Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu A. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, F.Ý. Z., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, F. Z., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E č. 1656/2. II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E č. 1656/2, do výlučného vlastníctva žalobcu A. U., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, F. Z..

III. Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej sumu 17 434,94 eura do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 13. 03. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E č. 1656/2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalobu odôvodnil tým, že ako väčšinový podielový spoluvlastník má záujem sporné nehnuteľnosti nadobudnúť

do výlučného vlastníctva, pričom žalovaná sa už dlhšiu dobu, približne 10 rokov, vyjadrovala, že nemá záujem zotrvať s ním v podielovom spoluvlastníctve. Žalobca vykonal viacero krokov k mimosúdnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ale bezúspešne. Žalovaná mu ústne sľúbila, že s vyporiadaním bude súhlasiť za sumu 20 000,- eur, resp. že za takúto sumu predá svoje podiely synovi žalobcu. Následne však od tejto dohody odstúpila a žiadala vyplatiť sumu 28 500,- eur, s čím žalobca nesúhlasil. Z tohto dôvodu dal vypracovať znalecký posudok č. 146/2016 zo dňa 23. 09. 2016, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vrátane garáže, ktorá je však vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vo výške 62 619,83 eura. Znalec ale nezohľadnil tú skutočnosť, že k sporným nehnuteľnostiam nie je zabezpečený prístup, nakoľko tento vedie cez pozemok parcely registra KN-C č. 2284/6, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb. Celková cena sporných nehnuteľností podľa znaleckého posudku bez garáže tak predstavuje 58 524,09 eura. Žalobca zároveň uviedol, že sama žalovaná sa vyjadrila, že stavba rodinného domu bola od roku 2005 neobývaná a chátrala. Žalovaná nikdy nemala osobný vzťah k tomuto rodičovskému domu, na rozdiel od žalobcu. V roku 2016 vykonal jeho nevyhnutnú údržbu a to výmenou strechy s celkovými nákladmi 10 295,20 eura. Touto rekonštrukciou sa zhodnotil aj podiel žalovanej, preto je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní aj to, čo sa z výlučných prostriedkov žalobcu investovalo do spoločného majetku. Vychádzajúc z uvedeného tak pripadá na podiel žalovanej suma vo výške 18 560,57 eura.

2. Žalovaná potvrdila, že nemá záujem o nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva. Uviedla, že žalobca zamlčal skutočnosť, že to bola ona, kto sa snažil o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca nikdy za 16 rokov nevykonal žiadne právne kroky k vyporiadaniu. V roku 2012 zabezpečila ohodnotenie realitnou kanceláriou, ktorá sporné nehnuteľnosti okrem pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a garáže ohodnotila na sumu 70 000,- eur. Žalobca s týmto však nesúhlasil, považoval to za neprimeranú nízku sumu s prihliadnutím na veľkosť pozemku, výbornú polohu a potenciál rodinnému domu. Uzavrel to tak, že predaj rodičovského domu zrealizuje sám a nikomu za to nebude platiť. Žalovaná opakovane vyzývala žalobcu na riešenie spoluvlastníctva pri každom stretnutí, na čo však žalobca nereagoval. Začiatkom roku 2016 jej telefonoval syn žalobcu R. s ponukou na odkúpenie podielu za 20 000,- eur. Vyjadril sa, že po získaní úveru ju vyplatí a preto žalovaná čakala. So žalobcom sa dohodli, že pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu, do domu sa investovať nebude. O tom, že bola prerobená strecha, sa dozvedela náhodne. Táto rekonštrukcia nebola potrebná a prebehla bez jej vedomia a súhlasu. Následne jej žalobca uviedol, že syn bol aktívny a nedalo sa to už zrušiť. Žalovaná zároveň uviedla, že garáž bez súpisného čísla nie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ale mal by byť predmetom dedičského konania po matke strán sporu. Pokiaľ nedôjde k mimosúdnej dohode, navrhla podielové spoluvlastníctvo zrušiť, s tým že jej podiel predstavuje sumu 28 000, eur.

3. Nakoľko žalobca právo na podanie repliky nevyužil, súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca vypovedal, že podľa vyjadrenia rodičov sa dom staval pre syna. Z tohto dôvodu rodičia vyriešili aj bytovú otázku žalovanej. Po smrti otca sa so sestrou dohodli, že sa bude dediť podľa zákona. Neskôr mu jej podiel darovala mama, on o ničom nevedel, keď prišiel do Bobrovca všetko bolo pripravené, pri dome čakal právnik ako aj geodet. Podiel, ktorý mama získala v dedičskom konaní po otcovi, darovala sestre. Neskôr mama dostala porážku a on ju doopatroval počas trinástich rokov, jej zdravotný stav si vyžadoval nepretržitú starostlivosť. Dom mieni nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko v ňom bude bývať jeho starší syn, ktorý sa medzičasom oženil a čaká prírastok do rodiny. Z tohto dôvodu už začal s rekonštrukciou, v prvom rade bolo potrebné vykonať rekonštrukciu strechy, do ktorej zatekalo. Okrem toho sa kominári vyjadrili, že strecha je urobená vzhľadom na vybudované tri komíny zle, preto bolo potrebné urobiť novú strechu s tým, že sa počítalo už aj s podkrovným bývaním. Potvrdil, že proti tomu mala výhrady žalovaná, ktorá namietala, že ju o tom nikto neinformoval. Investícia strechy bola nevyhnutná, pričom vo svojom písomnom podaní zo dňa 28. 11. 2017 poukázal na to, že medzi nevyhnutnú opravu je potrebné zaradiť opatrenia slúžiace k zachovaniu podstaty stavby a jej udržaniu v stave spôsobilom k jej užívaniu. Investícia do strechy bola investíciou žalobcu, faktúry a objednávky vystavené na syna žalobcu ešte nepreukazujú, že do domu investoval R. U.. Pokiaľ ide o prístupovú cestu, zatiaľ nie sú žiadne problémy zo strany suseda. Do budúcna žalobca plánuje prístup zabezpečiť kúpou pozemku.

4. Žalovaná vypovedala, že ich rodičia stavali dom pre seba a nie pre syna, žalobca v tom čase ešte ani nežil. Stav strechy si nevyžadoval investíciu. Naviac, do rodinného domu neinvestoval žalobca, ale tretia osoba, jeho syn, ktorý nie je spoluvlastníkom. Bolo povinnosťou žalobcu predostrieť jej zámer investície, uviesť akého druhu bude investícia, v akej výške a až následne mohol vo veci rozhodovať ako

väčšinový vlastník. Investíciu do spoločnej nehnuteľnosti bez informovania menšinového spoluvlastníka považuje žalovaná za neplatný právny úkon a nakoľko nešlo o investíciu na nevyhnutnú opravu či údržbu domu, vzniklo právo na úhradu vo výške zhodnotenia podielu menšinového spoluvlastníka a nie na úhradu podielu na investícii. Žalovaná spochybnila aj fakturovanú sumu za rekonštrukciu strechy, ktorú považovala za neprimeranú vysokú vzhľadom na rozmery strechy a vykonané práce. Poukázala na to, že na dome bola strecha robená v roku 1986, čiže bola vymenená funkčná strecha, vznikli nové konštrukčné prvky zodpovedajúce predstavám žalobcu v ďalšom využívaní domu, pričom nepovažuje za korektné, aby sa na tejto investícii podieľala aj ona, nakoľko o nej nemala žiadnu vedomosť a neudelila k nej súhlas. Opakovane zdôraznila, že je za mimosúdne vyriešenie veci, pričom na pojednávaní dňa 14. 12. 2017 navrhla vyplatenie podielu vo výške 24 000,- eur, vychádzajúc zo súkromných znaleckých posudkov.

5. Svedok R. U., syn žalobcu, potvrdil, že sa obrátiť na žalovanú s ponukou o odkúpenie jej podielu na rodinnom dome v sume 20 000,- eur. Následne po dohode začal s rekonštrukciou strechy, ako aj s výrubom stromov pri dome, ktoré ohrozovali strechu a elektrické vedenie. O povolenie požiadal obec, pri čom bola prítomná aj žalovaná a preto tvrdil, že už v tom čase mala vedomosť o jeho zámere zrekonštruovať strechu. Vzťahy v rodine boli dobré, aj po ústnej dohode o výške ceny podielu žalovanej, pokazili sa až po začatí stavebných prác na streche a po vypratávaní domu, ktoré práce sa robili súbežne. Je pravdou, že po ústnej dohode svedok meškal s úhradou sumy 20 000,- eur, čo bolo zapríčinené tým, že im ešte nebola vyplatená cena za iný byt v Nových Zámkoch. Následne žalovaná ustúpila od dohody, požadovala už sumu 28 000,- eur. Svedok tvrdil, že strechu bolo potrebné prerobiť, nakoľko do nej zatekalo, nebola tam urobená žiadna izolácia. Prerobenie strechy mu odporučil aj majster po obhliadke.

6. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. C. mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi časti sporných nehnuteľností, žalobca v podiele 4/6 a žalovaná v podiele 2/6. Pozemok parcely registra KN-E č. 1656/2, ostatné plochy o výmere 203 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. je taktiež v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom žalobca vlastní podiel vo výške 5/6 a žalovaná vo výške 1/6.

7. Znaleckým posudkom č. 50/2018 zo dňa 26. 04. 2018, vypracovaným P.. M. S., bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom vo výške 38 700,- eur. P.. A. S. v súkromnom znaleckom posudku č. 146/2016 zo dňa 23. 09. 2016 stanovil všeobecnú hodnotu zostávajúcich sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. a to pozemku parcely registra KN-C č. 679 vo výške 13 465,30 eura, pozemku parcely registra KN- C č. 679 vo výške 6 098,55 eura, pozemku parcely registra KN-C č. 680 vo výške 3 151,85 eura a všeobecnú hodnotu pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, parcelu registra KN-E č. 1656/2 vo výške 1 179,43 eura.

8. Zo správy obchodnej spoločnosti MR INVEST s. r. o. zo dňa 26. 11. 2017 vyplýva, že po obhliadke strechy rodinného domu v C. súpisné č. XXX bola odporučená rekonštrukcia strechy spočívajúca v zhodení strešnej krytiny, vytrhaní starých strešných lát, výmeny poškodených častí krovu, prekotvení celého krovu novým spojovacím materiálom, uložení paropriepustnej fólie, uložení nových lát, výmeny odkvapového systému a položení novej plechovej strešných krytiny so snehovými zábranami. Obhliadkou bolo zistené, že stolica a nárožné krokvy, ktoré tvoria najdôležitejšie prvky skladby strechy, boli vo veľmi zlom stave. K ich poškodeniu došlo nefunkčných oplechovaním. Pod krytinou chýbala paropriepustná kontaktná fólia, v dôsledku čoho dochádzalo k zrážaniu kondenzu, čo spôsobilo rapídne zhoršenie kvality strešných lát. Z vnútornej strany bola na plechovej strešnej krytine takmer 50 % červená korózia.

9. Z faktúry zo dňa 31. 05. 2016, vystavenej obchodnou spoločnosťou MR INVEST s. r. o., súd zistil, že odberateľovi R.X. U. bola vyúčtovaná cena vo výške 8 029,85 eura po započítaní zálohy vo výške 2 265,35 eura, ktorá bola uhradená dňa 16. 05. 2016.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

12. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko takýto spôsob vyporiadania nebol medzi stranami sporný. Žalobca ako väčšinový spoluvlastník žiadal nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva, pričom žalovaná s týmto súhlasila. Spornou medzi stranami bola otázka hodnoty podielu žalovanej ako aj otázka investície do spoločného majetku zo strany žalobcu, ktorú žalovaná nepovažovala za nevyhnutnú a na ktorú nedala vopred súhlas. Vzhľadom na značný rozdiel stanovenej všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom, ktorý vzišiel z predložených súkromných znaleckých posudkov, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom vo výške 38 700,- eur. So závermi tohto znaleckého posudku súhlasili obidve strany sporu, pričom nenavrhli v tomto smere vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ ide o zostávajúce sporné nehnuteľnosti, ich hodnota sa v súkromných znaleckých posudkoch nerozchádzala a medzi stranami tak nebola sporná.

13. Pokiaľ ide o investíciu žalobcu do spoločného majetku predstavujúcu rekonštrukciu strechy rodinného domu v celkovej výške 10 295,20 eura, súd konštatuje, že sa ňou bezpochyby zhodnotil aj spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 2/6, čo predstavuje zhodnotenie v peňažnom vyjadrení 3 431,73 eura. Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal nevyhnutnosť rekonštrukcie strechy, pričom neodkladnú potrebu zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti strán sporu potvrdil vo svedeckej výpovedi aj syn žalobcu. Naviac, je len ťažko predstaviteľné, že by jeden zo spoluvlastníkov pri dlhotrvajúcom spore ohľadne spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, investoval do spoločného majetku bez toho, aby išlo o neodkladnú a nevyhnutnú údržbu, resp. opravu. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobca mieni nadobudnúť výlučné vlastníctvo k rodičovskému domu z dôvodu zabezpečenia bytovej otázky pre svojho syna, ktorý inicioval rekonštrukciu strechy. Je preto dôvodné predpokladať, že pokiaľ by nebola oprava strechy nevyhnutná, k tomuto kroku by žalobca nepristúpil, lebo samotné prerobenie staršieho rodinného domu pre potreby mladej rodiny je nepochybne vyžiada nemalé finančné prostriedky a preto by bolo nelogické investovať do takých prác na dome, ktoré nie sú potrebné, resp. znesú odklad. Cena stavebných prác bola hodnoverne preukázaná žalobcom a aj pokiaľ žalovaná s niektorými fakturovanými položkami nesúhlasila, poukazujúc napríklad na rozmery strechy, v tomto smere žiadny návrh na doplnenie dokazovania nepodala.

14. Na základe vyššie uvedeného potom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu oproti jeho povinnosti zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 17 434,94 eura. Vzhľadom na výšku plnenia súd uložil dlhšiu lehotu splatnosti. Cena sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. predstavuje 61 400,- eur, pričom na podiel žalovanej 2/6 pripadá 20 466,67 eura. Pri zohľadnení investície žalobcu do jej podielu vo výške 3 431,73 eura predstavuje cena podielu žalovanej 17 034,94 eura. Predmetnom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., cena podielu žalovanej na ktorej predstavuje 196,57 eura.

15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd v súlade s ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú a ani nemôžu byť zadefinované, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia vychádza z toho, čo sa javí ako najspravodlivejšie, lebo právo nie je len objektívnym písaným právom, ale aj umením dobra a spravodlivosti. V danom prípade ide o spor súrodencov, pri ktorom podľa názoru súdu vôbec nemuselo dôjsť k podaniu žaloby na súd. Súd nemá pochybnosti o tom, že medzi stranami došlo k ústnej dohode tak, ako bola prezentovaná v súdnom konaní, od ktorej nakoniec žalovaná ustúpila. Žalovaná opakovane prezentovala vôľu mimosúdnej dohody, k čomu súd dal aj priestor, strany sa však nevedeli zhodnúť na výške ceny podielu žalovanej. Výsledky nariadeného znaleckého dokazovania sa priklonili na stranu žalobcu, ktorý predložil súkromný posudok s približujúcou sa všeobecnou hodnotou sporných nehnuteľností, čo taktiež nasvedčuje tomu, aby podľa zásady úspechu v konaní mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Avšak vzhľadom na charakter sporu, vzťah strán sporu a

predovšetkým skutočnosť, že žalobca pri nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou nekonal so žalovanou ako spoluvlastníčkou, čím bolo zasiahnuté do jej spoluvlastníckych práv, mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Dôvody, pre ktoré by žalovaná nemala znášať trovy konania žalobcu v plnom rozsahu, súd nevidel. Takýto spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, aj pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania, považuje súd za spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.