Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému : E. G., F.. XX.XX.XXXX, T. H.S. XXXX/X, XXX XX J., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom - advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 192 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/69/2013-97 zo dňa 10. 06. 2016 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách konania.

II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166 má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej ako „súd prvej inštancie“) zastavil konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 192,- Eur od 13.11.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 84,81 Eur proti žalobcovi. Uviedol, že žalobcom uplatnený návrh po čiastočnom späťvzatí žaloby spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Predmetom konania je spor zo zmenky vystavenej žalovaným. Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd, okrem iného, považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku a takéto dojednanie ako aj samotnú zmenku za absolútne neplatné. Preto súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie o účasti Združenia ako vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že o jeho vstupe do konania už súd rozhodol uznesením 21C/69/2013 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17. 06. 2015, sp. zn. 4Co/156/2015. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., ako úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote voči výroku o zamietnutí žaloby a voči výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Záver súdu považuje za nesprávny a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pre vstup združenia do konania je potrebný súhlas žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania.

3. Na základe výzvy súdu prvej inštancie z 27.07.2016 sa k odvolaniu žalobcu žalovaný nevyjadril. Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. k podanému odvolaniu podaním zo dňa 12. 08. 2016 uviedlo, že sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania (č. l. 136 - 138 spisu).

4. Žalobca k vyjadreniu združenia podaním z 20. 10. 2016 uviedol, že pôvodný vedľajší účastník v zmysle účinného Civilného sporového poriadku (CSP) nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby preukázal právny záujem na výsledku konania. Keďže ide o nový inštitút, ktorý je odlišný od intervencie (pôvodne vedľajší účastník) a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemá nový súhlas žalovaného, združenie nemôže vystupovať v tomto konaní ako iný subjekt (č. l. 149 spisu).

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015,6Co/144/2015, 6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa:

7. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.

8. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) v zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú, naviac právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom (č. l. 53 spisu). Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, ani to žalobca netvrdil, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa

na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka (č. l. 4 spisu).

10. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

11. V slovenskom právnom poriadku navyše v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platilo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.

12. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, OceanoGrupoEditorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, BancoEspanoldeCredito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

13. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantiaiuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

14. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

15. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale explicitne proti zákonu.

16. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1 . Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez rovnakého pôvodného právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s.r.o.) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

17. K účasti Združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje a ani ho neupravuje, a preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka je potrebné postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4 O.s.p.. Podľa názoru súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom neupravuje, nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Nakoľko teda citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje, v súlade s čl. 19 nariadenia sa konanie riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného mohlo vystupovať združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane žalovanej. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie súhlasu žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právnou úpravou účinnou od 01.01.2015 nemôžu byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa Združenie stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo zostáva aj naďalej zachované. Na doplnenie odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016.

18. Zároveň k námietke odvolateľa týkajúcu sa neprípustnosti vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktorý vstúpil do konania dňa 11.11.2014 (č.l. 44 spisu), odvolací súd zdôrazňuje, že uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 19. 01. 2015, č. k. 21C/69/2013-58 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 06. 2015, č. k. 4Co/156/2015-76 bolo právoplatne rozhodnuté o jeho vstupe do konania.

19. Vzhľadom na to, že združenie účinne vstúpilo do konania a bránilo záujmy žalovaného, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď mu priznal právo na náhradu trov konania. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Činnosť združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Pokiaľ činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

21. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto

rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

22. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a Združením bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p.. Združenie bolo plne úspešné v odvolacom konaní, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).