Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cbi-32-2017.pdf
PDF · 103.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: KOMPALA a.s., so sídlom ES Badín 666, 976 32 Badín, IČO: 43 844 103, zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: SSE Group, s.r.o., so sídlom Továrenská 7/1483, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 728 562, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.10.2017 do reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu pod č. 2R/3/2017 na Okresnom súde Prešov, zapísaná v zozname pohľadávok vedeného reštrukturalizačným správcom pod poradovým č. 231 v celkovej prihlásenej výške 56.200 €, je čo do právneho dôvodu a výšky nesporná a zistená.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa e-mailom dňa 22.12.2017, podanou na pošte toho istého dňa a doručenou do podateľne súdu dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.10.2017 do reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu pod č. 2R/3/2017 na Okresnom súde Prešov, zapísaná v zozname pohľadávok vedeného reštrukturalizačným správcom pod poradovým č. 231 v celkovej prihlásenej výške 56.200 €, je čo do právneho dôvodu a výšky nesporná a zistená. 2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v reštrukturalizačnom konaní žalovaného podal dňa 27.10.2017 u správcu súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok vo výške 60.200 € z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty; vo výške 20.159,66 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1.619,18 €. Dňa 02.11.2017 bolo žalobcovi doručené potvrdenie správcu o prijatí prihlášky žalobcu zo dňa 30.10.2017 a dňa 04.12.2017 oznámenie správcu o popretí pohľadávky zapísanej pod poradovým číslom 231 („oznámenie“), pričom zo strany správcu bol popretý právny dôvod pohľadávky, výška pohľadávky v rozsahu 56.200 €, s čím žalobca nesúhlasí. 3. Ako uviedol, žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 20.09.2016 zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal zrealizovať pre žalobcu stavbu „Prístrešok kalových polí ES Badín“, objekt SO 01 prístrešok kalových polí v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Termín dokončenia prác na diele bez vád a nedorobkov bol v zmysle bodu IV. 1. článku IV. zmluvy o dielo dohodnutý na dátum 3011.2016, pričom za termín „dokončenia prác“ sa v zmysle uvedeného bodu zmluvy o dielo považuje moment splnenia diela podľa článku VIII. a odovzdanie všetkých dokumentov a dokladov uvedených v zmluve o dielo a oprávnene požadovaných stavebným dozorom žalobcu. Preberacie konanie predmetného diela sa uskutočnilo dňa 20.12.2016, avšak z preberacieho protokolu je zrejmé, že dielo v čase podpisu preberacieho protokolu vykazovalo vady a nedorobky definované v texte preberacieho protokolu, a to: (i)
ukončenie náterov OK a (ii) odovzdanie dokumentácie ku kolaudácii - s určeným termínom odstránenia vady č. (ii) do 06.01.2017. V prípade, ak bolo dielo prevzaté s vadami a nedorobkami, ktoré sami o sebe, ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke (užívaniu), dielo sa v zmysle bodu VIII.21. článku VIII. zmluvy o dielo bude považovať za splnené až po odstránení vád a nedorobkov. Dielo sa v zmysle bodu VIII.24. článku VIII. zmluvy o dielo považuje za splnené až po odstránení poslednej vady alebo nedorobku v zmysle protokolu z preberacieho konania jednotlivých druhov prác medzi zmluvnými stranami. 4. Žalobca si uplatnil u žalovaného nároky z vád diela priamo v preberacom protokole a rovnako priamo v tomto poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na ich odstránenie. Žalovaný však k odstraňovaniu vád diela nepristúpil, a preto si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle bodu IX. 1. článku IX. Predmetná zmluvná pokuta je určená práve na zabezpečenie porušenia povinnosti žalovaného pri vyhotovovaní diela a odstraňovaní vád vyplývajúcich z nárokov z vád diela existujúcich práve pri odovzdaní diela, zatiaľ čo zmluvná pokuta obsiahnutá v bode IX.2. článku IX. sa vzťahuje na porušenie povinnosti žalovaného odstrániť reklamované záručné vady. 5. Právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku rozlišuje zákonnú zodpovednosť za vady a záručnú zodpovednosť za vady. V zmysle § 560 Obchodného zákonníka zodpovedá zhotoviteľ za vady, ktoré má dielo v momente prechodu nebezpečenstva škody na objednávateľa, ako aj za vady diela, ktoré vznikli neskôr, ak boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa. Zmluvne prevzatá záruka rozširuje a doplňuje zákonnú zodpovednosť za vady tak, že zhotoviteľ zodpovedá aj za vady, ktoré vznikli po momente rozhodnom pre vznik zákonnej zodpovednosti za vady, najneskôr však do konca dohodnutej záručnej doby. Vady diela obsiahnuté v preberacom protokole boli práve vadami patriacimi do prvej skupiny uvedených vád, t.j. vadami existujúcimi v čase odovzdania diela, preto bolo nevyhnutné pri nárokoch súvisiacich s ich nesplnením aplikovať zmluvnú pokutu pre tento prípad upravenú v ustanovení bodu IX. 1. článku IX. Zmluvy o dielo. Nakoľko sa v danom prípade nejedná o vady záručné vzniknuté až následne po odovzdaní diela uplatňované žalobcom u žalovaného reklamáciu v zmysle článku VII. zmluvy o dielo, ako to nesprávne vyhodnotil a právne posúdil správca, preto pri nárokoch súvisiacich s ich nesplnením nie je možné aplikovať zmluvnú pokutu obsiahnutú v ustanovení bodu IX.2. článku IX. zmluvy o dielo určenú práve pre prípad záručných vád. Napriek viacerým výzvam na odstránenie predmetných vád existujúcich v čase odovzdania diela, tieto do dnešného neboli zo strany žalovaného odstránené, a teda dielo v zmysle zmluvy o dielo do dnešného dňa nie je riadne ukončené. 6. Vzhľadom ku skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s riadnym splnením diela, vznikol žalobcovi v zmysle bodu IX. 1. článku IX. zmluvy o dielo nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200 € za každý deň omeškania až do ukončenia diela. Nakoľko dielo doposiaľ nie je zo strany žalovaného riadne ukončené, žalovaný sa dostal do omeškania so splnením diela ku dňu povolenia reštrukturalizácie žalovaného po dobu 301 dní od pôvodne zmluvne dohodnutého termínu, a teda výška zmluvnej pokuty ku dňu povolenia reštrukturalizácie žalovaného predstavuje celkovo sumu vo výške 60.200 €. Preto si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v zmysle bodu IX. 1. článku IX. zmluvy o dielo v uvedenej výške. 7. Správca odôvodnil popretie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty čo do právneho dôvodu s odôvodnením, že v zmysle preberacieho protokolu dielo bolo žalovaným žalobcovi odovzdané dňa 20.12.2016, t.j. 20 dní po stanovenom termíne podľa bodu IV. 1 článku IV. zmluvy o dielo, pričom vady diela obsiahnuté v preberacom protokole, t.j. (i) ukončenie náterov OK a (ii) odovzdanie dokumentácie ku kolaudácii správca nesprávne právne posúdil a nesprávne vyhodnotil ako vady uplatňované reklamáciou v rámci záruky. V nadväznosti na nesprávne právne posúdenie predmetných vád následne správca nesprávne vyhodnotil, že v prípade ich nesplnenia je potrebné uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle bodu IX.2. článku IX. zmluvy o dielo namiesto uplatnenej zmluvne pokuty týkajúcej sa zákonných vád v zmysle bodu IX. 1. článku IX. zmluvy o dielo. Vzhľadom k vyššie uvedenému tiež správca poprel časť predmetnej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty čo do výšky, a to vo výške 56.200 € s odôvodnením, že zmluvnú pokutu v zmysle bodu IX. 1. článku IX. zmluvy o dielo môže žalobca uplatniť len do momentu odovzdania diela, t.j. za dobu 20 dní od 30.11.2016. kedy malo byť dielo odovzdané v zmysle zmluvy o dielo do 20.12.2016, kedy bol podpísaný preberací protokol. Správca uvedenými úvahami bez bližšieho odôvodnenia nesprávne stotožnil pojem ukončenie diela s pojmom odovzdanie diela. Uvedenú úvahu správcu považuje žalobca za absolútne nesprávnu a účelovú. Zo samotného textu zmluvy je zrejmé, že moment odovzdania diela a moment jeho riadneho ukončenia nie je možné stotožniť. Dielo je v zmysle zmluvy o dielo ale aj v zmysle samotnej dikcie Obchodného zákonníka možné prebrať aj s vadami, z ktorej skutočnosti samej o sebe je zrejmé, že moment ukončenia diela v takomto prípade nemôže byť totožný s momentom jeho odovzdania a prevzatia. Preto navrhol žalobe celom rozsahu vyhovieť
8. Súd výzvou zo dňa 24.01.2018 vyzval žalovaného, aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta, pokiaľ sám nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za žalovaného koná nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súd zároveň žalovaného poučil v zmysle § 90 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že v prípade, ak si advokáta v lehote nezvolí, na úkony žalovaného súd neprihliadne. Žalovanému bola výzva doručená dňa 09.02.2018, avšak v stanovenej lehote advokáta nezvolil.
9. Uznesením zo dňa 09.05.2018, č.k. 2 Cbi/32/2017-28 súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúcich skutočnosti na svoju obranu, na pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovanému bolo uznesenie doručené dňa 25.05.2018, v stanovenej lehote a ani neskôr sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril a na nariadené pojednávanie dňa 07.06.2018 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§§ 106,111,183 CSP).
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.10.2017, voľnej prílohy zo dňa 27.10.2017, potvrdenia o prijatí prihlášky veriteľa - žalobcu zo dňa 30.10.2017, oznámenia o popretí pohľadávok žalobcu zo dňa 29.11.2017 ostaného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
11. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2017, sp. zn. 2R/3/2017, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 2017/184 dňa 27.09.2017 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a do funkcie reštrukturalizácie správcu bola ustanovená spoločnosť Prvá arbitrážna k.s., so sídlom kancelárie MUDr. Alexandra 4, 060 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 795 364, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd.: Sr, vložka číslo: 583/S („správca“).
12. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní úpadcu dňa 27.10.2017 u správcu uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok svoj nárok vo výške 60.200 €, z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty; vo výške 20.159,66 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1.619,18 €, ktorý bol zo strany správcu popretý, čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky v rozsahu 56.200 €. Žalobca dôvodnosť uplatneného nárok podrobne odôvodnil vo svojom prednese.
13. Podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20160701> sa použije primerane.
14. Podľa § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
15. Podľa § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
16. Podľa § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
17. Podľa § 90 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
18. Podľa § 90 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
19. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Žalobca si dňa 27.10.2017 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok uplatnil svoj nárok z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty, dňa 02.11.2017 bolo žalobcovi doručené potvrdenie správcu o prijatí prihlášky žalobcu zo dňa 30.10.2017 a dňa 04.12.2017 oznámenie správcu o popretí pohľadávky zapísanej pod poradovým číslom 231. Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky na tunajšom súde dňa e-mailom dňa 22.12.2017. Lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 124 ZKR je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že žalobný návrh musí byť doručený príslušnému súdu a to aj elektronicky najneskôr v posledný deň lehoty, teda v tomto prípade dňa 27.12.2017. Žalobný návrh bol preto uplatnený včas, v súlade s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR.
22. Základným predpokladom pre podanie incidenčnej žaloby zo strany veriteľa úpadcu je popretie pohľadávky správcom v zákonom stanovenej lehote (§124 ods. 2 ZKR), pričom v prípade zistenia spornosti prihlásenej pohľadávky, pri jej prieskume a popieraní je správca povinný postupovať nestranne, tak aby nevyvolal neodôvodnené pochybnosti o jeho objektivite. Predpokladom spornosti prihlásenej pohľadávky je preukázanie okolností známych v danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie, na základe, ktorých možno dôvodne pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených možností jej popierania.
23. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Z listinných dôkazov produkovaných žalobcom, ktorých dôvodnosť žalovaný ničím nespochybni, ako aj z prednesu žalobcu mal súd preukázané uzavretie predmetnej zmluvy o dielo, ktoré žalovaný zrealizoval s vadami. Žalobca si v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zmluvy uplatnil u žalovaného nároky z vád diela priamo v preberacom protokole a zároveň poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na ich odstránenie. Keďže žalovaný k odstraňovaniu vád diela nepristúpil, žalobca si v súlade so zmluvou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty (bod IX. 1. článku IX), pričom v dôsledku omeškania vznikol žalobcovi v zmysle bodu IX. 1. článku IX. zmluvy o dielo nárok na zmluvnú pokutu vo výške 200 € za každý deň omeškania až do ukončenia diela. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením diela ku dňu povolenia reštrukturalizácie žalovaného po dobu 301 dní od pôvodne zmluvne dohodnutého termínu, na základe čoho výška zmluvnej pokuty ku dňu povolenia
reštrukturalizácie žalovaného predstavuje celkovo sumu vo výške 60.200 €. Zo samotného textu zmluvy o dielo je pritom dostatočne zrejmé, že moment odovzdania diela a moment jeho riadneho ukončenia nie je možné stotožniť ako to správne uviedol žalobca vo svojom prednese a teda dielo bolo podľa zmluvy ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka možné prebrať aj s vadami, v dôsledku čoho, v kontexte s porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu.
25. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Obchodný zákonník upravuje zmluvnú pokutu len parciálne, pri jej dojednávaní je tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu objektivizuje. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje zmluvnú pokutu ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, Obchodný zákonník zakotvuje zásadu, že pre povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu nie sú významné okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu. Teda ani vyššia moc zaviazanú stranu, ak sa strany nedohodli inak, nezbavuje povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného (§ 497), takže dlžník nemôže voliť medzi jej zaplatením a splnením povinnosti, t. j. nemôže sa splnenia záväzku zbaviť zaplatením pokuty.
26. Interpretácia právneho úkonu sa podľa súdnej praxe musí najskôr uskutočniť prostriedkami gramatickými, následne logickými a systematickými. V danom prípade najmä s ohľadom na okolnosti veci bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť použité slovné výrazy týkajúce sa dohody o zmluvnej pokute, z hľadiska ich významu, následne logicky skĺbiť ich nadväznosť a teda zistiť, či jednotlivé pojmy zapadajú do štruktúry právneho úkonu. Výkladom tohto právneho úkonu podľa uvedených pravidiel ako aj v súvislosti s prednesom žalobcu má súd za to, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli formulované dostatočne určite, zrozumiteľné a jasné, z hľadiska spôsobu jej výpočtu, dlžník ako aj ručitelia vedeli aký záväzok nemôžu porušiť a aké následky z toho vyplývajú. Na základe porušenia zmluvnej povinnosti si preto žalobca oprávnene uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty aj s presným výpočtom a teda žalovaný vedel aká je výška jeho záväzku a muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú zmluvnú povinnosť porušil, na základe čoho vzniklo žalobcovi takéto právo. Žalovaný pritom relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel ani nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné.
27. Na základe uvedených skutočnosti súd konštatuje, že žalobca riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky, ktorý podložil príslušnými listinnými dôkazmi. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.