Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne Š. G., nar. XX.X.XXXX, Č. Č.. XXXX, XXX XX Č., právne zastúpenej JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Májová č. 1115, 022 01 Čadca proti žalovaným: 1/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, Č..XXX, XXX XX Č. A. Č., 2/ S. G., nar. X.XX.XXXX, č. XXXX, XXX XX Č. X. C., 3/ V. A., nar. X.X.XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX Č., 4/ A. A., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Č., C. XXX, 5/ O. T., nar. X.X.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX Č. X. C., 6/ V. Y., nar. X.X.XXXX, N. Č.. XXX, XXX XX M., Č., 7/ M. A., nar. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Č., 8/ O. D., nar. XX.X.XXXX, G. Č.. XXX/X, XXX XX Č. X. C., 9/ M. D., nar. XX.X.XXXX, č. XXX, XXX XX F., 10/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, M.. G. XXXX/X, XXX XX Č.V., 12/ O. A., nar. XX.X.XXXX,Č. XXXX, XXX XX Č., 13/ Š. G., nar. X.XX.XXXX, Z. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX Č., 14/ O. C., nar. X.X.XXXX, A. XXXX, XXX XX Č., 15/ V. A., nar. XX.X.XXXX, V.. N. XXXX/XX, XXX XX Č., 16/ I. H., nar. X.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Č., 17/ S. G., nar. X.XX.XXXX, A. Č.. XXXX, XXX XX Č. X. C., 18/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 19/ R. A., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX Č., 20a/ M. A., nar. XX.X.XXXX, W. X. G. XXX, XXX XX Č., 20b/ M. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX Č., 20c/ V. Š., rod. A., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX Č., žalovaní v rade 20a/ až 20c/ ako právni nástupcovia po zomr. V. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. G. XXX, XXX XX Č. zomr. dňa X.X.XXXX, 21/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Č. X. C., 22/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX, XXX XX Č., 23/ M. C., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX Č., 24/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX, XXX XX Č., 25a/ M. C., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, Č., 25b/ A. C., nar. XX.X.XXXX, G. XX/XX, Č., žalovaní v rade 25a/ a 25b/ ako právni nástupcovia po Ľ. C., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom W. XXXX, XXX XX Č., 26/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, G. XX/XX, XXX XX Č., 27/ A. A., nar. X.X.XXXX, Č. XXXX, XXX XX Č., 28/ M. G., neznámy, 29/ P. G., neznámy, 30/ O. G., neznáma, 31/ Š. G., neznámy, 32/ P. Z., neznámy, 33/ T. O., neznámy, 34/ Y. N., neznáma, 35/ Š. Š., neznáma, 36/ S. Z., neznámy, 37/ S. Š., neznáma, 38/ O. G., neznáma, 39/ U. C., neznámy, 40/ M. A., neznámy, 41/ O. G., neznáma, 42/ T. G., neznámy, 43/ O. G., neznáma, 44/ Š. G., neznámy, 45a/ I. Y., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXX, ako právna nástupkyňa po zomr. S. G., A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Z.Č. Č.. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, 46/ T. A., neznámy, 47/ P. G., neznámy, 48/ Š. G., neznámy, 49/ M. G., neznámy, neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 50/ Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že parcela C-KN XXXXX/XX o výmere 832 m2 - trvalý trávny porast, vytvorená geometrickým plánom č. X/XXXX, vyhotoveným N.. M. M. - B., W. XXXX, XXX XX Č., úradne overeným Okresným úradom Č., katastrálny odbor, dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, ktorá je totožná s časťou parcely E-KN XXXXX o výmere 832 m2 - orná pôda, katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX, p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne Š. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č. Z..Č..XXXX.

II. U r č u j e, že parcela C-KN XXXX o výmere 752 m2 - trvalý trávny porast, vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným B. V. Š., úradne overeným Správou katastra Č. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, ktorá je totožná s časťou parcely

E-KN XXXXX o výmere 458 m2 - orná pôda, katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX a časťou parcely E-KN XXXXX o výmere XXX m2 - orná pôda, katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX, p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne Š. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č. Č..XXXX.

III. U r č u j e, že parcela C-KN XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným B. V. Š., úradne overeným Správou katastra Č. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, ktorá je totožná s časťou parcely E-KN XXXXX o výmere XXX m2 - orná pôda, katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX a časťou parcely E-KN XXXXX o výmere 51 m2 - orná pôda, katastrálne územie Č., zapísanej na LV č. XXXX, p a t r í do výlučného vlastníctva žalobkyne Š. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č. Č..XXXX.

IV. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V. Štát m á voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 14. 5. 2012, podanou na súde dňa 16. 5. 2012, v spojení s upravenou žalobou zo dňa 28. 10. 2013 č. l. 104 a zo dňa 5.3.2018 čl. 295, sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou tej časti parcele EKN XXXXX o výmere 594 m2 - orná pôda a tej časti parcele EKN XXXXX o výmere 345 m2 - orná pôda, kat. úz. Č., ktoré sú totožné s parcelami CKN XXXX o výmere 752 m2 - trvalé trávne porasty a CKN XXXX/X o výmere 187 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Č., podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoviteľa B. V. Š., overeného Správou katastra Č. dňa XX. XX. XXXX pod č. XXXX/XXXX a tiež určenia, že je výlučnou vlastníčkou aj parcely EKN XXXXX o výmere 832 m2 - orná pôda, ktorá je totožná s parcelou CKN XXXXX/X o výmere 832 m2 - trvalé trávne porasty, kat. úz. Č., podľa geometrického plánu M. M. - B., W., N. XXXX, Č. pod č. XX/XXXX, overeného Správou katastra Č. X. X. XXXX pod č. XXX/XXXX (zmena žaloby pripustená uznesením č. l. 221 zo dňa 23. 2. 2016). Následne žalobkyňa reagujúc na predbežné právne posúdenie vyslovené súdom na pojednávaní dňa 17. 1. 2018, ako i vzhľadom k zmene výmery parcely registra E č. XXXXX na LV XXXX, ku ktorej došlo od podania žaloby opakovane (2-krát), žalobkyňa reagujúc zároveň na aktuálny stav vyplývajúci z listov vlastníctva, z dôvodu potreby zapísateľnosti rozsudku, ako aj z dôvodu vypracovania nového geometrického plánu č. X/XXXX, vyhotoveného N.. M. M. - B., ku ktorému došlo práve z dôvodu zmien, ktoré vo vzťahu k výmere parcely EKN XXXXX na LV č. XXXX nastali, žalobný petit podaním zo dňa 5. 3. 2018 upravila. Žalobkyňa v priebehu sporu dôvodila nasledovnými skutkovými tvrdeniami. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú zhruba kilometer od jej rodinného domu, nadobudla od svojich právnych predchodcov, ktorí ich užívali ako ornú pôdu, sadili tam zemiaky. Stará matka žalobkyne Jozefína Králová nehnuteľnosti v stave PKN XXXXX, XXXXX a XXXXX nadobudla v rámci reálnej deľby ešte v 30 rokoch minulého storočia a tieto parcely odvtedy výlučne sama aj užívala. Reálna deľba však nebola v pozemkovej knihe zaznamenaná. M. G. následne v roku 1943 uvedené parcele ústnou formou darovala synovi P. G., z dôvodu jej ochorenia, nakoľko sa nevládala o ne starať. P. G., otec žalobkyne, vstúpil do držby uvedených parciel v dobrej viere, že mu vlastnícky patria, užíval ich v rovnakom rozsahu ako jeho matka, pokojne, nerušene a nepretržite. Ako oprávnený držiteľ uplynutím 10-ročnej nepretržitej držby počítanej od 1. 1. 1951 získal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 116 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. s poukazom na ust. § 566 ods. 2 tohto zákona, a to dňom 1. 1. 1961. O vlastníctve P. G., roľníka, ktorý tieto parcele od roku 1943 obrábal, svedčí aj fakt, že ten ich dňa 18. 3. 1975 odovzdal do užívania Štátnemu majetku v Č.. Odovzdal viaceré pozemky, aj parcelu EN XXXX/X, ktorá je totožná s parcelou EKN XXXXX. Následne P. G. v roku 1987 rovnako ústnou formou daroval uvedené nehnuteľnosti žalobkyni pri príležitosti jej svadby. Tá vstúpila do ich držby a vlastnícke právo získala v súlade s § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydržaním v roku 1997. Sporné pozemky nie sú oplotené, nachádzajú sa medzi chalupami (parcely XXXXX a XXXXX sa nachádzajú medzi rodinnými domami pani Y. a pána A.). Ostatní spoluvlastníci majú svoje parcely v okolí. Nikto si nerobil do parciel nároky a v užívaní žalobkyňu ani jej predchodcov nerušil. V podaní zo dňa 27. 11. 2013 č. l. 111 uviedla, že parcela PKN XXXXX je zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXX, v ktorej je zapísaných 16 parciel, parcela PKN XXXXX je zapísaná vo vložke XXX, v ktorej je zapísaných 11 parciel a parcela PKN XXXXX je zapísaná vo

