena nehnuteľnosti rodinného domu a tiež praská stena deliaceho múru a nemožnosti užívať pozemok, neprávom užívaný stavebníkom, a fakt, že časť stavby na susednej nehnuteľnosti zasahuje na pozemok našej rodiny. V tomto čase prichádza k betónovaniu betónových obrubníkov, múrov a navážaniu kameniva, opäť aj na náš pozemok, k čom sme nikdy neudelili súhlas a neprišlo ani k majetkovému vyrovnamiu.
V tejto veci nastalo hrubé porušenie už vo vydanom stavebnom povolení v roku 2006, keď bola rozhodnutím Obce L. J., odsúhlasená stavba RD, ktorá nad prípustnú mieru výrazne zhoršuje podmienky v celej okolitej zástavbe, o súkromí a pohode bývania sa baviť ani nebudem! Následne stavebník. nerešpektoval odsúhlasený projekt, keď ho svojvoľne výrazne pozmenil vo viacerých bodoch a rozmeroch, a aj tým, že si nedovolene svojvoľne a nezákonne navýšil výšku a dĺžku aj šírku stavby nad rámec pôvodného stavebného povolenia z roku 2006 zasahuje tienením susedných dvorov aj pozemkov, ešte viac zhoršil podmienky v okolitej zástavbe. Ďalej stavebník, nerešpektoval požiadavku na odborné určenie (zameranie a vytýčenie) skutočnej spoločnej hranice geometrickým plánom, medzi dotknutými pozemkami parc. č. XXX E. T.. Č.. XXX ešte pred započatím výstavby a postavil svoju novostavbu tak, že fyzicky stojí (zasahuje) aj do nášho pozemku p.č.XXX,XXX k.ú. L. J.. Podľa Stavebného zákona 50/1976, §139, ods. 2 sa pojem stavba, rozumie aj jej časť.
Stavebník nieje vlastníkom tohto pozemku, a ani nijako neupravil svoj vzťah v zmysle Stavebného zákona 50/1976, §139, ods. 1.
Dôkaz: LV 504
Návrh výpovedí spoluvlastníkov nehnuteľnosti LV XXX
II.
Ďalej žiadam Okresný súd v Pezinku, rovnako v zmysle ČI. 46. ods. (1) až (4), Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššieho štátneho zákona č. 460/1992 Zb., ako aj podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd, o vydanie rozhodnutia o určení súdneho znalca z oblasti geodézie a kartografie, ktorý znaleckým posudkom určí a vyznačí právne platné hranice aj z pohľadu pôvodného (historického) statusu. Žiadam, aby súdom určený autorizovaný geodet/znalec u odboru geodézie a kartografie meraním a výpočtami potvrdíl výmeru dotknutých pozemkov na Hlavnej ulici podľa aktuálne platných listov vlastníctva s prihliadnutím na pôvodné geodetické a katastrálne podklady a zároveň meraním a výpočtami potvrdil výmeru oboch susedných nehnuteľností, podľa platných LV č.XXXX, N. Č..XXX E.
N. Č..XXX, a meraním a výpočtami určil presne právne platné hranice pozemkov všetkých uvedených nehnuteľností.
III.
Žiadam Okresný súd v Pezinku, o zabezpečenie už vypracovaného znaleckého posudku od Ing. Špačeka, ktorého vypracovanie bolo ukončené 27.3.2018 ako čiastkového dôkazného materiálu.Po prevzatí v štyroch vyhotoveniach a preštudovaní dňa 27.3.2018, bol znalecký posudok rovnako v štyroch vyhotoveniach, dňa 29.3.2018 vrátený Ing. Špačekovi na prepracovanie. Do dnešného dňa sa už nevieme dopracovať k objednanému znaleckému posudku Ing. Špačeka, keďže ho odmieta vydať. Ing. Špaček, vykonal znalecke geodetické meranie nášho aj susedného pozemku dňa 16.05.2017
Dôkaz: Oznámenie o vykonaní komisionálnej obhliadke a geodetických meraní Protokol o späťvzatí znaleckého posudku č. 3/2018
IV.
Na záver dodávam, že nemám právne vzdelanie, neviem presne posúdiť, kde súd nevie, čoho sa domáham a na základe čoho sa danej veci domáham, a preto prosím Okresný súd v Pezinku o čo najpresnejšie zadefinovanie prípadne potrebných doplňujúcich požiadaviek, pri posudzovaní tejto žiadosti. Bránim sa voči neprávosti pri viac ako 12 rokov trvajúcemu sporu a bezhraničnej arogancii moci zainteresovaných štátnych úradov, podľa môjho vedomia a svedomia. Verím, že pravda sa vždy preukáže, a som preto rozhodnutý urobiť všetko čo budem môcť urobiť. Žiadam len spravodlivosť a slušné jednanie, čo mi plne prináleží ako štátnemu občanovi Slovenskej republiky.“.
2. K svojmu podaniu žalobca pripojil listinné dôkazy, a to: výpis z listu vlastníctva č. 504, list znalca Ing. Štefana Špačeka zo dňa 2. mája 2017 a list znalca Ing. Štefana Špačeka zo dňa 29. marca 2018.
3. Citované podanie žalobcu súd obsahovo vyhodnotil ako podanie vo veci samej, obsahujúce tak žalobu vo veci samej ( ktorou sa žalobca domáha zatiaľ nevedno čoho a nevedno proti komu), ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (vzhľadom na slovné spojenie použité žalobcom v bode I. odsek prvý in fine jeho podania), ktorým sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia nevedno s akým obsahom a nevedno proti komu všetkému ( i keď žalobca v bode I. svojho podania označuje za stavebníka určitú fyzickú osobu -Y. J., a ďalej označuje určitú právnickú osobu- I. Ú. L. J., nevyplýva z ďalšieho, či sa jedná o osoby, ktoré majú vystupovať vo veci samej na žalovanej strane, či voči ním má smerovať aj jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia, resp. voči ktorým subjektom má byť neodkladné opatrenie nariadené).
