Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CbZm-16-2020.pdf
PDF · 106.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21CbZm/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému : Jánovi Ilavskému, nar. 14.12.1965, trvale bytom Mlynica 143, 059 91 Mlynica, zastúpenému JUDr. Marek Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 112.172,44 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 112.172,44 eura, 6% ročný zmenkový úrok zo sumy 112.172,44 eura od 21.7.2020 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 373,90 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.11.2020, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 10.12.2020, žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1.rade PhDr. Jánovi Jankurovi a žalovanému v 2.rade Jánovi Ilavskému (teraz len žalovaný) povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 112.172,44 eura so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 112.172,44 eura od 21.7.2020 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 373,90 eura, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tak, že žalobca uzatvoril dňa 4.2.2011 s obchodnou spoločnosťou STAVUNION , s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 464 147 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4060695P, na základe ktorej boli obchodnej spoločnosti poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 100.000 eur. Následne bola oznámením banky k Úverovej zmluve zo dňa 21.2.2012 stanovená nová výška úverového limitu, a to 110.000 eur ku dňu 24.2.2012. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, obchodná spoločnosť dňa 4.2.2011 vystavila na rad žalobcu blankozmenku č. 4060695P/B1, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a v dátume splatnosti. Obchodná spoločnosť spolu s avalistami, resp. so žalovanými udelili v článku II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4060695P/D1 zo dňa 4.2.2011 žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II ods. 1 Dohody. Nakoľko dňa 20.7.2020 došlo v Obchodnom vestníku k zverejneniu informácie o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti, žalobca v súlade s čl. II ods. 1 písm. c) Dohody riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje k blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 112.172,44 eura a dátum splatnosti zmenky dňa 20.7.2020. K dnešnému dňu nedošlo zo strany žalovaných ani len
k čiastočnej úhrade zmenkovej sumy, a to aj napriek zaslaným oznámeniam o vyplnení blankozmenky, adresovaným obchodnej spoločnosti a obom žalovaným.
3. Písomným podaním zo dňa 7.4.2021 žalobca upravil svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v časti petitu, a to tak, že: „Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 112.172,44 eura so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 112.172,44 eura od 21.7.2020 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 373,90 eura, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Okresný súd Prešov následne vydal dňa 26.4.2021 platobný rozkaz č. k. 21CbZm/16/2020-29, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 112.172,44 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v 2.rade Ján Ilavský (v súčasnosti už len ako žalovaný) včas odpor s vecným odôvodnením. PhDr. Ján Jankura v tom čase ako žalovaný v 1.rade odpor voči vydanému platobnému rozkazu nepodal, a preto voči nemu vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
5. Právny zástupca žalovaného v odpore zo dňa 12.5.2021 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že žalovaný (v tom čase ako žalovaný v 2.rade) síce podpísal v roku 2011 nejaké listiny v pobočke žalobcu, avšak nemá žiadnu vedomosť o finančných prostriedkoch, na aký účel boli poskytnuté a či boli použité na činnosť spoločnosti STAVUNION, s.r.o., pričom nijakým spôsobom čerpanie týchto finančných prostriedkov nedokázal ovplyvniť, a preto má za to, že aj napriek tomu, že podpísal nejaké listiny, necíti sa byť zaviazaný žalobcovi v jeho peňažnom nároku. Klient ako fyzická osoba podpísal nejaké listiny z dôvodu, že žalovaný v 1.rade mu sľúbil, že mu vybaví hypotekárny úver na výstavbu rodinného domu v tej istej pobočke banky, ktorá poskytla úver spoločnosti STAVUNION s.r.o. Pri podpise v banke sa žalovaný zdržal len krátko, asi do minúty podpísal listiny a odišiel. Žalovaný nemal vedomosť o zvýšení úverovej zmluvy v roku 2012 na čerpanie úverového limitu vo výške 110.000 eur. Žalovaný síce vystupoval ako spoločník spoločnosti STAVUNION s.r.o., avšak išlo len o formálnu funkciu spoločníka bez možnosti ovplyvňovania chodu spoločnosti, pričom všetky jej právne úkony vykonával žalovaný v 1.rade ako spoločník, aj ako štatutárny orgán. Aj napriek tomu, že oblasť zmenky spadá pod obchodné právo, má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným (žalovaným v 2.rade) má spotrebiteľský charakter, na ktorý súd má prihliadať.
6. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 4.6.2021 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 26.4.2021, č. k. 21CbZm/16/2020-29 proti žalovanému (žalovanému v 2.rade), a to podľa § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.6.2021, okrem iného uviedol, že z dikcie zákona (§ 32 ods. 1, § 43 ods. 1, § 47 ods. 1,2 Zákona č. 191/1950 Zb.) vyplýva, že aval je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručí. Nakoľko v uvedenom právnom vzťahu žalovaný v 2.rade (žalovaný) vystupuje v pozícii avalistu, je žalobca oprávnený od neho zaplatenie zmenky požadovať. Žalovaný v 2.rade (žalovaný) zároveň sám uviedol, že nejaké listiny v roku 2011 podpísal, to znamená svoj podpis na listinách nespochybňuje. Naopak potvrdil, že ich podpísal. Čo sa týka vzťahov, dohôd, akýchkoľvek prísľubov medzi žalovaným v 2.rade (žalovaným) a žalovaným v 1.rade, k týmto sa žalobca nevie vyjadriť. Žalobca poskytol na základe Úverovej zmluvy a následného Oznámenia peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru. Nárok z úverovej zmluvy zabezpečuje zmenka, ktorú vystavila obchodná spoločnosť STAVUNION, s.r.o. a avalovali ju obaja žalovaní. Je preto pochopiteľné a zároveň nespochybniteľné, že žalobca je oprávnený uplatňovať si nárok od oboch žalovaných. Žalobca k žalobe priložil ako dôkaz oznámenie banky k Úverovej zmluve zo dňa 21.2.2012 . Z uvedeného dôkazu vyplýva, že k navýšeniu úverového limitu o čiastku 10.000 eur došlo v súlade s Úverovou zmluvou (článok I ods. 2 Úverovej zmluvy). V Oznámení banky je zároveň v bode 4 uvedené: „Toto oznámenie predstavuje dodatok k zmluve“. V zmysle čl. V Úverovej zmluvy: „Riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy (vrátane prípadných dodatkov k zmluve) a s ňou súvisiacich bude zabezpečené blakozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4060695P / B1.“ V zmysle článku I bod 1 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve: „Na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu, vzniknutého medzi bankou a vystaviteľom na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 4060695P, uzavretej medzi bankou a vystaviteľom dňa 4.2.2011 alebo v priamej súvislosti so zmluvou
vystaviteľ vystavil blankozmenku podľa nasledujúcej špecifikácie: .....“ Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že je oprávnený požadovať od žalovaného v 2.rade (žalovaného) žalovanú sumu, nakoľko zmenku avaloval, a teda sa zaručil za pohľadávku banky vzniknutú na základe úverovej zmluvy, alebo v priamej súvislosti s ňou. Čo sa týka jeho skutočného pôsobenia v obchodnej spoločnosti, žalobca opakovane uviedol, že k uvedenému sa vyjadriť neviem, ani k tomu nie je oprávnený sa vyjadrovať. Tieto tvrdenia však žalobca považuje v tomto spore za nepodstatné tvrdenia, ktoré uvádza vo svojom odpore žalovaný v 2.rade (žalovaný), ktoré sa týkajú prísľubov použitia finančných prostriedkov, atď. Sú skôr tvrdeniami, ktoré by mal žalovaný v 2.rade (žalovaný) použiť v prípadnom súdnom konaní voči žalovanému v 1.rade, resp. voči obchodnej spoločnosti STAVUNION s.r.o., a to s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého: „Ak zaplatí zmenený ručiteľ zmenku, nadobúda právo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorý sú tejto osobe zmenečne zaviazaný.“ Žalobca je však presvedčený o tom, že nakoľko žalovaný v 2.rade (žalovaný) pôsobí vo funkcii konateľa v inej obchodnej spoločnosti (podľa údajov verejne dostupných z obchodného registra), predpokladá sa, že určité ekonomicko/ právne povedomie má, a teda mal by si byť vedomý určitých dopadov súvisiacich s podpísaním blankozmenky v postavení avalistu. Zmenka, ktorou žalovaný v 2.rade (žalovaný) avaloval, zabezpečovala v zmysle Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nároky žalobcu vzniknuté z úverovej zmluvy, ako aj v súvislosti s ňou. Úverová zmluva bola uzatvorená výlučne medzi žalobcom a obchodnom spoločnosťou STAVUNION s.r.o. Žalovaný v 2.rade (žalovaný) nebol účastníkom záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy, je preto zrejmé, že ide v zmysle ust. § 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka o obchodnoprávny vzťah, nakoľko bol uzatvorený medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Úverová zmluva preto nemôže byť posudzovaná podľa právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa, nakoľko úverová zmluva nie je spotrebiteľská, je absolútne vylúčené i uplatnenie ust. § 5a ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, ako to uviedli žalovaní vo svojom odpore. Taktiež ani právne vzťahy zo zmenky, prípadne Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nemožno posudzovať ako spotrebiteľské. S poukazom na ust. § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách žalobca uviedol, že nič nesvedčí tomu, že žalovaný v 2.rade (žalovaný) avaloval zmenku za účelom uspokojenia vlastných potrieb ako fyzickej osoby spotrebiteľa. Naopak je zrejmé, že avaloval zmenku za účelom zabezpečenia úverovej zmluvy, resp. úveru poskytnutého dlžníkovi - podnikateľovi pre účely podnikania, pričom zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade (žalovaný) bol v priamom vzťahu k dlžníkovi - podnikateľovi, nakoľko v čase poskytovania úveru bol jeho spoločníkom. Napriek tomu, že žalovaný v 2.rade (žalovaný) je fyzickou osobou, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to, aby bol v prípade akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľov, že by samozrejme požíval oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície ekonomicky slabšej zmluvnej strany, menej skúsenej v právnych záležitostiach. V prípade, že fyzická osoba poskytne zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými subjektami je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské účely (viď stanovisko generálnej advokátky vo veci vedenej pred Súdnym dvorom EÚ pod sp. zn. CF419/11 a obdobne aj uznesenie Súdneho dvora vo veci C-74/15 v konaní Dumitru Tarcau, Ileana Tarcau proti Banca Comerciala Intesa Sanpaolo Romania SA a ďalší zo dňa 19.11.2015). Z uvedeného dôvodu je vylúčené použite akejkoľvek právnej úpravy vzťahujúcej sa výlučne na spotrebiteľské vzťahy, vrátane ust. § 52 a násl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo aplikáciu judikatúry týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Označovanie právneho vzťahu medzi žalovaným v 2.rade (žalovaným) a žalobcom ako spotrebiteľským považuje žalobca za účelové s ohľadom na zrejmú skutočnosť, že spotrebiteľ požíva oveľa vyššiu právnu ochranu z pozície slabšej zmluvnej strany. Žalovaný v 2.rade (žalovaný) nemá právo dovolávať sa ochrany v rámci spotrebiteľských noriem, pretože žalobca vyššie preukázal neexistenciu spotrebiteľského vzťahu. Žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať svoj nárok iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (rozsudok NS SR zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 4 Obdo/21/2012). Žalobca si teda svoju dôkaznú povinnosť splnil nad rámec zákona.
8. Dňa 5.4.2022 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez jeho účasti.
9. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2022 právny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný v 2.rade (žalovaný) bol uvedený žalovaným v 1.rade (PhDr. Jánom Jankurom ako konateľom a spoločníkom spoločnosti STAVUNION do omylu pri podpise listín - zmeniek s tým, že žalovaný bol spoločníkom s nepodstatným obchodným podielom a nevedel, že táto zmenka súvisí so spoločnosťou STAVUNION, s.r.o. s tým, že nebude platiť STAVUNION s.r.o., nebude splácať tento dlh. Uvedené podpísanie zmenky si pán Jankura voči žalovanému podmienil tým, že mu sľúbil vybavenie hypotekárneho úveru na výstavbu rodinného domu a žalovaný v domnení, že jednoducho STAVUNION s.r.o. tento úver, ktorý zobral splatí, tak jednoducho mu podpísal túto zmenu ako fyzická osoba.
10. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2022 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 4060695P, Oznámenia Banky k Úverovej zmluve zo dňa 21.2.2012, Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4060695P/ D1, kópie vyplnenej zmenky, Oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie adresované obchodnej spoločnosti a obom žalovaným spolu s doručenkami preukazujúcimi prevzatie písomnosti všetkými subjektami, Výpisu z bankového systému PROFILE k účtu 4012961501 so zobrazením delikvencie, Doplnenia zo dňa 7.4.2021 podania žalobcu zo dňa 20.11.2020, platobného rozkazu, Odporu proti platobnému rozkazu, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.6.2021 k odporu žalovaného v 2.rade (žalovaného) zo dňa 12.5.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca uzatvoril dňa 4.2.2011 s obchodnou spoločnosťou STAVUNION, s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 464 147 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4060695P, na základe ktorej boli obchodnej spoločnosti poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 100.000 eur. Následne bola Oznámením banky k Úverovej zmluve zo dňa 21.2.2012 stanovená nová výška úverového limitu, a to 110.000 eur ku dňu 24.2.2012. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z predmetnej Úverovej zmluvy, obchodná spoločnosť dňa 4.2.2011 vystavila na rad žalobcu blankozmenku č. 4060695P/B1, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a v dátume splatnosti. Obchodná spoločnosť spolu s avalistami, resp. so žalovanými udelila v článku II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4060695P/D1 zo dňa 4.2.2011 žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II ods. 1 Dohody. Nakoľko dňa 20.7.2020 došlo v Obchodnom vestníku k zverejneniu informácie o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti, žalobca v súlade s čl. II ods. 1 písm. c) Dohody riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje k blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 112.172,44 eura a dátum splatnosti zmenky dňa 20.7.2020. K dnešnému dňu nedošlo zo strany hlavného dlžníka a ani zo strany žalovaných ako zmenečných ručiteľov ani len k čiastočnej úhrade zmenkovej sumy a príslušenstva, a to aj napriek zaslaným oznámeniam o vyplnení blankozmenky, adresovaným obchodnej spoločnosti a obom žalovaným.
