Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-15-2017.pdf
PDF · 149.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: V. A., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, právne zastúpeného: Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 94, Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu v sume 16.827,07 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z vyššie uvedenej sumy od 1.2.2016 až do dňa zaplatenia, a z titulu náhrady škody - účelne vynaložených trov konania na obhajobu vo výške 1.827,07 € spolu s úrokom z omeškania s úrokom 5,05% ročne z vyššie uvedenej sumy od 2.2.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku, z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2017 proti žalovanému domáhal náhrady škody pozostávajúcej z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- €, ako aj zaplatenia účelne vynaložených nákladov na obhajobu žalobcu vo výške 1.827,07 €, taktiež náhrady trov konania, a to z dôvodu, že mu bola spôsobená škoda začatím a vedením trestného konania proti nemu, ktoré konanie sa neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou - Odbor kriminálnej polície, sp. zn. Č.:Y.-XXX/ JP-M.-XXXX, zo dňa 29.03.2011, bolo voči žalobcovi V. A. vznesené obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal dňa 28.02.2012 na žalobcu obžalobu pre skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l. 2 písm. a), b) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXIX zo dňa 05.06.2013 bol žalobca podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, a to v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd v Prešove uznesením, sp.zn. 6To/22/2014, zo dňa 04.09.2014, zobral na vedomie späťvzatie odvolania podaného okresným prokurátorom proti prvostupňovému rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 05.06.2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.09.2014. Od vznesenia obvinenia až do rozhodnutia súdu vo veci boli zrejmé skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že v konaním žalobcu nemohla byť naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu. Súd napokon oslobodil žalobcu spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal. Na základe vyššie uvedeného, s dôrazom
na skutočnosti uvedené v rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 05.06.2013 a výsledku samotných vyšetrovacích úkonov zaznamenaných v súdnom spise je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali správne. Vo fáze prípravného konania nepreverili dostatočne všetky dôležité skutočnosti, hoci v zmysle zásad trestného konania, uvedených v ustanoveniach § 2 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 514/2003 Z. z.). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi, bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je povinnosťou organov činných v trestnom konaní v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nezbavuje zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovení § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vyplýva, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie, a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
2. Z odôvodnenia žaloby mimo iného vyplýva, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalobcovi vznikla nemajetková ujma, spočívajúca v znížení vážnosti jeho osoby v jeho doterajšom živote a prostredí, v ktorom žije a pracuje, v rapídnom zhoršení zdravotného stavu (psychické a fyzické zhoršenie), ako dôsledok niekoľkoročného trestného stíhania jeho osoby za trestný čin, ktorý nespáchal. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že významným stresujúcim faktorom bola aj skutočnosť, že poškodenou osobou bolo maloleté dieťa, čo len zvyšovalo jeho pocit úzkosti. Podľa lekárskych správ žalobca nesmel byť fyzicky a psychicky zaťažovaný z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu a nedoporučovalo sa mu zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov. Jeho zdravotný stav je nezvratný, s možnosťou jeho zhoršenia (lekárska správa MUDr. Š. Zahorjana zo dňa 26.02.2014, neurológa MUDr. E. Vlčkovej zo dňa 10.02.2014, znalecký posudok MUDr. M. Buriča a MUDr. M. Erdélyiovej zo dňa 09.04.2013). V značnej miere bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, keďže žalobca prakticky celý život pracoval v oblasti kontrol, skúšok a komplexnej revízie elektrických zariadení, vystavovania revíznych správ ako odborný revízny technik a aj z dôvodu príkladnej pracovnej kariéry požíval spoločenskú vážnosť a úctu v rodine a vo svojom širšom okolí. V samotnom trestnom konaní svedkovia uvádzali, že V. A. „bol dobrým zamestnancom. Nemali sme žiadne sťažnosti." Ďalej: "Bol veľmi dobrý zamestnanec, z hľadiska dochádzky, ako aj plnenia pracovných pokynov. Nikdy neporušil pracovnú disciplínu." (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 06.02.2013 nasl. 13 a 16). Z dôvodu trestného stíhania sa narušili osobné vzťahy v rodine so synom V. A. ml. Trestné stíhanie bolo dôvodom následných rodinných hádok a následných rozporov, čo zmarilo pôvodne so synom plánované spoločné podnikanie. Žalobca bol aj aktívny poľovník, no, po vznesení obvinenia sa mu jeho známi vyhýbali. Intenzita zásahu dĺžky trvania konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní (3 a pol roka od 29.03.2011 do 04.09.2014) znamenali vážny zásah do osobnosti, cti, dôstojnosti a súkromia žalobcu. Po vznesení obvinenia zo dňa 29.03.2011 a následnom trestnom stíhaní sa mu vážne zhoršil fyzický
