Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-150-2021.pdf
PDF · 111.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/150/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovanej T. T., B.. XX.XX.XXXX P. T., stíhanej pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2022 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Obžalovaná
T. T., G.. I., B.. XX.XX.XXXX P. T., O. X. V. X. XX, X.
j e v i n n á ,
že
dňa 05.10.2020 v čase približne o 16.45 h bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený súkromný pozemok rodinného domu na adrese X., V. X. XX, okres Zvolen, ktorého vlastníkom je Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X., V. X. XX, C. Z., kde zabúchala na dvere domu, v ktorom sa nachádzala tehotná manželka JáB. Š. - X.. P. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X. V. X. XX, C. Z.n a prešla do zadnej časti pozemku pred sklenené dvere na zimnej záhrade, kde jej následne otvorila a tu sa T. T. pred ňou následne vulgárne vyjadrovala na osobu Y. Š. a vulgárnym spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako starostu obce X., pričom ignorovala jej upozornenie, že je na súkromnom pozemku, ako aj výzvu na jeho opustenie, ktorý opustila až na opakované výzvy,
následne - bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX, okres Zvolen bez použitia násilia neoprávnene vošla cez bráničku na oplotený súkromný pozemok rodinného domu na adrese X. V. X. XX, C. Z., ktorého vlastníkom je poslanec obecného zastupiteľstva obce X. T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. X. V. X. XX, C. Z., kde zazvonila domovým zvončekom, na čo vchodové dvere otvoril menovaný T. L., pred ktorým vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho osobu a vulgárnym spôsobom sa sťažovala jeho prácu ako poslanca obecného zastupiteľstva obce X. a ktorému napokon napľula do tváre, pričom ignorovala upozornenie, že je na súkromnom pozemku ako aj výzvu na jeho opustenie, ktorý opustila až na jeho opakované výzvy,
- bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX, C. Z. bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený súkromný pozemok rodinného domu na adrese X. V. X. XX, C. Z., kam sa v tom čase vrátil jeho vlastník Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X., V. X. XX, okres Zvolen, ktorý ju vyzval na opustenie súkromného pozemku, po čom ustúpila len na príjazdovú cestu na tomto pozemku odkiaľ vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho osobu a vulgárnym spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako starostu obce X., pričom až po opakovaných výzvach tento pozemok opustila a pri odchode sa vyhrážala, že sa postará o to, aby mal Y. Š. nepríjemnosti, uvedeným vyhrážaním u neho nevzbudila dôvodnú obavu, pričom k poškodeniu majetku a k zraneniu osôb nedošlo
t e d a
neoprávnene vnikla do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvala, čin spáchala na chránenej osobe - na tehotnej žene a verejnom činiteľovi
č í m s p á c h a l a
zločin: porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. b/, písm. h/ Tr. poriadku
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a obžalovanej u k l a d á probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zákona súd obžalovanej u k l a d á povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodeným: Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X., V. X. XX, X.. P.G. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. X., V. X. XX H. T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. X. V. X. XX.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3Pv 403/20/6611-25 dňa 19.10.2021 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obvinenú T. T., B.. XX.XX.XXXX P. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodených - svedkov, oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaná T. T. vo vzťahu ku skutku, ktorý je jej v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že celé to začalo tým, že starosta obvinil jej syna, že navozil odpad na urbársky pasienok, syn to bol nahlásiť starostovi a tento ho obvinil, že to on tam vysypal odpad. Starosta synovi vyvolával domov, že pôjde aj pred poriadkovú komisiu. Starosta v ich obci úraduje už štyri roky z domu, nerobí na úrade, ona 16 rokov robila na obecnom úrade ekonómku, tak išla za starostom, pri vchode mali len také palety a videla starostovu manželku, lebo tam majú takú presklenú stenu, tak išla k ich domu zozadu a keď jej otvorila, tak sa jej opýtala, kde je starosta. Uviedla jej, že je služobne preč, na čo ona odpovedala, že taký starosta nestojí za nič. Manželka starostu za ňou zatvorila presklené dvere, nie je pravdou, že by jej vulgárne nadávala, nemá vo zvyku tak hovoriť, nevie prečo nevolali políciu hneď keď sa báli, ale išli až o mesiac. Na dedine sa hovorí, že najprv chcú ublížiť jej a potom jej synovi. Potom odtiaľ išla k zástupcovi starostu, on ešte nemal v tom čase ani bráničku, ani nič. Má aj fotografie, ktoré urobila po 8 mesiacoch od skutku a ešte ani vtedy nemal dokončené ploty, teraz už má, aj on aj starosta. Zástupca starostu ju videl a vyšiel von so psom a hneď jej povedal, aby vypadla, kričal na ňu ako taká opica a tykal jej. Nevie ako na neho mohla napľuť, on je od nej o pol metra vyšší. Potom sa vrátil domov aj starosta, ktorý na ňu kričal, aby odtiaľ zmizla, kričal „stará vypadni, nemáš tu čo robiť“. Ani ju nepustili k slovu. Potom odtiaľ odišla, podala aj sťažnosť na obecný úrad, z ktorého jej zatiaľ neprišla odpoveď. Na ďalšie otázky obžalovaná uviedla, že keď bola upozornená, že je na cudzom pozemku, tento opustila až na opakované výzvy preto, lebo bola šokovaná a nevládala sa ani pohnúť ako na ňu kričali. Manželka starostu na ňu nekričala, ale tá jej nepovedala, aby odišla, že je
na cudzom pozemku. Nevedela, že je na ich pozemku, na predné dvere u starostu ani neklopala, tam sa nedalo ani dostať, lebo všade boli tvárnice a iný materiál. Starostova žena ju videla ako ide a sama jej otvorila, ani na okno jej neklopala, bola tak 4 - 5 m vzdialená, ani sa veľmi nerozprávali, celé to bolo len veľmi krátko. Keď ona zatvorila, už si len šomrala. Keď bola pred domom starostu, neodišla hneď, lebo on na ňu nabľačal, ona tam stŕpla, ani nevládala hovoriť, preto hneď neodišla. Išla za zástupcom starostu preto, lebo sa ho chcela opýtať, čo to vlastne riešili na obecnom zastupiteľstve, keďže jej syn je nevinný. Nevedela, že z toho bude taký cirkus. Riešila to preto, hoci je syn dospelý, lebo jej na rodine záleží a nedá si na ňu kydať. Od domu starostu stála tak 10 metrov, keď na ňu obaja so starostom kričali. Potom išla na cestu a ešte sa pýtala starostu, či môže prísť zajtra, ale potom už nešla a poslala sťažnosť.
Svedkyňa - poškodená Bc. P. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň skutku z ničoho nič počula buchot na vchodové dvere, ale nemala ani kedy ísť otvoriť a už videla obžalovanú ako ide popri dome, majú také štvormetrové francúzske okno a ona išla smerom dozadu na časť pozemku, kde cudzí nechodia a začala jej trieskať na okno zimnej záhrady. Ona jej otvorila a videla, že je nahnevaná. Pýtala sa na manžela, na čo jej povedala, že nie je doma, pričom toto sa odohralo 16:45 hod, t.j. po úradných hodinách. Snažila sa jej vysvetliť, že na úrade je aj sekretárka, ku ktorej sa môže ohlásiť, ale to ju akoby rozrušilo čím ďalej tým viac a začala nadávať do hlupákov, neschopákov. Obžalovaná sa akoby stále natláčala dovnútra a ona ju vytláčala tak, že sa priamo postavila do dverí zimnej záhrady. Obžalovaná