Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-122-2010.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/122/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/. W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, K. V., 2/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, K. V., o zaplatenie 5.066,12 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.284,36 Eur, úrok z omeškania vo výške 302,97 Eur a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3.284,36 Eur od 23.07.2007 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,62 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 07.09.2007, doručenou súdu dňa 11.09.2007, opravenou podaním zo dňa 02.08.2007, doručeným súdu dňa 26.10.2007 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu vo výške 150.543,74 Eur, spolu s úrokom z úveru zo sumy 100.000 Sk vo výške 12,50 % ročne od 23.07.2007 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 100.000 Sk vo výške 15 % ročne od 23.07.2007 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 26.300,83 Sk vo výške 15 % ročne od 23.07.2007 až do zaplatenia, aby žalovanej 1 uložil povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.078,34 Sk spolu s úrokom z omeškania 20 % ročne od 29.07.2007 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1 si u právneho predchodcu žalobcu, ktorý je bankou, otvorila účet na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda dňa 22.08.2005. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Právny predchodca žalobcu zároveň uzatvoril so žalovanými 1 a 2 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.08.2005, podľa ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000 Sk. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali riadne a včas a dlh nezaplatili ani po tom, čo im bola zaslaná Posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 16.01.2006, právny predchodca žalobcu Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2006 oznámil žalovaným, že ČSOB vyhlásila celú pohľadávku z úveru dňom 22.03.2006 za splatnú. Istina spotrebiteľského úveru vo výške 100.000 Sk spolu s úrokmi z úveru vo výške 23.958,33 Sk, úrokmi z omeškania vo výške 24.242,91 Sk a ďalšími poplatkami vo výške 2.342,50 Sk predstavuje ku dňu 22.07.2007 sumu 150.543,74 Sk. Túto sumu sú povinní zaplatiť žalovaní 1 a 2 spoločne a nerozdielne na základe Zmluvy o úvere. Istina je ďalej úročená v súlade s bodom IV. Zmluvy o úvere úrokom z úveru vo výške 12,50 % ročne a bodom VI. Zmluvy
o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 26.300,83 Sk (úrok: 23.958,33 Sk a poplatok: 2.342,50 Sk) sú úročené v súlade s bodom VI. Zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Právny predchodca žalobcu tiež uviedol, že ku dňu 28.07.2007 bol na bežnom účte debetný zostatok vo výške 2.078,34 Sk, ktorý je úročený 20 %-nou debetnou úrokovou sadzbou ročne. Debetný zostatok je povinná zaplatiť žalovaná 1 na základe Zmluvy o bežnom účte. Celková dlžná suma bez ďalších úrokov z omeškania je vo výške 152.622,08 Sk (150.543,74 Sk + 2.078,34 Sk debetný zostatok), t.j. 5.066,12 Eur.
2. Platobným rozkazom, č.k. 8Rob/483/2007-38 zo dňa 14.11.2007 súd žalobe vyhovel.
3. Uznesením, č.k. 7C/122/2010-111 zo dňa 15.08.2016 súd platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre jeho nedoručiteľnosť žalovanej 1 do vlastných rúk zrušil.
4. Žalobca podaním zo dňa 26.04.2017, doručeným súdu dňa 10.05.2017 navrhol, aby súd pripustil zmenu strany konania z dôvodu, že prišlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.
5. Súd uznesením, č. k. 7C/122/2010-154 zo dňa 14.08.2017 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, vstúpil ako nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o.
6. Žalovaní 1 a 2 sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadrili.
7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.02.2018 uviedol, že žalovaná suma vo výške 5.066,12 Eur pozostáva z debetných operácií, a to z úveru čerpaného žalovanými vo výške 3.319,39 Eur, z poplatkov vo výške 112,79 Eur, debetných úrokov vo výške 795,27 Eur, zmluvných úrokov z omeškania vo výške 804,71 Eur vyčíslených ku dňu 22.07.2007 a z kreditných operácií, t.j. z úhrady vo výške 35,03 Eur, ktorú sumu žalobca zaúčtoval na poplatky, a tak na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 77,76 Eur. Rozdiel kreditných a debetných operácií tak predstavuje sumu 4.997,13 Eur. Žalovaná suma pozostáva aj z nepovoleného debetného zostatku vo výške 68,99 Eur ku dňu 28.07.2007 na bežnom účte žalovanej, ktorý predstavuje súčet poplatkov „Service Fees“, „Poštovné“ a „Poplatok za upomienku“.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaných 1 a 2.
