Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/29/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: O.. A. V., K.. XX.X.XXXX, O. D. XXXX/XXX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Juraj Špirko, advokát, Nerudova 6, 040 01 Košice

- Juh, proti žalovanej: H.. Q. S. E., V.., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX I. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o určenie, že nehnuteľností patria do dedičstva a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 5C/3/2018-38 zo dňa 12.3.2018, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

U k l a d á dočasne žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. W. U. to: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 242 m2 a č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 121 m2, najmä nesmie tieto nehnuteľnosti predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k nim právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani ho iným spôsobom zaťažiť do právoplatného skončenia tohto sporu vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. XC/X/XXXX“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej určenia, že spoluvlastnícky podiel X k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W. (ďalej bližšie špecifikované v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia), patria do dedičstva po zosnulej Ž. E., rod. Z.S., K.. X.X.XXXX, G. XX.X.XXXX, naposledy bytom S.K. XXX/XX, XXX XX W., a spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX kat. úz. W. (ďalej taktiež bližšie špecifikované v uznesení), patria do dedičstva po zosnulom U. E., K.. X.X.XXXX, G. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX/XX, XXX XX W.. Zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom začiatkom tohto roka sa žalovaná zrejme pokúsila previesť tieto nehnuteľnosti V. X.. Tento kupujúci kúpnu zmluvu podpísal a následne požiadal Okresný úrad v W., katastrálny odbor, o povolenie vkladu, ktorý je na Okresnom úrade W., katastrálny odbor, vedený zrejme pod č. B.-XX/XXXX. O vklade doposiaľ rozhodnuté. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne preukázala oprávnenosť svojho nároku, postačuje, aby tento nárok osvedčila. V uvedenom spore žalobkyňa svoj nárok osvedčila tým, že má dôvodnú obavu, že žalovaná ešte pred