vložke XXX, v ktorej je zapísaných 22 PKN parciel, preto nebolo účelné, aby všetci zapísaní podieloví spoluvlastníci užívali parcele podľa podielov, preto z dôvodu vhodnosti pred rokom 1930 si tieto medzi sebou pozamieňali a podelili. V tejto súvislosti poukázala aj na to, že parcela XXXXX bola zapísaná v PKN vložke XXX, v ktorej bolo pôvodne zapísaných 16 parciel, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX. V súčasnosti je zapísaných na LV č. XXXX už len 5 parciel, aj z toho možno vyvodiť, že jednotliví vlastníci si svoje vlastníctvo k parcelám už vysporiadali. Podľa obyčajového práva vydržacia doba bola 32 rokov a podľa Zákona č. 141/1950 Zb. vydržacia doba bola 10 rokov, teda kratšia ako podľa obyčajového práva, preto v zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka otec žalobkyne P. G. získal vlastníctvo k sporným parcelám dňa 1. 1. 1961. Žalobkyňa má sporné nehnuteľnosti v držbe od roku 1987 a započítajúc si dobu oprávnenej držby jej otca, nadobudla k nim vlastnícke právo vydržaním, a to dňom 1. 1. 1992. žalobkyňa rozvinula svoje skutkové tvrdenia v písomnom podaní zo dňa 5. 3. 2018 č. l. 295, v ktorom reagujúc na predbežné právne posúdenie, v rámci ktorého bolo poukazované na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov aj k jednotlivým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva u právnych predchodcov žalobkyne, ako aj u nej samotnej, uviedla, že právnej predchodkyni starej matke žalobkyne M. G. svedčil zápis vlastníctva k pozemnoknižnej parcele XXXXX v pozemnoknižnej vložke XXX pod B42. Uvedený zápis je na základe rozhodnutia Kráľovského trenčianskeho súdu zo dňa 18. 3. 1914 pod Čd XXXX/XXX. Podľa tohto rozhodnutia podiely zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX zo zapísaných spoluvlastníkov pod B23, 24 a 26 až 29 prešli do vlastníctva spoluvlastníkov pod B 42 a 43 a 44. Pod B42 je zapísaná stará matka žalobkyne. Z pozemnoknižnej vložky XXX, v ktorej je okrem iných zapísaná aj parcela XXXXX, vyplýva, že k podielu pod B5 na M. G. sa zapisujú aj podiely spoluvlastníkov zapísaných pod B23 až B28. Na podiel zapísaný na meno M. G. pod B10 boli zapísaní maloletá M. G., pod B30 malol. C. G., pod B31 malol. M. G. pod B32, a to titulom rozhodnutia Čadčianskeho kráľovského súdu pod Čd XXXX. Uvedené podiely však neboli predmetom dedenia po neb. M. G., vydatej G., podľa D XXXX/XX. Tieto podiely nechala prejednať dodatočne až žalobkyňa, a to podiely k PKN parcele XXXXX v konaní OS Čadca pod XXD/XXX/XXXX a PKN XXXXX pod č. XD/XX/XXXX, z ktorej dôvodu je žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k uvedeným parcelám, a to k parcele EKN XXXXX a na LV č. XXXX pod B2 a k parcele EKN XXXXX na LV XXXX pod B6. Ako spoluvlastník parcely EKN XXXXX zapísanej na LV č. XXXX zostal zapísaný M. G., pričom titul nadobudnutia je Čd XXXX/XXXX, ktorý podiel v dedičskom konaní po M. G. prejednaný nebol a preto ten zostal zapísaný ako vlastník v podiele 1/18 pod B1 naďalej. Aj uvedený zápis dokazuje, že čísla parciel a KN zodpovedajú číslam parciel podľa stavu PKN. Žalobkyňa poukázala aj na to, že výmery PKN parciel zapísaných v pozemnoknižných vložkách XXX, XXX a XXX, sa neuvádzajú. K tvrdenej reálnej deľbe uviedla, že parcely ešte v stave PKN si pozemnoknižní spoluvlastníci rozdelili ešte pred rokom 1930. Po tejto deľbe mal každý v držbe a užívaní jemu vydelený diel v rámci tejto deľby. M. G., rod. G. bola vydelená časť parcely XXXXX a XXXXX, ktorá je totožná s parcelami CKN XXXX o výmere 750 m2 a CKN XXXX/X o výmere 187 m2. Uvedené parcely titulom deľby mala v držbe a užívala a následne v roku 1943 ústnou formou darovala svojmu synovi P. G., ktorý vstúpil do držby, ktorá bola pokojná a nerušená. Parcely, ktoré sú predmetom sporu, sa nachádzajú medzi parcelami CKN XXXX, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve A. A. (ktorý vlastníctvo k nim nadobudol titulom darovacej zmluvy od matky O. A., rod. A. potom, ako si vlastníctvo k nim ona vysporiadala) a medzi parcelami CKN XXXX/X vo vlastníctve I. Y., rod. G.. Podkladom pre vysporiadanie vlastníctva u ostatných pozemnoknižných spoluvlastníkov bol geometrický plán č. XX/XX L.. V. H., z ktorého vyplýva, že parcela PKN XXXXX bola rozdelená a jej časť je totožná s parcelami CKN XXXX/X a CKN XXXX/X. I. Y. je právnou nástupkyňou po S. G., rod. A., ktorá si tiež vysporiadala vlastníctvo k CKN XXXX/X, pričom táto parcela je totožná s časťou parcely a EKN, resp. PKN XXXXX. Pokiaľ ide o parcelu CKN XXXX/X, táto je totožná s časťou PKN parcely XXXXX, teda výsledkom deľby sú parcely CKN XXXX/X, CKN XXXX/X a CKN XXXX vo vlastníctve A. A., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako aj parcela CKN XXXX/X vo vlastníctve I. Y.. Výsledkom deľby sú zároveň aj parcely CKN XXXX a CKN XXXX/X, ktoré sú predmetom tohto sporu, ako aj tá časť parcely EKN XXXXX, ktorá podľa GP č. X/XXXX zodpovedá parcele CKN XXXXX/XX. Časti PKN parciel XXXXX a XXXXX boli v stave EN pred THM vedené pod č. EN XXXXX a parcela PKN XXXXX podľa stavu EN bola vedená pod č. XXXX, ako užívateľ bol zapísaný P. G., otec žalobkyne, ktorý vstúpil do držby a užívania uvedených parciel v roku 1943. Užíval ich v takom rozsahu ako jeho matka M. G., rod. G. a bol dobromyseľný v tom, že mu tieto vlastnícky patria. V držbe a užívaní ho nik nerušil a nik si nerobil nároky do týchto nehnuteľností. P. G. nadobudol vlastníctvo k uvedeným parcelám vydržaním podľa § 116 Zákona zákona č. 141/1950 Zbierky, a to dňom 1. 1. 1961. Následne 15. 9. 1987 daroval ústnou formou parcele žalobkyni, tieto jej v prírode ukázal a odovzdal. Tá vstúpila do držby uvedeným dňom a užívala sporné nehnuteľnosti v takom rozsahu ako jej otec. Bola dobromyseľná v tom, že jej vlastnícky patria a uplynutím 10-ročnej vydržacej doby nadobudla vlastníctvo, dňom 1. 1. 1992, započítajúc si dobu držby jej právneho predchodcu. Tieto