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z výpisu z katastra nehnuteľností na č.l. 2 spisu mal súd za preukázané, že k 1.6.2018 boli liste vlastníctva č. XXX zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci L. J., v katastrálnom území L. J., ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX - záhrady o výmere 374 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX - záhrady o výmere 345 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č.XX0 - záhrady o výmere 669 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; stavba rodinného domu so súpisným číslom XX postavená na pozemku s parc. č. XXX. Ako ich spoluvlastníci boli evidovaní: žalobca v podiele 1/12; X. Š. C.. V. v podiele 7/12; C. Š. v podiele 1/12; T. Š. v podiele 1/12; X. Š. v podiele 1/12; Y. Š. v podiele 1/12. Ako titul nadobudnutia je pri všetkých spoluvlastníkoch poznačené: „ Uznesenie 8D 535/2003 Dnot 266/2003 z 10.1.2007 právoplatné 6.2.2007“. Z listu Ing. Štefana Špačeka znalca z odboru geodézie zo dňa 2. mája 2017 mal súd za preukázané, že ho tento znalec adresoval žalobcovi a oznámil mu v ňom, že dňa 16. mája 2017 zvoláva komisionálnu obhliadku nehnuteľností v súvislosti s objednávkou žalobcu na spracovanie znaleckého posudku na určenie priebehu hraníc medzi pozemkom parc. č. XXX/X a pozemkami parc č. XXX a parc.č. XXX v k.ú. L. J.. Z listu Ing. Štefana Špačeka znalca z odboru geodézie zo dňa 29. marca 2018 mal súd za preukázané, že ho tento znalec adresoval žalobcovi a oznámil mu v ňom, že dňa 29. marca 2018 prevzal 4 výtlačky znaleckých posudkov číslo 3/2018 z dôvodu, že žalobca chcel doplniť niektoré údaje a z dôvodu, že sa v posudku nachádzajú preklepy. Znalec v liste ďalej uviedol , že posudok opraví a odovzdá dňa 4. apríla 2018.
5. Podľa § 123 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
6. § 133 C.s.p. stanovuje: „(1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.“.
7. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p. ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
8. § 324 ods. 1 C.s.p. stanovuje: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.
9. § 325 C.s.p. stanovuje: „ Obsah neodkladného opatrenia (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. „.
10. § 326 C.s.p. znie: „Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.
11. § 327 C.s.p. stanovuje: „Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.“.
12. § 329 ods. 1 veta prvá CSP znie: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
13. Podľa súčasnej slovenskej právnej doktríny: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samú (stáva sa vecou samou). Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritéria spĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá teda charakter podania vo veci samej. Na odstraňovanie jeho prípadných vád však nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 C.s.p., pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 C.s.p., ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu
návrhu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1111).
14. Súd pripomína, že v danom štádiu konania nemožno prejudikovať, ako sa konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 39C/9/2018 skončí, a či bude žalobca so svojou žalobou (potom, čo na základe uznesenia súdu podľa § 129 C.s.p. v súdom stanovenej lehote odstráni vady svojej žaloby) vo veci samej aj úspešný, nakoľko to vyplynie až z vykonaného dokazovania. Súd v tomto štádiu konania skúmal, či návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (obsahovo uvedený v bode I. jeho podania) v posudzovanej veci nadväzuje na podanie žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha zatiaľ nevedno presne čoho (či náhrady bližšie nešpecifikovanej škody, či aj určenia nejakej spornej hranice medzi bližšie nešpecifikovanými pozemkami zapísanými na LV č.XXXX, N. Č..XXX , N. Č..XXX, či aj odstránenia bližšie nešpecifikovanej stavby z doposiaľ neuvedeného pozemku, alebo či aj obnovenia bližšie nešpecifikovaného predošlého pokojného stavu, atď), a má teda bezprostrednú väzbu na konanie vo veci samej. Ďalej súd skúmal, či návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti predpísané citovaným ustanovením § 326 C.s.p., v nadväznosti na ustanovenie § 132 C.s.p., pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia má vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní o ňom, a v dôsledku týchto vád je žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neprejednateľný, nakoľko nie je určitý ani zrozumiteľný. Odhliadnuc od toho, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadne neoznačil subjekty, proti ktorým má neodkladné opatrenie smerovať a neuviedol ani, čo ním sleduje, t.j. vydania akého neodkladného opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p. sa domáha, žalobca neopísal najmä relevantné skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, hoci sám uviedol, že zasahovanie do pokojného stavu trvá už viac ako 10 rokov. Súdu tak v posudzovanom prípade okrem toho, že žalobca je v podiele 1/12 spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. L. J., zapísaných na LV č. XXX, a že žalobca geodeta požiadal o zameranie hraníc pozemkov v jeho spoluvlastníctve, nie sú známe žiadne iné skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčovali žalobcom veľmi široko označené a doposiaľ nijako bližšie nešpecifikované procesné nároky. Súd žalobcu na odstránenie týchto vád jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyzýval, nakoľko dospel k záveru, že by to bolo v rozpore s ustanovením § 327 C.s.p. a pre kontradiktórne konanie je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah svojho podania. Za toho stavu súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 327 C.s.p. odmietol z dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť, ktoré súdu bráni konať.
15. To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.