9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou zo dňa 07.09.2007, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 22.08.2005, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.08.2005, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.01.2006, podacím hárkom, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.01.2006, podacím hárkom, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2006, podacím hárkom, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2006, podacím hárkom, prehľadom úverového účtu, posledným pokusom o zmier zo dňa 13.08.2007, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, prehľadom úverového účtu, podaním doručeným súdu dňa 09.02.2018, špecifikáciou pohľadávky, vyjadrením zo dňa 09.05.2018, obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, vyjadrením zo dňa 10.05.2018, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Dňa 22.08.2005 uzatvorila žalovaná 1 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Československá obchodní banka, a.s. Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu. Žalovaná sa zmluvou zaviazala čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V zmluve bolo uvedené, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí ČSOB vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB. V zmluve bolo tiež uvedené, že si ČSOB účtuje za bankové služby a produkty uvedené v zmluve odmeny a poplatky podľa Sadzobníka.
11. V prehľade účtu žalovanej 1 č. XXXXXXXXXX je ku dňu 28.07.2007 uvedená položka vo výške 2.078,34 Sk, t.j. 68,99 Eur, ktorá je označená ako „Service Fees“. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.05.2018 žalobca uviedol, že položka vo výške 68,99 Eur predstavuje debetný zostatok, ktorý predstavuje súčet poplatkov „Service Fees“ (poplatok za balík ČSOB Pohoda) + poštovné + poplatok za upomienku.
12. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1 a 2, bola dňa 22.08.2005 uzatvorená Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, z ktorej boli žalovaní 1 a 2 zaviazaní spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovaným 1 a 2 peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 Eur, a to prevodom na účet dlžníka č. XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,50 % ročne (čl. IV zmluvy). RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 7,40 %. Za poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok vo výške 1.000 Sk, t.j. 33,19 Eur, za vedenie úveru bol dohodnutý mesačný poplatok vo výške 30 Sk, t.j. 0,99 Eur, splatný vždy s každou splátkou úveru. Žalovaní sa zaviazali splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných splátkach. Deň splatnosti anuitnej splátky bol dohodnutý na 22. deň v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 22.09.2005 a posledná splátka dňa 22.08.2010. Prvá až predposledná anuitná splátka mala byť vo výške 2.251 Sk, t.j. 74,72 Eur, výška poslednej splátky mala byť vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Žalovaní sa v zmluve zaviazali platiť aj poplatok za poistenie úveru, a to mesačne vo výške 84 Sk, t.j. 2,79 Eur.
13. Z prehľadu úverového účtu vyplýva, že žalovaní čerpali dňa 22.08.2005 sumu 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 Eur a zo Špecifikácie pohľadávky vyplýva, že žalovaní uhradili v auguste roku 2005 sumu 33,19 Eur a v septembri roku 2005 sumu 1,84 Eur, t.j. celkom sumu 35,03 Eur.
14. Poslednými výzvami na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.01.2006 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 22.08.2005 s tým, že ak nebude záväzok vyrovnaný, pristúpi ČSOB k prehláseniu celého záväzku z uvedenej zmluvy za predčasne splatný. Predmetnú výzvu zaslal právny predchodca žalobcu žalovaným 1 a 2 dňa 17.01.2006.
15. Oznámeniami o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2006 vyhlásil právny predchodca žalobcu celú pohľadávku z úveru žalovaných zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 22.08.2005, dňom 22.03.2006 za splatnú. Predmetné oznámenie zaslal právny predchodca žalobcu žalovaným 1 a 2 dňa 24.03.2006.
16. Vo vyjadrení zo dňa 10.05.2018 žalobca uviedol, že pri výpočte RPMN, ktorá je v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 22.08.2005 uvedená vo výške 7,40 % vychádzal z nasledovných hodnôt: poskytnutý úver vo výške 100.000 Sk, mesačná splátka 2.251 Sk, mesačný poplatok 30 Sk, poistenie 84 Sk, celkové náklady 141.900 Sk a počet splátok 60.
17. Podľa § 708 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
18. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
19. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
23. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že predmetné zmluvy uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia nekonajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zo dňa 22.08.2005, nespadala síce zmluva o úvere výslovne pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné usudzovať, že úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u zmlúv upravených v 8. časti Občianskeho zákonníka, avšak takýto výklad by bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto je implementáciou smerníc európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Keďže Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, tak každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ustanovená v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013). Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako aj zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1 sú preto zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
24. Súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 68,99 Eur spolu s 20 % úrokom z omeškania, ktorej sumy sa žalobca domáhal od žalovanej 1 titulom uzatvorenej Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda. Uvedená suma mala podľa tvrdenia žalobcu predstavovať súčet poplatkov za balík ČSOB Pohoda, poštovné a poplatok za upomienku. Žalobca však súdu predložil iba prehľad účtu žalovanej 1 č. XXXXXXXXXX, v ktorom je ku dňu 28.07.2007 uvedená položka vo výške 2.078,34 Sk, t.j. 68,99 Eur, ktorá je označená ako „Service Fees“. Prehľad účtu je v anglickom jazyku, bez bližšej špecifikácie, pričom nie je zrejmé, čo predstavuje uvedená položka. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd nemohol postupovať inak, než zamietnuť žalobu v časti istiny vo výške 68,99 Eur spolu s úrokom zo sumy 68,99 Eur vo výške 20 % ročne od 29.07.2007 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania existencie a výšky uplatnených poplatkov v súhrnnej výške 68,99 Eur voči žalovanej 1.
25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal súd za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaní 1 a 2 uzavreli dňa 22.08.2005 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 Eur, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý musí spĺňať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 uvedeného zákona, keď v zmluve absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, resp. je v nej uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve je totiž ročná percentuálna miera nákladov uvedená vo výške 7,40 %, avšak táto nie je správna, nie je to ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vyplýva z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaní sa totiž predmetnou zmluvou zaviazali uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý úver vo výške 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 Eur, v 60 mesačných anuitných splátkach po 2.251 Sk, t.j. 74,72 Eur, poplatok vo výške 1.000 Sk, t.j. 33,19 Eur, mesačný poplatok za vedenie úveru vo výške 30 Sk, t.j. 0,99 Eur a mesačný poplatok za poistenie úveru vo výške 84 Sk, t.j. 2,79 Eur, pri ktorých údajoch predstavuje ročná percentuálna miera nákladov výšku 15,82 % a nie 7,40 % ako je uvedené v zmluve. Výška RPMN uvedená v zmluve je tak nielenže nesprávna, ale aj zavádzajúca spotrebiteľov, u ktorých táto skutočnosť mohla ovplyvniť posúdenie svojich možností na úhradu predmetného záväzku. V záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkom umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, článok 4 smernice 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. februára 1998 vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok z 9. júla 2015, Bucura, C-348/14). V prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že uvedenie nesprávnej výšky RPMN spojenej s predmetným úverom, jednoznačne zavádza spotrebiteľov a skresľuje ich predstavu o rozsahu ich záväzku. Vzhľadom na uvedené, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo doloženými listinnými dôkazmi preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 100.000 Sk, t.j. 3.319,39 Eur. Keďže žalovaní na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedeného dôvodu za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatili celkom sumu 35,03 Eur, zostáva im teda uhradiť titulom vrátenia dlžnej istiny zo zmluvy o úvere sumu 3.284,36 Eur (3.319,39 Eur - 35,03 Eur), v ktorej časti súd podanej žalobe ako opodstatnenej vyhovel a vo zvyšnej časti istiny, spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom (poplatky a zmluvné úroky), žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 804,71 Eur, ktoré vyčíslil ku dňu 22.07.2007 a úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne od 23.07.2007 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok uplatnil voči žalovaným listom - Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 23.03.2006 odoslaným žalovaným dňa 24.03.2006, v ktorom oznamoval žalovaným zosplatnenie úveru spätne ku dňu 22.03.2006. Žalovaní sa však o zosplatnení mohli dozvedieť až z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.03.2006. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou dlhu dňom 28.03.2006, keď súd vychádzal z predpokladu, že uvedený list bol žalovaným doručený dňa 27.03.2006, t.j. tretí deň po jeho odoslaní v súlade so všeobecnými poštovými podmienkami. Keďže žalovaní dlh neuhradili, nasledujúcom dňom, t.j. dňom 28.03.2006, sa dostali do omeškania. Žalobcovi tak s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 7 % ročne z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy 3.284,36 Eur od 28.03.2006 do zaplatenia. Prepočtom súd zistil, že za obdobie od 28.03.2006 do 22.07.2007 (t.j. do dňa, do ktorého si žalobca úroky z omeškania vyčíslil) mal žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 302,97 Eur, preto v tejto časti súd žalobe ako opodstatnenej vyhovel a v prevyšujúcej časti kapitalizovaného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 3.284,36 Eur od 23.07.2007 do zaplatenia, na zaplatenie ktorého súd žalovaných zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.066,12 Eur, pričom v časti o zaplatenie 3.587,33 Eur (istina 3.284,36 Eur plus kapitalizovaný úrok z omeškania 302,97 Eur), t.j. 70,81 % žalovanej sumy, súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (29,19 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaných. Čistý úspech žalobcu predstavuje 41,62 % (70,81 % - 29,19 %). V uvedenej výške takto vypočítaného rozdielu má žalobca nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).