parcely fakticky žalobkyňa ovládala, obhospodarovala. Svedkom darovania nehnuteľnosti na žalobkyni bol svedok A. G., ktorý bol prítomný pri odovzdávaní nehnuteľnosti otcom žalobkyne samotnej žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na F. XX/XX, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

2. Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 13/, 14/, 15/, 19/ (aj písomne zo dňa 12. 1. 2018 č. l. 276), 20/ (20a/, 20b/, 20c/ právni nástupcovia), 21/ (aj písomne zo dňa 19. 12. 2017 č. l. 270), 22/, 24/ a 27/ vyjadrili svoj súhlas so žalobou na pojednávaní dňa 29. 11. 2012 (č. l. 61 rub spisu ).

3. Žalovaná v rade 12/ vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 6. 2014 č. l. 149, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, uviedla, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobí. Nikdy ich neužívala, ani jej právni predchodcovia. Uznala vlastnícke práva žalobkyne, nakoľko má vedomosť, že tá ju užívala, resp. jej právni predchodcovia.

4. Žalovaná v rade 16/ vyjadrila svoj súhlas so žalobou písomne podaním zo dňa 11. 1. 2018 na č. l. 275 spisu.

5. Žalovaný v rade 22/ na pojednávaní 8. 6. 2018 uviedol, že má svoj pozemok v susedstve. Vždy videl, že pán G. pozemok užíval. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že by to patrilo žalobkyni. Družstvo užívalo len jednu parcelu, v C., k ďalším dvom sporným parcelám medzi domami sa nedostalo.

6. Žalovaný v rade 23/, ktorý má popri spornej parcele svoje rodičovské pozemky, ktorý pôvodne poukázal na zlé zameranie parcely XXXXX, pretože keď sa robila cesta do Č. - W., časť tohto pozemku zobrali pod cestu a keďže parcela žalobkyne má stále rovnakú výmeru, muselo sa preto zrejme zasiahnuť zameraním parcely do ich parciel, na pojednávaní dňa 16. 6. 2014 č. l. 152 uviedol, že pokiaľ pôvodne namietal výmeru parcely, ktorú žiadala žalobkyňa, rozprával sa s ňou a bolo zistené, že potom, ako bola časť pozemku zabratá pod cestu, pri vyhotovený geometrický plán, v ktorom znalec túto časť pozemku zohľadnil a z výmery žalobkyne ju odpočítal. Tiež uviedol, že poznal otca žalobkyne, odjakživa to užíval on. Jedna parcela je vyššie a jedna nižšie od domu žalovaného 23/. Nikoho iného na uvedených parcelách nevidel. Nik iný ich neužíval.

7. Žalovaný v rade 26/ sa stotožnil s vyjadrením svojho brata, žalovaného v rade 23/.

8. V priebehu konania, na pojednávaní po zmene zákonného sudcu, po oboznámení predbežného právneho názoru, sa niektorí žalovaní opakovane k žalobe vyjadrili, trvajúc na svojom pôvodne udelenom súhlase so žalobou svoje vyjadrenie doplnili. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že sporné nehnuteľnosti nikdy ani on ani jeho právni predchodcovia neužívali, dokonca nežili ani nežijú v okolí sporných nehnuteľností. K užívaciemu stavu sa vyjadriť nevedel. Žalovaná v rade 2/ uviedla, že nemá o sporných pozemkoch žiadne vedomosti, nikdy tam nebola, v okolí nebýva. Žalovaný v rade 3/ uviedol, že nikdy na sporných nehnuteľnostiach nebol. Nevie sa preto vyjadriť k nim ani k ich užívaniu. Žalovaný v rade 4/ uviedol, že nevie, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, nemá o ne záujem a k veci nič uviesť nevie. Žalovaná v rade 5/ v blízkosti pozemkov nebýva, pomery nepozná, k užívaniu sa vyjadriť nevie. Poznala len rodičov žalobkyne a žalobkyňu. Vyjadrila súhlas so žalobou. Žalovaná 6/ uvedenú lokalitu, v ktorej sa pozemky nachádzajú, nepozná, nie sú jej známe pomery, a to ani užívacie, nakoľko tam nikdy nebývala, a to ani v susedstve a ani jej rodičia. Nevie nič ani z rozprávania. Žalovaný rovnako nevie, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Žalovaný v rade 13/ na pojednávaní dňa 8. 6. 2018 uviedol, že nehnuteľnosti užívala žalobkyňa a pred ňou jej otec, asi ako dedičstvo. Aj žalovaný v rade 13/ má v blízkosti svoje role. Žalovaná 21/ uviedla, že sporné parcely užívali starí rodičia žalobkyne, ktorá im už ako dieťa pomáhala. Sadili tam, kosili a pod.. Žalovaná 21/ vie aj o reálnom rozdelení, z rozprávania matky. Jej matka a otec žalobkyne boli bratranec a sesternica. Jej starý otec M. G. a stará mama M. G. boli súrodenci. M. G., pradedo žalovanej v rade 21/, otec M. a M., ešte pred rokom 1910 svoje parcely rozdelil. Dedo žalovanej M. G. mal parcelu podľa toho, ako bol zapísaný v pozemkovej knihe. Ešte pred rokom 1900 musela už byť vyčlenená, lebo tak ju aj užíval. Uviedla, že tieto pozemky sú 50 až 150 metrov od jej domu. Odjakživa videla, že ich užívali rodičia žalobkyne a žalobkyňa. K titulom nadobudnutia sa vyjadriť nevedela. Neskôr aj prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne uviedla, že z rozprávania svojej babky vie, že pozemky sa delili a že to užíval nejaký pán G., ale v danej lokalite nebývajú, ani matka, ani splnomocnená zástupkyňa. So žalobou súhlasí. Žalovaná v rade 24/ býva v blízkosti a videla tam vždy užívať tieto parcely rodičov žalobkyne a žalobkyňu. Nevie o tom, že by si niekto do sporných

