Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-15-2022.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Subarea
12Co/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobkyne D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NEXUS, s.r.o, so sídlom Begóniová 19, 821 07 Bratislava, IČO: 53 407 997 proti žalovanému S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/ X, XXX XX B., právne zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/42/2021-64 z 19.01.2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou (výrok I.) a vo výroku, že neodkladné opatrenie trvá do skončenia konania vo veci samej (výrok II.) mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok III.) zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností Okresného úradu Detva katastrálny odbor, obec B., k. ú. B. na LV č. XXXX ako byt č. X nachádzajúci sa na F.. poschodí, vchod X v obytnom dome súp. č. XXX na Ul. A. G. v B., k. ú. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytnej budovy vo veľkosti 9768/358784-in, ako aj spoluvlastníckym podielom na pozemku parcela registra C č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 465 m2, vo veľkosti 9768/358784-in ( ďalej v texte aj „nehnuteľnosť“ ), a to túto nehnuteľnosť predať alebo inak scudziť, zaťažiť ju záložným právom, vecným bremenom, prenajať alebo prenechať do inej formy užívania tretej osobe (I. výrok). O dobe trvania neodkladného opatrenia rozhodol tak, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 7C/42/2021 (II. výrok). Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (III. výrok).
2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listín rozsudku o rozvode sp. zn. 13P/43/2020 - 105, výpisu z úveru, záložnej zmluvy k nehnuteľnosti, zmluvy o splátkovom úvere a výtlačku inzerátu z portálu www.realitnecentrum.com a aj z obsahu spisu OS Zvolen sp. zn. 7C/42/2021 má osvedčenú existenciu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že prípadný prevod nehnuteľnosti by spôsobil komplikácie pri vyporiadaní BSM strán sporu vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľný majetok, vrátane nehnuteľnosti, patrí do BSM. S poukazom na dôvody uvedené v uznesení Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 16Cob/79/2018 súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to konkrétne v časti návrhu: „najmä, nie však výlučne“, nakoľko takto formulovaný petit neodkladného opatrenia by fakticky spôsoboval úplný a akýkoľvek zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Okresný súd naviac uviedol, že žalobkyňa v návrhu ani netvrdila žiadne špecifické okolnosti, ktoré by odôvodňovali ňou navrhovaný úplný a akýkoľvek zákaz nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože tento by mohol viesť až k neprimeranému obmedzovaniu žalovaného. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené návrhu vyhovel sčasti, a to v rozsahu konkretizovaného obmedzenia s nehnuteľnosťou nakladať. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo veci samej pod sp. zn. 7C/42/2021.
3. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že mu zakázal nakladať s nehnuteľnosťou ( výrok I. ) a vo výroku, že neodkladné opatrenie trvá do skončenia konania vo veci samej ( výrok II. ). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Namietal, že konanie na súde má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, čo v danej veci žaloby na vyporiadanie BSM nemohlo byť naplnené a súd sa ani v dôvodoch svojho uznesenia na túto podmienku neodvoláva. Pokiaľ sú v dôvodoch uznesenia uvedené všeobecné úvahy o potrebe dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, je to len všeobecné konštatovanie bez akýchkoľvek skutkových zistení o odôvodnenosti týchto úprav. Namietal, že tvrdenia žalobkyne, ktorá má za to, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení je v BSM je mylná a na tom nič nezmení ani jej opakované tvrdenie, že tomu tak nie je. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželstvo so žalobkyňou uzavreli dňa 9.2.2018 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 13 P/43/2020 zo dňa 26.04.2021, pričom rozsudok sa stal právoplatným dňa 03.05.2021. K uvedenému dňu zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K odvolaniu pripojil listinný dôkaz, kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2017 (vklad povolený 05.02.2018) aj s jej dodatkom č. 1 zo dňa 14.12.2017. Poukázal na to, že z predloženej zmluvy je zrejmé, že nehnuteľnosť - byt nadobudol pred uzavretím manželstva, v dôsledku čoho nemôže patriť do BSM. Uvedená nehnuteľnosť nebola zakúpená za trvania manželstva, preto nemôže byť predmetom vyporiadania. (§ 143 OZ). Pokiaľ ide o kúpnu cenu za nehnuteľnosť, táto bola dohodnutá na sumu 64.500,- Eur, z toho bola zaplatená pred uzavretím manželstva suma 1.600,-Eur dňa 05.12.2017, suma 12.300,-Eur dňa 12.12.2017 a zvyšok kúpnej ceny v sume 50.600,-Eur formou hypotekárneho úveru. Žalovaný vyjadril názor, že práva k tomuto bytu sú jeho individuálnymi právami a nie je ich možné v rámci BSM žiadnym spôsobom upravovať do budúcnosti. Pokiaľ z kolízie týchto vzťahov pred a po uzavretí manželstva vznikol spor, tento nie je možné riešiť v rámci vyporiadania BSM. Okresný súd tak nemôže pri evidentnej nespornosti práv zakázať nakladanie s majetkom, ktorý nepatrí do BSM a nemôže byť predmetom vyporiadania.
5. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v bode 18 nesprávne konštatoval, že prípadný prevod nehnuteľnosti by spôsobil komplikácie pri vyporiadaní BSM, ak vychádzal len z tvrdenia žalobkyne, že byt patrí do BSM. Odôvodnenie okresného súdu považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné, keďže nie je z neho zrejmé, ako by uspokojenie nárokov žalobkyne z titulu vyporiadania BSM, resp. jej nárok na vyrovnanie bol zmarený, prípadne ohrozený pri veľkosti a rozsahu majetku, ktorý do BSM patrí. Zároveň žalovaný poprel, že by nehnuteľnosť chcel predať. Uznal, že nehnuteľnosť - byt bol na realitnom portály realitného makléra len pre prípad, že sa bude predávať , ale nikdy ho do predaja nedal a ani nebol na tomto portály ponúknutý na predaj.
6. Na záver žalovaný v odvolaní doplnil, že k nehnuteľnosti - bytu má záložné právo Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe úverovej zmluvy zo dňa 7.7.2020 pod číslom K. XXX/XXXX, ktoré je vedené na LV č. XXXX, kat. úz. B. F. B. ako ťarcha, takže je vylúčené, aby mohol s nehnuteľnosťou nakladať bez súhlasu záložného veriteľa ale aj dlžníka, ktorým je výlučne žalobkyňa, ide o výlučný záväzok žalobkyne. Záložný veriteľ sa pre prípad nezaplatenia úveru môže domáhať zaplatenia nesplateného úveru realizáciou jeho záložného práva. Nie je preto zrozumiteľný ani záver okresného súdu o tom, že exekúcia môže byť ohrozená.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou ( výrok I. ) a vo výroku, že neodkladné opatrenie trvá do skončenia konania vo veci samej ( výrok II. ) zmenil a v tomto rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrok, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh zamietol ( výrok III. ) nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva nedotknutý.
9. Podľa ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o návrh podaný počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM vedeného pod sp.zn. 7C/42/2021 medzi stranami sporu. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd zakázal nakladať žalovanému s nehnuteľnosťou, ktorá podľa nej patrí do BSM, hoci v katastri nehnuteľností je zapísaný ako jej vlastník žalovaný, „a to do času, kým nebude jednoznačné komu nehnuteľnosť pripadne a ako budú vysporiadané ťarchy k nej viaznúce, či už priamo zapísané, alebo ťarchy z ktorých bola financovaná rekonštrukcia nehnuteľnosti a nie sú zapísané ma liste vlastníctva.“
14. Predmetom odvolacieho konania bol výrok okresného súdu, ktorým okresný súd sčasti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Okresný súd sčasti návrhu vyhovel s odôvodnením, že prípadný prevod nehnuteľnosti by spôsobil komplikácie pri vyporiadaní BSM strán sporu a dočasným zákazom nakladania s nehnuteľnosťou žalovanému by nevznikla žiadna škoda a zároveň súd takto bude môcť vo veci nerušene rozhodnúť.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že žalovaný dôvodne spochybnil vecnú správnosť napadnutého uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení.
16. Prioritne je nutné uviesť, že z pozitívno-právnej úpravy Civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú : 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samy o sebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím veci nariadiť príslušné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.
17. Z obsahu spisu vyplýva a je nepochybné, že v čase rozhodnutia okresného súdu bol žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti - bytu, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2017 v spojení s Dodatkom č. 1 k nej zo dňa
14.12.2017. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 05.02.2018, teda v čase pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo totiž uzavreté až dňa 09.02.2018. Takto zistený skutkový stav vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nasvedčuje tomu, že nie je daný nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Okresný súd v tomto smere návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzoval, žalovaná len tvrdila, že nehnuteľnosť do BSM patrí.
18. Pokiaľ ide o odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, okresný súd neuviedol, v čom, v akých skutkových a právnych okolnostiach daného prípadu, takúto potrebu vzhliadol a považoval dané okolnosti za tak závažné, že je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Ani existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, nebola žalobkyňou tvrdená, okresný súd v tomto smere svoje závery nekonkretizoval. Rozhodnutie okresného súdu tak neobsahuje myšlienkové postupy a vysvetlenie, v akom smere by prevod nehnuteľnosti spôsobil komplikácie pri vyporiadaní BSM, ako to uvádza v odôvodnení. Uvedené závery nijak neovplyvnia predmet konania vo veci samej, teda vyporiadanie BSM, po tom ako súd ustáli masu BSM, a súčasne posúdi ako budú vysporiadané ťarchy k nehnuteľnosti viaznúce, prípadne aj otázku financovania či rekonštrukcie nehnuteľnosti.
19. Odvolací súd uznáva, že až súd v konaní vo veci samej ustáli, čo do BSM patrí a ako uvedenú masu BSM vyporiada, to však nič nemení na tom, že nárok, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha predbežnej ochrany okamžitým zásahom súdu, nebol osvedčený, a súčasne žalovaný minimálne osvedčil, že nadobudol nehnuteľnosť pred uzavretím manželstva. Je potrebné poukázať aj na zriadené záložné právo viažúce sa na nehnuteľnosť, ktoré bráni svojvoľnému nakladaniu s nehnuteľnosťou žalovaným bez súhlasu záložného veriteľa. Zásah do vlastníckeho práva okamžitým zásahom súdu, i keď len dočasne, musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov, čo však v tomto konaní osvedčené nebolo.
20. Zohľadňujúc vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, ak neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.
21. Na záver odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že dôvodná bola aj námietka žalovaného o nedoručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do jeho dispozičnej sféry. Z obsahu spisu vyplýva, že po nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie doručil žalovanému iba uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia (čl. spisu 71). Súd prvej inštancie nepostupoval v danom prípade dôsledne a v súlade s ustanovením § 331 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd povinný spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia doručiť protistrane aj návrh na jeho nariadenie.
22. O náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie v rámci náhrady trov konania vo veci samej, pretože v danom prípade ide o neodkladné opatrenie, pri ktorom bol návrh na jeho nariadenie podaný až po podaní návrhu na začatie konania vo veci samej o vyporiadanie BSM.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).