12. Podľa čl. I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
13. Podľa čl. I. § 32 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
14. Podľa čl. I. § 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
15. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
16. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 4.2.2011 s obchodnou spoločnosťou STAVUNION , s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 464 147 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4060695P, na základe ktorej boli obchodnej spoločnosti poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 100.000 eur. Následne bola oznámením banky k Úverovej zmluve zo dňa 21.2.2012 stanovená nová výška úverového limitu, a to 110.000 eur ku dňu 24.2.2012. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, obchodná spoločnosť dňa 4.2.2011 vystavila na rad žalobcu blankozmenku č. 4060695P/B1, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a v dátume splatnosti. Obchodná spoločnosť spolu s avalistami, resp. so žalovanými udelili v článku II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 4060695P/D1 zo dňa 4.2.2011 žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II ods. 1 Dohody. Nakoľko dňa 20.7.2020 došlo v Obchodnom vestníku k zverejneniu informácie o vyhlásení konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti, žalobca v súlade s čl. II ods. 1 písm. c) Dohody riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje k blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma 112.172,44 eura a dátum splatnosti zmenky dňa 20.7.2020. K dnešnému dňu nedošlo zo strany hlavného dlžníka a ani zo strany žalovaných ako zmenečných ručiteľov ani len k čiastočnej úhrade zmenkovej sumy a príslušenstva, a to aj napriek zaslaným oznámeniam o vyplnení blankozmenky, adresovaným obchodnej spoločnosti a obom žalovaným. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie zmenkovej sumy 112.172,44 eura, 6 % ročného zmenkového úroku zo sumy 112.172,44 eura od 21.7.2020 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 373,90 eura vyhovej a zaviazal žalovaného (vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 1.rade už nerozhodoval, lebo ten nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu a voči nemu nebol teda platobný rozkaz zrušený, ale naopak nadobudol voči nemu právoplatnosť) na zaplatenie zmenkovej sumy 112.172,44 eura, 6 % ročného zmenkového úroku zo sumy 112.172,44 eura od 21.7.2020 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 373,90 eura, v prospech žalobcu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, s týmito sa v celom rozsahu vysporiadal žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného. Súd sa s právnym názorom žalobcu stotožnil. Zo znenia ustanovení § 32 ods. 1, § 43 ods. 1 a § 47 ods. 1,2 Zákona č. 191/1950 Zb. jednoznačne vyplýva, že aval (zmenečný ručiteľ) je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručí. Nakoľko v uvedenom právnom vzťahu žalovaný vystupuje v pozícii avalistu, je žalobca oprávnený od neho zaplatenie zmenky (zmenkovej sumy a jej príslušenstva) požadovať. Žalovaný sám uviedol, že nejaké listiny v roku 2011 podpísal, to znamená svoj podpis na listinách nespochybňuje, naopak potvrdil, že ich podpísal. Čo sa týka vzťahov, dohôd, akýchkoľvek prísľubov medzi žalovaným a PhDr. Jánom Jankurom, tie neboli pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku dôležité, resp. rozhodujúce. Žalobca poskytol na základe Úverovej zmluvy a následného Oznámenia peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru. Nárok z úverovej zmluvy zabezpečuje zmenka, ktorú vystavila obchodná spoločnosť STAVUNION, s.r.o. a avaloval ju aj žalovaný. Je nespochybniteľné, že žalobca je oprávnený uplatňovať si nároky zo zmenky aj voči žalovanému. Zmenka, ktorú žalovaný avaloval, zabezpečovala v zmysle Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve nároky žalobcu vzniknuté z úverovej zmluvy, ako aj v súvislosti s ňou. Úverová zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a obchodnom spoločnosťou STAVUNION s.r.o., je preto zrejmé, že ide v zmysle ust. § 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka o obchodnoprávny vzťah, nakoľko bol uzatvorený medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Úverová zmluva preto nemôže byť posudzovaná podľa právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko úverová zmluva nie je spotrebiteľská, je absolútne vylúčené i uplatnenie ust. § 5a ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Taktiež ani právne vzťahy zo zmenky, prípadne Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, nemožno posudzovať ako spotrebiteľské.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.