parciel robil nároky, nakoľko okrem predchodcov žalobkyne a žalobkyne to nik iný neužíval. Žalovaný v rade 25b/ ako právny nástupca pôvodného žalovaného v rade 25/, ktorý sa k žalobe nevyjadril, uviedol, že sporné nehnuteľnosti užívali rodičia žalobkyne, vie to, nakoľko býval v susedstve sporných parciel, býval tam ešte v čase, keď videl užívať sporné nehnuteľnosti žalobkyňu. Žalovaná v rade 45a/ uviedla, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú pri jej dome. Odjakživa tam videla užívať tieto pozemky len rodičmi žalobkyne. Nevie sa vyjadriť k titulu, nakoľko vždy tam boli „oni“ (objasnila, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia). Tiež uviedla, že ona si svoju parcelu vysporiadala cez ROEP, za účasti dvoch svedkov. Predtým ju užívala jej matka S. Y.. K reálnej deľbe sa vyjadriť nevedela.

9. Slovenský pozemkový fond, ktorý sa v spore vyjadroval k žalobe nielen ako zástupca neznámych vlastníkov zo zákona i štátu (v zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách), ale aj ako strana v spore - žalovaný v rade 18/ ako známy spoluvlastník, so žalobou nesúhlasil, dôvodil nepreukázanou reálnou deľbou a nedostatkom dobromyseľnosti žalobkyne, s poukazom na nadobúdacie tituly - ústne darovacie zmluvy, v dôsledku čoho nemohla žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

10. V uvedenom spore súd vykonal dokazovanie nielen výsluchom strán, ale i výsluchom svedka A. G., nar. XX. X. XXXX, ktorý sa narodil a býva v danej lokalite celý život, má 70 rokov, pomery dobre pozná, je susedom žalobkyne. Sporné pozemky sa nachádzajú nad a pod jeho domom. Vždy ich užívali rodičia žalobkyne, v súčasnosti žalobkyňa. Užívať sporné pozemky nikdy nikoho iného nevidel. Keď chodieval s otcom žalobcu do kaplnky neďaleko sporných parciel, otec žalobkyne mu hovorieval, že to mieni darovať dcére, pričom na tieto pozemky ukazoval. Bol prítomný pri tom, ako v roku 1987 P. G. povedal, že ide o svadobný dar pre jeho dcéru. Šlo o obe parcely, ktoré v prírode aj ukázal dcére

- žalobkyni, ako aj svedkovi.

11. Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi produkovanými stranami, najmä stranou žalobkyne, ako aj znaleckým posudkom vypracovaným v tomto spore znalcom ustanoveným súdom na návrh žalobkyne za účelom preukázania jej tvrdení, najmä ohľadom stotožnenia sporných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. 9608, 4813 a 9578, kat. úz. Čadca, vyplýva, že označení žalovaní sú ku dňu rozhodovania všetci podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. K uvedenému dospel súd i preskúmaním pripojených spisov. Z pripojeného dedičského spisu D XXXX/XX, z rozhodnutia zo dňa 23. 10. 1989 na č. l. 13 uvedeného spisu, mal súd zistené, že právnymi nástupcami po V. Z., rod. W., nar. XX. X. XXXX, zomrelej XX. X. XXXX, zapísanej ako podielovej spoluvlastníčke pod B5 na LV č. XXXX, sú žalovaní v rade 1/ M. Z., žalovaná v rade 2/ S. G., O. D. a V. A., nar. X. XX. XXXX, zomretá XX. XX. XXXX, po ktorej právnymi nástupcami sú žalovaní v rade 3/ V. A., žalovaný v rade 4/ A. A., žalovaná v rade 5/ O. T., rod. A., žalovaná v rade 6/ V. Y., rod. A. a žalovaný v rade 7/ M. A. (osvedčenie o dedičstve č. k. D XXXX/XX-XX- zo dňa 4.6.1998). Zo spisu XD XXX/XXXX súd zistil, že právnymi nástupcami O. D., rod. Z., nar. XX. X. XXXX, zomretej XX. X. XXXX, sú žalovaný v rade 8/ O. D., žalovaný v rade 9/ M. D. a žalovaná v rade 10/ O. D. (osvedčenie o dedičstve CA OS Čadca č. k. XD XXX/XXXX-XX zo dňa 5. 2. 2008 č. l. 19 spisu ako i pripojený spis). Z pripojeného spisu D XXXX/XX, zo zápisnice o predbežnom šetrení zo dňa 3. 12. 2001, v spojení s uznesením z uvedeného dňa na č. l. 11, vyplýva, že T. Y., nar. XX. X. XXXX, zomretý 25. 10. 2001, zapísaný ako podielový spoluvlastník pod B8 na LV č. XXXX nemal žiadnych právnych nástupcov. Z potvrdenia Mestského úradu Č. zo dňa 28. 2. 2012 č. l. 21 a 21 rub spisu a zo dňa 20. 3. 2012 č. l. 22 mal súd zistené, že žalovaný v rade 28/, 29/, 30/, 34/, 36/ až 49/ nemajú na území Mesta Č. evidovaný trvalý pobyt.

13. Z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. DXXXX/XX na č. l. 29 pripojeného dedičského spisu XD XX/XXXX (ktorý je pripojený k spisu XXD XXX/XXXX) mal súd zistené, že dedičmi M. G.Á., rod. G. boli jej deti S. Š., rod. G. a V. (neskôr označovaný ako P.) G., ktorí po nej dedili rovným dielom. Z uznesenia, ktoré je súčasťou tohto výťahu, vyplýva, že predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných vložkách 154, 356 a 358.

14. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Č. č. k. XD/XXXX/XXXX-XX zo dňa 1. 3. 2007 po poručiteľovi P. G., nar. XX. X. XXXX, zomrelom X. X. XXXX, mal súd zistené, že dedičmi zo zákona

sú jeho dcéry, a to Š. G. (žalobkyňa) a V. Z., rod. G., obe v jednej polovici. Predmetom dedenia neboli podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX V. XXXX.

15. Z osvedčenia o dedičstve č. k. XD XX/XXXX-XX- zo dňa 29.7.2009, vydanom v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po M. G., rod. G., iniciovanom žalobkyňou, vyplýva, že žalobkyňa sa na základe dohody dedičov stala okrem iných aj vlastníčkou podielov v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX (vrátane parcely č. XXXXX), k. ú. Č..

16. Z osvedčenia o dedičstve č. k. XXD XXX/XXXX-XX- zo dňa 6.5.2010, vydanom v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po M. G., rod. G., začatom rovnako na žiadosť žalobkyne, vyplýva, že žalobkyňa nadobudla aj podiel v nehnuteľnostiach zapísaných (vrátane parcely č. XXXXX) na LV č. XXXX, k. ú. Č..

17. Z listu Mesta Č. zo dňa 11. 2. 2013 č. l. 82 vyplýva, že pri výstavbe cesty z osady u Š. po osadu u D. a z osady u U. po W. bolo z parcely EKN XXXXX zabratých 58 m2.

18. Z nájomnej zmluvy zo dňa 18. 3. 1975 č. l. 107 vyplýva, že P. G. odovzdal dňom 18. 3. 1975 do užívania na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby Štátnemu majetku v Čadci pozemky a medzi ktorými bola aj parcela XXXX/X, bez žiadosti náhradných pozemkov. Žiadal preplatiť náhradu škody. Zmluva bola uzavretá na dobu 15 rokov, do 17. 3. 1990.

19. Z výpisu z evidencie pozemkov zo dňa 29. 10. 2013 č. l. 156, vydaným Mestom Č., mal súd zistené, že užívateľom parcely EN XXXX/X o výmere 1111 m2 - lúka bol P. G. č. XXXX, č. evidenčného listu XXX, parcela CKN XXXX/X o výmere 301 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela CKN XXXX o výmere 752 m2 - lúka bola užívaná O.F. A., č. evidenčného listu XXXX.

20. Zo záveru znaleckého posudku č. X/XXXX č. l. 212, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom (uznesenie OS Čadca č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 4. 6. 2015), mal súd zistené nasledovné skutočnosti. Predmetom znaleckého dokazovania bola identifikácia parcely EN XXXX/X - lúka o výmere 1111 m2, kat. úz. Č., zapísaná na evidenčnom liste č. XXX. Dokazovanie bolo vykonané na návrh žalobkyne, za účelom zistenia, ktorej EKN parcele zodpovedá pôvodná parcela EN XXXX/X, ku ktorej produkovala dôkaz - evidenčný list - o jej užívaní P. G., otcom žalobkyne. Znalec sa vyjadril, že táto parcela je identická s parcelou PKN XXXXX - roľa, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnom protokole XXX o výmere identickej časti, ktorá činí 832 m2. Tiež je identická s časťou parcely PKN XXXXX evidovanej v pozemnoknižnom protokole č. XXXX, výmera identickej časti činí 80 m2, tiež s časťou parcely PKN XXXXX evidovanej v pozemnoknižnom protokole č. XXX, výmera identickej časti činí 140 m2 a s časťou neknihovanej parcely - cesty, výmera identickej časti činí 59 m2.

21. Z pozemnoknižných vložiek č. XXX, XXX a XXX na čl. XXX a nasl. vyplývajú zápisy: M. G. svedčil zápis vlastníctva k pozemnoknižnej parcele XXXXX v pozemnoknižnej vložke XXX pod B42, titulom je rozhodnutie Kráľovského trenčianskeho súdu zo dňa 18. 3. 1914 pod Č. XXXX/XXX, v zmysle ktorého podiely zapísané pod B23, 24 a 26 až 29 prešli do vlastníctva spoluvlastníkov pod B 42 a 43 a 44. Z pozemnoknižnej vložky XXX, v ktorej je okrem iných zapísaná aj parcela XXXXX, vyplýva, že k podielu pod B5 na M. G. sa zapisujú aj podiely spoluvlastníkov zapísaných pod B23 až B28. Na podiel zapísaný na meno M. G. pod B10 boli zapísaní maloletá M. G., pod B30 malol. C. G., pod B31 malol. M. G. pod B32, a to titulom rozhodnutia Čadčianskeho kráľovského súdu Č. XXXX.

22. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Č., vyplýva, že ako spoluvlastník parcely EKN XXXXX zapísanej na tomto LV zostal pod B1 zapísaný M.D. G. (k podielu 1/18-in).

23. Z listiny čl. 115 zobrazujúcej staré i nové čísla jednotlivých parciel, vrátane označenia podľa máp z roku 1953, 1959, vyplýva, že starému číslu parcely XXXXX zodpovedá nové parcelné číslo XXXX a číslam parciel XXXXX/X a XXXXX číslo XXXXX.

24. Zo správy Okresného úradu Č., odboru katastrálneho, zo dňa 28. 3. 2018 č. l. 362 mal súd zistené, že pôvodná výmera parcely EKN XXXXX bola 832 m2, tá bola následne listinou č. Q.-XXX/XXXX-F. zo dňa 20. 6. 2016 zmenená z 832 m2 na 792 m2 a následne listinou č. Q.-XXX/XXXX-A. zo dňa 6. 2. 2018 z 792 m2 na 865 m2.

25. Z geometrického plánu č. X/XXXX predloženého žalobkyňou v priebehu sporu (po predbežnom právnom posúdení) vyplýva, že parcela XXXXX/XX zodpovedá pôvodne označenej parcele XXXXX, ktorá v zmysle náčrtu zasahovala do miestnej cesty/komunikácie. Parcela v stave CKN XXXXX/XX, ktorej vlastníctva sa žalobkyňa domáha, má v zmysle uvedeného GP výmeru 832 m2, zatiaľ čo parcela EKN XXXXX má v zmysle LV výmeru 865 m2.

26. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX, kat. úz. Č., mal súd zistené, že žalovaná v rade 45a/ I. Y., rod. G.Á. je v 1/1-ine výlučnou vlastníčkou parcely registra C č. XXXX/X-XXX m2 - trvalé trávne porasty. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Č., vyplýva, že A. A. je výlučným vlastníkom parciel registra C č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX, vrátane rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/ X, na základe titulu - darovacej zmluvy č. V XXX/XXXX.