a psychický zdravotný stav, zároveň sa mu vrátilo ochorenie, na ktoré trpel v októbri 2009 (mozgová príhoda), z ktorého sa relatívne dobre zotavil, čo mu umožňovalo ďalší výkon práce. Medzi rokmi 2006
- 2011 bol zamestnaný na pracovný pomer, alebo na dohodu o vykonaní práce mimo pracovného pomeru ako revízny technik pre Správu školských a športových zariadení mesta Vranov n. T., Mesto Vranov nad Topľou, Základnú školu Lúčna Vranov nad Topľou, ZŠ Kukučínova, ZŠ Juh 1054 Vranov, Obec Čierne nad Topľou a ZŠ Vyšný Žipov. Uviedol, že odborná prehliadka a odborná skúška - revízia elektrických zariadení, napr. školského zariadenia, sa pohybovala pri samostatne zárobkovo činných osobách v roku 2012, v závislosti od veľkosti zariadenia, od 1.000,- € do 3.000,- €. V dôsledku trestného stíhania voči jeho osobe, ktoré zhoršilo zdravotný stav a znížilo jeho spoločenskú vážnosť ako profesijné bezúhonného revízneho technika, už nemohol pokračovať v pracovnej činnosti v riadnom pracovnom pomere, alebo alternatívne ako SZČO, resp. na dohodu o vykonaní prác mimo pracovného pomeru, a to počas trestného stíhania, i v období po jeho ukončení. Žalobca si z toho dôvodu uplatňuje, na základe vyššie uvedených skutočností, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu fyzického a psychického utrpenia, ako dôsledok trestného stíhania, ďalej z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, i z hľadiska závažnosti následkov, ktoré mu vznikli v spoločenskom, profesijnom a rodinnom živote, v celkovej sume 15.000,- €. Žalobca popri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňuje aj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 1.827,07 €, pozostávajúci z účelne vynaložených trov obhajoby vyčíslených advokátskymi kanceláriami Mgr. Tomáša Malinovského, Mgr. Mateja Čontofalského a JUDr. Tomáša Tomčovčíka, spolu vo výške 16.827,07 €.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosťou zo dňa 27.02.2015 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- €. Žiadosť bola listom postúpená Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR ju listom zo dňa 01.06.2015 postúpila Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR žiadosť žalobcu listom zo dňa 30.07.2015 postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá ju listom zo dňa 18.09.2015 vrátila na konečné vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR svojím listom zo dňa 08.10.2015, doručeným dňa 21.10.2015, žiadosť V. A. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietla. Žalobca osobitne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Generálnu prokuratúru SR svojou žiadosťou zo dňa 01.11.2016 o predbežne prerokovanie nároku na náhradu škody - účelne vynaložené trovy konania na obhajobu v trestnom konaní vo výške 1.827,07 €. Generálna prokuratúra SR svojím listom zo dňa 26.01.2017, doručeným dňa 01.02.2017, žiadosť V. A. o predbežné prerokovanie tohto nároku na náhradu škody odmietla.
4. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy - uznesenie sp. zn. Č.M.:Y.-XXX/JP-M.-XXXX zo dňa 29.03.2011 (fotokópia), obžaloba zo dňa 10.02.2012 (fotokópia), rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XT/. zo dňa 05.06.2013, právoplatný 04.09.2014, vyznačená právoplatnosť dňa 14.11.2014 (fotokópia), uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým berie na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora zo dňa 04.09.2014 (fotokópia), súdny spis Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. XT/XX/XXXX, znalecký posudok č. 21/2013 MUDr. Miloš Burič, č. 04/2013 MUDr. Marta Erdelyiová z odboru psychiatrie (fotokópia), lekárska správa MUDr. Emília Vlčková, zo dňa 10.02.2014 (fotokópia), lekárska správa MUDr. Štefan Zahorjan zo dňa 26.02.2014 (fotokópia), znalecký posudok č. 4/2011 MUDr. Peter Daxner, PhD. z júna 2011 (fotokópia), vyčíslenie trov obhajoby zo dňa 06.05.2013 Mgr. Tomáš Malinovský, advokát (fotokópia), vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 05.06.2013. Mgr. Matej Čontofalský, advokát (fotokópia), vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 05.09.2014 JUDr. Tomáš Tomčovčík, advokát (fotokópia), výsluch svedka - Š. B., A. Č. N. C. Č.. XXX, okres Vranov n. T. (odborníka z oblasti revízie elektrických zariadení), výsluch svedka - A.. V. A. V.. (syn žalobcu), A. K. XXX, okres Vranov n. T., oznámenie o výške a zložení platu Správa školských a športových zariadení mesta Vranov n. T. zo dňa 30.06.2006 (fotokópia), oznámenie o výške a zložení platu Správa školských a športových zariadení mesta Vranov n. T. zo dňa 29.06.2007 (fotokópia), oznámenie o výške a zložení platu Mesto Vranov n. T. zo dňa 29.04.2008 (fotokópia), zápisnica o hlavnom pojednávaní, č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 06.02.2013, súdny spis Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. XT/XX/XXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 27.02.2015 (fotokópia), postúpenie žiadosti MV SR. zo dňa 01.06.2015 (fotokópia), postúpenie žiadosti GP SR zo dňa 30.07.2015 (fotokópia), vrátenie žiadosti MS SR zo dňa 18.09.2015 (fotokópia), odmietnutie žiadosti GP SR zo dňa 08.10.2015 (fotokópia).
