Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. D. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., G. XXXX/XX a 2. Ľ. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. E., G. XXXX/XX, zastúpených Mgr. Štefanom Šálkovským, advokátom, Svit, Štúrova 101, proti žalovaným 1. O. Š. (E. I.), P.. XX.XX.XXXX, Y. E., I. XXXX/X a 2. A. H. Y. I. E., D. XXXX/XX, E., M.: XXXXXXXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47251654, o určenie trvania nájomného vzťahu a o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 09. 2017, č. k. 13C/53/2013-192 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že určuje, že žalobcom v 1.a 2.rade nájomný vzťah k bytu č.XX na X.poschodí vo vchode XX, bytového domu I., s.p. XXXX na ulici G. XXXX/XX v E. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, trvá.

II. Mení rozsudok tak, že určuje, že žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X.poschodí vo vchode XX, bytového domu I., s. p. XXXX na ulici G. XXXX/XX v E. postaveného na pozemku reg. C parcely č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. E. vedenom Správou katastra E. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.

III. Priznáva žalobcom v 1.a 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Nepriznáva náhradu trov konania žalobcom v 1.a 2.rade vo vzťahu k žalovanej v 1.rade.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a vyslovil, že žalovaní v 1.a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1.a 2.rade v rozsahu 100 % (II.).

2. Vec právne posúdil podľa § § 710 ods. 1, 3, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (účinného od 01. 01. 2008), § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného od 01. 07. 2016).

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli spoločnými nájomcami bytu č. XX nachádzajúceho sa v E. na ulici G. č. XXXX/XX na X.poschodí bytového domu I. (ďalej len „predmetný byt“). Žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali určenia, že žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom predmetného bytu a určenia, že nájomný vzťah žalobcov k predmetnému bytu trvá. Dňa 18. 05. 2006 žalovaný v 2.rade dal žalobcom výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože neuhradili nájomné a úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalobcovia už v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006 žiadali určiť, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 04. 2008, č. k. 12C/127/2006-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 01. 2009, č. k. 7Co/116/2008-117 bol návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. 03. 2009. Žalovaná v 1.rade dňa 10. 02. 2012 požiadala žalovaného v 2.rade ako vlastníka bytu o pridelenie bytu po neplatičoch na vyriešenie svojej bytovej otázky. Na základe rozhodnutia žalovaného v 2.rade z 30. 08. 2012 bol žalovanej v 1.rade pridelený predmetný byt, zároveň 06. 09. 2012 žalovaní v 1.a 2.rade uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudla žalovaná v 1.rade.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom vzniklo právo užívania predmetného bytu na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej 26. 03. 1986, ktorú žalovaný v 2.rade uzavrel s oboma žalobcami. Manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené dňom XX. XX. XXXX a keďže právo osobného užívania predmetného bytu na základe vyššie uvedenej dohody vzniklo obom žalobcom, rozvodom manželstva nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu. Ku dňu, keď žalovaný v 2.rade dal žalobcom v 1.a 2.rade výpoveď z nájmu bytu (18. 05. 2006), trval spoločný nájom žalobcov k predmetnému bytu. Z predložených dôkazov nie je sporné, že žalobca v 1.rade neprevzal osobne výpoveď z nájmu z bytu, ale že túto za neho a za seba prevzala žalobkyňa v 2.rade.

5. V zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či doručenie výpovede z nájmu bytu adresované žalobcovi v 1.rade je účinné, keďže ho prevzala žalobkyňa v 2.rade. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na protichodný záujem vyplývajúci z toho, že v čase doručovania výpovede už boli rozvedení, ktorá skutočnosť v konaní bola preukázaná. Podľa názoru súdu však samotná okolnosť, že v tom čase už žalobcovia boli rozvedení neznamená, žeby museli mať na veci protichodný záujem. Rozvodom manželstva nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu a v predmetnom byte aj po rozvode manželstva obaja žalobcovia bývali, a preto obaja mali naďalej záujem na tom, aby nedošlo k zániku nájmu bytu. Súd konštatoval, že na výpovedi nájmu bytu mali žalobcovia spoločný záujem, a preto ak pri doručení výpovede z nájmu bytu došlo k prevzatiu tejto písomnosti len žalobkyňou v 2.rade, nemožno konštatovať, žeby išlo o osobu, ktorá mala na veci protichodný záujem. Naviac z výpovede žalobcov vyplynulo, že po tom, čo žalobkyňa v 2.rade prevzala výpoveď z nájmu bytu aj za žalobcu v 1.rade., obaja spoločne riešili vzniknutú situáciu a spoločne aj podávali žalobu na tamojší súd vo veci 12C/127/2006, ktorá žaloba bola v konaní právoplatne zamietnutá. .