27. Podľa § 137c žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.: 1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to v nadväznosti na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 865 ods. 1, 3 Obč, zák. (k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.): 1/ Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. 3/ Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa prechodného ust. § 868 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 872 ods. 6 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

28. Žalobkyňa sa pozitívnou určovacou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V súlade s § 137c ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak má byť takáto žaloba úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve základné podmienky. Strany sporu musia byť vecne legitimované a žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obe podmienky musia existovať v čase vyhlásenia rozsudku, súd ich skúma v každom štádiu sporového konania z úradnej moci. V danom prípade porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX V. XXXX, katastrálne územie Č. (v stave ku dňu rozhodovania súdu), s okruhom strán sporu vymedzeného v žalobe i v súlade s procesnými rozhodnutiami súdu vydanými na návrh žalobkyne alebo z úradnej povinnosti, v zmysle ustanovení CSP, súd dospel k záveru, že je splnená podmienka nerozlučného procesného spoločenstva. Z potvrdení O. Č. zo dňa 28.2.2012 a 20.3.2012 čl. 21, 22 mal súd preukázané, že žalovaní v rade 28/, 29/, 31/, 32/, 33/, 34/, 35/, 36/, 37/, 38/, 39/, 40/, 41/, 42/, 43/, 44/, 45/, 46/, 47/, 48/, 49/ nemajú evidovaný trvalý pobyt na území Mesta Č. na adrese vyplývajúcej z LV, nenachádzajú sa v evidencii pobytu občanov obce Č.. Nie je zrejmé, či ide u žalovaných 30/ a 38/ o totožného vlastníka, neznámeho, avšak táto skutočnosť spornou nebola. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti zápisu na LV. 29. Pri skúmaní otázky naliehavého právneho záujmu súd neposudzoval len to, či je na liste vlastníctva zapísaný iný subjekt než žalobkyňa, ale v danom prípade pri tvrdenej reálnej deľbe aj to, či je naliehavý právny záujem daný, s poukazom na to, že reálnou deľbou dochádza k faktickému zániku podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem je v takomto prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním. Základnou podmienkou v danom prípade bolo teda preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele EKN XXXXX, XXXXX V. XXXXX, alebo bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodných pozemnoknižných parciel a teda, či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda potrebné ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na uvedených listoch vlastníctva k označeným parcelám, z ktorých častí sú vytvorené parcely sporné, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne.

30. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto je záväzné aj pre ostatné súdy a záväzný je výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. Výrok rozhodnutia uverejnený ako záväzný výrok v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“

31. Úlohou žalobkyne bolo teda preukázať, že uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva na strane jej právnych predchodcov M. G., rod. G. (G.) a M. G. (reálna deľba) nastal, aby mohla platiť uvedená zákonná domnienka. Bolo potrebné preukázať, či ideálne spoluvlastníctvo k parcelám EKN (predtým PKN) ku dňu rozhodovania existuje v hmotnoprávnej aj formálnej rovine alebo existuje len formálne a v hmotnoprávnej rovine došlo v dávnej minulosti, do roku 1950, k zrušeniu spoluvlastníctva faktickou reálnou deľbou. Skutočnosť, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi mal súd preukázanú výsluchom samotnej žalobkyne, ale aj z vyjadrení žalovaných, hoci nie všetci sa vedeli k deľbe vyjadriť, avšak väčšina so žalobou a tvrdeniami v nej i v ďalších písomných podaniach žalobkyne vyjadrila súhlas.

32. Z listinných dôkazov - pozemnoknižných vložiek mal súd preukázané, že M. G., právnej predchodkyni žalobkyne, svedčil zápis vlastníctva v pozemkovej knihe k pozemnoknižnej parcele XXXXX v pozemnoknižnej vložke XXX pod B42 (neskôr i k podielom pôvodne zapísaným pod B23, 24 a 26 až 29). Uvedené podiely neboli predmetom dedenia po neb. M. G., vydatej G., podľa D XXXX/XX. Tieto podiely nechala prejednať dodatočne až žalobkyňa, a to podiely k PKN parcele XXXXX v konaní OS Čadca pod XXD/XXX/XXXX a PKN XXXXX pod č. XD/XX/XXXX, na základe rozhodnutí vydaných v týchto konaniach je žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k uvedeným parcelám, k parcele EKN XXXXX na LV č. XXXX pod B2 a k parcele EKN XXXXX na LV XXXX pod B6. Vo vzťahu k parcele XXXXX, vychádzajúc z pozemnoknižnej vložky XXX, bol vedený ako vlastník pod B5 predchodca žalobkyne, otec M. G., rod. G., M. G. (neskôr aj k podielom pod B23 až B28), na jeho podiel boli zapísaní pod B30 maloletá M. G., pod B31 maloletá C.D. G. a pod B32 maloletý M. G. (na základe titulu Č. XXXX). Jeho podiel nebol v dedičskom konaní prejednaný, preto zostal zapísaný ako vlastník v podiele 1/18 pod B1 naďalej.

33. Za objektívny dôkaz o reálnej deľbe, ktorej sa mala M. G. zúčastniť, súd považuje aj mapy EN pred THM (čl. 120, či čl. 123 a nasl.). Mapa EN pred THM zobrazuje stav skutočnej reálnej deľby, držby v prírode. Táto reálna deľba vznikla vydelením konkrétnych pozemkov jednotlivým spoluvlastníkom na podklade veľkosti vlastníckeho podielu. Pri tejto reálnej deľbe boli všetci spoluvlastníci a vznikla na podklade vzájomnej dohody, ktorú rešpektovali všetci a rešpektujú dodnes. Opak tvrdený ani preukázaný nebol. Takmer všetci žalovaní ako známi vlastníci vyjadrili súhlas so žalobou, väčšina z nich potvrdila aj dlhodobý užívací stav. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdu táto reálna deľba však v lokalite Kysúc nebola zapísaná ako vlastníctvo do pozemkovej knihy. Aj keď na základe máp EN pred THM neboli zakladané právne vzťahy, zodpovedne zobrazujú reálne vydelené parcely v teréne. Takto reálne vydeleným parcelám podľa mapy EN pred THM zodpovedajú aj medze v prírode a iné prírodné hranice, zodpovedá tomu aj stav užívania zo strany tých spoluvlastníkov, ktorým sporné nehnuteľnosti pri reálnej deľbe pripadli. 34. Tvrdenia o reálnej deľbe možno maž za preukázané aj výpismi z LV č. XXXXX V. XXXX, katastrálne územie Č., z ktorých vyplývajú údaje týkajúce sa vlastníckeho vzťahu k susediacim parcelám (vo vzťahu ku ktorým rovnako svedčil zápis v pozemkovej knihe). Vlastnícke právo k nim svedčí napr. aj žalovanej 45a/, ktorá tvrdenia žalobkyne potvrdila. Súd prijal za dôkaz reálnej deľby aj to, že napríklad parcela PKN XXXXX je zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXX, v ktorej je zapísaných 16 parciel, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX. V súčasnosti je zapísaných na LV č. XXXX už len 5 parciel, aj z toho možno vyvodiť, že jednotliví vlastníci si svoje vlastníctvo k parcelám už vysporiadali (ako napríklad žalovaná 45a/ alebo O. A.). 35. Väčšina žalovaných (známych vlastníkov) potvrdila užívanie sporných nehnuteľností v rovnakom rozsahu (zodpovedajúcom stavu parciel dnes) už predchodcom žalobkyne (jej otcom P. G.). Užívací stav potvrdzuje aj výpis z evidencie pozemkov zo dňa 29.10.2013 čl. 154, z ktorého je jednoznačné, že parcelu XXXX/X o výmere 1111 m2 - lúku užíval P. G.. Vo vzťahu k parcele CKN XXXX, v zmysle tohto výpisu svedčí užívanie O. A.. Podľa názoru súdu však ide len o listiny, ktoré súd hodnotí len ako podporné, pretože podľa jeho názoru užívací stav neznamená automaticky stav vlastnícky. Pokiaľ by sa O. A. cítila ako vlastníčka, bola by si vlastníctvo k spornej parcele vysporiadala, keď tak učinila vo vzťahu k susedným parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX (výpis z LV č. XXXX, kat. úz. Č.), ktoré následne darovala A. A. (darovacia zmluva č. V XXX/XXXX). Aj táto skutočnosť môže svedčiť reálnej deľbe. Nebola však predmetom skúmania a odkazovania. Užívací stav vo vzťahu k parcele pôvodne označovanej ako XXXXX nebolo možné preukázať listinami, keďže vlastnícke právo v evidenčnej rovine svedčí naďalej predchodcovi žalobkyne M. G., ktorý je naďalej na LV č. XXXX pod B1 ako vlastník zapísaný.

