Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-71-2016.pdf
PDF · 117.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské Kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: Z.. S. G., rod. G., nar. X. X. XXXX, bytom W. E.H. XXXX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 826,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 489,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 489,60 € od XX. XX. XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 18 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX sa pôvodný žalobca AB 1 B. V. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 826,70 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 10,98 €, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 826,70 € od X. X. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa XX. X. XXXX úverovú Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.304,- € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 20 pravidelných mesačných splátkach po 78,24 €. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. Žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná Listom zo dňa XX. XX. XXXX k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 10,98 € z čiastky 826,70 € od XX. XX. XXXX do X. X. XXXX, t. j. do dňa vyhotovenia žaloby. Žalobca eviduje voči žalovanému
dlh v nasledovnej výške: istina 268,66 €, úrok 52,03 €, zosplatnená istina 441,01 €, upomienka II 36,- €, zmluvná pokuta 17,- €, upomienka II 12,- €. Dlh spolu 826,70 €.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa XX. X. XXXX, písomne nevyjadrila a neuviedla žiadne skutočnosti na svoju obranu.
3. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 119 ods. 3 CSP rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa XX. X. XXXX a zvesené dňa X. X. XXXX, pričom bolo zverejnené i na webovej stránke súdu.
4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 23), Úverových podmienok spotrebiteľský a revolvingový úver (čl. 24 - 35), Výzvy k splateniu celého úveru zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 36), Výpisu čerpania splátok a úhrad (čl. 39), Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa X. X. XXXX (čl. 19, 20), poštových podacích hárkov, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
5. Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovanou bola dňa XX. X. XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý účelový úver na kúpu tovaru záhradný nábytok za predajnú cenu 1.404,- €, ktorej žalovaná uhradila v hotovosti sumu 100,- €, a to v celkovej výške úveru 1.304,- €, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach po 78,24 € s počtom splátok 20, ročnou úrokovou sadzbou 21,60 %, RPMN 24,1 %, priemernou hodnotou RPMN 44,06 %, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1.564,80 €, dátumom prvej splátky XX. XX. XXXX, úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci a lehotou splatnosti úveru XX. X. XXXX. Žalovaná zaplatila na úhradu úveru spolu sumu 814,40 €, z toho na istinu bola započítaná suma 594,33 €, upomienku II 12,- €, úrok 188,07 € a upomienku I 20,- €. Keďže si žalovaná jej vyplývajúce povinnosti z uvedenej úverovej zmluvy neplnila riadne a včas, Listom zo dňa XX. XX. XXXX si spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. uplatnila voči žalovanej právo na zosplatnenie celého čerpaného úveru a vyzvala žalovanú k úhrade dlžnej čiastky 826,70 € najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a).
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. V danom prípade žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná uzavrela úverovú zmluvu ako fyzická osoba, preto súd vyhodnotil vzťah medzi stranami sporu založený uvedenou úverovou zmluvou ako vzťah spotrebiteľsko-právny. Nakoľko má uzavretá úverová zmluva charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať náležitosti, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v prípade, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin- k-dni='17.%204.2016'>, r) a y), úver ňou poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že táto zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z., keď neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z dôvodu ktorého súd úver poskytnutý žalovanej na podklade uvedenej spotrebiteľskej zmluvy vyhodnotil ako poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. Zo záverov Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 vyplýva, že: „Článok 10 odsek 2 písm. h/ a i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek
1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“. Súdny dvor Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a M. V. judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Avšak, tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 odsek 1 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 odsek 1 písm. kl/ Zákona č. 129/2010 Z. z. a súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu stále je platný a účinný.
8. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).
9. Uvedený právny záver Súdny dvor Európskej únie potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach: „Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (Pozri bod 13 vo veci Marshall C-152/84) „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať.“ (Pozri bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92) Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.“ (Pozri bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01)
10. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
11. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov (resp. všetky predpoklady na výpočet RPMN) alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
12. Niet žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje aby v samotnej zmluve boli uvedené predpoklady na výpočet RPMN, resp. vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. sa má vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok, istiny splátok, úrokov splátok, poplatkov, inak sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov (v tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/84/2017 zo dňa 13.4.2017).
14. Pokiaľ ide o uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v ktorom vyslovil názor, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusia byť splátky štruktúrované - rozčlenené na istinu, úrok, poplatky, súd uvádza, že ide o ojedinelé rozhodnutie a predmetné rozhodnutie nie je účinné ani voči stranám konania, ani voči súdu (resp. iným súdom), pretože na stranu konania - spotrebiteľa bol vyhlásený konkurz, rozhodnutie NS SR nenadobudlo právoplatnosť a z toho dôvodu ani záväznosť.
15. Vzhľadom na uvedené, keď úver poskytnutý žalovanej na podklade uvedenej úverovej zmluvy mal súd z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z., za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná na výšku poskytnutého úveru 1.304,- € vykonala celkovo úhradu vo výške 814,40 €, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 489,60 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.304,- € a sumou uhradenou žalovanou v sume 814,40 €. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku nezaplatenej istiny a zmluvných úrokov ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na poplatok za upomienku II vo výške 36,- € a vo výške 12,- € a to bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca v tomto smere neuniesol jednak bremeno tvrdenia
a jednak dôkazné bremeno, nakoľko uplatnenie poplatkov za upomienky žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval a ani nepredložil žiaden dôkaz, že skutočne žalovanej upomienky zaslal a doručil, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
17. Žalobca si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 17,- €, taktiež bez bližšej špecifikácie a zdôvodnenia. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Predložená úverová zmluva neobsahuje ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty medzi stranami. Ustanovenie o zmluvnej pokute obsahujú len Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. v Hlave 18. Predložené Úverové zmluvné podmienky však nie sú podpísané žalovanou ani právnym predchodcom žalobcu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty v prípade omeškania úhrady splátok. Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, čo však v danom prípade nebolo. Zakotvenie zmluvnej pokuty v úverových podmienkach, ktoré nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, je nedostatočné. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- €.
18. Keďže si žalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila riadne a včas, súd jej zároveň v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 489,60 € od 31. 12. 2015 do zaplatenia. Nakoľko žalobca si úroky z omeškania vyčíslil na sumu 10,98 € aj z úrokov a poplatkov, žalobcom vyčíslené sumy úrokov z omeškania sú nesprávne. Súd má za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, t. j. od XX. XX. XXXX (odvtedy si žalobca aj úroky z omeškania vyčíslil).
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca mal vo veci úspech len čiastočný. Žalobcov úspech v spore v percentuálnom vyjadrení predstavoval 59 % a úspech žalovanej predstavoval 41 %. Čistý úspech žalobcu v tomto spore tak predstavuje 18 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.