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcom výpoveď z nájmu bytu bola doručená dňom 19. 05. 2006. V súlade s ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žalobcovia mohli uplatniť neplatnosť výpovede na súde do 3 mesiacov od uvedeného dňa, čo však neurobili. Žalobu podali na súde v konaní 12C/127/2006 až dňom 09. 10. 2006, a preto z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty bola žaloba právoplatne zamietnutá. Keďže táto lehota má prekluzívny charakter, uplynutím výpovednej doby došlo k zániku nájmu bytu, a preto žalobca o určenie, že nájomný vzťah žalobcov v 1. a 2.rade k predmetnému bytu trvá je nedôvodná.

7. Vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorým žalobcovia v 1.a 2.rade žiadali určiť, že žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom predmetného bytu, súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na tomto určení. Naliehavý právny záujem žalobcovia by mohli mať iba v prípade, ak by boli úspešní vo veci určenia existencie nájomného vzťahu, pretože v takom prípade by žalovaný v 2.rade nemohol previesť vlastníctvo k predmetnému bytu na tretiu osobu, ale v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. by vlastnícke právo k predmetnému bytu mohlo byť prevedené iba na nájomcov bytu, čoby spôsobovalo neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V prípade neúspechu žaloby o určenia existencie nájomného vzťahu, nie je ani daný naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2.rade je vlastníkom predmetného bytu, pretože takéto určenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne postavenie žalobcov, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí boli v konaní plne úspešní, majú nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli, že v zmysle ust.§ 703 ods. 1, § 710 ods. 3 a § 711 ods. 1 písm. d), ods. 6 Občianskeho zákonníka, zánik nájmu bytu nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne. Len v takom prípade sa môže nájomca domáhať na príslušnom súde neplatnosti výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/17/2005). Z uvedeného rozsudku a jeho právneho záveru, že právo spoločného nájmu svedčí obom manželom spoločne a nerozdielne a výpoveď musí byť daná obom manželom a musí im byť aj doručená, vyplýva, že inak nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu. V danom prípade výpoveď nebola doručená obom nájomcom, teda žalobcovi v 1.rade, a preto nemožno posudzovať jej platnosť, resp. neplatnosť, pretože nenastali jej právne následky a z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovieť. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či boli dodržané podmienky náhradného doručenia výpovede, avšak rozhodnou bola v predmetnom konaní otázka splnenia podmienok doručenia do vlastných rúk. Táto skutková okolnosť vyplýva z pojednávania dňa 09. 09. 2015, kedy boli súdu predložené originály zásielok výpovede od žalovaného v 2.rade. Z obálok týchto zásielok nepochybne vyplýva, že boli doručované do vlastných rúk obom nájomcom. Doručovanie do vlastných rúk podľa § 47 OSP je kvalifikovaný spôsob doručovania s odlišnými podmienkami doručovania od obyčajných zásielok, ktoré síce pripúšťa náhradné doručovanie, jeho postup je však upravený odlišne. Nie je prípustné, aby zásielku prevzal rodinný príslušník, pretože možno konštatovať, že podmienky doručovania zásielky do vlastných rúk neboli dodržané. Náhradné doručenie v prípade doručenia obyčajných zásielok a v prípade doručovania do vlastných rúk je možné len vtedy, ak sa zdržuje adresát v mieste doručenia. V tomto prípade sa v mieste bydliska nemohol zdržiavať, pretože preukázateľne pracovne sa od 01. 05. do 30. 09. 2006 zdržiaval mimo svojho bydliska v B. Y.. V tomto prípade platí výklad vyplývajúci z rozhodnutia NS SR 5Cdo/179/2010, podľa ktorého gramatický výklad slov, „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“, nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržiavanie sa v mieste doručenia v podstate znamená, že sa adresát každodenne vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje na inom mieste a pod.. Najvyšší súd SR v uznesení 6Cdo/239/2011 vyjadril, že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia splnená bola. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Rovnako k tejto otázke pristupuje aj Najvyšší súd ČR, ktorý zastáva názor, že pokiaľ sa adresát v mieste bydliska sa nezdržoval, pretože pracovne sa zdržiaval mimo svojho bydliska a do bydliska sa každodenne nevracal, nemožno pokladať zaslanú zásielku za doručenú náhradným spôsobom, t. j. spájať s ňou hmotnoprávne účinky. Z predložených listinných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že v čase doručovania výpovede boli žalobcovia v 1.a 2.rade už právoplatne rozvedení a aj keď obaja mali spoločný záujem, aby po rozvode manželstva nedošlo k zániku nájmu bytu a týmto spôsobom chceli zabrániť strate svojho obydlia, napriek tomu namietajú, že súd neprihliadal na objektívne hľadisko pri posudzovaní protichodnosti ich záujmov. Žalobkyňa v 2.rade ako osoba bývajúca v predmetnom byte, nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy a záujmy bývalého manžela, najmä v prípade, ak je prepojená s bývalým manželom prostredníctvom nevyriešených majetkových záujmov ohľadom predmetného bytu (sporné naďalej zostalo užívanie bytu po rozvode manželstva, resp. úhrada nájomného). Preto pokiaľ zásielku 19. 05. 2006 žalobkyňa v 2.rade prevzala a túto aj podpísala, za daného stavu, ak žalobca v 1.rade nevedel bezprostredne o jej doručení (o výpovedi z nájmu sa dozvedel v júli 2006; viď výpoveď žalobcu v 1.rade na pojednávaní dňa 03. 11. 2005), bolo potrebné posúdiť, kedy sa o jej doručení dozvedel. V tejto súvislosti je otázne ako odosielateľ výpovede preukázal, či došlo k bezprostrednému oboznámeniu sa s výpoveďou druhého manžela. Zo spisov 12C/127/2006 a 20C/222/2010 Okresného súdu Poprad je zrejmé, že žalobcovia v postavení spoločných nájomcov bytu predpísané úhrady za apríl - august 2005 síce neuhradili včas, ale po pominutí ich ťaživej situácie predpísané mesačné úhrady uhradili v období od septembra 2005 do marca 2006, teda pred podaním výpovede do pokladne žalovaného v 2.rade, ktorá sa nachádzala v jeho sídle. Napriek tejto skutočnosti, keď dôvod výpovede neexistoval, žalovaný v 2.rade pristúpil k výpovedi z nájmu predmetného bytu, navyše to bolo za situácie, kedy v období od 01. 09. 2005 do 31. 07. 2006 u žalovaného v 2.rade existovali súčasne dve predstavenstvá (jedno v prenajatých priestoroch mimo sídla družstva a druhé na D. ulici v E., teda v jeho sídle). Uvedené okolnosti potvrdzujú, že žalovaný v 2.rade prostredníctvom predstavenstva mimo sídla družstva vykonával svoje právo spôsobom, ktorým zámerne poškodil nájomcov, svojvoľne neuznal platby oboch žalobcov do pokladne, čo viedlo k neprimeraným dôsledkom. Išlo o tzv. šikanózny výkon práva, ktorý bez ohľadu na to, či sa vo svojej podstate mohol javiť ako oprávnený, smeroval úmyselne ku škodlivým následkom a bol úmyselne šikanózny, pretože po duplicitnej úhrade predpísaných úhrad oboma žalobcami, súd vo veci 20C/222/2010 rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, keď prikázal vrátiť obom žalobcom plnenie. Odvolatelia navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaní v 1.a 2.rade k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že aj keď žalobcovia boli v čase doručenia výpovede rozvedení, na veci nemali protichodný záujem, pretože zvolili spoločný postup pri riešení výpovede z nájmu, čo vyplýva aj z konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006. Ani samotní žalobcovia neuviedli, v čom presne mal byť na danej veci u nich jednotlivo protichodný záujem. Preto, ak súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k účinnému doručeniu výpovede z nájmu družstevného bytu je jeho záver správny. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky významné skutočnosti, ktoré žalobcovia v konaní namietali.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 oprávnenými osobami (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1.a 2.rade je dôvodné.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, II. ÚS 78/05).

14. Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich sa stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka). Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede (§ 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka).

15. Právo spoločného nájmu bytu manželmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva sa v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) prejavuje tým, že výpoveď musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť tiež doručená. Výpoveď prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nemožno priznať právnu relevanciu; v takomto prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/137/2003 publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom 54/2006 a tiež v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 78/2004).

16. Zánik nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/17/2005 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom 58/2006 a tiež v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 15/2009).

17. Nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov (viď rozsudok NS SR zo dňa 27. 01. 2010, sp. zn. 5Cdo/211/2008).

18. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli spoločnými nájomcami družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v E. na ulici G. č. XXXX/XX na X.poschodí bytového domu I.. Manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 05. 01. 2006, č. k. 9C/249/2005-10). Rozvodom manželstva u žalobcov nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu, lebo k zániku mohlo dôjsť iba na základe dohody spoločnými nájomcami, ktorá neexistuje alebo rozhodnutím súdu, ktoré tiež neexistuje.

19. V danom prípade žalovaný v 2.rade ako prenajímateľ dal žalobcom v 1.a 2.rade výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože neuhradili nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca v 1.rade doporučenú zásielku osobne neprevzal (výpoveď z nájmu bytu), ale že túto prevzala žalobkyňa v 2.rade dňa 19. 05. 2006, teda v čase, keď už manželstvo žalobcov bolo právoplatne rozvedené.

20. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skonštatoval, že doručenie výpovede z nájmu bytu adresované žalobcovi v 1.rade je účinné, keďže ho prevzala žalobkyňa v 2.rade v zmysle ust. § 46 ods. 2, 3 OSP účinného v čase doručovania výpovede. Aj keď v čase doručovania výpovede žalobcovia už boli právoplatne rozvedení, podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené neznamená, žeby museli mať na veci protichodný záujem. Tomuto svedčí skutočnosť, že po tom, čo žalobkyňa v 2.rade prevzala výpoveď z nájmu bytu aj za žalobcu v 1.rade, spoločne riešili situáciu na Okresnom stavebnom bytovom družstve v E. a tiež spoločne podávali aj žalobu na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/127/2006, ktorou žiadali určiť, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá, pričom žaloba bola v celom rozsahu právoplatným rozsudkom zamietnutá.

21. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. V preskúmavanej veci bolo rozhodujúce posúdenie otázky, či výpoveď z nájmu bytu prenajímateľa - žalovaného v 2.rade ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon voči nájomcom smerujúci k ukončeniu nájmu bytu bol spôsobilý vyvolať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája. Preto, pokiaľ má mať výpoveď za následok zánik spoločného nájmu bytu, musí byť výpoveď daná obom žalobcom a musí im byť aj doručená, lebo inak nemôže vyvolať účinky zániku daného vzťahu.

22. Niet akýchkoľvek pochybností, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 18. 05. 2006 bola doručovaná obom žalobcom do vlastných rúk. Táto skutková okolnosť vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/127/2006, ktorý spis ako dôkaz bol súdom prvej inštancie oboznámený, na pojednávaní dňa 11. 02. 2014 (č. l. 77 spisu. Okrem tohto na pojednávaní dňa 09. 09. 2015 boli súdu predložené originály zásielok výpovede z nájmu bytu žalobcom od žalovaného v 2.rade zo dňa 18. 05. 2006 (č. l. 149 spisu). Z obálok týchto zásielok bolo nepochybne preukázané, že tieto boli doručované obom žalobcom do vlastných rúk. Náhradné doručovanie v prípade doručovania zásielky do vlastných rúk je možné len vtedy, ak sa adresát zdržuje v mieste doručenia. Žalobca v 1.rade sa v konaní bránil tým, že v čase doručovania výpovede sa v mieste bydliska nezdržoval, nakoľko v tom čase pracoval v B.. Uvedenú skutočnosť na pojednávaní dňa 09. 09. 2015 potvrdila i žalobkyňa v 2.rade, ktorá uviedla, že v čase doručovania výpovede žalobca v 1.rade chodieval pracovať na „týždňovky“ a doma sa zdržiaval len cez víkend (č. l. 149 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2015 žalobca predložil súdu dôkaz