36. Pokiaľ niektorú zo sporných parciel užívalo družstvo, súd poukazuje na titul, na základe ktorého sa tak dialo, a to na nájomnú zmluvu zo dňa 18. 3. 1975 č. l. 107, na základe ktorej už P. G., označený v zmluve ako vlastník (nie ako užívateľ), odovzdal dňom 18. 3. 1975 do užívania na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby Štátnemu majetku v Č. pozemky, medzi nimi aj parcelu XXXX/X. K parcele EN XXXX/X o výmere 1111 m2 - lúka bol vedený P. G. č. XXXX na evidenčnom liste č. XXX aj ako užívateľ.

37. Žalobkyňa teda podľa názoru súdu preukázala deľbu v dávnej minulosti, preukázala, že sporná nehnuteľnosť bola reálne vydelená jej právnym predchodcom, preukázala dlhotrvajúci stav držby a užívania reálne vydelenej nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami a preto platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí súd vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Súd má teda zato, že platí zákonná domnienka, že právni predchodcovia žalobkyne reálnou deľbou a zámenami v minulosti nadobudli vlastnícke právo k reálne vydelenej nehnuteľnosti. Túto zákonnú domnienku boli povinní vyvrátiť žalovaní. Títo však, s výnimkou zástupcu Slovenského pozemkového fondu, so žalobou žalobkyne súhlasili, jej nárok uznávali a neprodukovali také tvrdenia a také dôkazy, ktorými by túto zákonnú domnienku vyvrátili. Naopak, niektorí z nich majú vydelené pozemky niekde inde, preto si nároky do spornej nehnuteľnosti nerobia, nikdy sporné nehnuteľnosti neužívali, niektorí žalovaní dokonca nemajú o sporných nehnuteľnostiach žiadne vedomosti, neužívali ich, ani ich predchodcovia, v lokalite nebývajú, pomery tam nepoznajú. Aj z toho možno vyvodiť, že pozemky v danej lokalite ich predchodcom nepatrili, mali ich vyčlenené, resp. zamenené inde, resp. že na LV sú zapísaní skutočne len formálne. Za podstatné súd považoval to, že nik zo známych žalovaných tvrdenia žalobkyne nesporoval.

38. Súd teda ustálil, že sporné parcely CKN XXXXX/XX, XXXX, XXXX/X nevznikli až vytvorením geometrickým plánom v roku 2006, či 2018. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapisateľnosti) rozsudku graficky len znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, resp. zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. 39. Slovenský pozemkový fond ako jediný zo strany žalobcov namietal i titul nadobudnutia vlastníctva u samotnej žalobkyne, vydržanie. Súd preto ďalej skúmal, či boli splnené všetky predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, najmä dobromyseľnosť. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko - právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo. 40. Žalobkyňa tvrdila, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla vydržaním, keď na základe ústnej darovacej zmluvy uzavretej v roku 1987 sa uchopila ich držby. Ešte predtým, ako sa však súd začal zaoberať titulom nadobudnutia u žalobkyne, preskúmal titul nadobudnutia vlastníctva u darcu, jej otca P. G., ktorý mal získať vlastnícke právo od matky, starej matky žalobkyne, ešte v roku 1943, rovnako titulom darovania (ústnou formou). Splnomocnený zástupca SPF namietal, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, nakoľko nemohla byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, keďže sa uchopila držby na základe ústnej zmluvy o prevode, pričom poukázal na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd má zato, že predmetné rozhodnutia, na ktoré poukazoval splnomocnený zástupca Slovenského pozemkového fondu vychádzajú z iného skutkového stavu, aký je v tejto veci. Ako už súd vyššie konštatoval, sporný pozemok vznikol reálnou deľbou, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy a preto pozemky CKN

č. XXXXX/XX, XXXX, XXXX/X, k. ú. Č. neboli ako predmet vlastníctva nikde evidované. Vzhľadom k tomu, že sporné pozemky neboli evidované vo verejnom registri, nebolo možné previesť vlastnícke právo k spornému pozemku písomnou zmluvou. V konaniach, na ktoré zástupca neznámych vlastníkov v sporoch poukazuje (súdu je táto skutočnosť zo súdnych sporov známa), boli predmetom pozemky, ktoré boli predmetom vlastníctva a ku ktorým bolo evidované vlastnícke právo. Predmetom tohto sporu však sú parcely, ktoré neboli nikdy formálne zapísané vo verejnom registri a preto právna predchodkyňa žalobkyne M. G.Á. nemohla previesť na otca žalobkyne P. G. vlastnícke právo k sporným pozemkom písomnou darovacou zmluvou. 41. Súd v tejto súvislosti (pri skúmaní titulu vydržania) poukazuje v danom spore i na to, že zo zásady, že vlastníkom nehnuteľností vpísanej do pozemkovej knihy môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe ako vlastník uvedený, existujú 2 dôležité výnimky, keď si niekto právo vlastníctva k nehnuteľnosti nadobudne aj bez pozemnoknižného vpisu, a to dedenie a vydržanie. Podľa súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov pokojne má v držbe ako svoju: totiž vo svojom mene a nie v mene iného (teda ako požívateľ alebo nájomník alebo ako púhy užívateľ nehnuteľností), pokojne užíva, lebo jestli pozemnoknižný vlastník medzičasom podá žalobu proti držiteľovi o vydanie nehnuteľnosti (predpokladajúc, že spor tento náležite zakončí), týmto sa vydržanie preruší. Preruší sa vydržanie aj vtedy, jestli nehnuteľnosť v pozemkovej knihe medzičasom prepíšu z vlastníka titulom úplatného prevodu na meno iného. Jestlivšak tento nový pozemnoknižný nabývateľ práva nie je bezolstný (čiže jestli vedel o tom, že je vydržanie v behu, alebo jestli o tom len z hrubej nedbanlivosti nevedel), vydržanie sa nepreruší.