sa akoby sama vyhecovala a čím bola ona slušnejšia, tak obžalovaná bola nahnevanejšia. V tom čase bola tehotná, asi v 22.týždni, pričom od 1.10.2020 bol vyhlásený núdzový stav, obžalovaná bola bez rúška a prskala tam, vôbec ju nepočúvala a išla si svoje. Ona to ukončila tým, že obžalovanej doslova zabuchla dvere pred nosom. Obžalovaná bola v bezprostrednej blízkosti, možno tak pol metra od nej a v kuse sa na ňu tlačila. Na ďalšie otázky poškodená uviedla, že po odchode obžalovanej zavolala manželovi a riešila kde je dcéra, ktorá v tom čase bola na detskom ihrisku s jej bratom. Počula, že obžalovaná je medzitým u suseda a že sa tam kričí. Zo správania obžalovanej bola úplne roztrasená, bolo to nepríjemné a nepríjemné je to doteraz, lebo sa stalo, že aj potom ako im prišiel trestný rozkaz tak bola s deťmi na detskom ihrisku a obžalovaná ich začala osočovať, že sú háveď čo prišla do X.. Dcéra odvtedy nechce chodiť ani na ihrisko a rozpráva o tomto zážitku aj v škôlke. Ona má vedomosť, že sekretárka obecného úradu bola vždy prítomná na úrade a vopred sa ľudia nahlasovali, keď chceli niečo riešiť a manžel denne vybavoval stránky keď bolo treba. Ďalej uviedla, že pozemok nemajú oplotený, v čase skutku bol plot sčasti od suseda L., lebo tento má psov, tento plot je po bočnej strane domu, z druhej strany domu majú kopec, ktorý ohraničuje pozemok a ešte zozadu a z boku nášho pozemku je elektrický oplôtok, lebo sa tam chodia pásť kravy. V súčasnosti si pán L. dorobil plot, resp. pletivo aj v zadnej časti pozemku, kde je teraz 2 m oplotenie. V čase skutku mal ploty v prednej časti, kde mal aj psy, toto oplotenie mal aj v čase skutku spredu ako sú vchodové dvere do jeho domu.
Svedok - poškodený T. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v deň skutku doma, keď niekto zazvonil na zvonček na vchodových dverách na dome. Majú pred domom bráničku a je potrebné najprv prejsť cez bráničku, aby sa človek dostal k vchodovým dverám do domu. Keď otvoril tak sa obžalovanej opýtal čo potrebuje, na čo mu povedala, že prišla za ním ako zástupcom starostu obce, lebo starosta nikdy nie je doma, začala kričať, že obvinili jej syna, že sype odpad na nelegálnu skládku. On ho pritom sám videl, ako tam vezie s traktorom zvyšky po pílení stromkov, aj keď ho nevidel ako to vykladá, ale si myslí, že sa tam asi nešiel len tak previezť s naloženou vlečkou. Keď jej to povedal, tak začala byť nervózna, rozčúlila sa a kričala, že to nie je pravda, nadávala a padli aj vulgárne slová. Napľula na neho, aj na zem si odpľula, pričom bola bez rúška. Keď začala byť vulgárna tak ju požiadal, aby opustila jeho pozemok. Medzičasom prišiel aj sused Š., ktorý ju tiež vyzýval, aby opustila pozemok. Obžalovaná sa cez bráničku potom vybrala k Š.H.. V čase skutku mal určite bráničku, lebo má tri psy a keby nemal oplotenie tak by mu psy behali do dediny. Obžalovaná išla na obecnú cestu a potom znovu k Š. a stále chcela riešiť tú vec so skládkou. Vulgárne sa vyjadrovala na celé obecné zastupiteľstvo. Už to aj predtým zažili na obecných zastupiteľstvách a je to aj v záznamoch, ale je to iné keď sa takto vyjadruje v rámci zastupiteľstva a keď prišla teraz domov. Celé to skončilo tak, že sa so starostom dohodla, že na druhý deň o 9:00 h sa stretnú na obecnom úrade. Obžalovaná ale neprišla. Na ďalšie otázky uviedol, že pokiaľ starosta aj nebol na obecnom úrade tak nebol problém sa nahlásiť, dá sa zavolať sekretárke a dohodnúť si termín, pričom starosta úraduje prakticky 24 h denne a keď treba tak aj o ôsmej večer, ak sa dohodnú. Nemá vedomosť o tom, či mala obžalovaná dohodnuté nejaké stretnutie so starostom. S obžalovanou komunikoval normálnym tónom hlasu, už keď začala nadávať a pľuť tak jej zvýšeným hlasom povedal, aby opustila pozemok.
Svedok - poškodený Y. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol v meste keď mu manželka volala a bola strašne rozrušená, že je tam nejaká staršia pani, že tam po nej huláka, pričom táto pani nemala mať ani rúško. Manželka bola v tom čase tehotná. On sa vtedy vystrašil, vrátil sa domov a keď prišiel pred dom autom, poškodený L. bol pri svojom dome vo dverách a obžalovaná pri ňom. Videl ako obžalovaná na neho pľuje a nadáva mu. Nadávala aj na jeho svokra, ktorý bol v minulosti starostom. Obžalovaná bola útočná, konfliktná, pričom toto nebolo prvý krát. Prvý krát sa mu takáto situácia stala v minulosti, keď prišla veterná smršť a záplavy a obžalovanej vtedy začalo topiť záhradu, tak vtedy mal s ňou prvýkrát konflikt, hoci dovtedy ho mala rada a na predchádzajúcich starostov nadávala, vtedy bola nahnevaná a ešte mu vyčítala že ako je starosta tak prší oveľa viac. Potom od poškodeného L. prišla znovu na jeho pozemok, kedy ju vyzval, aby ho opustila. Po jeho výzve sa mu len smiala a išla potom na obecnú cestu, kde stále nadávala na predchádzajúcich starostov a ešte sa začala aj vyhrážať, že uvidí, že mu narobí také nepríjemnosti, že bude pozerať. Snažil sa ju ukľudniť a dohodli si stretnutie na ďalší deň o 9:00 hod, ale obžalovaná neprišla, na nasledujúci deň potom doniesla na úrad rukou písanú sťažnosť. Na ďalšie otázky uviedol, že obžalovaná sa dopredu na obecný úrad nenahlásila, on je pritom ochotný, ak sa niekto slušne nahlási stretnúť sa s ním aj neskôr, ak napr. niekto robí do 18:00 hod. Bol z konania obžalovanej vystrašený aj keď je 120 kg chlap, aj manželka bola vystrašená. Zvažoval, či podať alebo nepodať trestné oznámenie, ale už nechce niečo také zažiť alebo niečo horšie. Keby prišla obžalovaná na obecný úrad a tam na neho nahulákala tak by to možno bral ako súčasť práce, ale nie keď prišla takto k nemu domov.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku sa súd oboznámil so znaleckým posudkom č. 61/2021 MUDr. Y. X.Q. (čl.107 - 123) a podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil listinné dôkazy a to : listiny k osobe poškodených (čl.124 - 132), výpis z listu vlastníctva (čl.133 - 134), správy o povesti na obžalovanú (čl. 162), podanie obžalovanej (čl. 155a - 155c), žiadosť o preskúmanie obžaloby (čl. 159), písomné podanie obžalovanej (čl. 163 - 164), fotografie (čl. 165-172).
Zo znaleckého posudku súd zistil, že obžalovaná je evidovaná a liečená pre rekurentnú depresívnu poruchu. Zároveň znalkyňa skonštatovala, že správanie obžalovanej v inkriminovanom období bolo cielené a vedomé a nemalo žiadny chorobný motív. Obžalovaná sa dlhšiu dobu lieči pre poruchu nálady
- rekurentnú depresívnu poruchu, ktorá sa prejavuje epizódami depresie rôznej hĺbky, pričom sa nejedná o ochorenie psychotické, teda v zmysle psychózy, toto ochorenie nenarúša úsudkové schopnosti a kritickosť u obvinenej. U obžalovanej nebol zistený choromyseľný úsudok a preto v čase skutkov mohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Uvedená diagnóza neznižuje jej rozpoznávaciu schopnosť. Obžalovaná si teda v čase skutku bola plne vedomá svojho konania. Nakoľko u tejto nebolo zistené závažné duševné ochorenie, ktoré by choromyseľne vplývalo na jej úsudkové schopnosti a kritickosť, nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečná pre svoje okolie a nie je potrebné u nej nariadiť žiadnu formu ochranného liečenia.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zákona sa chránenou osobou rozumie tehotná žena, po podľa písm. h) verejný činiteľ.
Podľa § 128 ods. 1 Tr. zákona, verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.
Objektom tohto trestného činu porušovania domovej slobody je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy.
Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel.
Obžalovaná spáchanie skutku popierala, uvádzala, že starosta v ich obci úraduje z domu, nerobí na úrade, preto išla za ním domov. Videla starostovu manželku cez presklenú stenu domu a preto išla k ich domu zozadu, nie je pravdou, že by poškodenej vulgárne nadávala. Potom odtiaľ išla k zástupcovi starostu, on ešte nemal v tom čase ani bráničku, ani nič. Potom sa vrátil domov aj starosta, ktorý na ňu kričal, aby odtiaľ zmizla, ona odišla a podala aj sťažnosť na obecný úrad, z ktorého jej zatiaľ neprišla odpoveď. Keď bola upozornená, že je na cudzom pozemku, tento opustila až na opakované výzvy preto, lebo bola šokovaná a nevládala sa ani pohnúť ako na ňu kričali. Manželka starostu jej nepovedala, aby odišla, že je na cudzom pozemku. Nevedela, že je na ich pozemku, na predné dvere u starostu ani neklopala, tam sa nedalo ani dostať, lebo všade boli tvárnice a iný materiál. Starostova žena ju videla ako ide a sama jej otvorila, ani na okno jej neklopala, bola tak 4 - 5 m vzdialená, ani sa veľmi nerozprávali, celé to bolo len veľmi krátko. Keď bola pred domom starostu, neodišla hneď, lebo on na ňu nabľačal, ona tam stŕpla, ani nevládala hovoriť, preto hneď neodišla. Išla za zástupcom starostu preto, lebo sa ho chcela opýtať, čo to vlastne riešili na obecnom zastupiteľstve, keďže jej syn je nevinný.
Uvedená obrana obžalovanej však bola jednoznačne vyvrátená svedeckými výpoveďami svedkov - poškodených Y. Š., P. Š. H. T. L.. Poškodená P. Š. uviedla, že najprv počula buchot na vchodové dvere, ale nemala ani kedy ísť otvoriť a už videla obžalovanú ako ide popri dome dozadu na časť pozemku, kde cudzí nechodia a začala jej trieskať na okno zimnej záhrady. Obžalovaná vtedy hľadala Y. Š. ako starostu obce, hoci v jeho neprítomnosti na obecnom úrade je k dispozícii sekretárka, ktorá vybavuje stránky. V tom čase bola poškodená tehotná. Aj napriek výzvam poškodenej, aby opustila pozemok, obžalovaná vôbec ju nepočúvala, tlačila sa do jej bezprostrednej blízkosti, pričom musela obžalovanej doslova zabuchnúť dvere pred nosom. Zo správania obžalovanej bola úplne roztrasená. Aj svedok - poškodený T. L. potvrdil, že v deň skutku mu obžalovaná zazvonila na zvonček na vchodových dverách na dome. Keď otvoril obžalovaná uviedla, že prišla za ním ako zástupcom starostu obce, lebo starosta nikdy nie je doma, začala kričať, padli aj vulgárne slová, napľula na neho, aj na zem si odpľula. Keďže bola vulgárna, žiadal ju, aby opustila jeho pozemok. Medzičasom prišiel aj sused Š., ktorý ju tiež vyzýval, aby opustila pozemok. S obžalovanou komunikoval normálnym tónom hlasu, už keď začala nadávať a pľuť tak jej zvýšeným hlasom povedal, aby opustila pozemok. Priebeh skutku ako ho opísali poškodení P. Š. H. T. L. potvrdil aj poškodený Y. Š., ktorý uviedol, že v čase skutku bol v meste, keď mu manželka volala a bola strašne rozrušená, že je tam nejaká staršia pani, že tam po nej huláka. Keď prišiel pred dom autom, poškodený Poliak bol pri svojom dome vo dverách a obžalovaná pri ňom. Videl ako obžalovaná na neho pľuje a nadáva mu. Obžalovaná bola útočná, konfliktná, pričom toto nebolo prvý krát. Potom od poškodeného Poliaka prišla znovu na jeho pozemok, kedy ju vyzval, aby ho opustila. Po jeho výzve sa mu len smiala a išla potom na obecnú cestu, kde stále nadávala na predchádzajúcich starostov a ešte sa začala aj vyhrážať, že uvidí, že mu narobí také nepríjemnosti, že bude pozerať.
Vo svojom súhrne teda tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že obžalovaná sa dopustila skutku tak ako je jej to kladené za vinu v obžalobe. Súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaná neoprávnene vnikla do obydlia poškodených Y. Š., X.. P. Š. a T. L. a neoprávnene tam zotrvala aj napriek tomu, že bola poškodenými opakovane vyzývaná, aby opustila ich pozemok. Zároveň trestný čin spáchala na chránenej osobe - tehotnej žene, nakoľko poškodená Bc. P. Š. bola v čase skutku tehotná vo vyššom štádiu tehotenstva (v 22. týždni). Zároveň obžalovaná skutok spáchala na verejnom činiteľovi, nakoľko poškodený Y. Š. v čase skutku bol starostom obce X. a poškodený T. L. poslanec obecného zastupiteľstva obce V. X., čo nepochybne vyplýva z listinných dôkazov a to osvedčenia miestnej volebnej komisie zo dňa 07.12.2018 (čl. 124, 125). Zároveň trestný čin bol spáchaný v súvislosti s ich funkciou, keď poškodených obžalovaná vyhľadala práve v súvislosti s ich postavením ako starostu obce a zástupcu starostu, resp. poslanca obecného zastupiteľstva a nie ako súkromné osoby. O vlastníctve, resp. užívacom práve poškodených svedčia výpisy z listu vlastníctva (čl. 133, 134). Zároveň na margo obrany obžalovanej, ktorá uvádzala, že si nebola vedomá toho, že vstúpila na cudzí pozemok súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že obžalovaná mala vedomosť, že vstúpila na cudzí pozemok, keď najprv búchala na vchodové dvere poškodenej rodiny Š., potom na okno zimnej záhrady, aj napriek výslovnej žiadosti poškodenej pozemok opustila až po určitom čase, keď poškodená doslova zabuchla pred ňou dvere. Zároveň aj z obžalovanou predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že pozemok poškodených Š. je ohraničený jednak vyvýšeným terénom z bočnej a zadnej strany pozemku so zreteľne viditeľným elektrickým oplôtkom. Zároveň aj z výpovede poškodeného T. L. je zrejmé, že obžalovaná si bola vedomá vstupu na cudzí pozemok, keď zvonila na zvonček na vchodových dverách a napriek výzvam poškodeného na jeho pozemku zotrvala a pozemok opustila až po viacnásobných výzvach poškodeného T. L. a následne aj poškodeného Y. Š.. Poškodení T. L. a Y. Š. zároveň vyvrátili obranu obžalovanej, že vyhľadať predstaviteľov obce v ich domácom prostredí nie je ojedinelou vecou, obyvatelia obce takto zvykli a zvyknú konať, keď zhodne potvrdili, že aj v prípade neprítomnosti starostu obce na obecnom úrade je možné tohto kontaktovať telefonicky, resp. prostredníctvom sekretárky obecného úradu, ktorá vykonáva prácu na obecnom úrade a vybavuje stránky počas úradných hodín. Obžalovaná však obecný úrad za účelom vyriešenia jej problému vôbec nenavštívila, stretnutie si nedohodla, ale vyhľadala starostu a zástupcu starostu priamo v ich obydlí, čo následne vyvrcholilo do spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Čo sa týka osoby obžalovanej, táto nemá záznam v evidencii priestupkov MV SR. Nemá ani žiadny záznam v odpise registra trestov.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v prospech obžalovanej je poľahčujúca okolnosť, že pred skutkom viedla riadny život. Nepriťažovalo jej nič. Za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere tri roky, t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Pri ukladaní trestu prihliadol na osobu obžalovanej a jej predchádzajúci bezúhonný život. Trest odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe. Zároveň obžalovanej uložil povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodeným Y. Š., X.. P. Š. H. T. L.. Uložený trest súd považuje za primeraný a spravodlivý vzhľadom k okolnostiam spáchaného skutku, osobu obžalovanej a to z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.