- faktúru č. X/XXXX zo dňa 20. 12. 2006 (č. l. 157 spisu). Z uvedeného dôkazu vyplýva, že žalobca v 1.rade predmetnou faktúrou fakturoval spoločnosti V.. za vykonané elektroinštalačné práce v objekte M. B. Y., Y. v období od 01. 05. 2006 do 31. 05. 2006. Keďže k predloženému dôkazu žalobca tvrdil, že v máji 2006, t.j. v čase doručovania výpovede pracoval mimo svojho bydliska (od mája 2006 do septembra 2006) v Y. (č. l. 157 spisu), je dôvodné vykonané dôkazy vyhodnotiť tak, že sa žalobca v 1.rade v čase doručovania výpovede v mieste bydliska nezdržiaval.

23. Za stavu, ak sa žalobca v 1.rade v mieste bydliska v čase doručovania výpovede z nájmu bytu nezdržiaval, pretože pracovne sa zdržiaval mimo svojho bydliska v Y. a do bydliska sa každodenne nevracal, nemožno pokladať zásielku - výpoveď z nájmu bytu za doručenú náhradným spôsobom, t. j. spájať s ňou stanovené hmotnoprávne účinky (§ 47 ods. 2 OSP účinného v čase doručovania). Za zdržiavanie sa v mieste doručenia nemožno považovať nielen dlhodobejšiu neprítomnosť adresáta v mieste doručenia, ale ani stav prechodný, krátkodobý pobyt mimo bydliska, napr. dovolenka, pracovná cesta a pod. (Števček, Ficová a kol.: Komentár OSP, str. 101, I. vydanie, 2009). Z predložených listinných dôkazov tiež nepochybne vyplýva, že manželstvo žalobcov v 1.a 2.rade bolo rozvedené ešte pred podaním výpovede z nájmu predmetného bytu. Je síce pravdou, že obaja bývalí manželia mali spoločný záujem, aby po rozvode manželstva nedošlo k zániku nájmu bytu a tým spôsobom chceli zabrániť strate svojho obydlia; napriek tomu súd neprihliadol na objektívne hľadisko pri posudzovaní protichodnosti ich záujmov, keď žalobkyňa v 2.rade ako osoba bývajúca v predmetnom byte aj po rozvode manželstva, nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy a záujmy bývalého manžela, najmä v prípade, ak je prepojená s bývalým manželom prostredníctvom nevyriešených majetkových záležitostí ohľadom predmetného bytu. Sporné zostalo napríklad užívanie predmetného bytu po rozvode manželstva, keď žalobca v 1.rade na pojednávaní nariadenom dňa 03. 11. 2015 potvrdil, že má záujem vyplatiť žalobkyňu v 2.rade z bytu, resp., aby žalobkyňa v byte zostala s deťmi bývať a vyplatila žalobcu v 1.rade, cit.: „Zatiaľ sme sa definitívne nedohodli, neviem, či v byte zostane žalobkyňa alebo z bytu odíde“ (č. l. 157 - 158 spisu).

24. V dôsledku nedieľnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi, výpoveď ktorá bola doručená do vlastných rúk len jednému zo spoločných nájomcov bytu, nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému spoločnému nájomcovi bytu, chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj ak podľa § 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede, je potrebné predpokladať, že výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný právny úkon prenajímateľa, musí existovať a musí byť nájomcovi bytu doručená. Ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená druhému nájomcovi (žalobcovi v 1.rade), potom aplikácia ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nemôže prichádzať do úvahy a nájomca sa na súde ani nemôže domáhať neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu nebola doručená.

25. Keďže výpoveď z nájmu bytu, ktorú od prenajímateľa prevzala len žalobkyňa v 2.rade, nemala za následok zánik spoločného nájmu bytu, lebo žalobcovi v 1.rade výpoveď z nájmu bytu od prenajímateľa doručená nebola, a nedostatok doručenia výpovede z nájmu bytu žalobcovi v 1.rade nemohol spôsobiť zánik spoločného nájmu bytu, vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade chýba existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa ako prejavu vôle adresovaného tomuto spoločnému nájomcovi bytu, ktorý smeruje k ukončeniu nájomného vzťahu. List žalovaného v 2.rade označený ako výpoveď z nájmu bytu, doručený prenajímateľom len žalobkyni v 2.rade, nebol spôsobilý vyvolať u oboch žalobcov zánik spoločného nájmu bytu, ako rozhodujúcej otázky z hľadiska dôvodnosti žaloby o platnosť, resp. neplatnosť výpovede, pretože nenastali jej právne následky. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že v čase dania výpovede žalobcovia odstránili dlh, t. j. zaplatili nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu a dlžnú sumu (30 000 Sk) uhradili v troch splátkach v roku 2005, t. j. v čase pred podaním výpovede z nájmu bytu. Napriek tomu, že žalobcovia uhradili dlh do pokladne žalovaného v 2.rade, z dôvodu výmeny predstavenstva družstva uhradený dlh žalovaný v 2.rade neakceptoval a pristúpil k výpovedi nájmu z bytu.

26. Pokiaľ žalovaní v konaní namietali, že rozhodovaniu o určenie existencie nájomného vzťahu bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), v konaní Okresného súdu Poprad 12C/127/2006, k tomuto odvolací súd uvádza, že o prekážku rozhodnutej veci ide vtedy, ak o tej istej veci už súd právoplatne rozhodol. Odvolací súd je toho názoru, že žaloba žalobcov v konaní 12C/127/2006 o určenie existencie nájomného vzťahu nie je skutkovo totožná so žalobou v predmetnom konaní. Kým v konaní 12C/127/2006 bola žaloba o určenie, že nájomný vzťah trvá zamietnutá z dôvodu preklúzie (súd vyhodnotil, že žalobcovia podali žalobu na súde až po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď došlo k zániku práva), v predmetnom konaní sa vychádza zo skutkového stavu, že zánik spoločného nájmu bytu nemôže nastať, lebo výpoveď z nájmu bytu prenajímateľ - žalovaný v 2.rade, nedoručil nájomcovi

- žalobcovi v 1.rade. Aj keď sa žalobcovia v predmetnom konaní opätovne domáhajú určenia existencie nájomného vzťahu, v danom prípade je iný skutkový základ žaloby ako v predchádzajúcom konaní, naviac je namieste prelomiť právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 04. 2008, č. k. 12C/127/2006-101 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 01. 2009, č. k. 7Co/116/2008-117, kedy výnimočnosť tohto prípadu je viazaná aj na význame práva na obydlie. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj konštatovanie Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/160/2011, cit.: „ „Z viacerých obdobných právnych veci sa zdá, že prekluzívna doba, ktorá začína plynúť spotrebiteľom bytovej služby po doručení výpovede, môže byť v kontroverzii s ústavnými princípmi. Nájomcovia zhodne potvrdzujú, že po výpovedí sa sústreďujú na komunikáciu s prenajímateľom v záujme odstránenia dlhu. Neraz sú dobromyseľní, že sa úhradou dlhu problém vyrieši a pritom lehota s nedozernými následkami plynie. Viacerí až v konaní o vypratanie sa domáhajú neplatnosti výpovede. Vzniká otázka, či je ústavne konformné ustanovenie zákona o preklúzii práva na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ak pri iných nájmoch tak nepriaznivé dôsledky nie sú regulované a pritom na rozdiel od nebytových nájmov ide o dôležitý chránený záujem týkajúci sa obydlia. Nemali by byť pochybnosti, že spotrebiteľ bytovej služby je tým slabším v zmluvnom vzťahu a práve naňho uvalil zákonodarca vyvolanie súdneho sporu. Nie je tajomstvom, ak sa skonštatuje, že spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť v súdnych konaniach a vyvolať súdny spor je pre nich mimoriadne náročné. Ak sa v takýchto veciach pristúpi k výkonu spravodlivosti formalisticky, ako to urobil prvostupňový súd, tak je len otázka času, kedy dôjde k rozpadu rodiny, odňatiu detí a celkovej sociálnej tragédii. Pritom ide o rodinu, ktorá ako sa zdá, už má pravidelne uhrádzať mesačné platby a problematickou je otázka sankcii, ktorá je veľmi pochybná z pohľadu, či nejde o sankcie predstavujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ak ide o sankcie zakotvené v právnom predpise, či ich pre neprimeranosť nemal súd urobiť predmetom konania na ústavnom súde z hľadiska súladu s ústavou. Prehľad predložený žalobcom o náraste sankcii za cca 10 rokov a celkového dlhu je pritom tak zložitý, že ide skôr o otázku pre znalca z odboru ekonómie než by sa v nich mala vyznať žalovaná.“

27. K otázke naliehavého právneho záujmu na podanom určení odvolací súd uvádza: Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 29. 04. 2013, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. 06. 2016) aj s poukazom na ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podmienky na podanie určovacej žaloby je potrebné posudzovať v zmysle ust . § 80 písm. c) OSP a nie v zmysle § 137 CSP, ktorý nadobudol účinnosť až po podaní žaloby.

28. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vždy, ak rozhodnutie má vplyv na právne postavenie žalobcov, prípadne, ak bez takéhoto právneho určenia by sa právne postavenie žalobcov stalo neistým. Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na petite žaloby, pretože určenie, či ich nájomný vzťah k bytu trvá, priamo ovplyvňuje ich právne postavenie. Keďže žalobcovia preukázali v konaní aj existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že ich nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá, bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

29. Pokiaľ sa žalobcovia v konaní zároveň domáhajú aj určenia, že žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom predmetného bytu, k tomu odvolací súd uvádza, že ak bola zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená medzi žalovanými dňa 06. 09. 2012, na základe ktorej žalobca v 2.rade previedol svoje vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovanú v 1.rade, t. j. v čase trvania nájomného vzťahu žalobcov k predmetnému bytu, je takáto zmluva neplatná pre rozpor s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.. V danom prípade žalovaný v 2.rade nemohol previesť vlastníctvo k predmetnému bytu na tretiu osobu - žalovanú v 1.rade, lebo v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. by vlastnícke právo k bytu mohlo byť prevedené iba na nájomcov bytu, čoby spôsobilo neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovaným v 2.rade ako prevádzajúcim a žalovanou v 1.rade ako nadobúdateľkou. Keďže žalobcovia sú v konaní o určenie existencie nájomného vzťahu úspešní, je daný aj naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2.rade je vlastníkom predmetného bytu, pretože takéto určenie priamo ovplyvňuje právne postavenie žalobcov.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 zmenil a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

31. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) vo vzťahu žalobcov v 1.a 2.rade k žalovanému v 2.rade odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovia v 1.a 2.rade boli v spore v celom rozsahu úspešní, a preto žalovaný v 2.rade ako neúspešný je povinný úspešným žalobcom nahradiť trovy konania v plnom rozsahu 100 %.

32. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) vo vzťahu žalobcov v 1.a 2.rade k žalovanej v 1.rade súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust § 396 ods. 1 a v spojení s ust. § 257 CSP. So zreteľom na charakter prejednávanej veci, odvolací súd má za to, že inak v konaní neúspešná žalovaná v 1.rade nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne konanie žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobcom. Vzhľadom na charakter predmetného sporu, celkové okolnosti konania a skutočnosti, pre ktoré bolo žalobe vyhovené, odvolací súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odvolací súd považuje za zákonné a spravodlivé, aby žalovaná v 1.rade neznášala trovy konania vo vzťahu k žalobcom. Žalovaná v 1.rade nijako neovplyvnila danie výpovede z nájmu bytu žalovaným v 2.rade obom žalobcom, z dôvodu ktorej vznikol celý predmetný spor. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to má na mysli ust. § 257 zohľadňujú dôvody na strane sporových strán vo vzťahu k dôsledkom rozhodnutia a zároveň slúžia k zmierneniu tvrdosti zákona pri rozhodovaní o trovách konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .