Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-7-2017.pdf
PDF · 135.73 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: JUDr. Viera Nováková, so sídlom kancelárie Z. Kodálya 769/29, Galanta, správca úpadcu: K., o určenie pravosti popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - Bc. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, W., z titulu úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 07.03.2013 v rozsahu popretej istiny vo výške 2.075,11 eur, popretých úrokov vo výške 1.362,98 eur a popretých úrokov z omeškania vo výške 161,03 eur, uplatnenej prihláškou pohľadávky č. 19/P do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/45/2016 na majetok úpadcu.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83,8 %, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.09.2017, doručenou súdu dňa 12.09.2017 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v prihláške pohľadávok zo dňa 26.07.2017 do konkurzu na majetok úpadcu, ktorého konkurzné konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/45/2016 z titulu úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 07.03.2013 v rozsahu popretej istiny vo výške 2.075,11 eur, v rozsahu popretých úrokov vo výške 1.362,98 eur, v rozsahu popretých úrokov z omeškania vo výške 161,03 eur a z titulu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 05.03.2013 v rozsahu popretej istiny vo výške 319,30 eur sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.10.2013 uzatvoril žalobca s úpadcom Úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi peňažné prostriedky vo výške 6.000 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru úpadca porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 28.12.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Z bodu 1.1. zmluvy o úvere vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky banky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie náležitosti sú vo VOP. V zmluve bola určená výška anuitnej splátky - 100,25 eur; termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 21.10.2013; počet anuitných splátok - 120; periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z toho vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Výška, počet a termíny splátok poplatkov a povinnosť ich úhrady je zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, pretože sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti C. K., v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, a zároveň, štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca poukazuje aj na aktuálnu judikatúru, napríklad na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.02.2017, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.02.2017 a č.k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.03.2017. Je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2 zmluvy. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Účelom zákona teda nebola tá skutočnosť, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Zo zmluvy je jasné, že splátka vo výške 100,25 eur pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 2,46 eur, z poplatku za správu úverového účtu 0 eur, z úroku 15,9 % ročne, a je teda pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Úpadca nespochybnil poskytnutie úveru. Úpadca dobrovoľne podpísal zmluvu, z ktorej zrozumiteľne vyplýva, čo má žalobcovi vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (splatnosť úveru). Žalobca upriamuje pozornosť aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K., ktorá je zverejnená na internetovej stránke NBS. NBS uvádza, že vo svetle rozsudku vo veci C-42/15 nemožno podľa smernice 2008/48 v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Okrem toho Slovenská republika v rámci písomného vyjadrenia k tomuto konaniu listom z 11.05.2015, značka 00260/Os/2015/AC uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Súdny dvor EÚ v rozsudku 14/83 Z. uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice tak, aby bolo dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. K poplatku za poskytnutie úveru žalobca uvádza, že úpadcovi bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 6.000 eur, z ktorého časť finančných prostriedkov vo výške 300 eur bola použitá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia. Žalobca má za to, že poskytnutím úveru poskytol úpadcovi plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Napokon máme za to, že podmienka úhrady
poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a úpadca s ním bol riadne oboznámený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. K poplatku za poistenie schopnosti splácať úver žalobca uvádza, že poistenie je dohodnuté individuálne, nakoľko nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca sprostredkoval úpadcovi poistenie na základe jeho požiadavky uvedenej v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalobca doručuje v prílohe nepodpísanú vygenerovanú z interného systému. Pokiaľ ide o uplatnenie pohľadávky evidovanej v zozname pohľadávok pod č. 20/P, žalobca a úpadca uzatvorili dňa 22.01.2013 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre úpadcu zriadil účet úpadcu č. XXXXXXXXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom úpadca sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vznik nepovoleného debetného zostatku je teda porušením uvedenej zmluvnej povinnosti. V zmysle 3.12 VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V zmysle 8.8 VOP sú úroky (kreditné a debetné) pripísané vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Úpadca opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania dňa 02.09.2016 na 0 eur (Výpis č. 09/2016). Z ustanovení § 31 ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. d) zákona o platobných službách vyplýva, že zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle bodu III. 2. Zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedného v Prima banke. V zmysle bodu III. 3. Zmluvy vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia VOP. V uvedenom poukazuje žalobca na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016, v zmysle ktorého sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s článkom 3 písm. m) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48/ES a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Avšak smernica nebráni členským štátom, aby zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice, majú byť podpísané. Táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Žalobca má za to, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Podľa bodu 23 časť III VOP platných ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak účet/vkladový účet dosiahne debetný (záporný zostatok), tento debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného prečerpania. V takom prípade banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného prečerpania v lehote v nej stanovenej a klient je povinný túto povinnosť splniť. Nevyrovnanie nepovoleného prečerpania v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pohľadávka banky z nepovoleného prečerpania
sa stáva okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Zaslanie upomienky je spoplatnené v zmysle aktuálneho sadzobníka. Výška úroku uplatňovaného pri nepovolenom prečerpaní na účte je uvedená v informáciách o výške úrokových sadzieb zverejnených v obchodných priestoroch a na internetovej stránke banky. V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od 01.07.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavovala pohľadávka žalobcu voči úpadcovi z titulu Úverovej zmluvy č. 76663 zo dňa 07.03.2013 sumu 7.460,29 eur, tvorenú zostatkom istiny v sume 5.412,78 eur, nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 7,38 eur, úrokom vo výške 311,10 eur, úrokom z omeškania 2,86 eur, zmluvnými úrokmi z istiny po predčasnom zosplatnení vo výške 1.051,88 eur, úrokmi z omeškania z istiny naakumulovanými do dňa vyhlásenia konkurzu v celkovej výške 330,78 eur, úrokmi z omeškania zo zmluvných úrokov nakumulovanými do dňa vyhlásenia konkurzu vo výške 19,01 eur, súdnym poplatkom vo výške 324,50 eur; a z titulu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 05.03.2013 sumu 319,30 eur (istina).
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ si prihlásil do konkurzného konania pohľadávku zapísanú v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 19/P titulom neuhradeného zostatku úveru na základe Úverovej zmluvy č. 76663 zo dňa 07.03.2013. Žalovaný ako správca poprel čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti časť prihlásenej pohľadávky - istinu vo výške 2.075,11 eur, úroky vo výške 1.362,98 eur a úroky z omeškania vo výške 161,03 eur. Za nespornú považoval len časť prihlásenej pohľadávky, a to istinu vo výške 3.337,67 eur a úroky z omeškania vo výške vo výške 199 eur, čo predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.337,67 eur od 08.01.2017 do dňa vyhlásenia konkurzu. Žalovaný trvá na dôvodoch popretia, úverová zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumu a to 100,25 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z tohto pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov má žalobca ako veriteľ právo požadovať vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 5.700 eur, z ktorej dlžník uhradil sumu vo výške 2.362,33 eur, čo bolo preukázané v konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. 30C/83/2016. Výška nesplateného úveru teda predstavuje 3.337,67 eur. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 eur a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,46 eur mesačne považuje žalovaný za nezákonné, pretože z uvedených súm nie je zrejmé, aký majú ekonomický základ, nakoľko v súlade s judikatúrou, spotrebiteľ má znášať len skutočné náklady spojené s poskytnutím úveru. Uvedené poplatky by mali byť pokryté už sumou zmluvných úrokov. Nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov nemá žalobca ako veriteľ nárok na úroky. Úpadca sa ocitol v omeškaní s úhradou dlhu vo výške 3.337,67 eur odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Táto nastala dňa 07.01.2016, teda je v omeškaní od 08.01.2016 do dňa vyhlásenia konkurzu. S ohľadom na uvedené vznikol žalobcovi ako veriteľovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.337,67 eur od 08.01.2016 do 13.03.2017, čo predstavuje spolu sumu vo výške 199 eur. Na podporu svojich tvrdení poukazuje žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/154/20l7, ktorým krajský súd rozhodoval o odvolaní žalobcu vo veci vedenej pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. 30C/83/20l6 zo dňa 06.12.2017. Krajský súd svojim rozsudkom potvrdil právny názor okresného súdu, že žalobca má nárok len na zaplatenie časti istiny vo výške 3.337,67 eur a úroku z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 3.337,67 Eur od 08.01.2016. Žalobca ako veriteľ si prihlásil do konkurzného konania aj pohľadávku, ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 20/P titulom Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a iných služieb zo dňa 05.03.2013. Žalovaný ako správca poprel uvedenú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pretože veriteľ nepreukázal, že dlžníkovi poskytol akékoľvek finančné prostriedky. Zo zmluvy nevyplýva nárok, ktorý uvádza veriteľ v prihláške, nie je zrejmé, akým spôsobom bol vypočítaný a na základe ktorého ustanovenia zmluvy sa dlžník zaviazal vrátiť finančné prostriedky veriteľovi a v akej výške. V zmluve nie sú uvedené žiadne podmienky poskytnutia prostriedkov dlžníkovi. Žalovaný má za to, že nie je možné za platnú súčasť zmluvy považovať Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa veriteľ odvoláva, a to z dôvodov, že VOP nie sú dlžníkom podpísané a odsúhlasené. VOP sú napísané nezrozumiteľným spôsobom a sú tak rozsiahle (31 strán), že od dlžníka objektívne nie je možné požadovať, aby ako priemerný spotrebiteľ vedel tieto podrobne prečítať a týmto úplne porozumieť, čo predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti. Okrem toho poplatky požadované veriteľom sú neprimerane
vysoké a nepreukázané veriteľom, keď prílohou prihlášky je len jeden výpis z účtu, kde sú uvedené tri finančné operácie spolu vo výške 15,52 eur, ktoré predstavujú vyčíslené poplatky a úroky.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2018 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 č.k. 3 Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že vychádzajúc z účelu Smernice 2008/48/ES a právnych záverov vyjadrených v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie zákona je potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, kde odvolací súd nesúhlasil s tým, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 90 eur dohodnutý v úverovej zmluve predstavuje pri úvere poskytnutom vo výške 3.000 eur neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani s tým, že za tento poplatok banka neposkytla skutočné protiplnenie. Poplatok za poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že žalovanému úver vôbec bude poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi je táto výška jasná a zrozumiteľná už pri uzatváraní úveru.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s oznámením o popretí pohľadávky, úverovou zmluvou č. 76663 zo dňa 07.10.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.12.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.08.2017, sadzobníkom poplatkov účinným od 01.08.2013, sadzobníkom poplatkov účinným od 01.01.2017, sadzobníkom poplatkov účinným od 01.08.2017, výpismi z účtu úpadcu, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 28.12.2015, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení, stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom zmluvných úrokov, prepočtom úrokov z omeškania, výpočtom zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.01.2013, Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 26.07.2017 vyplýva, že veriteľ - žalobca si prihlásil tzv. iné pohľadávky do konkurzu - a to pohľadávku č. 1, ktorej právnym dôvodom je úverová zmluva č. 184003 zo dňa 20.01.2015 v celkovej výške 5.580,15 eur pozostávajúcu z istiny v sume 4.045,87 eur, úrokov vo výške 957,52 eur, úrokov z omeškania vo výške 293,26 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 283,50 eur; pohľadávku č. 2, ktorej právnym dôvodom je úverová zmluva č. 76663 zo dňa 07.03.2013 v celkovej výške 7.460,29 eur pozostávajúcu z istiny v sume 5.412,78 eur, úrokov vo výške 1.362,98 eur, úrokov z omeškania vo výške 360,03 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 324,50 eur; pohľadávku č. 3, ktorej právnym dôvodom je zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 05.03.2013 v celkovej výške 379,30 eur pozostávajúcu z istiny v sume 319,30 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 60 eur.
7. Z Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 22.08.2017 vyplýva, že pohľadávka zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod číslom 19/P ako nezabezpečená, v poradí iná pohľadávka s právnym dôvodom vzniku pohľadávky - neuhradený zostatok úveru na základe Úverovej zmluvy č. 76663 zo dňa 07.03.2013 bola popretá čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu a to: správca popiera časť prihlásenej istiny vo výške 2.075,11 eur, správca považuje za nespornú len časť prihlásenej istiny vo výške 3.337,67 eur. Správca popiera úroky vo výške 1.362,98 eur, úroky z omeškania vo výške 161,03 eur a považuje za nespornú len časť prihlásených úrokov z omeškania vo výške 199 eur (t.j. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.337,67 eur od 08.01.2017 do dňa vyhlásenia konkurzu). Teda správca popiera prihlásenú pohľadávku spolu vo výške 3.599,12 eur a za nespornú považuje časť prihlásenej pohľadávky vo výške 3.536,67 eur. Pohľadávka zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod číslom 20/P ako nezabezpečená, v poradí iná pohľadávka s právnym dôvodom vzniku pohľadávky - Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a iných služieb zo dňa 05.03.2013 bola popretá čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu a to: správca popiera istinu vo výške 319,30 eur a náklady z uplatnenia vo výške 60 eur. Teda pohľadávka je popretá spolu vo výške 379,30 eur.
8. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
9. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
15. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)
16. Správca oznámil žalobcovi popretie časti prihlásených pohľadávok listom doručeným žalobcovi dňa 28.08.2017. Žalobca podal žalobu na súd dňa 12.09.2017, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom incidenčného konania je len popretá a žalovaná časť prihlásených pohľadávok žalobcu, pričom súd je viazaný pri posudzovaní pravosti prihlásených pohľadávok dôvodmi ich popretia správcom (žalovaným) v Oznámení o popretí pohľadávok.
17. Pokiaľ ide o popretú a žalovanú časť pohľadávok vyplývajúcu z pohľadávky evidovanej v zozname pohľadávok pod č. 19/P, žalovaný túto v časti poprel z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje
obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s tým, že z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 100,25 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z tohto pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Zároveň poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,46 eur mesačne sú nezákonné, pretože z uvedených súm nie je zrejmé, aký majú ekonomický základ.
18. Súd preto posudzoval, či ustanovenia úverovej zmluvy zo dňa 07.03.2013 odporujú ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a či poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver sú v rozpore so zákonnou úpravou. Medzi stranami nie je sporné, že medzi úpadcom a žalobcom vznikol záväzkovo-právny vzťah a že poskytnutý úver má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o posúdenie súladu náležitostí úverovej zmluvy zo dňa 07.03.2013 so zákonom č. 129/2010 Z.z., súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu podopretú rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. a uznesením Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp.zn. 3 Cdo 146/2017.
19. Na základe uvedeného má súd za to, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba konkrétnej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie zákona je potrebné eurokonformne vykladať tak, že sa ním nestanovuje povinnosť veriteľa uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. V danom prípade úverová zmluva obsahuje presný údaj o výške anuitnej splátke, a teda úpadca ako spotrebiteľ mal dostatok informácií o výške, počte a termíne splátok úveru. Ako vyplýva z úverovej zmluvy anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, pričom sa mení v priebehu splácania mení pomer istiny a úroku.
20. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru dospel súd k záveru, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 eur dohodnutý v úverovej zmluve predstavuje pri úvere poskytnutom vo výške 6.000 eur neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani s tým, že za tento poplatok banka neposkytla skutočné protiplnenie. Poplatok za poskytnutie úveru je vo svojej podstate dohodnutá odplata za to, že dlžníkovi úver vôbec bude poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi je táto výška jasná a zrozumiteľná už pri uzatváraní úveru. V súvislosti s poplatkom za poistenie splácania úveru žalobca uviedol, že poistenie je dohodnuté individuálne, nakoľko nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca sprostredkoval úpadcovi poistenie na základe jeho požiadavky uvedenej v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalobca doručuje v prílohe nepodpísanú vygenerovanú z interného systému. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nerozporoval, na základe toho dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že úpadca vyjadril súhlas s poskytnutím poistenia, pričom poistenie splácania úveru nebolo podmienkou poskytnutia úveru a súčasne bol dostatočne oboznámený s výškou predmetného poplatku, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,46 eur mesačne nie je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
21. Na základe toho má súd za to, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi z titulu úverovej zmluvy č. 76663 zo dňa 07.03.2013 v rozsahu popretej istiny vo výške 2.075,11 eur, popretých úrokov vo výške 1.362,98 eur, popretých úrokov z omeškania vo výške 161,03 eur, uplatnenej prihláškou pohľadávky č. 19/P do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/45/2016 na majetok úpadcu.
22. Pokiaľ ide o žalobcom nárokovaná sumu 319,30 eur z titulu nezaplatenej istiny zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 05.03.2013, podľa tvrdenia žalobcu na základe predloženej Zmluvy úpadca mal poskytnuté povolené prečerpanie, ktoré prvýkrát využil dňa 13.09.2013 vo výške 420 eur. Dňa 02.09.2016 žalobca znížil úpadcovi limit povoleného prečerpania na 0 eur. Úpadca od uvedeného dňa teda nebol oprávnený prečerpávať finančné prostriedky a dostávať sa do tzv. debetu. Ďalej podľa tvrdenia žalobcu je uplatnená istina (t.j. nepovolené prečerpane účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne v súlade so znením Všeobecných obchodných podmienok a Výveskou úrokových sadzieb zverejnených v obchodných priestoroch a na internetovej stránke banky.
23. Súd má v tejto súvislosti za to, že hoci predložené Všeobecné obchodné podmienky upravujú otázku nepovoleného prečerpania, žalobca nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi účastníkmi na úrokoch pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28 % ročne, nakoľko v spotrebiteľskej zmluve nepostačuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, či vývesku. Dojednanie o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku neboli obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa (úpadcu) predovšetkým mierou úročenia týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní účtu boli výlučne obsahom Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Takto formulované ustanovenia však nedávajú bežnému spotrebiteľovi zrozumiteľným spôsobom informáciu o tom, že v prípade, ak sa dostane do nepovoleného debetu, bude táto suma úročená nepomerne vyšším úrokom. Okrem toho, žiadne ustanovenie zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok neobsahujú údaj o konkrétnej výške úroku, tento je uvedený len vo výveske Úrokových sadzieb produktov.
24. Okrem toho pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu evidovanú v zozname pohľadávok pod č. 20/P, má súd za to, že obsahu žaloby ani písomného vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k sume 319,30 eur, z čoho má pozostávať táto suma, keď podľa uvedenia žalobcu od 02.09.2016 znížil úpadcovi limit povoleného prečerpania na 0 eur, a žalobcom uvádzaná „istina“ má predstavovať nepovolené prečerpanie účtu. Zo žaloby ani z písomného vyjadrenia žalobcu sa nedajú jednoznačne vyvodiť skutkové okolnosti, ktoré majú takto vyčíslený nárok žalobcu preukazovať, keď žalobca len všeobecne konštatuje vznik nepovoleného prečerpania na účte úpadcu, a jednoznačne nevysvetlil, z akých čiastok má pozostávať vyčíslená suma „istiny“ a ktoré dôkazy majú nárok na jednotlivé čiastky potvrdzovať.
25. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobným návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je článok 8 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
26. Nakoľko žalobca nebol prítomný na pojednávaní, nemal súd možnosť získať a doplniť skutkové tvrdenia potrebné na dostatočné posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na sumu 319,30 eur titulom nezaplatenej „istiny“ zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, to znamená, že súd môže tieto trovy konania úspešnému veriteľovi priznať, tieto však nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak neúspešným v incidenčnom konaní bol správca, trovy konania súd prizná úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v incidenčnom konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 83,8 % (91,9 % - 8,1 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti pohľadávky vo výške 3.599,12 eur (3.599,12 / 3.918,42 = 91,9 %) a neúspešný v časti pohľadávky vo výške 319,30 eur (319,30 / 3.918,42 = 8,1 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).