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike, (sťažnosť č. 57404/08) 20. júna 2013, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zásah pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje,
aby bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená, že musí predstavovať „spravodlivú rovnováhu" medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia Č.: Y.-XXX/JP-M.- XXXX zo dňa 29.03.2011 orgánom činným v trestnom konaní voči žalobcovi boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a existovala pravdepodobnosť o spáchaní tam definovaného skutku žalobcom, ktoré sa však v trestnom konaní, vedenom pred súdom, nepotvrdila. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v ustanovení § 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia, podľa zákona ako aj podľa citovaného rozsudku ESĽP, postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a že na podklade zistených skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny obžalovaného je až vecou dokazovania pred súdom. V tejto súvislosti poukazuje na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Pri osvedčení nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, musia byť taktiež splnené atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku. Musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré pre nezákonnosť bolo zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkon verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Tento nárok však vzniká taktiež len za splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí, nie je súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, resp. nemajetkovej ujmy, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:
7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že Okresnou prokuratúrou v Humennom bola proti teraz žalobcovi podaná obžaloba podľa §234 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1, 2 písmeno a), b) Trestného zákona, a to preto, že ako pracovník Mestského úradu Vranov nad Topľou, zodpovedný za prevádzku a údržbu elektrických zariadení v objekte Materskej školy na Sídlisku Okulka vo Vranove nad Topľou, v rozpore s ustanovením STN 332000-4-4Y, bod 412.2 - 412.2.4., nezabezpečil uzamknutie krytu elektrickej rozvodnej skrine RIS-II s krytím IP43 použitím kľúča, v dôsledku čoho došlo k otvoreniu krytu rozvodnej skrine, v ktorej skrini sa dňa 26.6.2008 asi o 11.30 hod. dotkla rukami živých častí pod elektrickým prúdom mal. B. Ž., N.. XX.X.XXXX a zásahom elektrického prúdu utrpela popáleniny na ľavom zápästí a pravej ruke 3-4 stupňa v rozsahu 2% povrchu tela, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie, obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 48 dní. Táto obžaloba bola podaná dňa 28.2.2012, po tom, čo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou zo dňa 29.3.2011 bolo vznesené obvinenie proti teraz žalobcovi pre vyššie uvedený trestný čin, ako aj skutok, s tým, že žalobca bol zastúpený v týchto konaniach obhajcami, a to Mgr. Tomášom Malinovským, Mgr. Matejom Čontofálskym, JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, ktorí si v súvislosti s obhajobou žalobcu vyúčtovali trovy obhajoby. Po podaní obžaloby, vykonaní veľmi obsiahleho dokazovania, tak svedkami, znaleckými posudkami, ako aj po vykonaní hlavných pojednávaní, rozsudkom Okresného súdu vo
Vranove nad Topľou, zo dňa 5.6.2013, č.k XT/XX/XXXX-XXX bol teraz žalobca, vtedy obžalovaný podľa §285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok, ako bol uvedený v podanej obžalobe, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Po podaní odvolania okresným prokurátorom a jeho späťvzatí, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.9.2014, č.k. 6To/22/2014-583 bolo zobraté na vedomie späťvzatie odvolania.
