Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-80-2014.pdf
PDF · 170.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcov: 1/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G. XXX, XXX XX Q. M. Q., 2/ U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale bytom W. G. XXX, XXX XX Q. M. Q., proti žalovaným: 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M. Q. 2/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.B. XX, XXX XX Q. M. Q., 3/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Q. M. Q., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, 4/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M. Q., o zaplatenie 5 207,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ až 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1098,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1098,33 eur od 24.3.2014 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným 1/, 2, a 4/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Žalovaná 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 32,02 %, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 24.3.2014 doplnenou dňa 25.4.2014 a dňa 15.5.2014 pôvodne domáhala, aby súd zaviazal žalovaných (a to žalovaných: D. R., nar. XX.XX.XXXX, V. R., nar. XX.XX.XXXX, T. R., nar. XX.XX.XXXX a D. R., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Š. XX, XXX XX Q. M. Q. a L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M. Q.) spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 4880,22 eur a náhradu trov konania. Na výzvy súdu podľa ust. § 43 O.s.p. dňa 14.5.2014 v písomnom podaní uviedla, že suma 4880,22 eur pozostáva z nedoplatkov na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu, za rok 2010 vo výške 484,92 eur, za rok 2011 vo výške 2149,29 eur a za tok 2012 vo výške 2142,29 eur a zo sumy 103,72 eur ako úrokov a poplatkov z poskytnutej pôžičky v roku 2012 žalovaným, ktorú žiadal uhradiť žalovanou 2/. V tomto podaní zo dňa 14.05.2014 vzala žalobkyňa žalobu v časti proti L. R., späť a žiadala súd, aby konanie v tej časti zastavil. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o nájme bytu uzatvorenou medzi ňou a U. Q. na jednej strane a L. R. (pôvodne tiež žalovaná), neskôr T. R. (toho času ako žalovaná 3/) na strane druhej, bol rodine žalobcov prenajatý trojizbový družstevný byt. Výška nájomného bola vypočítaná na 366 eur za mesiac. V platbe boli zahrnuté faktúry z bytového družstva,
elektrina, plyn, nájomné. So zvyšovaním faktúr sa zvyšovali aj mesačné platby. Preplatky po ročných vyúčtovaniach sa mali vracať a nedoplatky mali doplácať podnájomníci. Od 1.8.2009 žalovaní riadne platili. V novembri a decembri 2010 vznikol nedoplatok vo výške 482,92 eur. Od 1.1.2011 sa nájomné vyplácalo len čiastočne. Od novembra 2011 začali vyplácať len elektrinu a plyn a to vo výške 32,- eur mesačne a to až do júna 2012. Žalovaní neplatili dohodnuté nájomná v období od 11/2010 do 6/2012 v sume 4880,22 eur, ktoré žiada od žalovaných uhradiť. V novembri a decembri žalovaným vznikol nedoplatok vo výške 484,92 eur, v roku 2011 im vznikol dlh vo výške 2149,29 eur, za rok 2012 im vznikla dlžoba 2246,- eur (996,- eur na nájomnom, na úrokoch a poplatkoch za pôžičku 500,- eur z kreditnej karty - 103,72 eur, na poplatkoch na BD - 1180,91 eur, na pokutách a upomienkach z BD 62,44 eur, na elektrine za jún 25,45 eur a ročné zúčtovania za 1-6/2012 v sume 74,90 eur).
2. Podaním zo 14.4.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.5.2015, žalobkyňa zmenila návrh (žalobu) tak, že sa domáha zaplatenia celkovej sumy 5207,74 eur s úrokom z omeškania tak, že sumu 3 543,73 eur s úrokom z omeškania žiada zaplatiť od žalovaných 1/, 2/ a 4/ a sumu 1664,01 eur žiada zaplatiť od žalovanej 3/. V zmene žaloby uviedla, že dlh žalovaných na nájomnom za rok 2010 je vo v výške 939,40 eur, dlh na úhrade služieb spojených s užívaním bytu v roku 2011 je 294,83 eur a na nájomnom za rok 2011 vo výške1992,- eur, v roku 2012 vznikol žalovaným dlh na úhrade služieb spojených s užívaním bytu vo výške 1176,47 eur a na nájomnom dlh vo výške 996,- eur a povinnosť platiť úroky z omeškania správcovi bytového domu vo výške 87,90 eur, vznikol im dlh na základe ročného zúčtovania za rok 2012 nedoplatok vo výške 74,90 eur a tiež povinnosť zaplatiť úroky z úveru poskytnutého z kreditnej karty žalobkyne zo dňa 8.2.2012 v sume 103,72 eur. Tieto nároky nepovažuje za premlčané a svoju žalobu rozširuje o sumu 327,52 eur. Súd uznesením zo dňa 6.5.2015 pripustil zmenu návrhu (žaloby) tak, že: "Odporkyňa 3/ T. R. (žalovaná 3/) je povinná zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni 1/) sumu 1 664,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 664,01 eur od 24.03.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania a odporcovia 1/, 2/ a 4/ (žalovaní 1/,2/, a 4/) sú povinní zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni 1/) sumu 3 543,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3 543,73 eur od 24.03.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania."
3. Uznesením zo dňa 19.10.2016 č.k.6C/80-2014-141 súd konanie proti žalovanej L. R., nar. 10.12.1982, trvale bytom Bánovce nad Bebravou (pôvodne žalovaná 3/) zastavil a nepriznal jej náhradu trov konania.
4. Uznesením zo dňa 19.5.2017 č.k.6C/80/2014-176 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale bytom W. G. XXX, XXX XX Q. M. Q., a to ako žalobca 2/ a pripustil zmenu žaloby.
5. Uznesením zo dňa 12.7.2017 č.k.6C/80/2014-193 súd na návrh pripustil zmenu žaloby nasledovného znenia: Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 5207,74 eur nasledovne: žalovaný 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. Q., Š. XX, žalovaná 2/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. Q., Š.Á. XX a žalovaný 4/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. Q., Š. XX sumu 3543,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3 543,73 eur od 24.03.2014 do zaplatenia a žalovaná 3/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.Á. M. Q., Š. XX sumu 1664,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1664,01 eur od 24.03.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pričom na pojednávaní žalobkyňa dňa 15.8.2017 uviedla, že sumu 1664,01 eur si uplatňuje od žalovanej 3/ za obdobie od kedy ona mala spravenú dohodu s bytovým.
6. Žalovaná 3/ (T. R.) v písomnom vyjadrení k návrhu (žalobe) uviedla, že nárok v celom rozsahu neuznáva. Medzi žalobkyňou a ňou nikdy nedošlo k dohode, že okrem poplatkov za služby spojené s užívaním bytu bude platiť nejaké ďalšie úhrady. Žalovaní uhradili žalobkyni vždy toľko, o koľko žalobkyňa žiadala s tým, že mali za to, že ide o povinné mesačné úhrady. Z dokladov známych žalovanej 3/ vyplýva, že žalovaní uhradili v období od januára 2010 do júna 2012 navrhovateľke 8 533,82 eur, čo je viac než mali uhradiť, teda majú preplatok. Žalovaná 3/ ďalej vzniesla voči nároku v celom rozsahu námietku premlčania. Predložila listinné dôkazy.
7. Na pojednávaní 6.5.2015 vzniesli námietku premlčania aj žalovaný 1/ a žalovaná 2/.
8. Súd vo veci dňa 20.5.2015 rozhodol tak že návrh zamietol, s tým že o trovách rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov
dospel k záveru, že navrhovateľka (žalobkyňa) sama nie je aktívne legitimovaná v tomto konaní. Zmluvou o nájme bytu s Bytovým družstvom Bánovce nad Bebravou z 1.3.2008 totiž vznikol spoločný nájom bytu navrhovateľkou a jej manželom a aj ich spoločné členstvo v bytovom družstve (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podobne čl. 2 bod 2 zmluvy o nájme bytu z 1.3.2008). Spoločný nájom bytu manželmi je osobitným druhom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vzťahuje výlučne na manželov. Nejde však o predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoločný nájom bytu manželmi vzniká ako zákonný dôsledok existencie manželstva a faktického trvalého spolužitia manželov. Na spoločný nájom bytu manželmi možno aplikovať ustanovenia o spoločnom nájme bytu (§ 700 až 702). Podľa § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne. Ďalej tiež uviedol, že preukázané bolo len to, že žalobkyňa uzavrela s žalovanou 3/ na tlačive Bytového družstva Bánovce nad Bebravou dohodu o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie (ktorú súd právne kvalifikoval ako podnájomnú zmluvu, na ktorej je súčasne vyjadrený súhlas bytového družstva ako prenajímateľa). Ak žalobkyňa a jej manžel súhlasili s tým, aby popri žalovanej 3/ užívali byt aj niektorí jej príbuzní, neznamená to, že títo užívatelia sú povinní uhrádzať priamo nájomcom (žalobkyni a jej manželovi) podnájomné resp. iné úhrady. Prípadná kompenzácia úhrad podnájomného a ďalších platieb medzi osobami bývajúcimi v prenajatom byte je vzťahom medzi nimi. Vo vzťahu k nájomcom je však z podnájomnej zmluvy zaviazaná výlučne žalovaná 3/ ako podnájomníčka, prípadné nároky vyplývajúce z podnájomnej zmluvy možno uplatňovať výlučne vo vzťahu k tej osobe, ktorá bola účastníkom tejto zmluvy. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ a 4/ nie sú pasívne legitimovaní v tomto konaní a vo vzťahu k ním by bolo potrebné aj z tohto dôvodu návrh zamietnuť. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že okresný súd (súd prvej inštancie) dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky´(teraz žalobkyne 1/) pretože, v danom prípade ide o bežnú vec, ktorú môže vybavovať ktorýkoľvek z manželov, nakoľko sa podstatne nemení obsah spoločného práva manželov k bytu, ide o plnenia, ktoré sa opakujú a podstatne nezasahujú do spoločných práv. Ako vyplýva z predloženého čestného vyhlásenia, odvolací súd posudzoval prejav vôle manžela navrhovateľky podľa obsahu, ktorý bol daný dodatočne , i napriek skutočnosti, že na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o bežnú záležitosť, čo v danom prípade bolo splnené. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne o dôvodnosti návrhu (žaloby) ako i vznesenej námietke premlčania. Vykoná dôsledne výsluch účastníkov konania (strán sporu), na základe akých skutočností došlo k uzatvoreniu dohody o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie zo dňa 27.07.2011 a zo dňa 03.08.2009, resp. ústnej dohody medzi účastníkmi konania (strán sporu), od kedy a v akých výškach uhrádzali mesačné platby za nájom predmetného bytu , akým spôsobom a v akých výškach sa na nájomnom podieľali odporcovia (žalovaní).
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalovaných 1/ až 3/, svedkyne L. Q. (R.), a listinami: dohoda o splátkach medzi Bytovým družstvom Bánovce nad Bebravou a nájomcom bytu U. Q. z 5.9.2012, prehľad ročných platieb za roky 2011 a 2012 (tlačivo vystavené bytovým družstvom), príjmové pokladničné doklady Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 21.11.2012, 31.8.2012,8.2.2012, 31.10.2011 a z 31.8.2011, 26.1.2011, 31.10.2011, 28.2.2011, 25.3.2011, 30.5.2011, 27.4.2011, 31.8.2011, 29.6.2011, 30.9.2011, 28.10.2011, rozpis žalobkyňou požadovaných platieb (výdavky a nájomné) za r. 2011, výpisy z účtu žalobkyne vo VÚB banke, rozpis úhrad predložený žalobkyňou 3/ za r. 2010, 2011 a za december 2011 - jún 2012, ten istý rozpis úhrad za r. 2010 predložený žalovanou 3/ s doplneniami od žalobkyne 1/, rozpis úhrad faktúr, šekov, nájomného a platieb predložený žalobkyňou 1/ za r. 2010, 2011 a 2012, faktúra č. 1420057315 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1420057321 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1420057194 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1220051160 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1220051161 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1220050694 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1220050405 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 1220049828 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 0920037565 vrátane prílohy a dodacieho listu, faktúra č. 0820032797 vrátane prílohy a dodacieho listu, Dohoda o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie medzi nájomcom U. Q. s manželkou C. Q. a dočasnou užívateľkou L. R. na obdobie od 1.8.2009 do 31.7.2010, Dohoda o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie medzi nájomcom U. Q. s manželkou C. Q.G. a dočasnou užívateľkou T. R. (žalovaná 3/) na obdobie od 1.8.2011 do 1.8.2012, výzva Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 29.10.2012, príjmový pokladničný doklad Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 8.2.2012, príjmový pokladničný doklad Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 21.11.2012,
príjmový pokladničný doklad Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 31.8.2012, vyúčtovanie záloh a nákladov za roky 2012 a 2010, upomienka Bytového družstva Bánovce nad Bebravou z 8.8.2012, prehľad ročných platieb za r. 2012 (s nečitateľnými poznámkami navrhovateľky), zmluva o nájme bytu medzi Bytovým družstvom Bánovce nad Bebravou a členom družstva U. Q., predpis mesačných úhrad - daňový doklad z 30.6.2010, predpis mesačných úhrad - daňový doklad z 13.12.2011, predpis mesačných úhrad - daňový doklad zo 16.12.2010, doklady o prácach vykonávaných v byte bytovým družstvom, príjmové pokladničné doklady bytového družstva z 8.2.2012, z 31.8.2012, z 21.11.2012 a z 21.9.2012, príjmové pokladničné doklady Euro-Jordán s.r.o. zo 14.9.2010 a z 26.7.2010, pokladničné doklady z 31.7.2012, výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie SZČO z 20.1.2011, prihláška zdravotnej poisťovne Union z 20.1.2011, potvrdenie o podaní daňového priznania za r. 2010, časť daňového priznania - V. - XI. oddiel, záručný list - varná doska, pokladničné doklady z 27.1.2010, z 25.4.2012, zo 16.6.2012, z 15.11.2010, z 27.2.2015, z 27.2.2015, z 31.7.2012, z 10.8.2012, z 24.4.2015, z 6.8.2012, z 19.6.2012, z 18.8.2012, z 3.8.2012, z 9.8.2012, z 6.8.2012, Oznámenie Slovenskej advokátskej komory o odložení veci, Zmluva o nájme bytu zo dňa 1.3.2008.
10. Aj keď žalobkyňa navrhla v spore vykonať dôkaz výsluchom L. F. ako svedka, súd nevykonal výsluch L. F., keďže z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že táto osoba nemá vzťah k predmetu konania, pretože z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé že L.D. F. sa jej ozvala až v júni 2012, keď so žalovanými riešila ukončenie užívania bytu. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že je potrebné vo veci vypočuť subjekty strán sporu, súd výsluch žalovaného 4/ nevykonal, z dôvodu, že sa pojednávaní nezúčastňoval, z výpovedí ostatných subjektov je zrejmé, že sa na okolnostiach a podmienkach vzniku podnájmu nezúčastňoval a ani jedna zo strán potom ako boli zistené tieto okolnosti o žalovanom 4/ doplniť dokazovania jeho výsluchom nenavrhla.
11. Žalobkyňa 1/ vo výpovedi uviedla, že jeden rok mala L. R. zmluvu s bytovým družstvom. Túto zmluvu nepredĺžili, nezaplatili poplatok bytovému družstvu. Po prvom roku bývali aj naďalej. S bytovým družstvom už dohodu nemali. A na prvom pojednávaní tvrdili, že s ňou nemali žiadne zmluvy a dohody. Chce vysvetlenie prečo všetci bývali na ich byte. Prečo T. R. tam bývala keď pol roka neplatila, pričom po dvoch mesiacoch mala byť preč z toho bytu. Držali sa tam na jej (žalobkyňa) dobrote, na jej dobrom slove, že počká dokedy sa schopia. Sľúbili že sa schopia, že pôjdu do roboty, sa toho nedočkala, musela ich vyhodiť. Dohoda bola že musia platiť všetci spolu, že sa majú skladať. Nezostalo na platenie bytu a obzvlášť preto keď T. R. ostala na materskej. V. R. jej klamala o tom že nemá dôchodok. L. R. mala uzatvorenú zmluvu o užívaní družstevného bytu. Dohodu mali ústnu a dohodli sa na platení sumy tej, ktorú mali nájomníci predtým, to boli T.. Táto suma sprvoti bola 360 eur ktorá bola pohyblivá tým, že keď niečo nedoplatili, L. potom doniesla. Keď prišiel preplatok alebo nedoplatok, v ten istý mesiac to vyrovnávala (žalobkyňa). Ústna dohoda sa uzatvárala predtým ako R. prišli na byt. Keď našli inzerát, prišli za ňou L. R. s V. R. pri Rokoši a tam prebrali podmienky. Suma 360 eur bolo za bytové družstvo, za plyn, za elektrinu a nájom. A ako to vychádzalo u predošlých nájomníkov, sa to potom prenieslo. Zo sumy 360 eur bol nájom 5 000 Sk. Byt na ulici M. v čase od novembra 2010 do augusta 2012 užíval D. R. st., D. R. ml., V. R., T. R. s dcérkou, L. R. som tam videla stále, L. R. tvrdila že býva inde. Po mesiaci august 2012 sa byt užíval, boli tam nájomníci ktorí riadne platili. V období od 11/2010 do 08/2012 jej nikto neplatil, dávala (žalobkyňa) im šeky do ruky. Žalobkyňa platila bytovému družstvu. V tomto období od nich nemala ani halier, neskôr uviedla že niektoré sumy jej dávali. V roku 2012 sa už neplatilo nič. Sumy v roku 2010 jej dávala L. R. a v roku 2011 T. R.. Je absurdné že by jej dali 8 000 tak ako uvádzajú. Dlh vo výške 543,60 eur ku dňu 1.9. 2012 uvedený dohode o splátkach dlhu (č.l. 12) je dlh pravdepodobne za rok 2011 za november, december. Suma 500 eur môže byť to čo videlo bytové družstvo, v 2012 bytovému družstvu neplatili. Ten dlh vznikol možno preto, že bytovému družstvu ona (žalobkyňa) neplatila. Nech T. R. dá doklad o tom, že platila bytovému družstvu. K spôsobe platenia platby 360 eur uviedla, že sa dohodli tak, že v deň výplaty alebo v deň výplaty materskej. Výška nákladov bola pohyblivá. Platili v hotovosti. Keď nechcela platiť jej (žalobkyni), mala T. plné právo platiť bytovému, mala vzťah s bytovým. Voči žalovanej 3/ si uplatňujete nárok za obdobie kedy ona mala spravenú dohodu s bytovým. Žalovaná 3/ za toto obdobie uhradila sumu 732,59 eur. T. R., žalovaná 3/ platila priamo na bytové jedenkrát, v mesiaci 10/2011. Za spotrebu elektriny a plynu v období za ktoré sa domáha nároku voči žalovanej 3/, žalobkyňa 1/ žalovaná hradila 25,35 za elektriku a plyn 6,30 mesačne. Dávala (žalovaná) im šeky. T. R. sa z bytu odsťahovala koncom mesiaca jún 2012. Odsťahovali sa všetci. V roku 2010 a v roku 2011 hradili 6 112,59 eur, v ktorej je aj platba za plyn a elektrinu. Toto je suma koľko jej (žalobkyni) uhradili, t.j. koľko jej dali, koľko platili za bytové. Elektrinu a plyn platila T.
12. Žalovaná 2/ vo výpovedi uviedla k podmienkach užívaní bytu na ulici Novomeského, že s dcérou L. bola za pani Q.. Pani Q. jednala s L.. Ozvali sa telefonicky na inzerát, stretli pri Rokoši, pani Q. tam vtedy pracovala. Keď nebola dcéra L. doma, pani Q. preberala peniaze odo nej. Užívala tento byt tak ako uviedla pani Q..
13. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že s nimi užíval byt ako ak bolo povedané. Je mu divné že pani Q. sa ozvala po vyše roku a pol. On osobne so žalobkyňou podmienky užívania tohto bytu nedohadoval nič, dohadovali to dievčence, L., T. a manželka. On osobne žalobkyni nedával nejakú finančnú hotovosť.
14. Žalovaná 3/ vo výpovedi uviedla, že suma nebola stanovená na bytovom. Žalobkyňa dostávala toľko koľko si vždy vypýtala, a to od 01.08.2011 tak ako mala s ňou (žalovanou) spísanú dohodu. Dohoda sa spisovala na bytovom družstve. Za užívanie tohto bytu bolo dohoda, že budú platiť elektrinu a plyn, za nájomné nebola dohodnutá suma že koľko. Žalobkyňa si chodila pre peniaze každý mesiac. Akurát raz uhradili 182 a nejaké centy na bytovom. Elektrinu a plyn platili šekmi, ktoré jej mame dávala žalobkyňa. Nevie uviesť koľko počas dohody na ktorú sa odvoláva vo svojej výpovedi uhradila žalobkyni. Nemá vedomosť o tom že by počas dohody na ktorú sa odvoláva platil žalobkyni alebo žalobcovi, niekto iný okrem nej. Byt v roku 2010 užívala sestra L. R., brat D. R., mama V. R. a otec D. R. a od augusta 2010 moja dcéra a ona (žalovaná 3/). Potom užívali byt okrem L., ktorá odišla v roku 2011, nevie však v ktorom mesiaci. Aj v roku 2012, do júna byt užívali, avšak bez L..
15. Svedkyňa L. Q. (rod. R.), sestra žalovanej 3/ a dcéra žalovaných 1/ a 2 /vo výpovedi uviedla, vie že sú dlžní nejaké peniaze, ale či sú dlžní a čo platili to nevie, v tom čase tam už nebývala. Keď svedkyňa tam (v byte) bývala tak sa dohodla s rodičmi, s bratom a so sestrou nech jej dávajú peniaze ktoré na nich vychádzajú, ona (svedkyňa) si peniaze zložila a dala žalobkyni. Svedkyňa po nahliadnutí na originál listiny (ktorá sa vo fotokópii nachádza na č.l. 62-63 spisu) uviedla, že si nepamätá či túto listinu dala T. (žalovanej 3/), ale všetky listiny čo mala od žalobkyne, T. nechávala. Nevedela čo bolo hradené, nevie čo sestra uhradila alebo neuhradila. V byte na ulici M. bývala do októbra, novembra roku 2009. Potom išla bývať s priateľom T. K..
16. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Žalobcovi 2/ ako členovi Bytového družstva Bánovce nad Bebravou vzniklo právo na uzavretie nájomnej zmluvy k bytu. Na základe zmluvy o nájme bytu z 1.3.2008 majú žalobca 2/ a jeho manželka, žalobkyňa 1/ spoločné užívacie právo manželov k predmetnému bytu (spoločný nájom) a spoločné členstvo v družstve. Dohodou o prenechaní družstevného bytu medzi nájomcami, žalobca 2/ a žalobkyňa 1/ a dočasným užívateľom, L. R. (Q.) bolo dohodnuté prenechanie bytu na dočasné užívanie L. R. (teraz Q.) na obdobie od 1.8.2009 do 31.7.2010. Dohodou o prenechaní družstevného bytu medzi nájomcami, žalobca 2/ a žalobkyňa 1/ a dočasným užívateľom, T. R. (žalovaná 3/) bolo dohodnuté prenechanie bytu na dočasné užívanie T. R. (žalobkyni 3/) na obdobie od 1.8.2011 do 1.8.2012. V uvedených dohodách nebola výslovne dohodnutá výška podnájomného ani výška úhrady za služby spojené s užívaním bytu.
17. Z listín predložených žalovanou 3/ (č.l. 57 až 62, na ktorej sú pri niektorých sumách i podpisy žalobkyne 1/), i z listiny predloženou žalobkyňou 1 / (č.l. 70-74), výpoveďou žalobkyne i žalovanej 3/ mal súd preukázané, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu v roku 2010, konk. v 01/2010 bola žalobkyni 1/ uhradená suma 300,- eur, v 2/2012 suma 370,- eur, v 3/2010 280,- eur, v 4/2010 suma 530,- eur, v 5/2010 a 6/2010 300,- eur, v 7/2010 suma 220,- eur, v 8/2010 suma 270,- eur, v 9/2010 suma 220,- eur, v 10/2010 suma 370,- eur a v 12/2010 sumu 100,- eur (celkom 3410,-eur). V roku 2011, v 01/211 žalobkyňa obdržala sumu 310,- eur, v 02/2011 sumu 400,- eur, v 04/2011 sumu 350,- eur, v 05/2001 sumy 150,-, 100,- a 300,- eur, v 06/2011 sumu 210,- eur, v 07/ 2011 sumu 150,- eur, v 08/2011 250,- eur, v 09/2010 sumu 150,- eur, v 11/2011 sumu 150,- eur a 10/2011 žalovaná 3/ sumu 182,42 eur uhradila prenajímateľovi (t.j. celkom 2702,59 eur), pričom podľa výpovede žalobkyne zo dňa 15.8.2017 z týchto súm za obdobie od 08/2011 do 06/2012 obdržala od žalovanej 3/ sumu 732,59 eur. Pričom žalobkyňa 1/ vo výpovedi uviedla, že sumy v roku 2010 jej dávala L. R. a v roku 2011 T. R. a žalovaná 3/ uviedla, že nevie uviesť koľko počas dohody na ktorú sa odvoláva vo svojej výpovedi uhradila žalobkyni.
18. Z predpisov mesačných úhrad zo dňa 30.6.2010,16.12.2010 a 13.12.2011 bol nájomcovi - žalobcovi 2/ určený Bytovým družstvom Bánovce nad Bebravou od 1.7.2010 mesačný predpis úhrad k predmetnému bytu vo výške 165,70 eur, z ktorej sumy na úhrady nevyúčtované pripadá suma 89,05 eur a úhrady vyúčtovávané (na plnenia poskytované s užívaním bytu) suma 76,64 eur, od 1.1.2011 mesačný
predpis úhrad vo výške 182,42 eur, z ktorej sumy na úhrady nevyúčtované pripadá suma 89,05 eur a úhrady vyúčtovávané (na plnenia poskytované s užívaním bytu) suma 95,36 eur a od 1.1.2012 mesačný predpis úhrad vo výške 197,79 eur, z ktorej sumy na úhrady nevyúčtované pripadá suma 88,41 eur a úhrady vyúčtovávané (na plnenia poskytované s užívaním bytu) suma 109,38 eur.
19. Z dokladu predloženého žalobkyňou - Vyúčtovanie záloh a nákladov 2010 vyplýva nedoplatok v celkovej výške 249,74 eur.
20. Z dokladu predloženého žalobkyňou - Vyúčtovanie záloh a nákladov 2012 vyplýva nedoplatok v celkovej výške 146,57 eur.
21. Z dokladu ročných platieb za rok 2012 zo dňa 22.10.2012 (vystavené Bytovým družstvom ) vyplýva, že v mesiaci február 2012 bola žalobcami uhradená platba vo výške 499,13 eur a v mesiaci august suma 624,12 eur.
22. Po vykonanom dokazovaní žalovaná 3/ uviedla, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia so žalovanou 3/ mali uzavrieť dohodu o prenechaní družstevného bytu dňa 27.07.2011 ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 01.08.2012 s tým, že bola spísaná podľa svojho obsahu ako podnájomná zmluva a v uvedenej zmluve, resp. dohode jediná zmienka o náhradách bola v čl. 2 bod 1, a to že žalobkyňa a žalobca 2/ ako nájomca bytu zodpovedajú družstvu za riadne platenie úhrad za užívanie bytu. Žiaden iný listinný dôkaz ohľadne náhrad za užívanie bytu v tomto spore nebol predložený, pričom bolo na strane žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadne preukázania základných náležitostí zmluvy o nájme, a to odplaty za užívanie bytu, čo strana žalobcov nepreukázala, na akej výške plnenia za užívanie bytu sa mala so žalovanou 3/ dohodnúť. A to ani svedeckou výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že pokiaľ dochádza k užívaniu bytu a pokiaľ žalobkyňa mala niečo plniť za žalovanú 3/, resp. žalovaná 3/ sa teoreticky mohla obohatiť na úkor žalobkyne tým že užívala jej byt bez dohody o výške podnájmu, pripadá do úvahy bezdôvodné obohatenie, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v lehote 2 rokov a žalovaná 3/ trvá na vznesenej námietke premlčania. Až doplnením podania a čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 15.05.2014 požadovala od žalovanej 3/ vtedy označenej ako žalovaná 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 4880,22 eur, v podaní požadovala prvýkrát od žalovanej sumu 1664,01 eur, aj to spoločne a nerozdielne so žalovanými. Nakoľko ak ide o nárok, a má ísť o mesačné plnenie, je nepochybné že každé mesačné plnenie sa premlčuje samostatne. Bez ohľadu na plynutie premlčacej doby a vznesenú námietku premlčania poukazuje na doklady predložené žalovanou 3/ o jednotlivých úhradách ktoré mala k dispozícii a z ktorých vyplýva, akým spôsobom všetci žalovaní uhrádzali jednotlivé platby, resp. ako ich uhrádzala v danom čase žalovaná 3/ a pokiaľ bola ona povinná tak za ňu jej príslušníci. Čo sa týka listiny ktorá bola predložená svedkyni, pokiaľ žalovaná 3/ uviedla tvrdenia ohľadne tejto listiny, zástupca žalovanej nemôže konať inak ako ona uviedla a je na vyhodnotení súdu, či uvedená listina preukazuje nedoplatok alebo potvrdenie o zaplatení. I z výpovede žalobkyne, je zrejmé, že potvrdila, že žalovaná 3/ uhradila sumu 732,59 eur v mesiaci 10/2011 uhradila platbu za užívanie bytu priamo bytovému družstvu a taktiež uhrádzala 25,35 mesačne za elektrinu a 6,30 mesačne za plyn. Podľa prehľadu ročných platieb bytového družstva za rok 2011 bola v mesiaci 10/2011 realizovaná úhrada vo výške 364,84 eur. Pokiaľ má z dôkazov podľa žalobkyne vyplývať že z prehľadov ročných platieb bytového družstva za roky 2011 a 2012 majú vyplývať nedoplatky, tieto dôkazy nesvedčia o neuhrádzaní nákladov súvisiacich s užívaním bytu žalovanou 3/. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 15.08.2017 na strane 5 zápisnice priznala možnosť, že bytovému družstvu neplatila ona keď uviedla, že ten dlh vznikol možno preto, že bytovému družstvu možno neplatila. Pokiaľ žalobkyňa na str. 4 zápisnice z 15.08.2017 uviedla, že mala uhrádzať sumu 360 eur a táto suma mala pozostávať z úhrady nákladov súvisiacich s užívaním bytu na bytové družstvo za plyn, elektrinu a nájom, uvedené je rozporné s predloženými dôkazmi. Žalobkyňa tiež na pojednávaní 15.08.2017 uviedla, že jej žalovaní 1/ až 3/ mali v rokoch 2010 a 2011 uhradil spolu sumu 6112,59 eur, a to v roku 2010 sumu 3410 eur a v roku 2011 sumu 2702,59 eur čo pri prepočte na jeden mesiac to vychádza na 509,38 eur a ak by malo byť nájomné vo výške 360 eur tak by mali, resp. mala žalovaná preplatok ktorý sa dá použiť na ďalšie mesiace. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť jej uplatneného nároku. Sama potvrdila, že žalovaná 3/ jej platila, okrem toho platila aj za užívanie bytu a nevedela presne špecifikovať koľko jej mala neuhradiť. Vzhľadom na uvedené žalovaná 3/ navrhuje, aby súd žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a žalovanej 3/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ak by súd mal predsa len za to, že žaloba je čo i len čiastočne dôvodná voči žalovanej 3/, navrhujeme v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. povoliť splácanie dlhu v splátkach
vo výške 10 eur mesačne, nakoľko príjem žalovanej pozostáva iba z prídavku na mal. dieťa J. L. vo výške cca 23 eur a na dcéru A. R. vo veku 8 rokov. Zároveň má i vyživovaciu povinnosť voči mal. J. L. nar. v XXXX. Náklady na právne zastúpenie jej hradí priateľ. Nemá žiaden iný príjem, nakoľko mal. je odkázaný na jej starostlivosť a nemá žiadne finančné prostriedky na splatenie dlhu. Z týchto istých dôvodu zároveň pre prípad úspechu žalobcov 1/ a 2/ navrhujeme, aby súd žalobcom podľa § 257 C.s.p. vo vzťahu k žalovanej 3/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvodu hodné osobitného zreteľa spočívajúce v sociálnej situácii žalovanej 3/.
23. Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
24. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
25. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva (k bytu) musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
26. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
27. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.
28. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
29. Podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Predmetom sporu je nárok vo výške 5207,74 eur spolu s úrokom z omeškania, ide nárok na peňažné plnenie žalobcov, manželov, spoločných nájomcov družstevného bytu, ktorého prenajímateľom je Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou voči žalovaným 1/ až 4/ za obdobie od 11/2010 do 6/2012 z dôvodu, že žalovaný 1/ až 4/ užívali žalobcom pridelený družstevný byt na ulici M. (ďalej ako „predmetný“ alebo „byt“) v čase od augusta 2009 do júna 2012 podľa tvrdení strany žalobcov na základe zmluvy o prenájme , pričom žalobcom žalovaní 1/,2/ a 4/ neuhradili za užívanie tohto bytu sumu 3543,73 eur, a žalovaná 3/ neuhradila za užívanie tohto bytu v období od 1.8.2011 do augusta 2012 sumu 1664,01 eur. Z celkovej sumy vo výške 5207,74 eur si žalobcovia uplatňujú okrem dlhu na nájomnom a na úhradách za služby poskytované s užívaním bytu aj sumu 103,72 eur z titulu úrokov a poplatkov z poskytnutej pôžičky v roku 2012 a sumy 87,90 eur ako úrokov z omeškania, ktoré sú povinní žalovaní uhradiť bytovému družstvu).
38. Za nesporné súd považuje, že Bytové družstvo udelilo súhlas s užívaním predmetného bytu v nájme žalobcov osobou - L. R. (teraz Q.) na obdobie od 1.8.2009 do 31.7.2010 a tiež to že Bytové družstvo udelilo súhlas s užívaním bytu v nájme žalobcov osobou - T. R. na obdobie od 1.8.2011 do 1.8.2012. Nebolo sporné že v rozhodnom období od 11/2010 do 06/2012, za ktoré si žalobcovia uplatňujú voči žalovaným nárok v predmetnom byte bývali všetci žalovaní (t.j. žalovaná 1/ V. R., žalovaný 2/ D. R., žalovaná 3/ T. R. a žalovaný 4/ D. R. ml. Pôvodne žalovaná L. R. (teraz Q.) tvrdila, že byt prestala užívať v októbri alebo v novembri 2009. Žiadna zo strán sporu jednoznačne neuviedla, nevedela uviesť, kedy presne L. R. prestala byt užívať, jej výpoveď žiadna z procesných strán nespochybnila žiadnym dôkazom, súd mal preukázané, že byt prestala užívať v novembri 2009. Sporným je, či došlo medzi žalobcami a žalovanými k uzatvoreniu platnej zmluvy o podnájme bytu, ak áno, v akej výške, akým spôsobom a v akých obdobiach sa na podnájomnom vzťahu podieľali ostatní žalovaní a či bolo s nimi dohodnuté podnájomné. Žalovaná 1/, 3/ a žalovaný 2/ vzniesli námietku premlčania.
39. Podnájom môže vzniknúť len zmluvou o podnájme uzavretou medzi nájomcom bytu a podnájomníkom. Nemôže teda vzniknúť zmluvou medzi vlastníkom domu alebo bytu a nájomcom. V takom prípade totiž vždy ide o nájomnú zmluvu, a nie o zmluvu o podnájme. Zmluva o podnájme sa môže vzťahovať tak na celý byt nájomcu, ako aj na jeho časť. Podnájom bytu sa vyskytuje zriedkavejšie, pretože poskytnutie celého bytu nájomcom do podnájmu inej osobe je spravidla v rozpore so základnou povinnosťou nájomcu užívať byt (§ 689). Zmluva o podnájme môže byť dohodnutá na dobu určenú v zmluve alebo bez časového určenia. Zmluva o podnájme nie je viazaná na určitú formu, možno ju však uzavrieť iba s písomným súhlasom prenajímateľa bytu (t.j. vlastníka domu alebo bytu). Bez tohto súhlasu je zmluva neplatná. V poslednej vete odseku 1 sa ustanovuje, čo zmluva o podnájme upravuje. Nejde o výpočet všetkých obsahových zložiek, ale len tej, ktorá sa týka skončenia podnájmu. Zmluva o podnájme má mať aj ďalšie obsahové náležitosti, najmä vymedzenie predmetu podnájmu, výšku podnájomného, t.j. odplaty za užívanie bytu alebo jeho časti, určenie podielu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo jeho časti a určenie doby trvania podnájmu .
40. Súd mal v konaní preukázané, listinami Dohodou o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie zo dňa 27.7.2011 a zo dňa3.8.2009 že prenajímateľ, konkrétne Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou dňa 27.7.2011 udelilo súhlas na dočasné užívanie bytu (nájomcov-žalobcov) T. R., žalovanou 3/ na obdobie od 1.8.2011 do 1.8.2012. Taktiež mal súd preukázané, že prenajímateľ, konkrétne Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou dňa 3.8.20109 udelilo súhlas na dočasné užívanie bytu (nájomcov- žalobcov) L. Q. (R.) na obdobie od 31.7.2009 do 1.8.2010. Súd nemal v spore preukázané, že by prenajímateľ, konkrétne Bytové družstvo Bánovce nad Bebravou udelilo súhlas na dočasné užívanie bytu aj V. R., D. R. a D. R. ml. Z uvedeného je potom zrejmé, že k platnému uzatvoreniu podnájomnej zmluvy k bytu (družstevnému bytu) mohlo dôjsť len medzi žalobcami (nájomcami) a L. Q. (R.) na obdobie od 31.7.2009 do 1.8.2010 a tiež žalobcami a T. R. na obdobie od 1.8.2011 do 1.8.2012, ktoré osoby by boli oprávnené (vzhľadom na súhlas prenajímateľa) byt dočasne užívať. Voči L. Q. (R.) bolo konania zastavené. Aj keď sa písomná forma pri zmluve o podnájme nevyžaduje, je vhodná a to najmä z dôvodu, že v prípade sporu jej neexistencia v písomnej forme môže mať za následok dôkaznú tieseň pri preukazovaní práv a povinností vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy. Uvedeného si žalobcovia museli byť vedomí. Okrem vyššie uvedeného písomného úkonu žalobcovia a žalovaní žiadny iný písomný právny úkon uzatvorený medzi nimi v súvislosti s užívaním bytu nepredložili, neoznačili.
41. Zmluva o podnájme je zmluvou odplatnou, odplatnosť je pojmovým znakom. V prípade ak nedôjde medzi jej stranami k dohode o podnájomnom je takáto zmluva neplatná. Zo žiadnych listín, ani zo samotnej Dohody o prenechaní družstevného bytu zo dňa 3.8.2009 na dočasné užívanie medzi nájomcom U. Q. s manželkou C. Q. a dočasnou užívateľkou L. R. na obdobie od 1.8.2009 do 31.7.2010, avšak ani z Dohody o prenechaní družstevného bytu na dočasné užívanie zo dňa 27.7.2011.2011 medzi nájomcom U. Q. s manželkou C. Q. a dočasnou užívateľkou T. R. (žalovaná 3/), ktoré boli v spore predložené, a ktorú možno vzhľadom na jej obsah považovať za zmluvu o podnájme celého bytu nevyplýva, že by sa žalobcovia ako nájomcovia a T. R.Á. dohodli na výške podnájomného resp. výške úhrad za služby spojené s užívaním celého bytu. Žalobkyňa tvrdila, že sa dohodla na platbe v celkovej výške 360,- eur, pozostávajúcej z platieb za bytové družstvo, za plyn, za elektrinu a nájom 5 000 Sk. Žalovaná 3/ vo svojich vyjadrenia takúto dohodu poprela. Už z výpovede samotnej žalobkyne 1/ existencia dohody v takomto rozsahu, nevyplýva pretože, že žalobkyňa 1/ vo výpovedi uviedla, že plyn a elektrinu hradila sama T. a vo výpovedi žalovanej 3/ tiež vyplýva, že hradila šeky (za elektrinu a plyn), ktoré mame odovzdávala žalobkyňa 1/. Žalovaná 3/ vo svojej výpovedi uviedla, že za užívanie bytu bolo dohoda, že budú platiť elektrinu a plyn, za nájomné nebola dohodnutá suma že koľko, žalobkyňa si chodila pre peniaze každý mesiac. Zo žiadnej listiny, ktoré predložila žalobkyňa nevyplýva konkrétna výška podnájomného a výška úhrady za služby spojené s užívaním celého bytu v podnájme. Ani jedna z platieb, ktoré mala žalobkyňa od žalovaných obdržať (je zrejmé z tvrdení žalobkyne) nikdy nebola vo výške 360,- eur. Súd tak nemal preukázané, že k dohode o výške nájomného a o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu dohode medzi žalobkyňou resp. žalobcami a žalovanou 3/došlo. Ani sama žalobkyňa v spore netvrdila, že s T. R. na podmienkach dohadovala, sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že „ Ústna dohoda sa uzatvárala predtým ako R. prišli na byt. Keď našli inzerát, prišli za ňou L. R. s V. R. pri Rokoši a tam prebrali podmienky.“ To že k dohode medzi T. R. a žalobcami nedošlo je zrejmé i z výpovede V. R., žalovanej 2/ ktorá uviedla, že „pani Q. jednala s L.“. Zároveň súd uvádza, že k dohode o podnájomnom na čas 31.7. 2009 do 1.8.2010 muselo dôjsť len medzi žalobcami a L. R. a na čas od 1.8.2011 až 1.8. 2012 len medzi žalobcami a T. R. a ak sa žalobcovia na toto obdobie dohodli o užívaní inými osobami (so žalovanými 1/, 2/ a 4/) zmluva o podnájme by bola voči nim absolútne neplatná, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že prenajímateľ písomný súhlas s prenechaním bytu do podnájmu aj týmto osobám - žalovaným 1/, 2/ a 4/ nikdy neudelil.
42. Zmluva o podnájme má mať tieto obsahové náležitosti, najmä vymedzenie predmetu podnájmu, výšku podnájomného, t.j. odplaty za užívanie bytu alebo jeho časti, určenie podielu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo jeho časti a určenie doby trvania podnájmu. A keďže vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi žalovanou 3/ (len ktorej bol v čase od 1.8.2011 do 1.8.2012 udelený súhlas prenajímateľa s dočasným užívaním celého bytu) nedošlo k riadnemu a jednoznačnému dojednaniu výšky podnájomného a výšky úhrady za plnenie spojené s užívaním celého predmetného bytu zmluva o podnájme (aj napriek tomu, že prenajímateľ s ňou udelil súhlas) je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože tieto podstatné náležitosti jednoznačne neobsahuje, a tieto musí mať, z dôvodu, že odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o podnájme. Súd poukazuje, že žalobcom nič nebránilo (keď tak v minulosti učinili s inými podnájomníkmi, o čom predložili žalobcovia doklad) uzatvoriť so žalovanou 3/ akýkoľvek ďalší písomný právny úkon, kde by
bola jednoznačne uvedená povinnosť žalovanej 3/ v akej výške podnájomného a v akej výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu je povinná žalobcom za užívanie bytu platiť. Tým, že žalobcovia takýto právny úkon, v ktorom by bola jednoznačne uvedená tak výška podnájomného ako i výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu so žalovanou neuzatvorili a inak existenciu dohody o výške podnájomného ako i výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu hodnoverne nepreukázali, nedošlo medzi nimi a žalovanou 3/ k platnému uzatvoreniu zmluvy o podnájme. A ak aj napriek tomu žalobcovia umožnili žalovanej 3/ i ďalším osobám - ostatným žalovaným v predmetnom byte bývať (aj napriek tomu, že žalobcovia vedeli, že im za užívanie bytu neplatia, žalovaných sa zákonným spôsobom nesnažili z predmetného bytu vypratať) nevznikol žalobcom nárok z dôvodu neplatnosti zmluvy o podnájme na podnájomné, ale toho času (keďže žalovaní už byt neužívajú) už len nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
43. Súd mal jednoznačne preukázané výpoveďami žalobkyne, žalovaných, svedkyne, že v rozhodnom období za ktoré si žalobcovia uplatňujú nárok (november 2010 až jún 2012) v byte bývali všetci žalovaní 1/ až 4/. V prípade ak podnájomná zmluva je neplatná a podnájomca byt užíval, potom sa obohacoval na úkor nájomcu, pričom výška jeho obohatenia zodpovedá v zásade výške nájomného za porovnateľný byt v danom čase a priestore (rozhodnutie NS ČR, sp.zn.32Odo574/2003). Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Aby bolo možné hovoriť o vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, musia byť splnené základné predpoklady, a to získanie majetkového prospechu (obohatenia) jedným subjektom, majetková ujma druhého subjektu, existencia právnej skutočnosti uvedenej v zákone (§ 451ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), pričom splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
44. A keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania, súd sa touto námietkou zaoberal ako prvoradou. A vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 24.3.2014, tak právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za obdobie od 11/2010 do 01/2012 (pretože s odkazom na ust. § 853 a § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za užívania bytu v 02/2012 mohli uhradiť v mesiaci marec) je premlčané. Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania v tom rozsahu, že k riadnemu uplatneniu práva na súde došlo až dňom 15.5.2014, pretože už z doručenej žaloby súdu dňa 24.3.2014 je zrejmé, že žalobkyňa domáha i od žalovanej 3/ sumy 4880,22 eur, následne strana žalobcu žalobu vzhľadom na pokyny súdu dopĺňala. Ak by žalobcovia vo vzťahu k celému uplatnenému nároku za obdobie od 11/2010 do 6/2012 uniesli dôkazné bremeno (čo sa nestalo) mohlo by dôjsť k premlčaniu nároku o zaplatenie sumy 327,52 eur i s príslušenstvom, o ktorý (avšak za to isté obdobie) žalobcovia žalobu rozšírili až dňa 6.5.2015 žalobu. Taktiež súd dospel k názoru, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce neuhradených nákladoch za poskytované služby spojené s užívaním predmetného bytu (ako tepla a studená vody, kúrenie, smeti a el. energia) za rok 2010 je premlčané, pretože o ich výške (nedoplatku 249,74 eur, ako vyplýva z vyúčtovania za rok 2010) sa žalobcovia dozvedeli už v roku 2011, mohli dozvedieť už v máji 2011, pričom žaloba bola na súd doručená až 24.3.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty určenej v ust. § 107 Občianskeho zákonníka.
45. V ďalšom sa súd zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu žalovanými za nepremlčané obdobie a to obdobie 02/2012 až jún 2012 a neuhradených nákladoch žalovanými za poskytnuté služby spojené s užívaním tohto bytu (ako tepla a studená vody, kúrenie, smeti a el. energia) za rok 2011 a 2012. Žalobcovia súdu nepredložili žiadny dôkaz o výške nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 t.j. nepredložili žiaden dôkaz o tom, v akej výške boli náklady spojené s užívaním bytu, t.j. nepredložili vyúčtovanie nákladov za rok 2011 a preto žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Pričom je tiež zrejmé, že počas roku 2011 žalovaná 3/ uhradila žalobkyni celkom sumu 2702,59 eur, z čoho je zrejmé, že všetky mesačné úhrady za služby spojené s užívaním bytu (a ktoré tvorili podklad alebo mali tvoriť podklad pre vyúčtovanie za rok 2011) v roku 2011, podľa rozpisu vo výške 95,36 eur mesačne t.j. 12 x 95,36 eur = 1144,32 eur žalovaná 3/ v priebehu roka žalobkyni uhrádzala. Sama žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že „sumy v roku 2011 jej dával T. R.“, na rozdiel od súm v roku 2010, ktoré jej dávala L. R.. A z výpovede žalobkyne vyplýva, že žalovaná 3/ hradila i šeky za plyn i elektrinu.
46. Čo sa týka výšky nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012, súd poukazuje na okolnosť, ktorá vyplynula jednoznačne z tvrdení oboch strán, že žalovaní byt užívali do júna 2012, a z výpovede
žalobkyne tiež vyplýva, že počas ďalšieho obdobia roka 2012, od augusta 2012 tento byt užívali ďalšie osoby odlišné od žalovaných. Je zrejmé z vykonaného dokazovania, že počas roku 2012 žalovaná 3/ a ani nikto zo žalovaných 1/, 2/ a 4/ neuhradil žalobkyni žiadnu sumu za účelom úhrady za služby spojené s užívaním bytu (podľa rozpisu vo výške 109,38 eur mesačne (ide o tú časť mesačného predpisu od 1.1.2012, ktorá sa vyúčtováva t.j. 6 x 109,38 eur = 656,28 eur). Súd mal preukázané, rozpisom úhrad za rok 2012 že tieto vyúčtovateľovi týchto poskytovaných služieb (prenajímateľovi, bytovému družstvu) uhradili samotní žalobcovia a preto žalovaným (práve ktorým boli tieto služby (napr. voda, kúrenie) pri užívaní predmetného bytu poskytované a sú povinní preto za ne zaplatiť) uložil spoločne a nerozdielne túto sumu žalobcom (manželom, spoločným nájomcom) zaplatiť, t.j. vydať plnenie z bezdôvodného obohatenia. Aj keď žalobcovia predložili vyúčtovanie nákladov za celý rok 2012 s výsledným nedoplatkom, nie je zrejmá aká časť z tohto nedoplatku (za služby spojených s užívaním bytu nedoplatku) pripadá na žalovaných, žalobcovia nepredložili vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu v čase, keď žalovaní byt skutočne užívali t.j. za obdobie 01 až 06 2012, v ktorom mesiaci prestali byt užívať. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti úhrady nedoplatku za rok 2012 žalobu zamietol.
47. Podľa konštantnej judikatúry vyplýva, že ak sa preukáže že žalovaný užíval družstevný byt v nájme na základe neplatnej podnájomnej zmluvy, tak žalovaný na úkor nájomcu získal bezdôvodné obohatenie a jeho výšku je potrebné určiť peňažnou čiastkou, ktorá predstavuje čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase, spravidla práve formou nájmu. Žalobcovia nepredložili také dôkazy (napr. znalecký posudok), z ktorých by bola jednoznačne zrejmá výška obvyklého nájmu v danom mieste a čase za predmetný byt daný do podnájmu za nepremlčané obdobie (t.j. február až jún 2012). Jediný dôkaz ktorý bol žalobcami predložený, z ktorej je zrejmá výška nájmu predmetného bytu (žalobcov ako nájomcov)
- a to z predpisu mesačných úhrad zo dňa 13.12.2011 za predmetný byt v nájme - žalobcov 1/ a 2/ od 1.1.2012 vo výške 197,79 eur, z ktorej sumy na úhrady nevyúčtované-teda na nájom pripadá suma 88,41 eur, čo potom za obdobie február až jún 2012 predstavuje sumu 442,05 eur (5x88,41 eur), ktoré možno z dôvodu nepopretia jeho výšky zo strany žalovaných považovať za obvyklý nájom a ktorú sumu by žalovaní, ktorí predmetný byt v čase marec až jún užívali ako jeho užívatelia boli povinný platiť (keďže v takejto výške bol nájom tohto bytu určený samotným žalobcom, nájomcom tohto bytu) a preto sú žalovaní povinní žalobcom i toto obohatenie vydať. Z tvrdení žalobcov je zrejmé, že žiadny zo žalovaných za nepremlčané obdobie t.j. za mesiace február až jún 2012 žalobcom neuhradili žiadnu sumu, a preto im súd uložil povinnosť túto sumu spoločne a nerozdielne uhradiť. Žalobcovia nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno, že by sa na úkor žalobcov ako nájomcov družstevného bytu mali žalovaní obohatiť vo vyššej miere, a preto im súd uložil povinnosť len vo výške 1098,33 eur (656,28 + 442,05).
48. Žalobcovia sa uplatneným nároku domáhali od žalovaných i sumy vo výške 103,72 eur titulom úrokov a poplatkov pôžičky poskytnutej žalovaným v roku 2012. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa výpisy z účtu žalobkyne, na ktorých sú rukou dopísané mená vo svojich vyjadreniach odkazuje na pôžičky, ktoré dôkazy súd nemohol považovať za dostatočné o tom, že medzi žalobcami a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, k poskytnutiu pôžičky a za akých podmienok. Bolo povinnosťou žalobcov svoje tvrdenia o povinnosti žalovaných zaplatiť im túto sumu ako úroky a poplatky preukázať hodnovernými dôkazmi, čo žalobcovia v spore neurobili a preto i v tejto časti súd žalobu zamietol.
49. Žalobcovia sa uplatneným nárokom domáhali od žalovaných i uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť sumu vo výške 87,90 eur správcovi bytového družstva titulom úrokov z omeškania. Keďže vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že medzi žalovanými a správcom bytového domu nie je žiadny vzťah, žalovaní voči tomuto subjektu nemajú žiadnu povinnosť plniť a nemôžu sa dostať potom ani do omeškania a nie sú povinní platiť ani úrok z omeškania, preto súd i v tejto časti žalobu zamietol.
50. Žalobcovia sa taktiež domáhali i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uplatnenej sumy od 24.3.2014 do zaplatenia. Je nepochybné, že žalovaní sú toho času v omeškaní, pričom o výške peňažného plnenia, ktoré od nich žalobcovia požadujú preukázateľne už v čase 24.3.2014 vedeli, pretože žalovaná 3/ už v tom čase disponovala listinou (ktorú pripojila k vyjadreniu k žalobe, č.l. 62-63) , a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z priznanej istiny (1098,33 eur) a vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol.
51. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Súd dospel k názoru, po posúdení majetkových pomerov žalovanej 3/ a že na plnení sa majú podieľať všetci žalovaný, nie je toho času v možnostiach žalovaných splniť povinnosť uloženú im týmto rozsudkom v lehote troch dní a určil žalovaným túto povinnosť splniť v splátkach s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky vo výške 100,- eur súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a možnosti všetkých žalovaných a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcov ohrozené, keďže v prípade plnenia žalovanými riadne a včas dlh žalobcov bude splnený do jedného roka.
52. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo vzťahu žalobcovia a žalovaný 1/,2 / a 4/ (o zaplatenie sumy 3543,73 eur) žalobcovia boli v konaní úspešní v sume 1098,33 eur, čo predstavuje 30,99 % a žalovaní boli úspešní vo výške 2445,40 eur (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá) - čo predstavuje 69,01%. Žalovaným 1/,2/ a 4/ voči žalobcom preto by patril nárok na náhradu trov konania (v rozsahu 69,01 mínus 30,99 %) náhradu trov konania si neuplatnili a preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu žalobcovia a žalovaný 3/ (o zaplatenie sumy 1664,01 eur) žalobcovia boli v konaní úspešní v sume 1098,33 eur, čo predstavuje 66,01 % a žalovaná bola úspešní vo výške 565,68 eur (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá) - čo predstavuje 33,99 %. Žalobcom voči žalovanej preto patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,02 % (66,01 mínus 33,99 %), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaná 3/ sa domáhala v prípade neúspechu v spore aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ust. § 257 C.s.p. (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal a ako dôvod hodný osobitného zreteľa považuje jej sociálnu situáciu, ktorú preukázala listinami. Súd však poukazuje že len nepriaznivá sociálna situácia neúspešnej strany v spore bez ďalšieho nie je dôvodom pre aplikáciu § 257 C.s.p. Súd s prihliadnutím na ďalšie okolnosti veci dospel k názoru, že vzhľadom na nárok (neplatenie za užívaný byt), predpokladanú výšku trov (percentuálna časť zo zaplateného súdneho poplatku) , užívanie bytu žalovanou 3/, bez toho aby za jeho užívanie hradila od 01/2012 do 6/2012 čo i len minimálne i vzhľadom ne jej aktuálnu situáciu nejde v prípade tohto sporu o takú výnimočnú situáciu (okolnosti veci), kedy je potrebné (a žiaduce) odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok v (spore) a žalobcom ako úspešným spore priznal nárok na náhradu konania. Pri určení lehoty na plnenie uhradiť náhradu trov konania súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. prihliadal na výšku peňažného plnenia a možnosti žalovanej, ktoré nie je schopná plnenie plniť v lehote 3 dni a je toho názoru, že umožnením plnenia v dlhšej lehote nebudú oprávnené záujmy žalobcov ohrozené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).