42. Nielen vyjadreniami väčšiny žalovaných ako známych vlastníkov, ktorí sú znalí pomerov, ale i listinnými dôkazmi, bolo preukázané, že P. G. a po ňom M. G. boli užívateľmi sporných nehnuteľností. P. G. ich užíval od roku 1943, keď vstúpil do ich držby na základe darovania zo strany jeho matky M. G., rod. G.. O vlastníctve P. G., ktorý tieto parcele od roku 1943 obrábal, svedčí aj fakt, že ten ich dňa 18. 3. 1975 odovzdal do užívania Štátnemu majetku v Č.. Odovzdal viaceré pozemky, aj parcelu EN XXXX/X, ktorá je totožná s parcelou EKN XXXXX (nájomná zmluva zo dňa 18. 3. 1975 č. l. 107). Z nájomnej zmluvy vyplýva, že P. G. ako prenajímateľ uzatváral zmluvu v postavení vlastníka predmetu nájmu (nie užívateľa). Následne nehnuteľnosti užívala žalobkyňa, a to od roku 1987, kedy ich nadobudla do daru od svojho otca P. G.. Účastným darovania bol aj svedok v spore vypočutý, A. G., sused žalobkyne, znalý pomerov, ktorý potvrdil samotný akt darovania, keď darca P. G. mal pred ním žalobkyni ukázať, ktoré nehnuteľnosti jej ako svadobný dar daruje. Svedok potvrdil aj dlhodobý pokojný, nerušený užívací stav žalobkyne i jej predchodcu. Podľa názoru súdu predchodca žalobkyne i samotná žalobkyňa tak na začiatku vlastnej držby, ako aj po celú jej dobu boli dobromyseľní (nik ich v držbe nerušil, nik žalobu nepodal), čo nevylučuje ani ich prípadná vedomosť o nedostatku zápisu skutočného právneho stavu, založeného neformálnym právnym úkonom v príslušnej evidencii právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, čo vzhľadom k tomu, že sporný pozemok nebol evidovaný vo verejnom registri nebolo ani možné. Súd poukazuje záverom aj na to, že pri hodnotení tejto skutočnosti prihliadal aj na to, že v oboch prípadoch šlo o prevod medzi blízkymi príbuznými (z rodiča na dieťa). Súd mal preukázanú tiež dĺžku trvania oprávnenej držby u žalobkyne od roku 1987 až do súčasnosti, čo predstavuje cca 30 rokov, pričom žalobkyňa si do svojej vydržacej doby započítala i držbu svojho predchodcu, otca P. G.. Žalobkyňa bola po celú dobu držby dobromyseľná, nemala dôvodné pochybnosti o tom, že jej pozemky patria, hoci tomu tak v skutočnosti nebolo, čím ale jej držba k pozemku nestratila na oprávnenosti. Pre posúdenie držby je totiž podstatné, že bez ohľadu na existujúcu právnu úpravu a prípadný právny omyl z nej vyplývajúci, nemohla fakticky nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, pretože ten nebol ako predmet vlastníctva nikde evidovaný. Pozemok vznikol reálnou deľbou, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy, do ktorej sa vyznačovali len prevody spoluvlastníckych podielov. S neevidovaním pozemku bol spojený následok v podobe nespôsobilosti pozemku na prípadné prevody - aj darovacou zmluvou, čo zároveň znamená, že žalobkyňa by nemohla pozemok platne nadobudnúť ani pri dodržaní ustanovenej písomnej formy. V danom prípade ide o relevantnú odlišnosť prípadu žalobkyne od publikovaných rozhodnutí (väčšiny z nich), v ktorých ide spravidla o pozemky, ktoré boli predmetom vlastníctva a ku ktorým bolo evidované nie len užívacie, ale i vlastnícke právo. Daný prípad si vyžaduje posúdenie podľa inej názorovej línie rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznávajúcich ústnu darovaciu zmluvu ako putatívny dôvod vzniku držby. Súd opakovane konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie neisté, založené na nesúlade skutočného stavu vlastníckeho práva k pozemku a jeho formálnym zápisom v katastri nehnuteľností. V danom prípade je teda súd toho názoru, že aj putatívny

právny úkon mohol u žalobkyne vyvolať predstavu o tom, že jej právo patrí. Bola dobromyseľnou so zreteľom na všetky okolnosti.

43. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, nakoľko preukázala, že nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a zároveň preukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti aj jej právnymi predchodcami (otcom P. G. a jeho matkou M.), preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

44. Pokiaľ pôvodne žalovaný 23/ sporoval výmeru parcely E č. XXXXX, s poukazom na jeho neskoršie vyjadrenie, list Mesta Č. zo dňa 11.2.2013, znalecký posudok a napokon i oznámenia Okresného úradu, odboru katastrálneho, možno konštatovať, že tejto skutočnosti (že z nehnuteľnosti bola časť výmere zabratá pod cestu) zodpovedali rozdielne výmery, ktoré boli menené v priebehu sporu na listoch vlastníctva (832 m2, 792 m2) (aj geometrický plán č. XX/XX č. l. 86).

45. Súd považuje za potrebné na okraj poukázať na to, že úpravu žaloby podaním zo dňa 5. 3. 2018 hodnotil len ako formálnu, za účelom zosúladenia údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, s poukazom na potrebu zapísateľnosti rozsudku, nie ako zmenu žaloby, nakoľko sa ňou žalobkyňa nedomáhala iného práva a ani nepožadovala viac než pôvodne (aj napriek zmene výmery parcely EKN XXXXX na 865 m2 žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, a to na 832 m2). Súd preto o tomto podaní samostatným uznesením nerozhodoval. V tejto súvislosti možno tiež predpokladať, že rozdiel vo výmere predstavujúci 33 m2, je časťou, ktorá bola zabratá pod cestu a teda presahuje hranicu pôvodnej parcely XXXXX.

46. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. V danom prípade bola úspešnou v celom rozsahu žalobkyňa, vzniklo jej preto právo na náhradu tohto sporu voči neúspešným žalovaným. Súd však z dôvodu súčasnej aplikácie § 257 žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal, dôvodiac okolnosťami prípadu, keď podľa názoru súdu nemožno neusporiadaný stav pozemkov pričítať na ťarchu žalovaným, či už ako známym alebo neznámym vlastníkom, ktorí ho zjavne nezavinili. Síce tento stav nezavinila ako žalobkyňa, ale podľa názoru súdu mohla byť pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ostražitejšia. Aj z dôvodu tohto jej počínania, vrátane jej predchodcov, považoval za spravodlivé, aby trovy, ktoré v tomto spore vznikli titulom znalečného, v rozsahu, ktorý nebol krytý preddavkom žalobkyňou zloženým ( 200 €), uhradila žalobkyňa, pretože ide o trovy, ktoré preukázateľne štátu vznikli, boli znalcovi vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, a to vo výške 224,24 € (uznesenie čl. 219). O výške trov, ktoré je povinná žalobkyňa štátu uhradiť, bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.