Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/318/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. Y. X. Al-X., nar. XX.XX.XXXX a V. Y. X. Al-X., nar.XX.XX.XXXX obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom R. práce sociálnych vecí a rodiny W., so sídlom Q. č. X/A, W., deti rodičov: matka - O. Al-X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. č. XX,Bratislava, právne zastúpená: U.. W. Q., advokátka so sídlom W. č. 1, W., a otec - Y. X. G. D. P. Al-X., nar. XX.XX.XXXX, občan B. Y.ky, trvalo bytom Y. W. č. 8, P. O., Y., B. arabská republika, na návrh otca o úpravu styku a zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi z a m i e t a .

II. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

A. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX otec maloletých detí V. a V. Y. X. Al - X. žiadal o úpravu styku s maloletými deťmi každý párny týždeň od stredy v čase od XX.XX hod do štvrtka do XX.XX hod a od soboty od XX.XX hod do nedele do XX.XX hod a každý nepárny týždeň od pondelka od XX.XX hod do utorka do XX.XX hod a tiež počas letných prázdnin od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod, ďalej každý párny rok od XX.XX. od XX.XX hod do XX.XX. do XX.XX hod a od XX.XX nepárneho roka od XX.XX hod do XX.XX. nasledujúceho párneho roka do XX.XX hod a každý nepárny rok v čase Q. sviatkov od stredy od XX.XX hod do nedele do XX.XX hod s tým, že maloleté deti budú zastupovať a ich majetok spravovať obaja rodičia. X. žiadal od právoplatnosti rozsudku o zníženie jeho vyživovacej povinnosti a to na každé dieťa na sumu XXX eur mesačne.

A. bol odôvodnený tým, že otec sa nedozvedel o predchádzajúcom konaní o rozvod spolu s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, v ktorom bolo rozhodnuté dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX nemal možnosť sa na ňom zúčastniť (bol zastúpený ustanoveným procesným opatrovníkom, ktorý bol nečinný) a ani vyjadriť sa k nemu. P. maloletých podľa neho vedela, že v tom čase vzhľadom na plavenie sa na námornej lodi nezdržiaval na jeho adrese v B. a zo strany matky mu neboli zaslané ani relevantné písomnosti e-mailom ako v konaní tvrdila. Q. výživného bola podľa neho stanovená bez skúmania skutočných potrieb maloletých a majetkových pomerov otca. E. vzhľadom na postoj matky a mieru narušenia ich vzájomných vzťahov nemôže počítať s tým, že mu matka dovolí stýkať sa s jeho maloletými deťmi. V konaní o rozvod matka poskytla súdu tendenčný, jednostranný a subjektívny obraz o navrhovateľovi, ktorý sa nezakladá na pravde a očierňuje jeho osobu. R. styku chcel dosiahnuť, aby

prostredníctvom pravidelných kontaktov s deťmi mal možnosť podieľať sa na ich výchove, vidieť ako jeho potomkovia rastú, ako sa im darí v škole a umožniť im vyrastať v prostredí čo najpodobnejšom úplnej a zdravej rodine. A. styk považoval za rozumný kompromis, ktorý nenaruší prirodzený chod života detí ani rodičov, pričom súvisiacou spoločnou správou majetku a zastupovaním detí sa otec chce aktívne podieľať na dôležitých rozhodnutiach v prospech svojich potomkov. J., že si plánuje vytvoriť svoje zázemie na X., kde chce tráviť postupne čoraz viac času najmä s ohľadom na svoje maloleté deti. Po ukončení plavby od XX.XX.XXXX si plánoval prenajať byť v W., v ktorom chcel tráviť toľko času, koľko mu umožnia jeho pracovné povinnosti. E. matke prispieval mesačne na finančné zabezpečenie a výživu detí značnými čiastkami. D. za obdobie od septembra XXXX do septembra XXXX matke zaslal XX.XXX J., t.j. v zásade celý jeho mesačný príjem, pričom mu nebolo známe, akým spôsobom matka s týmito prostriedkami naložila. V máji XXXX však zmenil zamestnanie a jeho príjem sa mu znížil na cca X.XXX eur mesačne, čím odôvodnil svoj návrh na zníženie výživného voči maloletým deťom.

P. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. F. tvrdenia otca, že by mu zatajila vedenie konania o rozvod. J., že otec vôbec nepreukázal snahu stýkať sa s deťmi, pričom práve matka mala snahu, aby otec s deťmi mohol komunikovať aspoň prostredníctvom X.. T. aj k situácii, keď dieťa sedelo doma pred X. a chcelo komunikovať s otcom, ale otec sa chystal na diskotéku, telefonoval s kamarátom a dieťaťu nevenoval pozornosť. A. sa nespýtal matky, či deti niečo nepotrebujú, resp. či nie je potrebné niečo zaplatiť. O. v minulosti býval v W. v hoteli platil za noc XX eur, avšak pri XX dňovom pobyte deťom nekúpil ani čokoládu. E. nemá víza a ani zlegalizovaný pobyt na území X. republiky, a teda nemá ako realizovať styk s deťmi, z ktorého dôvodu by bolo rozhodnutie o styku s deťmi nevykonateľné. T. otca nepoznajú a preto je na mieste, aby styk zostal naďalej neupravený. P. za to, že otec má naďalej vytvorené schopnosti a možnosti platiť výživné v doposiaľ určenej výške, ktorého dôvodu nie je daný ani dôvod na zníženie výživného. A. potreby detí narastajú a bude namieste skôr zvyšovanie výživného. O životnom štýle otca svedčí aj to, že v krátkom čase absolvoval dve zahraničné dovolenky. O deti sa nezaujíma, nad rámec výživného ničím neprispieva, deťom nekúpil napr. ani dary na Q..

V predmetnej veci súd vychádzal z ust. § 39 ods. X a § 24 ods. X a X zákona č. XX/XXXX Zb. o medzinárodnom práve súkromnom v znení neskorších predpisov, keď zohľadniac štátne občianstvo otca k B. arabskej republike, s ktorou nemá X. republika uzavretú osobitnú zmluvu v oblasti rodinného práva, ustálil právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci riadiac sa rozhodným právom X. republiky s poukazom na obvyklý pobyt a štátne občianstvo maloletých detí.

X. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, potvrdeniami o ich príjmoch ako aj vyčíslením nákladov spojených s ich výživou, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX, XXP/ XX/XXXX a XT/XX/XXXX, z ktorého dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

H. práva povinnosti k maloletým deťom V. a V. boli upravené na čas do rozvodu rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozvedené manželstvo ich rodičov a na čas po rozvode boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou XXX eur mesačne a na výživu mal. V. sumou XXX eur mesačne. E., ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu jeho trvalého pobytu na jeho známu adresu v cudzine, zastúpený opatrovníkom. X. pri rozhodovaní vychádzal z preukázaných skutočností, že maloleté deti boli vo veku tri a jeden a pol roka. P. poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne a prídavky na deti v celkovej sume XX,XX eur mesačne. G. vyživovacie povinnosti ani jeden z rodičov nemal. E. podľa tvrdenia matky poukazoval na účet mesačne sumy od X.XXX do X.XXX eur, ktorá v podstate predstavovala celkové navrhované mesačné výživné. F. referencii matky pracoval otec na lodi, dosiahol aj vyššiu hodnosť a mal slušný príjem. Po konfliktoch rodičov, ktoré viedli k obvineniam zo strany matky smerovaných voči otcovi z fyzických atakov na jej osobu, ktoré boli riešené aj cestou polície (viď konanie o predbežnej úprave na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o mal. deti sp. zn. XXP/XX/ XXXX), zabezpečovala starostlivosť o deti výlučne matka, ktorej boli deti predbežne zverené do osobnej starostlivosti aj z dôvodu obáv z únosu detí, ktorým sa jej otec údajne vyhrážal. X. otca s maloletými deťmi meritórne upravený nebol.

A. na zníženie výživného a úpravu styku bol podaný X roka po nadobudnutí právoplatnosti ostatej úpravy.

E. prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že o deti mal a má záujem, avšak pracuje na lodi s frekvenciou X mesiacov výkonu práce a X mesiacov voľna, niekedy dokonca v rozsahu X mesiacov výkonu práce a X mesiacov voľna, z ktorého dôvodu je ťažké určiť takú regulácia styku, ktorú by mohol dodržiavať. F. navrhol neobmedzenú úpravu styku s deťmi. Po poučení že neobmedzený styk neznamená jeho súdnu úpravu a prípadne rozhodnutie s takýmto výrokom by bolo nevykonateľné navrhol styk upraviť každú druhú sobotu v kalendárom mesiaci od X.XX do XX.XX hod za prítomnosti matky s tým že môže takúto úpravu smyku dodržiavať len v čase, keď nevykonáva prácu, kedy sa bude zdržiavať na X. a termín oznámi vopred matke. S., že matka na neho nastavila pascu v tom smere, že na neho zavolala políciu, keď prišiel za deťmi, ktoré nevidel X,X roka a bol mu zrušený pobyt a bol vyhostený. A. však zákaz vstupu na územie X. republiky, môže sa sem vrátiť napr. na turistické váza, alebo si môže vybaviť pobyt na X. za účelom podnikania. Q. navrhol znížiť od podania návrhu na sumu XXX eur u mladšieho dieťa a XXX eur u staršieho. F. na to, že keď pred rozvodom a v čase rozvodu posielal X.XXX až X XXX eur mesačne, činil tak s ohľadom na ich W. a nejednalo sa o peniaze na výživu detí, ale na deti a manželku. T. požadované súdom na preukázanie príjmových a majetkových pomerov nevedel predložiť, tvrdil, že zmenil zamestnávateľa v apríli XXXX, pričom predchádzajúci zamestnávateľ mu potvrdenie o zárobku nevydá a pracovnú zmluvu mal doručenú len elektronicky. K dispozícii mal len výplatné pásky, ale bez prekladu so slovenčiny, ktoré nepredložil. Vo svojej výpovedi ďalej osobne uviedol. že je absolventom námornej akadémie. T., ako je pre neho dôležitá rodina a nikdy by neušiel pred zodpovednosťou pred svojimi deťmi, keby boli bez peňazí, predal by aj obličku, aby ich zabezpečil. Na spoločnom účte v S. mal s matkou deti XX XXX J. pochádzajúcich z jeho platov. Zo X. odišiel do B., aby si urobil kurz a to kapitánsku licenciu, ale keďže pre spory s manželkou a obmedzený kontakt s deťmi mal zlý psychický stav, skúšku nezložil. Čo sa týka posledného zamestnania, objasnil že pracuje na lodi vykonávajúcej servis námorných plošín. P. uzavreté zmluvy na XX dní s možnosťou predlženia o ďalších XX dni, posledný pracovný pomer na základe zmluvy netrval XX dní, ale len od X.X.XXXX do XX.X.XXXX z dôvodu, že ho kontaktoval predchádzajúci právny zástupca s informáciou že sa má dostaviť na pojednávanie, čím otec zamestnávateľa naštval a dostal oznámenie od neho o ukončení zmluvy. U tohto zamestnávateľa pracoval od septembra XXXX. V čase podania výpovede tvrdil, že je nezamestnaný a hľadá si prácu. F. na pokles cien ropy, s čím dával do súvisu svoje zamestnanie. J., že nemá žiaden majetok, lebo sa staral o sestry a manželku. W. v dome svojich rodičov, nemá auto, životné potreby si zabezpečuje tak, že z poslednej zmluvy má ešte nejaké peniaze z ktorých prežije, kým si nájde ďalšiu prácu. X. sa o svojich rodičov, ktorým zabezpečuje výživu od roku XXXX, lebo nemajú žiadne príjmy, zvyčajne na ich výživu vynakladá mesačne XXXX dolárov, lebo potrebujú drahé lieky, Má dve vydaté sestry, ktoré sa však na výžive rodičov, nepodliehajú, lebo v jeho kultúre finančne rodinu zabezpečuje muž. U. zdravotný stav mu nezvyšuje v žiadnom smere trvalým spôsobom náklady na jeho výživu. Q. na maloleté deti podľa rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode nikdy neplnil s tým, že matka mala dostatok peňazí na zabezpečenie detí.

P. vo svojej výpovedi uviedla, že vždy skôr sama iniciovala kontakt detí s otcom, že mu hovorila, že ho deti chcú poznať a mohol by sa učiť po slovensky, aby sa spolu mohli rozprávať. F. ich spoločnom kontakte sa jeho záujem o deti obmedzil na otázku, ako sa majú a ďalej debatu nerozvíjal. G. stretnúť sa s deťmi nevyvinul ani v čase, kedy sa na území X. nachádzal v súvislosti s prvým pojednávaním v predmetnej veci, na ktorom bol vypočutý ako účastník. M. tvrdil, že nemá prácu ani peniaze, bezprostredne nato odišiel na dovolenku, čo čom sa matka dozvedela cez fotky na sociálnej sieti. T. tam tiež fotky zbraní, ktoré vlastní, z čoho má matka obavy, nakoľko sa jej viac krát neurčito vyhrážal ak bude veci riešiť cez súd a aj únosom detí. X. pred otcom prejavoval strach po tom, čo bol svedkom toho, ako na matku kričal a sotil ju do steny ešte za trvania manželstva. E. sa chcel vrátiť k matke a obnoviť spolužitie pred vyhlásením rozsudku o rozvode v septembri XXXX, kedy však prišiel proti jej vôli a zavolala na neho políciu. E. jej neposlal na výživu detí žiadne peniaze, pričom žila výlučne z peňazí, ktoré jej zasielal za trvania manželstva. T. vzhľadom na formu ich spolužitia za trvania manželstva, kedy otec dochádzal na X. na mesiac - dva, na otca neboli zvyknuté a fakticky ho nepoznali. A. videli otca XX.XX.XXXX, keď ju v P. v prenajatom rodinnom dome, v ktorom žili fyzicky napadol a potom ešte prostredníctvom X.. Na výživu detí naposledy prispel v septembri XXXX, t.z. počnúc októbrom XXXX výživu detí zabezpečuje výlučne sama. O vymáhanie výživného požiadala I. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a podala aj trestné oznámenie.

E. deti navštevovali v čase začatia konania materskú školu, V. od februára XXXX súkromnú s poplatkom XXX eur mesačne, nakoľko matka nastúpila do zamestnania ešte pred dovŕšením X rokov jej veku. A. nastúpila do štátnej materskej školy s adekvátne zníženými nákladmi za stravu XX eur mesačne a za pobyt cca XX eur mesačne. V šk. r. XXXX/XXXX mal. V. začal navštevovať bezplatnú predškolskú prípravu, kde mal náklady na stravu XX eur mesačne a za krúžok anglického jazyka XX eur za pol rok. V letnom období chodia deti na plávanie, v zime na korčuľovanie. P.. V. má nábeh na alergiu a často je chorý, z ktorého dôvodu mu matka zakupuje vitamíny. P. s deťmi bývala u svojich rodičov, ktorým na domácnosť prispievala sumou XXX eur mesačne.

Od šk. r. XXXX/XXXX mal. V. nastúpil do 1. ročníka základnej školy. A. na jeho výživu v tejto súvislosti stúpli na XX eur mesačne na stravu, na XXX eur ročne na ZPŚ, XXX eur ročne na školu v prírode. A. na plávanie a korčuľovanie matka vyčíslila na XX eur na každú aktivitu. X. s otcom maloletého sa dohodli na tom, že maloletý bude navštevovať tenis s pravidelnými nákladmi cca XX eur mesačne a futbal za cca XX eur mesačne a mal. V. tanec. A. na školu mal. V. matka v priebehu konania vyčíslila na XX eur mesačne na stravu, XX eur mesačný školský poplatok a XX eur ročne na N.. I. náklady na výživu detí vrátane nákladov na oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity, hračky, darčeky, drogériu, dovolenky a výlety, a poistenie a sporenie matka vyčíslila na sumu XXX,XX eur v prípade mal. V. a XXX,XX eur v prípade mal. V. bez zahrnutia ďalších plánovaných voľnočasových aktivít. A. spojené s vlastnou výživou si matka vyčíslila na sumu cca XXX eur mesačne. V priebehu neskoršieho konania matka vyčíslila a preukázala náklady spojené s bývaním, ktorými prispieva rodičom vo výške XXX eur mesačne. P.. V. pribudol náklad na školský klub vo výške XX eur mesačne, mal. V. začala navštevovať anglický jazyk za XX eur ročne, modernú gymnastiku za XX eur mesačne (bez zohľadnenia nákladov na športové oblečenie) a logopéda doplatkom XX eur mesačne. A. na futbal mal. V. vzrástli na XX eur mesačne bez zahrnutia klubového oblečenia.

P. pracuje v spoločnosti G.-S., a.s.., kde za obdobie r. XXXX dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur netto a za r. XXXX vo výške X.XXX,XX eur netto. Za prvé X mesiace r. XXXX matka dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX,XX eur mesačne. A. je vlastníčku žiadnych nehnuteľností, vlastní osobný automobil, ktorý spláca po XXX eur mesačne. U. zdravotný stav jej nezvyšuje trvalo náklady na výživu.

S. rozkazom tunajšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX bol otec maloletých detí uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživu na tom skutkovom základe, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom V. a V. podľa vykonateľného rozsudku č.k. XXP/XX/XXXX-XXX od mesiaca január XXXX až do vydania trestného rozkazu, t.j. do XX.XX.XXXX, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní X rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu trvaní X roky s tým, že mu bola súčasne uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné do rúk matky maloletých detí v sume XX.XXX,XX eur.

O. opatrovník sa nepripojil k návrhu otca na zníženie výživného, nakoľko toto nie je v záujme maloletých detí. H. sa nepripojil k návrhu na autoritatívnu úpravu styku, keď ani túto nepovažoval byť v súlade so záujmom maloletých detí, ktoré otca fakticky nepoznajú a hoci otec v konaní formálne deklaroval záujem o stretávanie sa deťmi, zostal v konaní nečinný a nepodnikol žiadne efektívne kroky.

F. § 62 ods. X N. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

F. § 6X ods. 2 N. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. T. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

F. § 62 ods. X N. o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. F. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

F. § 75 ods. X N. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

F. § 77 ods. X N. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. P. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Q. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

F. § 78 ods. X a X N. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. E. výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. F. zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

F. § 121 zákona č. XXX/XXXX Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len I.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

F. § 2X7 ods. 1 veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. sporového poriadku (ďalej len I.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

F. rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 I. sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. X zákona č.XX/XXXX N.. I. sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). N. však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 I. mimosporového poriadku). Q. umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. G. o zásadu „rebus sic stantibus“.

F. rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. S. zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. F. všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. F. iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

M. podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Y. len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. A. len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. F. by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. F. rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. F. relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

F. určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. A. sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

F. § 36 ods. X N. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. J. § 2X, § 25 a XX sa použijú primerane.

F. § 24 ods. 4 N. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. X. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi V. a V. nie je podaný dôvodne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia doposiaľ boli v tomto smere schopní dosiahnuť dohodu. Je zrejmé, že matka otcovi nebráni kontaktovať sa s deťmi prostredníctvom X., pokiaľ by o to prejavil záujem, čo je v súčasnej dobe jeden z akceptovateľných spôsobov kontaktu rodičov a detí vhodných na zachovanie osobnej a citovej väzby detí s otcom, ktorý nežije na území totožného štátu. Q. na spôsob života otca, vyplývajúci z jeho pracovných aktivít je zrejmé, že ním požadovaná úprava styku je nevykonateľná, a to napriek modifikáciám jeho návrhu, ku ktorým pristúpil v priebehu konania priamo na pojednávaní súdu. S poukazom na uvedené teda súd záujem otca musel vyhodnotiť ako formálny aj vzhľadom na otcom nepopreté tvrdenia matky ohľadom jeho sporadického a povrchného záujmu o deti, ktoré otca fakticky nepoznajú a teda autoritatívna pravidelná úprava styku, ktorej navyše aktuálne bránia aj administratívne prekážky (otec nemá víza na stup na územie X. republiky ani povolený pobyt), nie je objektívne v najlepšom záujme maloletých, keď vzhľadom na okolnosti prípadu je tu zrejmá aj jazyková bariéra. P. deklarovala vôľu s otcom sa dohodnúť, pričom otec žiadnym spôsobom nenamietal, že by mu matka doposiaľ v styku s maloletými akýmkoľvek spôsobom bránila a odmietala jeho reálne pokusy o kontakty s deťmi po rozvode manželstva, keď jeho návrh vychádzal výlučne z hypotetickej možnosti bránenia v kontaktoch do budúcna. H. do budúcna boli viazané výlučne verbálne deklarované snahy otca o prenajatie bytu v W., resp. zabezpečenie turistických víz, keď však súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo stavu, ktorý je daný v čase vyhlásenia rozsudku. V posudzovanej veci v rozhodnom čase neboli teda na strane otca, ktorý v priebehu konania zostal nečinný preukázané ani vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletými deťmi. V čase vyhlásenia rozhodnutia teda neexistoval dôvod na autoritatívnu úpravu styku, ktorá by otcovi garantovala stretávanie sa deťmi, keď v prípade, ak by sa otec reálne kontaktu domáhal, matka je ochotná mu kontakt za vzájomne rešpektovaných podmienok umožniť. E. požadované rozhodnutie by navyše nebolo prakticky vykonateľné, a teda sa javí ako nadbytočné a neúčelné, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, kedy otec na území X. republiky nemá povolený trvalý pobyt a neboli mu udelené víza. F. súd návrh otca v celom rozsahu v tejto časti ako nedôvodný zamietol a to vrátane jeho súvisiaceho návrhu na spoločné zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku, keď otec nemá reálne možnosť túto súčasť rodičovských práv zabezpečovať a ani ich dlhodobo nezabezpečuje.

A. ide o rozhodnutie, ktoré súd môže zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery, otec má možnosť po usporiadaní si svojich osobných pomerov a odstránení administratívnych prekážok brániacich mu v súčasnosti v zdržovaní na území X. republiky za predpokladu, že by mu v budúcnosti matka styk s deťmi bez relevantných objektívnych dôvodov neumožňovala, požiadať o jeho úpravu po zmene situácie na jeho strane.

Čo sa týka ďalšej časti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k deťom, v prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní súd rovnako dospel k záveru, že návrhu otca ani v tomto smere nemožno vyhovieť. Na strane otca totiž nedošlo v porovnaní so stavom v čase predchádzajúcej úpravy k objektívnej zmene pomerov v negatívnom zmysle, ktoré by mali vplyv na jeho zárobkové schopnosti a možnosti. E. návrh odôvodňoval zmenou zamestnania, keď však hodnoverne nepreukázal za akých okolností ukončil predchádzajúci pracovný pomer, z ktorého v návrhu de facto priznal za obdobie XX mesiacov (od septembra XXXX do septembra XXXX) príjem v celkovej výške XX.XXX J. (t.j. priemerne X.XXX J. mesačne), ktorý podľa vlastného tvrdenia poukazoval za trvania manželstva manželke, keď však vychádzajúc z jeho vlastnej výpovede navyše živil aj svojich rodičov ďalšou sumou XXXX J.

mesačne. X. teda dospel k záveru, že na strane otca sú naďalej zachované schopnosti a možnosti podieľať sa na výžive maloletých detí doteraz určenou sumou, ktorá zodpovedá otcom priznaným zárobkovým schopnostiam a možnostiam, keď otec žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie jeho zárobkových schopností a možností z objektívnych dôvodov.

X. pritom zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.

N. pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje fakt, ktorý bol viac krát konštatovaný aj v rozhodovacej činnosti súdov, že plodenie detí nie je športom, ale zakladá jeden z najvýznamnejších /v spoločenskej aj ľudskej rovi- ne/ a preto zákonom chránených zodpovednostných vzťahov. Rodič splodením dieťaťa preberá na se- ba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, a preto je jeho povinnosťou, aby urobil všetko pre- to /maximalizoval svoje úsilie/, aby dokázal svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností spl- niť. H. teda nezbavuje jeho zákonnej povinnosti uživiť svoje deti iba všeobecné poukazovanie na ne- priaznivú finančnú situáciu bez existencie objektívnych skutočností /najmä zdravotný stav neumožňujú- ci pracovať/, ktoré by mu zabezpečeniu dostatku finančných prostriedkov bránili .

Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva.

V posudzovanej veci súd za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že v prípade neodôvodneného rapídneho poklesu príjmov deklarovaného otcom za predpokladu hodnovernosti pracovnej zmluvy pripojenej k návrhu nevyužíva svoj pracovný potenciál daný dosiahnutým vzdelaním a praxou v ekonomicky mimoriadne lukratívnom obore, a nerealizuje naplno všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti na zabezpečenie príjmu dostatočného na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré je na neho odkázané výživou v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, keď určená výška zodpovedá životnej úrovni otca danej jeho nadštandardným príjmom, na ktorej majú deti právo podieľať sa. S. prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k deťom s poukazom na už konštatovanú prvoradú povinnosť každého z rodičov vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, s akcentom na súvisiacu povinnosť rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne jeho právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb, resp. prispôsobiť svoj životný štandard, hoci ho primerane znížiť až na úroveň pokrytia iba svojich objektív- nych základných životných potrieb, resp. pokiaľ svoj štandard znižovať nechce, zvýšiť svoju aktivitu sme- rom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie na primerané a zodpovedajúce za- bezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb bude postačovať.

Q. z výsledkov vykonaného dokazovania a z nepreukázania objektívneho zníženia schopností a možností na strane otca súd teda dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nemožno vyhovieť, keď však v danom čase nebol daný ani dôvod na prípadné zvýšenie výživného, na ktoré bez podania relevantného návrhu poukazovala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorú skutočnosť súd skúmal z úradnej povinnosti. M. potreby maloletých detí od poslednej úpravy nepochybne vzrástli, jednak s ohľadom na plynutie času, ako aj prirodzený rast životných nákladov a to aj v súvislosti s nástupom maloletého V. na povinnú školskú dochádzku, súčasne došlo k zvýšeniu príjmu matky, ktorej podiel na starostlivosti o maloleté deti sa od poslednej úpravy výraznejšie nezmenil. Q. na aktuálne výšku odôvodnených nákladov spojených s výživou detí, ktorých vyčíslenie matkou súd aj s poukazom na predložené listinné dôkazy súd považoval za objektívne, zohľadňujúc odôvodnené potreby

každého z maloletých ako oprávnených osôb, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s so zhoršeným zdravotným stavom, predovšetkým v dôsledku zvýšenej chorobnosti mal. V., ale tiež náklady spojené s príležitostnou liečbou detí a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Za zohľadnenia vyživovacej povinnosti matky a rodinných prídavkov, na ktoré má matka nárok vo výške XX,XX eur na každé dieťa, ktoré tiež slúžia na uspokojovanie časti potrieb dieťaťa, súd aj vzhľadom na spotrebný charakter výživného považoval doteraz určenú výšku výživného na každé z detí za primeranú tak ich odôvodneným potrebám a s poukazom na vyššie uvedené aj zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca, keď súd musel prihliadať aj na skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom vo finančnom vyjadrení riadne od rozvodu jeho manželstva s matkou neplní a na výžive detí sa nepodieľa ani žiadnymi materiálnymi plneniami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. I. mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

N. súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie R. súdu SR, sp. zn. G.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. X. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 .