Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-129-2018.pdf
PDF · 78.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/129/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. V., E. XXXX/X, proti žalovanému I.S.O.N. spol. s r. o., IČO: 43 779 280, so sídlom Očová, J. R. Poničana 841/104, o zaplatenie 15.510,53 € s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/3/2018-138 zo dňa 28. 2. 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.510,53 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, všetko z titulu nárokov zo zmluvy o dielo zo dňa 12. 6. 2017, od ktorej žalobca odstúpil, ako aj z titulu vzniknutej škody na nedokončenom diele. Súčasne so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania so svojím majetkom, a to najmä svoj majetok predať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, zriadiť k nemu zabezpečovací prevod práv, vypožičať ho, dať do nájmu, dať do nájmu s právom kúpy prenajatej veci alebo vložiť do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný je právnickou osobou, a preto by mohlo dôjsť k prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti na iné subjekty, prípadne by sa žalovaný v snahe vyhnúť sa prípadnej exekúcii mohol začať zbavovať svojho majetku. Okresný súd však predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že hoci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania so svojím majetkom, žiadnym spôsobom v tomto návrhu nekonkretizoval, na ktorý majetok vo vlastníctve žalovaného by sa nariadené neodkladné opatrenie malo vzťahovať. Preto nemožno určiť, akého majetku sa má nariadené neodkladné opatrenie týkať, ale ani skutočnosť, či žalovaný vôbec vlastní majetok, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné neodkladné opatrenie nariadiť. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyhodnotil takýmto spôsobom formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nevykonateľný. Ďalej uviedol, že ak by aj žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil konkrétny majetok, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania žalobou uplatnenej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zdôraznil, že predmetné ustanovenie je vyjadrením vzájomného vzťahu subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, pričom ak možno naplnenie sledovaného účelu dosiahnuť rovnako zabezpečovacím, ako aj neodkladným opatrením, prednosť má vždy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S ohľadom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ak by žalobca preukázal existenciu majetku, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania žalobou uplatnenej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, tak by návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné vyhovieť, nakoľko v takom prípade by účel sledovaný neodkladným opatrením
- predísť ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie žalobou uplatnenej pohľadávky, bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom k uvedenému okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s odôvodnením, že z jeho strany je veľmi náročné zistiť konkrétny majetok žalovaného, pretože žalovaný nevystavil žalobcovi ani faktúru na vykonané práce, a tak žalobca nedisponuje ani účtom žalovaného, ktorého číslo by vedel súdu oznámiť. Podľa vedomosti žalobcu by odporca mal disponovať finančnými prostriedkami, ktoré tvoria vklad spoločníka. Žalobca bol preto nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil pomery účastníkov konania tak, že by žalovanému zakázal disponovať v zmysle podaného návrhu s jeho majetkom, ktorý vlastnil v čase vydania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie patria medzi tzv. zabezpečovacie inštitúty v civilnom procese, ktorých zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v ich schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Pokiaľ sa jedná o vzťah medzi týmito dvomi zabezpečovacími inštitútmi, ako už správne uviedol okresný súd, tento je založený na vzťahu subsidiarity neodkladného opatrenia k opatreniu zabezpečovaciemu. Preto platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto už vyššie uvedená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (legislatívne vyjadrená v § 324 ods. 3 CSP) bude splnená najmä vtedy, ak je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. v prípade, ak žalobca nebude uplatňovať voči žalovanému právo na peňažné plnenie (napr. pri určovacej žalobe alebo pri žalobe na nepeňažné plnenie), prípadne sa nariadenia neodkladného opatrenia nebude domáhať z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Len výnimočne bude možné nariadenie neodkladného opatrenia pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, a to vtedy, ak by žalobca neodkladného opatrenia preukázal, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde pritom spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne záložné právo zriadiť, napr. ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením žalobca nezískal postavenie prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika, že jeho nárok nebude uspokojený.
9. V prejednávanom prípade žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že prípadná budúca exekúcia by znížením majetku žalovaného mohla byť ohrozená a vo veci
samej sa domáha peňažného plnenia voči dlžníkovi. Za tohto stavu nie je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nejakú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu žalovaného vylúčené, a preto by sa subsidiarita neodkladného opatrenia k opatreniu zabezpečovaciemu neuplatnila len v prípade, ak by žalobca preukázal, že prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neposkytne efektívnu ochranu jeho záujmov, z ktorých dôvodov je potrebné nariadiť opatrenie neodkladné. Nakoľko však žalobca v podanom návrhu vyššie uvedené nepreukázal, ba čo viac, ani len neoznačil žiadnu konkrétnu vec, právo, či inú majetkovú hodnotu žalovaného, na ktorú by sa ním navrhované neodkladné opatrenie malo vzťahovať, čím nie len, že neumožnil prípadnú efektívnosť zabezpečovacieho opatrenia posúdiť, ale okresnému súdu neumožnil ani posúdiť splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (napr. či žalovaný vôbec je vlastníkom nejakého majetku, na ktoré by bolo možné zabezpečovacie/neodkladné opatrenia vzťahovať), rozhodol okresný súd správne, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
10. Záverom odvolací súd s odkazom na ustálenú judikatúru (viď. napr. R 20/1998, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/5/2005, a i.) dáva navrhovateľovi do pozornosti, že existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného (ale ani zabezpečovacieho) opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku. Len samotné osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) ale na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ďalšou podmienkou ich nariadenia súdom je osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo (ako v prejednávanom prípade) osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia na majetok žalovaného mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Bezprostredné nebezpečenstvo nie je možné vyvodiť z toho, že žalovaný nereaguje na výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy, keď samotná táto skutočnosť ešte nesvedčí o úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku a odporca môže mať i iné dôvody, prečo doposiaľ svoj záväzok neuhradil (napr. spochybňuje platnosť záväzkového vzťahu, dlh považuje za splnený, a pod.). O reálnom nebezpečenstve pre uspokojenie pohľadávky žalobcu nesvedčí ani všeobecný poukaz žalobcu na to, že žalovaný je právnickou osobou, a preto by mohlo dôjsť k prevodu obchodného podielu v jeho spoločnosti na iné subjekty, prípadne by sa žalovaný v snahe vyhnúť sa prípadnej exekúcii mohol začať zbavovať svojho majetku. Uvedená domnienka žalobcu totiž nemá žiadny skutočný vzťah k prejednávanej veci a nijako neosvedčuje a ani iným spôsobom nespravdepodobňuje postup žalovaného takým spôsobom, ktorý by vymoženie pohľadávky žalobcu voči žalovanému sťažoval alebo zmaril.
11. Vzhľadom na všetko už vyššie uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).