Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/410/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu I. - správa bytov Z., s.r.o. so sídlom Z., M. A. č. XX, U.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. J. P., s.r.o., so sídlom Z., M. G. č. XX/X, U.: XX XXX XXX proti žalovanému O. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z., M. č. XX/X, obchodné meno: O. K. W. J. U.: XX XXX XXX s miestom podnikania Z., M. č. XX/X, zastúpeného O.. K. K., advokátom so sídlom Z., E. slobody č. XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.septembra 2017, č. k. 15C/13/2017-76 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť bytový dom č. s. XXXXX na parcele č. XXXX/XX zapísaný v LV č. XXXX na Ul. O. 1 v Z., k. ú. Z. tak, že z fasády obvodového múru odstráni kotvenie reklamného panelu a múr uvedie do pôvodného stavu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. J. P., s.r.o., so sídlom Z., M. G. č. XX/X. V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ust. § 126 Občianskeho zákonníka a § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd žalobu žalobcu za nedôvodnú. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní, ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Novelou zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1,2 zákona, pričom podľa odseku 1 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Od 1.7.2007 je teda správca aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch týkajúcich sa domu s tým, že za vlastníkov koná pred súdom. Správcovi sa tak zo zákona /nielen zo zmluvy ako tvrdí žalovaný/ umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vlastným menom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov. Uvedený záver vyplýva i z dôvodovej správy k citovanej novele zákona. Keďže predmetom sporu je spor ohľadom spoločnej časti domu je nepochybné, že ide o spor týkajúci sa správy domu / v zmysle § 2 ods. 4 citovaného zákona spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie/, preto je vo veci žalobca aktívne legitimovaný. Pod správou domu v zmysle čl. I. Zmluvy o výkone správy sa rozumie aj správa spoločných častí domu, pričom správou sa rozumie aj

nájom takejto časti domu /§ 6 ods. 2 písm. a, e zákona/. Správca je povinný v zmysle § 8b ods. 2 písm. a/a d/ citovaného zákona hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a zároveň je povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle uvedeného súd považoval žalobcu za aktívne legitimovaného na podanie žaloby a vedenie súdneho konania aj takéhoto charakteru za vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Námietka žalovaného, že ide o v podstate o určovaciu žalobu nie je dôvodná, pretože v danej veci ide nepochybne o žalobu na plnenie - vypratanie veci, kde sa naliehavý právny záujem nevyžaduje. Súd ďalej riešil ako predbežnú otázku, či Dodatok č. 1. k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.3. 2008 je platným právnym úkonom, pretože vyriešenie tejto otázky bolo významné pre záver, či nájom trvá alebo skončil uplynutím doby a či je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti dôvodná. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že Dodatok č. 1. k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.10. 2012 je neplatným právnym úkonom, pretože Ing. A. K. nemal oprávnenie za vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetný dodatok uzavrieť /§ 39 OZ/. V prvom rade súd konštatuje, že prenájom reklamnej plochy na fasáde obytného domu, teda na jeho obvodovom múre, nie je možné považovať za nájom nebytových priestorov tak, ako mali účastníci zmluvy dojednané v zmluve o nájme zo dňa 12.3.2008. Nebytový priestor definuje bytový zákon v § 2 ods. 3 ako miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Spoločné časti domu sú vyslovené vyňaté z pojmu nebytový priestor. Podľa názoru súdu išlo v podstate o nájom časti nehnuteľností, pričom vzhľadom k tomu, že bola zachovaná písomná forma nájomnej zmluvy dňa 12.3.2008, splnomocnený zástupca Ing. A. K. mal dané splnomocnenie na uzavretie tohto úkonu jednak vo forme súhlasu ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti /viď č. l. 11 spisu/ a zároveň disponoval aj splnomocnením z 1.1.2005, možno konštatovať, že zmluva o prenájme nehnuteľností vo vymedzenom rozsahu bola uzavretá platne. Je potrebné si uvedomiť, že nešlo o prenájom nebytového priestoru ale v podstate časti nehnuteľností, ktorá je v spoluvlastníctve ostatných spoluvlastníkov obytného domu, pričom ide o nakladanie so spoločnou vecou a o takomto práve nemôže rozhodovať ani splnomocnený zástupca vlastníkov, pretože ho z takýchto úkonov vylučuje § 8a ods. 5 citovaného zákona platného v čase udelenia splnomocnenia z 1.1.2005, podľa ktorého zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V zmysle tejto úpravy nemohli ostatní vlastníci bytov preniesť ani splnomocnením na zástupcu takéto rozhodovanie. Pokiaľ teda U.. A. K., i keď zrejme konal v dobrej viere, uzavrel dodatok k zmluve len po predchádzajúcej požiadavke žalovaného bez toho, aby o predĺžení nájmu rozhodli ostatní vlastníci bytov, nedošlo k platnému uzavretiu dodatku. Ešte raz súd konštatoval, že plnomocenstvo zo dňa 1.1.2005 neoprávňovalo Ing. A. K. na rozhodovanie o nakladaní, a tým aj o hospodárení so spoločnou časťou domu, pretože toto právo patrí len spoluvlastníkom. Za prípustný postup by súd považoval také konanie, keby všetci spoluvlastníci osobitne splnomocnili Ing. A. K. na uzavretie a podpísanie dodatku, pričom by išlo o splnomocnenie podľa všeobecných ustanovení podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného preto súd dospel k záveru, že dodatkom k zmluve, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu nájmu, nájom preto zanikol tak ako uvádza žalobca uplynutím doby ku dňu 14.3.2017 /§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom nájomcovi, resp. zániku nájmu prebehlo platne alebo nie, a to vzhľadom predloženie súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov s umiestnením reklamnej plochy /č. l. 41 spisu/, pretože pokiaľ bol dodatok uzavretý neplatne, nájom skončil uplynutím doby a nebol dôvod rozhodovať o ukončení nájmu. Taktiež právny záver uvedený vyššie nemôže ovplyvňovať to, že žalobca naďalej vystavoval faktúry žalovaného za nájom podľa pôvodnej zmluvy, pretože tak konal na základe predlžovania nájomného vzťahu zo zákona, a nie na základe novou zatvoreného dodatku tak, ako tvrdil zástupca žalovaného. Nemožno pritom uvažovať ani o konkludentnom vzniku dodatku k zmluve, pretože podľa zákona sa na hospodárenie so spoločnou vecou vyžaduje súhlas a s uzavretím dodatku neboli vlastníci bytov ani len oboznámení. Ostatné skutkové okolnosti neboli právne významné pre posúdenie veci, preto sa súd nimi ani v rozhodnutí nezaoberal. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní je plne úspešný žalobca, preto mu prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že súd sa v konaní dopustil viacerých pochybení a porušení civilného sporového poriadku v smere vykonávania dokazovania, najmä ustanovenia § 153. Súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy vykonané dokazovanie, pričom jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, preto namieta rozhodnutie súdu ako nesprávne, nakoľko v konaní je sporná aktívna legitimácia žalobcu. Súdne rozhodnutie nesie v sebe viacej nejasností, nezrovnalostí, nesprávneho právneho posúdenia, pričom rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že Ing. K. mal právo na podpísanie doplnku č. l zmluvy o prenájme reklamnej plochy, vzhľadom k tomu, že od podpisu pôvodnej zmluvy nedošli k žiadnym zmenám. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 14 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z.. Ďalej podľa vykonaného dokazovania žalobca nebol oprávnený fakturovať za prenajatú plochu, fakturovať mohol len na základe podkladov vlastníkov bytov v zast. Ing. K.. Konštatovanie súdu, že listina z 10.1.2017, ktorou sa vlastníci bytov rozhodli ukončiť nájom, je neplatná, považoval za problematické vzhľadom k svedeckej výpovedi svedkyne O. na pojednávaní dňa 28.8.2017 a s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., v ktorom je jednoznačne definované spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení. Čo sa týka zbieranie podpisov svedkyňou O., bola to jej súkromná iniciatíva, ktorú realizovala v rozpore so zák. č. 182/1993 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na § 14 ods. 7 cit. zákona. Ďalej namietal, že súd opomenul uviesť, že doklad, s ktorým svedkyňa O. obehla susedov jej dal „náš človek“, u ktorého pracuje jej dcéra, a dokument predložila žalobcovi, ktorý na ňom dopísal dátum. Právnemu posúdenie veci podľa § 126 Obč. zák. uviedol, že má za to, že platí ust. § 676 ods. 1 Obč. zák.. V zmluve o nájme reklamnej plochy sú prenajímateľom spoluvlastníci bytov a nie správca teda žalobca, ktorému chýba aktívna vecná legitimácia. Ďalej poukázal na to, že súd neuviedol, z akého dôvodu žalobca od roku 2012 vystavoval stále faktúry za prenájom reklamnej plochy vrátane dodatku, nič nenamietal ani nič nekonal. Konať začal až na prianie „nášho človeka“, ktorý si zabezpečil prostredníctvom svedkyne O. neplatný dokument podpísaný niektorými vlastníkmi bytov. K tvrdeniu súdu, že žalobca je aktívne legitimovaný uviedol, že sa pridržiava svojich námietok aktívnej legitimácie, naviac žaloba zasahuje do vlastníckych vzťahov vlastníkov bytov a nie do výkonu správy. Tiež poukázal na to, že žaloba je zameraná na vypratanie priestorov a nie na platnosť zmluvy. Pokiaľ by námietky žalobcu ohľadne predmetu nájmu jeho pomenovania neboli správne, jednalo by sa o relatívnu neplatnosť, ktorá podlieha premlčaniu a je preto premlčaná. Namietal, že žalobný návrh je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. V návrhu nie je uvedené, kde na ktorej stene sa nachádza reklamné zariadenie, nie je uvedená jeho veľkosť a označenie. Preto je rozhodnutie nezrozumiteľné a nevykonateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že návrh zamietne a zviaže žalobcu trovami konania vo výške 100%.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so všetkými námietkami, ktoré žalovaný už prezentoval v priebehu konania, sa súd podrobne zaoberal a svoje rozhodnutie vecne odôvodnil. K námietke žalobcu ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na ust. § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 192/1993 Z. z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca je osobitne zákonom splnomocnený na zastupovanie vlastníkov vo veciach správy domu pred súdom. Ako vyplýva z bodu 16 odôvodnenia rozsudku, zaoberal sa súd v prvom rade touto otázkou a vyporiadal sa s ňou tak, že správca je aktívne legitimovaným subjektom v sporoch týkajúcich sa domu, pričom zo zákona zastupuje vlastníkov na súde vlastným menom, i keď samotnú správu vykonáva v mene vlastníkov. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, pričom komentár bytového zákona k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklad takýchto činností práve uzatváranie nájomných zmlúv v mene vlastníkov na prenájom spoločných častí a spoločných zariadení domu. Platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 12.3.2008 žalobca nespochybnil, namietal len platnosť Dodatku č. 1 zo dňa 4.10.2012, ktorý podpísal zástupca vlastníkov bez schválenie vlastníkmi. Vlastníci bytov v dome sa rozhodli uzatvoriť novú zmluvu na prenájom obvodového múru a ukončiť doterajší nájom, čo potvrdili svojimi podpismi na listine z 10.1.2017. Bez ohľadu na to, či v dome je zvolený zástupca alebo nie, má každý vlastník právo obrátiť sa s požiadavkami a návrhmi na správcu a komunikovať priamo s ním. Takýto postup zvolila aj pani O., ktorá predložila ostatným vlastníkom na odsúhlasenie výhodnejšiu ponuku na prenájom fasády domu. Žalobca v konaní opakovane uviedol, že listina predložená svedkyňou dokladuje vôľu vlastníkov ukončiť nájomný vzťah so žalovaným bez ohľadu na spôsob, akým vlastníci svoj názor vyjadrili. Správne súd vyhodnotil, že Ing. K. nemal oprávnenie dodatok uzatvoriť, preto nájomný vzťah skončil a nájomca je povinný odovzdať nehnuteľnosť prenajímateľovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov vo výške 100%.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že je sporná aktívna legitimácia žalobcu v konaní, nakoľko žalobca nie je oprávnený na podanie takejto žaloby, ktorá patrí len spoluvlastníkom bytov podľa zák. č. 182/1993 Z. z.. Taktiež nemá na podanie žaloby mandát od vlastníkov bytov, s ktorými si podanie žaloby neprejednal. Považoval za zarážajúce, že žalobca sa odvoláva na svedkyňu O., kde v rámci jej výsluchu bolo preukázané, že doklad, ktorý dala podpísať vlastníkom bytov je podľa zák. č. 182/1993 Z. z. neplatný. Pred súdom konateľ žalobcu potvrdil, ž dokument považoval za domovú schôdzu. Žalobca dokument upravoval a pozmeňoval a následne ho predložil súdu. Žalobca sa nevyjadril k skutočnosti uvedenej v odvolaní, že žalobný návrh a súdne rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné a nevykonateľné. Pridržiaval sa všetkých dôvodov a záverov uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné .

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v prvom rade sa zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní, ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval túto námietku za nedôvodnú, keď novelou zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 zákona, pričom podľa odseku 1 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správcovi sa tak zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vlastným menom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov. V zmysle uvedeného súd považoval žalobcu za aktívne legitimovaného na podanie žaloby. Ďalej dospel k záveru, že Dodatkom č. 1 zo dňa 4.10.2012 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.3.2008, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu nájmu, nájom preto zanikol uplynutím doby ku dňu 14.3.2017 /§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom nájomcovi, resp. zániku nájmu prebehlo platne alebo nie, pretože pokiaľ bol dodatok uzavretý neplatne, nájom skončil uplynutím doby a nebol dôvod rozhodovať o ukončení nájmu. Z týchto dôvodov súd prevej inštancie žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore nezdieľa.

8. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení aktívnej legitimácie žalobcu, preto nebolo potrebné opakovať ani doplniť dokazovanie.

10. Podľa § 6 ods. 1/, 2/ zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /ďalej len „spoločenstvo“/, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou /ďalej len“ správca“/, najmä s bytovým družstvom. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /vymenované pod písm. a/ až e//.

11. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona v platnom znení správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“.

12. Podľa úpravy ust. § 8b ods. 1 cit. zákona platnej od 1.7.2004 do 30.6.2007 mal správca oprávnenie konať pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. Uvedená úprava znamenala, že v konaní pred súdom bol správca aktívne legitimovaný na podanie žaloby, teda konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, išlo o nepriame zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom.

13. Iná situácia nastala novelou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonom č. 268/2007 Z. z. účinného od 1.7.2007. Aj po tejto novele má správca oprávnenie konať samostatne pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, avšak koná v mene vlastníkov a na ich účet. Po tejto novele je v ust. § 8b ods. 1 pri výkone správy domu formou správcu upravená zásada zákonného priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

14. To, že správca pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná samostatne /pred a po novele zákonom č. 268/2007 Z. z./ znamená, že správca môže uplatňovať aj hmotnoprávne nároky vlastníkov bytov bez ich súhlasu.

15. Povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet, a oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky procesné práva v zmysle príslušného procesného predpisu /CSP/ na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome. Z logického výkladu ust. § 8b ods. 1 vyplýva, že správca v zásade zastupuje a koná v súdnych konaniach v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ide tak priame zastúpenie vlastníkov správcom. Správca tak nemá aktívnu legitimáciu v konaní pred súdom v súvislosti so správou majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko je zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri správe ich majetku.

16. V danom súdnom spore preto na podanie žaloby na odstránenie reklamného panelu z bytového domu boli aktívne legitimovaní len vlastníci bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome, v ktorých mene a na ich účet mal konať správca len ako zákonný zástupca. Správca, ktorý podal žalobu vo svojom mene, t. j. označil sa za žalobcu v danom spore, nie je preto aktívne legitimovaný.

17. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu ako správcu, jeho námietka bola opodstatnená. Ostanými odvolacími námietkami sa odvolací súd potom už nezaoberal.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

19. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .