Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1Er/1779/1999

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Jozef Matocha, bytom Hrabovská 36, Púchov, zastúpeného JUDr. Ivanom Pádejom, advokátom so sídlom Krížna 336/3, Považská Bystrica proti povinnému: C. Y.T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX G. XXX, o vymoženie 722,10 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka st. so sídlom samoty 1061, Púchov, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v neprospech majetku povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

2. Z Obchodného vestníka č. 60/2018 súd zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 38OdK/73/2018 zo dňa 19.03.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného.

3. Súdny exekútor si uplatnil nárok na trovy exekúcie 39,83 €.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

11. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. Pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd exekúciu zastavil.

13. Dôvodom zastavenia exekúcie bol konkurz vyhlásený na majetok povinného, čo by za súčasnej právnej úpravy znamenalo, že trovy exekúcie by znášal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2007 oprávnený. Pretože predmetná exekúcia sa začala dňa 14.07.1999 a podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Je preto vylúčené, aby súd, tak ako to navrhol súdny exekútor, o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie bolo do Exekučného poriadku zavedené až od 01.02.2002 (zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002); takýto postup by bol v rozpore so zákonom. Podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31.01.2002 trovy exekúcie znáša povinný. Jedinú výnimku z tejto zásady zákonodarca pripustil v § 203 Exekučného poriadku tým, že oprávnený môže byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie iba vtedy ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného a nevymožiteľnosť pohľadávky. Do momentu vyhlásenia konkurzu súdny exekútor neoznámil oprávnenému takú nemajetnosť povinného, ktorá by bola dôvodom zastavenia exekúcie. Z tohto dôvodu súd v súlade s ustálenou judikatúrou dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Nepodaním sťažnosti v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.