8. Žalobca vo svojej výpovedi, mimo iného uviedol, že skutok, pre ktorý bolo voči nemu vznesené obvinenie a podaná obžaloba, sa stal v roku 2008. Revíziu, ktorá má platnosť 3 roky, robil v roku 2005 a úraz sa stal pred koncom platnosti revízie. Napriek tomu, že bol na mieste úrazu, a tvrdil a ukazoval, že na tomto mieste sa to nemohlo stať, že on si splnil svoje povinnosti, zúčastňoval sa rôznych výsluchov, bolo voči nemu vznesené obvinenie v súvislosti s predmetným úrazom. V dôsledku tejto skutočnosti dostal v roku 2010 mozgovú porážku. Po návrate z nemocnice bolo voči nemu vznesené obvinenie a nakoniec podaná aj obžaloba okresným prokurátorom v Humennom. Opätovne bol v nemocnici, kde, napriek tomu, že sa nesmel znervózňovať, bol vyšetrovaný policajtmi. Dochádzalo k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, čo bolo dokázané rôznymi znaleckými dokazovaniami. Došlo k vážnej poruche jeho sluchu - na jedno ucho nepočuje, na druhé iba trochu. Taktiež sa zhoršil aj jeho zrak. Spočiatku naňho každý pozeral, čo urobil, až neskôr pochopili, že on žiadnu chybu neurobil. Podotkol, že predtým vykonával revízie 30 rokov sa zúčastňoval aktívov revíznych technikov Slovenska, keďže pracoval ako revízny technik, kde neboli zistené žiadne závažnejšie nedostatky v súvislosti s jeho prácou revízneho technika. Po porážke, pod čo sa podpísalo jeho trestné stíhanie, a po skončení trestného stíhania, už do práce nenastúpil, pretože sa v podstate učil chodiť. Ak by aj do práce nastúpil, nemohol vykonávať prácu v takom rozsahu ako predtým. Nadriadenými bol hodnotený kladne, avšak po vznesení obvinenia sa ho ľudia stránili. Mal aj niekoľko telefonátov a už prestal dostávať toľko zakázok, ako predtým. Pokiaľ vykonával revízie, v priebehu roka vykonal jednu mesačne, kde takáto stála 3.000,- € - 10.000,- €, pri vykonaní revízie na základnej škole. Podotkol, že ak chcel nejaké revízie robiť, často dostával vyhýbavé odpovede, že nemajú peniaze alebo podobne, lebo v technickej verejnosti sa rozšírilo, že voči nemu prebiehalo trestné stíhanie. Pokiaľ toto prebiehalo, bolo mu oznámené, že nech si dá veci s trestným konaním do poriadku, potom sa uvidí.
9. B. F.. Š. Y. uviedol, že žalobca pracoval v skupine elektrikárov asi 10 rokov, kde s kvalitou jeho práce bola spokojnosť. On zo svojej strany, z okruhu spolupracovníkov žalobcu nezaznamenal žiadnu averziu voči tomuto, avšak dá sa povedať, že skôr s ním súcitili v čase trestného stíhania.
10. Vo svojej výpovedi V.. Š. B. uviedol, že čo sa týka trestného stíhania žalobcu, veľa o tom nevie. Mal však vedomosť ohľadne revízie vykonávanej žalobcom, v súvislosti s poškodením dieťaťa. Žalobcu poznal ako zodpovedného elektrotechnika, revízneho technika, ktorý aj mladších učil vykonávať tieto práce. Podľa jeho vedomosti, v čase trestného stíhania žalobcu mal tento problémy s vlastnou prácou; ľudia sa mu otáčali chrbtom. Aj on sám žalobcovi uvádzal, v súvislosti s jeho záujmom o prácu, že nech si dá veci na pravú mieru a že sa to zmení, ak sa trestné stíhanie zastaví. Žalobca sa zúčastňoval rôznych školení revíznych technikov v rámci Slovenska, avšak po začatí trestného stíhania sa už týchto seminárov až tak nezúčastňoval. Keď vykonával funkciu starostu, žalobcovi pred trestným stíhaním dal vykonať 5-6 revízií v priebehu 2-3 rokov. Uviedol prípad, keď vykonával revíziu v 15-bytovej jednotke v Čaklove, a po trestnom stíhaní požiadal žalobcu, či by mu mohol prísť pomôcť, chlapi, ktorí pracovali na stavbe, prehlásili, že oni radšej skončia, ak sa revízie má zúčastniť žalobca. Musel teda zobrať do úvahy názory iných a na revíziu žalobcu nepozval.
11. Syn žalobcu A.. V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec bol váženým človekom. Vykonával zodpovednú prácu, bol aj obľúbeným. Po začatí trestného konania sa stále hovorilo o tom istom, čo otcovi spôsobovalo nervozitu. Mal vážne zdravotné problémy už aj preto, že súdy sa ťahali. Keďže začal podnikať, myslel si, že otec, ako odborník mu s tým pomôže, avšak v dôsledku trestného stíhaniu došlo k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu; naviac, o otcovi sa hovorilo, že zabil dieťa, že je súdne stíhaný. V tom čase mával množstvo telefonátov. Teraz po skončení trestného stíhania to už nikoho nezaujíma.
12. Svedok A. S. uviedol, že bol vlastníkom domu č. XXXX vo Vranove nad Topľou, kde prevádzkoval živnosť Potraviny. Keď získal stavebné povolenie na rozšírenie stavby a nadstavby, niekedy v roku 2005 mu žalobca vykonal revíziu elektrických zariadení. Keď opätovne potreboval vykonať túto revíziu v rokoch 2010-2014, chcel opäť požiadať žalobcu, avšak po tom, čo sa dozvedel, že má problémy v
súvislosti s výkonom revízie elektrických zariadení, obrátil sa na p. B., ktorý mu ju vykonal. Potvrdil, že žalobca ho oslovil s ponukou vykonania revízie, avšak v súvislosti s tým, že mal nejaké problémy, vzniknuté pri vykonaní revízie a že došlo k nejakým zraneniam, prestal mať o jeho prácu záujem. O ukončení trestného stíhania žalobcu vedomosť nemal.
13. Je zrejmé, že žalobca na nariadených úkonoch v prípravnom, ako aj súdnom konaní značne fyzicky a psychicky trpel. V znaleckom posudku MUDr. M. Buriča a MUDr. M. Erdélyiovej, zo dňa 09.04.2013 na str. 7 sa konštatuje: „Osobnosť je celkovo vyrovnaná, s dobre rozvinutou sociálnou a praktickou inteligenciou, s náhľadom, so známkami dlhodobo a opakovane pretrvávajúceho stresu a pocitov bezmocnosti z nespravodlivého obvinenia zo skutku, ktorý sa nikdy nestal, celkove s prejavmi rozvinutého malatívneho správania /pocit krivdy z vyšetrení atak dlhého trvania/. V dôsledku protrahovaného stresu a opakujúcich sa záťažových situácii v súvislosti s prešetrovaným skutkom u posudzovaného sú súčasnej dobe prítomné prejavy maladaplívneho správania, ktoré sú však následné." Na str. 8 ďalej znalec uvádza: .. U posudzovaného sa rozvinula následne, v dôsledku protrahovaného traumatického prežívania udalostí v súvislosti v súvislosti s prešetrovaným skutkom, ľahká, reaktívna psychická porucha - Adaptačné poruchy, ktorá sa prejavuje pocitom úzkosti, emočnej nevyrovnanosti, zvýšeného vnútorného napätia, pocit skrivodlivosti, maladaptívneho správania, sklon k zlobným reakciám a celkovo psychosomatického diskomfortu," Podľa lekárskej správy MUDr. E. Vlčkovej, zo dňa 10.02.2014, došlo k recidíve ochorenia žalobcu v septembri 2013, načo už v júni 20II upozorňoval v znaleckom posudku č. 4/2011 MUDr. Peter Daxner, PhD., ktorý na strane č. 9 a ďalej na str. 10 obdobne uvádza: .. ..Hodnoty tlaku krvi sú toho času liečbou stabilizované, avšak každá neprimeraná fyzická či psychická záťaž môže mať za následok ich rozkolísanie s vysokým rizikom vzniku ďalšieho mozgového infarktu, čo by predstavovala bezprostredné ohrozenie života menovaného. Ide o chronické, nevratné, poškodenie zdravia, a je nepravdepodobné, aby sa v budúcnosti riziko vzniku ďalšej mozgovej príhody znížilo. Z uvedeného dôvodu V. A. nebol v čase podávania znaleckého posudku, ani v budúcnosti zdravotne spôsobilý sa podrobiť úkonom súvisiacich s vyšetrovaním pred OCTK. "
14. Z vyúčtovania odmeny advokáta Mgr. Tomáša Malinovského vyplýva, že tento si vyúčtoval za poskytnuté právne služby sumu 832,01 € podľa vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmenu za rok 2011:
1. Dohodnutá suma za jeden úkon právnej pomoci bola 60,- € a dohodnutá cena za jednu cestu autom Košice - Vranov nad Topľou 30,- €. Režijný paušál za rok 2011 predstavoval sumu 7,41 €. 2. Z rozpisov úkonov právnej pomoci vyplýva: 18.5.2011 - Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady - 60,- € 18.5.2011 - preštudovanie - 60,- € 18.5.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- € 25.5.2011 - zaplatenie kópii spisového materiálu - 6,93 € 26.5.2011 - účasť na výsluchoch svedkov (Q.. H., M.. A., Š.. Y., P.. K., V.. S.) od 8.00 hod - do 12.20 hod), 3x 60,- € = 180,- € 26.5.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- € 15.6.2011 - účasť pri výsluchu svedka B.. Ž. od 13.55 hod. do 14.30 hod - 60,- € 15.6.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- € 29.6.2011 - podnet na preskúmanie postupu prokurátora - 60,- € 2.11.2011 - opakovaný podnet na preskúmanie postupu prokurátora - 60,- € 3.11.2011 - účasť pri výsluchoch svedkov (M. A., Q. H.Á.) od 9.00 hod do 10.46 hod - 60,- € 3.11.2011 - zaplatenie kópií spisového materiálu - 0,98 € 3.11.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- € 18.11.2011 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu - 60,- € 18.11.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- € režijný paušál (10 x 7,41 eura) - 74,10 € Spolu výška trov obhajoby činila sumu 832,01 €.
15. Z vyúčtovania odmeny advokáta Mgr. Mateja Čontofalského vyplýva vyúčtovanie trov obhajoby, v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z., a to: 23.02.2012 - Prevzatie a príprava zastúpenia vo veci - 63,58 € 9.3.2012 - Podanie návrhu na Generálnu prokuratúru - 63,58 €
06.02.2013 - porada s klientom - 21,69 € 6.2.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou - 260,32 € 18.4.2013 - porada s klientom - 21,69 € 18.4.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou porada s klientom - 130,16 € 5.6.2013 - porada s klientom - 21,69 € 5.6.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou - 130,16 € režijný paušál 2 x 7,63 € - 15,26 € 8 x 7,81 € - 62,48 € Spolu to činilo sumu: 790,61 €. Okrem toho sa dohodli na náhrade cestovných nákladov - KE - VV a späť vo výške 25,- € za každú hodinu. Za to mu dňa 5.6.2013 žalobca uhradil v hotovosti sumu 350,- €.
16. Faktúrou č. 10/2014 JUDr. Tomáš Tomčovčík, advokát, Nerudova 14, Košice, vyúčtoval sumu 204,45 €, a to za: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na verejnom zasadnutí - 3x 60,11 €, režijný paušál - 3x 8,04 €.
17. Žiadosťou o predbežné prejednanie nároku zo dňa 27.2.2015, adresovanou Ministerstvu spravodlivosti SR, odbor rehabilitácie a odškodňovania, sa žalobca domáhal úhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- €. Táto žiadosť bola prípisom zo dňa 1.6.2015 postúpená na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR v Bratislave, s tým, že táto žiadosť prípisom zo dňa 30.7.2015 zaslala opätovne Ministerstvu spravodlivosti SR, s poukazom, že orgánom príslušným na prerokovanie nároku je ministerstvo. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 18.9.2015 opätovne vrátilo postúpenú žiadosť na prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá oznámením zo dňa 8.10.2015 oznámila Advokátskej kancelárií JUDr. Tomáš Tomčovčík, že žiadosť jeho klienta, žalobcu, odmietla. Dňa 1.11.2016 žalobca prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Mariána Gešpera zaslal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - účelne vynaložených trov obhajoby, adresované prokuratúre. Generálna prokuratúra SR oznámením zo dňa 26.1.2017 odmietla žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku na škodu žalobcu v súvislosti s trovami konania v sume 1.827,07 € ako nedôvodnú, poukazujúc, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo začaté pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Vzhľadom na to, že poškodená je maloletá dcéra administratívnej pracovníčky Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, vec bola prikázaná Okresnej prokuratúre Humenné. Voči teraz žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre uvedený prečin a bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 5.júna 2013, č. k. XT/XX/XXXX oslobodil teraz žalobcu spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal. Okresný prokurátor podal proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie, ktoré prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov vzal späť. Svoj postup odôvodnil tým, že sa nepodarilo preukázať, že je to práve, teraz žalobca, ktorý bol zodpovedný za otvorený kryt elektrickej rozvodnej skrine, pretože nemal dôvod na jeho zaistenie, ktorého potrebu mu nik nesignalizoval. Následne uznesením krajskej prokuratúry bola okresná prokuratúra usmernená, aby na základe ustáleného skutkového stavu okresným súdom, skúmala zodpovednosť samotných učiteliek materskej školy zo zranenia maloletej. S poukazom na vykonané dôkazy v prípravnom konaní, bol odôvodnený postup na podanie obžaloby, nakoľko o vine, resp. nevine mohol rozhodnúť len súd. Po vykonaní všetkých dôkazov následne súd teraz žalobcu oslobodil. Krajský prokurátor vzal späť zahlásené odvolanie.
18. Podľa Ústavy SR, článku 48 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. účinného od 01. 07. 2004. Z koncepcie tohto zákona vyplýva, že zodpovedným subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo územná samospráva a to v prípade, že škoda bola spôsobná pri výkone samosprávy. Zákon číslo 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napríklad vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa § 1 až 4 zákona číslo 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia.
Pre vznik resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú tieto predpoklady: a) nezákonné rozhodnutie, b) škoda, c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
19. V prípade uplatnenia náhrady škody má poškodený právo aj na náhradu nákladov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. Právo na náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode resp. odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov.
20. V súvislosti s prejednávanou vecou treba zdôrazniť, že samotným zodpovednostným subjektom je vždy Slovenská republika (bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán koná v jej mene).
21. Právny zástupca žalobcu JUDr. Tomáš Tomčovčík podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave, ktoré ju odstúpilo generálnej prokuratúre. Táto ju vrátila Ministerstvu spravodlivosti SR a po opätovnom vrátení žiadosti o nároku - nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € Ministerstvom spravodlivosti SR Generálnej prokuratúre SR táto oznámila právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Tomčovčíkovi, že jeho žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody odmieta, lebo preskúmaním príslušného spisu nezistila také porušenie zákona, resp. nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zákonný dôvod v zákone č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ďalšiu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s účelne vynaloženými trovami v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní v sume 1.827,07 €, oznámením zo dňa 26.1.2017, zaslaným zástupcovi žalobcu JUDr. Gešperovi, taktiež odmietla, ako nedôvodnú.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody bola odmietnutá generálnou prokuratúrou.
23. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona vyplýva, že koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.
25. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo v správnom konaní.
26. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná vo viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
27. Keďže v danom prípade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odmietla generálna prokuratúra, možno ustáliť, že v mene štátu správne v tomto súdnom konaní koná Generálna prokuratúra SR, ako pasívne legitimovaná. K veci považuje za potrebné podotknúť, že koniec koncov by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by za škodu zodpovedala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, alebo Ministerstvom vnútra SR, z toho dôvodu, že dozor nad prípravným konaním v zmysle Trestného poriadku má prokurátor, tento proti teraz žalobcovi podal obžalobu, na ktorej aj pred súdom trval, a súd koniec koncov vydal rozsudok, ktorým právoplatne obžalovaného - teraz žalobcu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.
28. Súd posúdil vec v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všeobecné podmienky zodpovednosti štátu. Pri posúdení nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím mal za to, že zo žalobcových tvrdení, výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol vystavený psychickému strádaniu, napr. pociťovaniu strachu a neistoty ohľadom výsledku konania, ktoré by mohol vnímať v prípade hroziaceho trestu a ktoré by mohli vo svojom dôsledku znamenať znateľný zásah do práv žalobcu. Podľa ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovení odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
29. Pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia sa prihliadne na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Judikatúra je jednotná v tom, že ide o normu, s relatívne neurčitou hypotézou, vyžadujúcou, aby súd s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti sám vymedzil okolnosti významné pre určenie výšky náhrady. Zvažované musia byť dopady nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu do osobnostnej sféry poškodeného, nepriaznivosť ich vplyvu na povesť poškodeného, jeho doterajší spôsob života a pod. Posúdenie okolnosti, za ktorých k ujme došlo, zahŕňa zhodnotenie konania samotného poškodeného, ako i prípadných ďalších skutočnosti, ktoré mohli nezávisle na zásahu samotnom jeho účinok znížiť či zvýšiť. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný tvrdiť a preukazovať aj vznik nemajetkovej ujmy, resp. uvádzať skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom stanovených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Mimo ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konania netreba vznik majetkovej ujmy preukazovať v situáciách, kedy je zjavné, že by rovnakú ujmu utrpela akákoľvek osoba, ktorá by bola danou skutočnosťou postihnutá a šlo by teda o notorietu, ktorú dokazovať netreba ( NS ČR 30Cdo 255/2010). Zo samotnej povahy nemajetkovej ujmy, ktorá je daná vnútornými prežitkami človeka však plynie, že vznik nemajetkovej ujmy je len ťažko preukázateľný, spravidla sa preto dovodí vtedy, ak by akákoľvek osoba v rovnakom postavení mohla výkon verejnej moci a jeho následky vnímať úporne. V konaní sa teda zisťuje, či sú dané objektívne dôvody na to, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť poškodenou, inými slovami, treba zvážiť, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by sa aj iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutou v zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. V danom prípade, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu o náhradu škody - náhrady nemajetkovej ujmy, kde žalobca žaloval o zaplatenie 15.000,- €, mal súd v danom prípade po vykonaní dokazovania za to, že žalobcovi prináleží náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €. Súd vychádzal z toho, žalobca už pred samotným vznesením obvinenia voči jeho osobe dostal v roku 2010 mozgovú porážku a zrejme v ich rodine bola predispozícia na takéto onemocnenie, čomu nasvedčuje aj jeho výpoveď, že na takú porážku zomreli otec, brat, aj strýko. Podľa názoru súdu je napriek tomu nepochybné, že úkony, ktorým sa musel žalobca podrobovať po vznesení obvinenia, prispeli k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, tak po telesnej, ako aj psychickej stránke, čo nepochybne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, lekárskych správ a znaleckých posudkov. Pokiaľ sa týka jeho tvrdení, že v dôsledku vznesenia obvinenia a jeho trestného stíhania už nedostával toľko zakázok ako revízny technik, k tomu súd uvádza, že je to pravda, avšak po výsluchu svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd za to, že táto ujma nebola preukázaná až v takom rozsahu, ako to požadoval žalobca a vychádzal z toho, že priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- € je vzhľadom k danému prípadu, vykonanému dokazovaniu, primerané. V súvislosti so žalobcom požadovanou výškou nemajetkovej ujmy súd považuje za potrebné poukázať aj na súdnu prax, pokiaľ sa týka priznávania výšky nemajetkovej ujmy, kde aj v prípadoch úmrtí rodinných
príslušníkov, keď podľa názoru súdu, ide o závažnejší zásah do osobnostných práv, sa nemajetková ujma priznáva spravidla v nižšom rozsahu, ako to požadoval žalobca v súvislosti s predmetnou vecou. Z toho dôvodu súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietal.
30. Žalobcovi vznikla nepochybne škoda pozostávajúca z trov obhajoby, ktoré trovy obhajoby vo výške 1.827,07 € uhradil, ako je to zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania a listinných dôkazov, tak ako sú tieto uvádzané vyššie. Táto škoda by mu v prípade, ak by nebolo proti nemu vznesené obvinenie, a pokračované v jeho trestnom stíhaní, nevznikla, z toho dôvodu súd žalobe žalobcu po preskúmaní vyúčtovaní trov obhajoby v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.
31. Okrem náhrady škody si navrhovateľ uplatňuje aj úroky z omeškania, ktoré súd priznal navrhovateľovi podľa § 3 Nariadenia vlády číslo 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, kde výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky v súvislosti s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy súd nepriznal od dňa 22.10.2015, ako to požadoval žalobca, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, už aj s poukazom na to, že 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie generálnej prokuratúre uplynula dňom 1.2.2016 (po tom, čo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu prípisom z 30.7.2015 opätovne vrátila MS SR).
32. Pokiaľ sa týka náhrady škody, v súvislosti s trovami konania na obhajobu, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 2.2.2017 tak, ako to žalobca požadoval, lebo listom datovaným dňom 26.1.2017 žalovaný oznamoval zástupcovi žalobcu, že nárok na náhradu tejto škody odmieta ako nedôvodnú.
33. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol, pokiaľ sa týka úspechu vo veci v súvislosti s náhradou škody pri účelne vynaložených trovách konania úspešný v celom rozsahu s tým, že pri náhrade nemajetkovej ujmy mu súd namiesto požadovanej sumy 15 tis. € priznal nemajetkovú ujmu 5 tis. €. Súd však napriek tomu priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Nepochybne je v záujme spravodlivého konania, v ktorom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo rozhodnutia súdu, predtým platný OSP §142 ods. 3 umožňoval súdu, aby len čiastočne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania. Podľa názoru súdu, požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. II ods. 1 CSP vyžaduje i v časti trov konania, aby súd v takomto type sporov (i po 1.7.2016) prihliadol na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezáležala len od žalobcu, ale od rozhodnutia súdu. Podľa názoru súdu nemožno úspech ustáliť čiste mechanicky, ale je potrebné prihliadnuť na osobitnosti takéhoto konania a len čiastočne úspešnej strane (bez rozlišovania, či konanie bolo zastavené, alebo žaloba zamietnutá) priznať plnú náhradu trov konania s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa rovnako ako do 30.6.2016 vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle čl. IV. ods. 2, keď neodporuje princípom, na ktorých je CSP založený. Z týchto dôvodov súd aj v tejto časti priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.