Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-195-2017.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Subarea
68Ek/195/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného NELLY Consulting, s.r.o., IČO: 51 061 325, so sídlom Pri Kríži 12, 841 02 Bratislava-Dúbravka, právne zast. Mgr. et Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti povinnému O. A., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. S. XXX/XX, XXX XX H. XXX, právne zast. Dr. Miroslavom Králikom, advokátom, so sídlom Gröslingová 4, 811 09 Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 68EX 3808/17, o vymoženie 66.697,05,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/195/2017 zo dňa 17. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/195/2017 zo dňa 17. januára 2018 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/195/2017 zo dňa 17. januára 2018, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 346,66,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 26.10.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 23Cb/98/2013-479, zo dňa 29.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku II. dňa 16.3.2016 a právoplatnosť čo do výrokov I. a III. dňa 25.5.2017 a vykonateľnosť čo do výrokov I. a III. dňa 30.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/136/2016-647 zo dňa 4.4.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený predložil súdu spolu s exekučným titulom aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2017, na základe ktorej právo vyplývajúce z exekučného titulu svedčiace v prospech obchodnej spoločnosti BizMedia, s.r.o., IČO: 35 958 758, so sídlom Ivánska cesta 10, Bratislava (ďalej len „postupca“) prešlo na oprávneného, ako na postupníka.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/195/2017 dňa 16.11.2017 súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2017 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 8.1.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený povinným dňa 11.12.2017, spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu zo dňa 2.1.2018.
4. Povinný svoj návrh, ktorý podal prostredníctvom právneho zástupcu, odôvodnil skutočnosťou, že v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý
spočíva v ním podanom dovolaní voči exekučnému titulu, súčasne s ktorým podal aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa názoru povinného ide o okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej tvrdil, že tým, že Okresný súd Bratislava III. nepredložil ním podané dovolanie Najvyššiemu súdu SR, boli porušené jeho ústavné práva na súdnu a inú ochranu vyplývajúce z čl. 46 Ústavy SR, pretože v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava III. mu hrozí výkonom exekúcie vznik škody. Vzhľadom na uvedené, exekúciu považuje za nezákonnú, v rozpore s Ústavou SR a navrhol exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne dovolanie proti exekučnému titulu aj podal. Ani prípadné podanie dovolania nemá žiadny vplyv na exekučný titul, ktorý spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, ktoré zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Oprávnený poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napr. nález ÚS Slovenskej republiky III. ÚS 60/2004), podľa ktorých „podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči exekučnému titulu samo osebe nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Ďalej oprávnený uviedol, že má za to, že exekučný titul spĺňa zákonné podmienky tak formálnej ako aj materiálnej právoplatnosti. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne riadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Jediným dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného je ním tvrdená skutočnosť (ktorú však povinný ani nepreukázal), že podal dovolanie proti exekučnému titulu. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že exekučný súd však nemá právomoc skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu konajúceho súdu, ako procesu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia) vydaných v tzv. základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je exekučný súd viazaný a musí z nich vychádzať. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom podanie samotného dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia voči ktorému smeruje. Ak by teda aj povinný dovolanie podal, na výkon exekúcie to nemá žiaden vplyv, nakoľko podanie dovolania nemá odkladný účinok z pohľadu pohľadu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia) a to ani v prípade ak by povinný v dovolaní požiadal o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko samotné podanie dovolania nemá z pohľadu vykonateľnosti účinky odkladu vykonateľnosti a teda len samotnú skutočnosť, že voči exekučnému titulu bolo podané dovolanie, nemôže byť v žiadnom prípade považované za skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Skutočnosti uvedené povinným preto nemožno podľa názoru oprávneného považovať za dôvod na zastavenie exekúcie a návrh povinného žiadal zamietnuť.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/195/2017 zo dňa 7.1.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na formálnu a materiálnu právoplatnosť exekučného titulu a jeho materiálnu vykonateľnosť, pričom uviedol, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, je ním viazaný a musí z neho vychádzať. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/1940/2008, ďalej uviedol, že ani prípadné vady základného konania (t.j. aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú a sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že povinný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Predložený exekučný titul, na základe ktorého sa začala exekúcia, nestráca podaním dovolania vlastnosti exekučného titulu. Keďže vyšší súdny úradník nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 30.1.2018, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.2.2018 (podaním
na poštovú prepravu). Sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote. Oprávnený si uznesenie vyššieho súdneho úradníka prevzal dňa 23.1.2018.
8. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne vecne a právne posúdil ním tvrdené skutočnosti a nedostatočne sa vysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Uviedol, že výkonom exekúcie bude zmarené jeho právo na to, aby Najvyšší súd ako dovolací súd včas posúdil dôvody odkladu exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že síce je pravdou, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, je však podľa jeho názoru, vecou súdu aby skúmal, či svojím zamietavým rozhodnutím a následným výkonom exekúcie nebude ohrozené alebo zmarené ústavné právo povinného ako dovolateľa na preskúmanie dôvodov odkladu exekúcie. Podanie dovolania dňa 6.7.2017 a neodoslanie dovolania z Okresného súdu Bratislava III. Na Najvyšší súd SR do 7.12.2017, t.j. nečinnosť súdu, je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázal na analógiu upravenú v č. 4 Civilného sporového poriadku. Povinný poukázal aj na skutočnosť, že postúpenie judikovanej pohľadávky z postupcu na oprávneného, vzhľadom na možný predpoklad, že dôjde aj k zániku postupcu ako účastníka dovolacieho konania a tým k zmareniu dovolacieho konania, je možné považovať za konanie oprávneného ktoré javí znaky zneužitia práva a ako také v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Z uvedených dôvodov povinný žiada zrušiť napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a zastavenie exekúcie.
9. Oprávneného sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.5.2018, prostredníctvom právneho zástupcu. K tvrdeniam povinného uviedol, že dňa 11.1.2018 bol nahliadnuť na Okresnom súdu Bratislava III. Do príslušného spisu, za účelom zistenia, či bolo dovolanie zo strany povinného skutočne podané. Zistil, že v príslušnom spise sa žiadne dovolanie nenachádza a ani v informačnej kancelárii súdu podanie dovolania neevidujú. Povinný teda žiadne dovolanie nepodal a svojím konaním len zavádza súd a druhého z účastníkov exekučného konania. Na preukázanie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby exekučný súd vykonal potrebné kroky za účelom preverenia pravosti jeho tvrdenia priamo na Okresnom súde Bratislava III. Povinný teda nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa exekučného poriadku a stabilnej judikatúry Ústavného súdu SR (PL. ÚS 21/2000, I. ÚS 5/2000, II. ÚS 143/2002) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, aj nútený výkon súdnych rozhodnutí. V prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý navrhuje povinný (podanie dovolania voči exekučnému titulu), tak by jednoznačne došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, nakoľko oprávnený, ktorý disponuje exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, oprávnený navrhol, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol a zaviazal povinného na náhradu trov konania.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 14. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k sťažnosti povinného iba pre úplnosť konštatuje, že povinný ani v rámci podanej sťažnosti nepreukázal, že by podal mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu. Na uvedené poukázal aj oprávnený vo svojom vyjadrení, pričom navrhol aby exekučný súd preveril skutočnosť či povinný podal dovolanie alebo nie, priamo na Okresnom súde Bratislava III. K tomuto návrhu na vykonanie dôkazu zo strany oprávneného sudca uvádza, že vykonanie navrhovaného dôkazu súd nepovažoval za účelné a preto dôkaz nevykonal. Zistenia súdu v tomto smere (pozitívne alebo negatívne), by nemali žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. Ani preukázanie skutočnosti, že povinný podal dovolanie proti exekučnému titulu, by totiž nebolo zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku. Aj v prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku (povinným tvrdeného dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu) proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Ako správne uviedol aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nepreskúmava správnosť exekučného titulu - rozhodnutia súdu, z jeho materiálnej stránky. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov, tak ako na to oprávnený správne poukázal. Napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 a sp. zn. II. ÚS 143/2002. Preto, vychádzajúc z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu, nemala by na jeho vykonateľnosť vplyv ani prípadná nečinnosť okresného súdu pri predkladaní dovolania Najvyššiemu súdu SR, ktorú uvádzal povinný ako ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, ani ak by sa ukázala ako pravdivá. Pravdivosť tejto skutočnosti však súd v konaní už neskúmal, nakoľko ani zistenie, resp. preukázanie tejto skutočnosti by nemalo, vzhľadom na už uvedené právne závery, žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. Posledným dôvodom uvádzaným povinným ako dôvod na zastavenie exekúcie, bolo zneužitie práva zo strany oprávneného, ktoré malo nastať tým, že oprávnený uzatvoril s postupcom zmluvu o postúpení judikovanej pohľadávky a súčasne podľa názoru povinného možno predpokladať, že dôjde aj k zániku postupcu ako právneho subjektu a teda ako účastníka dovolacieho konania. K uvedenému sudca konštatuje, že postúpenie judikovanej pohľadávky nemožno považovať samo o sebe zo strany oprávneného ako postupníka za zneužitie práva iba z toho dôvodu, že možno do budúcnosti predpokladať, že by mohlo dôjsť k zániku postupcu ako právneho subjektu. Uvedená skutočnosť, aj keby nastala (čo sa však nestalo), nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec nie na vykonateľnosť exekučného titulu.
17. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
18. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Sudca konštatuje, že oprávnený má, v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/195/2017 zo dňa 17. januára 2018, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 66.697,05,-EUR z ktorej si trov uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie, za jeden úkon právnej služby vo výške 279,67,-EUR a režijný paušál 9,21,-EUR plus DPH (57,78,-EUR), čo je spolu vo výške 346,66,-EUR.
22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.