skončením súdneho konania vo veci samej, prevedie vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu vzhľadom na prebiehajúce vkladové konanie, čím hrozí žalobkyni nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Je preto potrebné dočasne bezodkladne upraviť pomery strán do právoplatného skončenia takéhoto sporu, a preto súd prvej inštancie z uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Ďalej uviedol, že otázka, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva rodičom strán sporu, bude vyriešená až v konaní vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. V prvom rade poukázala, že pre sporové občianske súdne konanie je potrebné všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 77 ods. 1 CSP, t. j. účastníkmi konania, či už na strane žalobcov, alebo na strane žalovaných, by mali byť všetci dedičia po právnych predchodcoch žalobcu. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, pričom nesprávne určenie okruhu účastníkov konania, nemôže súd odstrániť ex offo a poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 31.7.2012. Na to, aby súd prvej inštancie mohol nariadiť neodkladné opatrenie, musel sa v prvom rade vysporiadať s otázkou procesného spoločenstva v tomto konaní, ktoré vzniklo až podaním žaloby, nakoľko neodkladné opatrenie nariaďoval už po začatí konania, aj to aj keby neodkladné opatrenie chcel nariadiť iba vo vzťahu k žalovanej. Ďalej uviedla, že nadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva už v roku 2004, čo bolo žalobkyni známe, a preto na nariadenie akéhokoľvek neodkladného opatrenia absentuje aj zákonom stanovená požiadavka bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keďže prípadnej ochrany svojich práv sa už žalobkyňa mohla domáhať dávno v minulosti, a v súčasnosti iba zneužíva svoje právo na obmedzenie vlastníckych práv žalovanej, ktorá sa rozhodla predmetné nehnuteľnosti odpredať. Predmetné nehnuteľnosti žalovaná prednostne ponúkla na odkúpenie aj žalobkyni, ktorá však kúpu podmienila iba veľmi nízkou kúpnou cenou, čo žalovaná nebola ochotná akceptovať, a preto sa žalobkyňa snaží zmariť predaj nehnuteľnosti tretej osobe, argumentujúc dôvodmi, ktoré ak by aj existovali, tak museli byť žalobkyni známe už v roku 2004. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. XC/X/XXXX-XX zo dňa 12.3.2018 tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, zamieta a určí povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že ak žalobkyňa namietala vecnú legitimáciu vyplývajúcu z hmotného práva, k tomuto tvrdeniu uvádza, že túto namietanú vadu je možné v konaní kedykoľvek zhojiť tým, že navrhne pristúpenie ďalších dedičov do konania. Podľa jej názoru táto skutočnosť nemôže mať zásadný vplyv na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Poukázala na to, že neodkladnosť je daná tým, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu, pretože bezodkladnosť a naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov vyplýva zo samotnej skutočnosti, že na R. úrade W., katastrálny odbor, prebieha vkladové konanie, ktorého výsledkom by bola zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam, pri ktorých vlastnícke právo žalovanej bolo spochybnené. Je presvedčená, že bezodkladná potreba upraviť pomery je tu daná aj tým, že prípadným nakladaním s nehnuteľnosťami by mohlo dôjsť k vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, a to nielen na právach žalobkyne. Vzhľadom na opísaný skutkový stav bolo potrebné priznať žalobkyni právnu ochranu, pretože žalovaná sa pokúšala nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Taktiež uviedla, že pravdivé nie je ani tvrdenie, že žalobkyni bolo známe už v roku 2004, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa dozvedela o vlastníckom pomere žalovanej až 16.1.2009, a to na dedičskom konaní po zosnulom R., kde sa pýtala, prečo nehnuteľnosť nie je predmetom dedičstva, a bolo jej vysvetlené, že R. ju daroval žalovanej. Následne sa snažila so svojou W. nejako dohodnúť, preto o neodkladné opatrenie nežiadala. V januári žalobkyňa zistila, že žalovaná predala nehnuteľnosť, preto následne požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia vo veci, aby zabránila prevodu na katastri. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K uvedenému vyjadreniu sa už žalovaná nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 379 a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Súd prvej inštancie správne nerozhodol, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. V preskúmavanej veci odvolací súd je toho názoru, že odvolanie žalovanej je úplne dôvodné a nie sú tu dôvody pre zrušenie rozhodnutia, je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia je nedostatočné zistenie skutkového stavu a aj nesprávne právne posúdenie.

9. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje rozhodnutie, ktorého účelom je úprava práv pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie, je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný, i budúci výkon súdneho rozhodnutia, ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, a obava, že by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu natoľko, aby splnila svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok, a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pri dokazovaní. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným oprávnením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov, takisto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strany. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia.

10. Z uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie, čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.

12. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobkyňa síce poukázala na následok, že by došlo k ohrozeniu jej práva, ak by takéto neodkladné opatrenie vydané nebolo, avšak neosvedčila jeden zo základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla v roku 2004 a 2005 na základe darovacej zmluvy od svojho R., o čom sa mala žalobkyňa dozvedieť až na dedičskom konaní po ich K. R. U. E. v roku 2009. Až do podania predmetnej žaloby takto vzniknutú situáciu neriešila, a preto aj odvolací súd zastáva názor, že podmienka bezodkladnosti nie je v tomto prípade naplnená.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa má neodkladné opatrenie vzťahovať ku konaniu vo veci samej o určenie nehnuteľnosti patriacich do dedičstva po obidvoch rodičoch žalobkyne i žalovanej, je potrebné, aby stranami sporu boli či už na jednej strane žalobkyne, či na strane žalovaných všetci účastníci dedičského konania po G. Ž. E., U. V. G. U. E.. Tomu však tak v tejto veci nie je. Odvolací

súd súčasne konštatuje, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť nárok, ktorého ochranu žiada aj vo vzťahu ku konečnej úprave pomerov, a ktorá má byť vyriešená až rozhodnutím vo veci samej.

14. Z tohto dôvodu je námietka žalovanej ohľadne okruhu tzv. procesného spoločenstva dôvodná, a preto odvolací súd aj z tohto dôvodu vyhovel odvolaniu žalovanej a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .