Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-187-2017.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/187/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. U. XX, XXX XX Ž., Š. B. G., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 403,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 ako osobitný subjekt do konania n e p r i b e r á .
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 111,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 111,69 € od 16.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 403,40 € spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku na úvere zo dňa 27.09.2013. V žalobe žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 27.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanému pôžičku vo výške 640,-€ a žalovaný sa zaviazal túto pôžičku splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 16,16€, pričom posledná splátka bola splatná dňa 21.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Súčasne so zmluvou spoločnosť uzavrela so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti, a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu výške 329,60€. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako z postupcu na žalobcu ako postupníka. O postúpení pohľadávky bol žalovaný upovedomený. Keďže žalovaný neuhradil zostatok úveru, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal do vlastných rúk. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný neprevzal predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote na adrese evidovanej v registri obyvateľov SR, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti postupom podľa § 180 veta druhá CSP.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.09.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu - Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 27.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 640,-€ pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 22,38 % ročne a RPMN za úver vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 860,80€. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach po 14,35€. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. V deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola medzi zmluvnými stranami súčasne uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému za odmenu poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu alebo na inom mieste určenom vzájomnou dohodou strán a žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť odmenu vo výške 329,60€ v 65 pravidelných splátkach po 5,49€. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný na úver zaplatil celkom sumu vo výške 787,-€. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia zostatku úroku z úveru a odmeny za poskytnutie služby.
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. svoju pohľadávku s príslušenstvom na žalobcu. Uvedenú skutočnosť oznámila žalovanému oznámením zo dňa 16.12.2016, ktorý bol podľa podacieho poštového hárka dňa 02.01.2017 doručovaný do sféry dispozície žalovaného.
6. Žalobca výzvou zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 412,15€ najneskôr do termínu 16.10.2017.
7. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
9. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.09.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z predmetnej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý poskytuje úvery ako právnická osoba bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, keďže nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Z uvedeného dôvodu súd podrobil danú zmluvu prieskumu v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná len uvedením počtu splátok (60 týždenných splátok) s tým, že konečná splatnosť bola dojednaná na siedmy deň 60 týždňa, čo nie je pre spotrebiteľa, podľa názoru súdu dostatočný údaj o splatnosti úveru. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného dátumu konečnej splatnosti úveru (t.j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe ktorých si má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej splatnosti úveru nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí byť obsahom zmluvy samotnej. A nakoniec, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, zmluva neobsahovala všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to predpokladá vyššie citovaný zákon v § 9 ods. 2 písm. j), nakoľko vo výške RPMN neboli zohľadnené všetky náklady spotrebiteľa v súlade s § 2 písm. g) a i) citovaného zákona, keďže pod pojmom celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovanému v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom bol účtovaný aj poplatok za „domáci servis“ v súlade so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, aj tento poplatok mal byť zohľadnený vo výške RPMN, keďže evidentne ide o ďalší náklad, ktorý musel žalovaný v súvislosti s čerpaním spotrebiteľského úveru znášať. Keďže výška RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňovala tento náklad, bola uvedená nesprávne v nižšej výške, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) bezúročný a bez poplatkov.
13. Na donom mieste je potrebné uviesť, že súd vyhodnotil zmluvu o poskytovaní domáceho servisu za neplatný právny úkon, keďže tento úkon bol uzatvorený v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že je naviazaná na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanému k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa samotného zmluvného textu pripraveného žalobcom bolo žalovanému danou zmluvou zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytované to čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Absurdné sa preto súdu javí, že žalovaným ako spotrebiteľom „vyžiadaný“ a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje a zaúčtováva plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu už len tieto okolnosti svedčia o tom, že účelom zmluvy o domácom
servise bolo prekrytie reálnej odmeny žalobcu ako veriteľa za poskytnutie úveru. Uvedené skutočnosti sú pritom súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, v ktorých súd pristúpil k výsluchu samotných obchodných zástupcov, ktorí súdu potvrdili, že poskytovanie úverov bolo podmienené podpisom zmluvy o domácom servise. Súd preto zmluvu o domácom servise vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil tento právny úkon za neplatný pre jeho rozpor so zákonom v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka.
14. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako aj neplatnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, súd žalobu žalobcu, ktorou si v konaní uplatňoval sumu nad rámec poskytnutého úveru vo výške 640,- €, ktorá už bola žalovaným uhradená, ako nedôvodnú zamietol.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v priebehu konania v časti sumy 111,69€ a prislúchajúceho príslušenstva späť, súd konanie v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
16. Súd rozhodol o návrhu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na pribratie do konania na podporu žalovaného tak, že toto združenie do konania nepribral, keďže tento subjekt súdu v súlade s § 95 CSP nepredložil súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania a žalovaný takýto súhlas neudelil ani na písomnú výzvu súdu.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní pre jeho nečinnosť žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti prvému výroku rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.