Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-45-2016.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľky: P., trvale bytom M. zastúpená advokátom JUDr. Tomášom Hermanom, Advokátska kancelária, Košice, Bočná č. 10, proti odporcovi: U. trvale bytom M. za účasti maloletého Y., bytom V. zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o určenie otcovstva k maloletému Y. a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
U r č u j e, že U. je otcom maloletého Y. z matky P. Z v e r u j e maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa od 6.12.2016 do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo odporcovi za obdobie od 6.12.2016 do 30.6.2018 v sume 513,24 eur, je odporca povinný zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom júl 2018 do rúk matky až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky o určenie výživného pred 6.12.2016 z a m i e t a .
Styk odporcu s maloletým Y. n e u p r a v u j e, ponecháva na dohodu rodičov, za prítomnosti matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý došiel súdu dňa X.XX.XXXX, domáhala určenia otcovstva voči odporcovi z toho dôvodu, že doposiaľ odporca dobrovoľne svoje otcovstvo nepriznal, a preto nie je zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa. Pritom medzi ňou a odporcom sa jednalo o dlhoročnú známosť, z ktorej sa dňa XX.X.XXXX narodil maloletý syn Y. zapísaný v knihe narodení U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka udržiavala pohlavný styk iba s odporcom, ktorý bol jej dlhoročným priateľom, a preto iba on môže byť otcom dieťaťa. Odporca však po narodení dieťaťa ukončil s ňou vzťah a o syna sa vôbec nezaujímal, pričom naposledy ho videl v R.. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur mesačne. Odporca na dieťa žiadnou sumou neprispieva, preto žiadala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého Y. aby ho súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne, aby zveril maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým tak, ako to navrhla.
2. Odporca sa vo veci písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane účastníkov konania a podal súdu písomnú správu dňa XX.X.XXXX. Potvrdil, že matka je naďalej nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur mesačne. Spolu s maloletým žije v Z.o svojimi E. O dieťa sa vzorne stará. Napriek tomu, že dieťa sa narodilo XX.X.XXXX, je podľa matky synom odporcu. Tento doposiaľ svoje otcovstvo neznal a využíval na to rôzne výhovorky. Odporca je podľa tejto správy taktiež nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom jeho príjem pozostáva z aktivačnej činnosti XXX. eur mesačne. V čase prešetrenia pomerov býva v byte u svojej sestry, ktorej prispieva mesačne XX eur. Uviedol, že je si vedomý, že je biologickým otcom maloletého Y.. Podľa neho, samotná matka výrazne prispela k tomu, že nie je zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa. Matka odišla do R. a od toho času sa on o to nezaujímal, matka ho nevyzvala, aby svoje otcovstvo uznal. Čo sa týka zverenia dieťaťa, súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený matke, aby výživné bolo určené primerane jeho príjmom vo výške minimálnej, pretože matkou žiadane výživné on nie je schopný platiť. Maloletý Y. v súčasnosti navštevuje U.. Matka svoje výdavky uvedie na pojednávaní súdu. Kolízny opatrovník na základe uvedeného doporučil určiť, že odporca je otcom maloletého Y. pretože tento svoje otcovstvo ani nepopiera, maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť na základe odôvodnených výdavkov na strane maloletého a finančných možností a schopností otca dieťaťa výživné. Styk upraviť tak, ako je uvedené v návrhu, s čím aj odporca súhlasil.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom, doloženými do spisu účastníkmi konania, rodným listom maloletého Y. a zistil nasledujúci skutočný stav.
5. Odporca na pojednávaní súdu dňa X.X.XXXX uznal svoje otcovstvo voči maloletému Y. Uviedol, že je aj z jeho strany nepochybné, že je otcom maloletého Y. navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, výživné z jeho strany určiť sumou 30 % zo sumy životného minima a styk ponechať na dohodu rodičov.
6. Právny zástupca matky uviedol, že v tomto konaní žiada určiť spätné výživné zo strany otca dieťaťa, aj keď nie od narodenia dieťaťa, pretože toto obdobie presahuje 3 roky, ale aby výživné bolo určené od 5.12.2013, teda 3 roky späť od dátumu podania návrhu. Matka k tomu uviedla, že návrh nepodávala skôr z tohto dôvodu, že ju odhovorila od toho vlastná matka. Tvrdila, že pokiaľ sa určí otec dieťaťa, tak sa bude chcieť otec s dieťaťom stretávať, a keďže otec dieťaťa má zlú povahu, pije a je agresívny, tak mala z toho obavy. Okrem toho však bola v R. kde žila so svojím priateľom a vrátila sa na F., takže až potom si to rozmyslela a podala návrh v tomto konaní. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že ona je celý čas presvedčená o otcovstve odporcu k maloletému Y., pretože v čase, keď mohlo dôjsť k splodeniu dieťaťa, mala intímny vzťah iba s ním. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým a so svojimi E. Jej príjem v súčasnosti predstavujú dávky v hmotnej núdzi XXX eur mesačne a rodinné prídavky XX eur mesačne na jedno dieťa. Od roku XXXX . do roku XXXX žila v R., odsťahovala sa spolu s dieťaťom ku svojmu priateľovi do R., ale potom, čo sa s ňou priateľ rozišiel, tak v U. sa vrátila na F.. Do 3 rokov veku dieťaťa dostávala rodičovský príspevok XXX eur mesačne a rodinné prídavky na dieťa XX eur mesačne do I.. Potom v R. žila z toho, čo dostávali na ďalšie dieťa, pretože s týmto priateľom má maloletého G.. Zamestnaný bol jej priateľ, ktorý zrejme dostával aj rodinné prídavky na toto dieťa. Potom, čo sa vrátila na F., sa stretli s otcom dieťaťa, vtedy dieťa aj videl a vtedy prisľúbil, že bude platiť výživné 50 eur mesačne, ale doposiaľ nezaplatil nič. Návrh v tejto veci nepodávala skôr s ohľadom na to, že chcela, aby syn mal normálneho otca, ale potom, keď sa rozišla so svojim priateľom a vrátila sa na F. tak si to rozmyslela, že je potrebné, aby dieťa malo v rodnom liste zapísaného biologického otca.
7. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že medzi nimi hlavný problém nastal najmä v tom, že matka odišla spolu s dieťaťom do R., a od toho času stratili akýkoľvek kontakt a nedošlo k priznaniu otcovstva. Uviedol, že on je už dlhodobo bezdomovec, a v letných mesiacoch mu to aj vyhovuje, prespáva v lese pod stanom. Dostáva peniaze iba vďaka aktivačným prácam, v súčasnosti XX,XX . eur mesačne, od úradu práce. Doposiaľ žiaden trvalý pracovný pomer nikdy nemal. Stále je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, už dlhodobo. Prácu ponúknutú žiadnu nemal, pretože nemá žiadne vzdelanie, má ukončenú iba základnú školu. Nepopiera, že doposiaľ na maloletého ničím neprispieval. Naposledy bol s dieťaťom X. a nepopieral, že dieťa ho ani nepoznalo. Či sa bude v budúcnosti s dieťaťom stretávať,
závisí vyslovene od vôle matky, či mu to umožní. Preto súhlasil s tým, aby tento styk presne upravený nebol a bol ponechaný na dohodu účastníkov konania.
8. Podľa § 94 ods.1,2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd určil otcovstvo odporcu voči maloletému Y. vzhľadom na to, že táto skutočnosť sa stala v priebehu konania medzi účastníkmi nespornou. Odporca voči maloletému svoje otcovstvo uznal pred súdom, preto súd rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že určil, že odporca je otcom maloletého Y.. Na základe tohto výroku rozhodnutia súdu, súd upravil rodičovské práva a povinností otca voči maloletému Y. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho aj doposiaľ vychovávala, a s čím súhlasili obaja rodičia, ako aj kolízna opatrovníčka.
14. Súd zo strany otca dieťaťa určil minimálne výživné s prihliadnutím na to, že otec má iba minimálny príjem. Doposiaľ nemal žiaden pracovný pomer a dostáva iba dávky v hmotnej núdzi za aktivačné práce. Výška tohto minimálneho výživného bola do 30.6.2017 27,13 eur, od 1.7.2017 je to 27,32 eur ( § 2 písm.c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení zmien a doplnkov). Súd určil výživné zo strany otca dieťaťa od dátumu podania návrhu, t.j. od 6.12.2016, v zmysle pôvodného návrhu matky. Súd neurčil výživné za tri roky spätne tak, ako to matka žiadala na pojednávaní dňa 4.6.2018, pretože na takéto spätné určenie výživného neboli splnené zákonné podmienky. Matka návrh v tejto veci podala až 5.12.2016, napriek tomu, že dieťa sa narodilo dňa 4.2.2012. Matka sama uviedla dôvody, prečo tento návrh nepodávala skôr, aj keď vedela, že otcom dieťaťa je odporca. Dôvody uvedené matkou nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, pretože dôvody matky sú jej subjektívne dôvody založené na jej vlastnom rozhodnutí návrh nepodať skôr. Z jej výpovede je zrejmé,
že sa chcela v živote zariadiť ináč. Súd na takéto dôvody nemôže prihliadať a preto návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
15. Vzhľadom na to, že súd určoval výživné od dátumu podania návrhu tak, ako to matka pôvodne žiadala, čo bolo 6.12.2016, zo strany otca dieťaťa vzniklo aj dlžné výživné do dátumu rozhodnutia súdu, t.j, do 30.6.2018. Toto dlžné výživné pozostáva z dlhu za 26 dní v mesiaci december 2016 zo sumy 27,13 eur, t.j. 0,87x 26 =22,62 eur, za 6 mesiacov po 27,13 eur ( od 1 do 6/2017 x 27,13 eur ) t.j. 162,78 eur, za 6 mesiacov po 27,32 eur ( júl až december 2017 x27,32 )t.j. 163,92 eur a za 6 mesiacov v roku 2018 po 27,32 eur ( január až jún 2018 x 27,32 eur), t.j. 163,92 eur, spolu 513,24 eur. Súd povolil otcovi splácať toto dlžné výživné po 10 eur mesačne s prihliadnutím na jeho sociálne pomery, keďže je bezdomovcom a nie je schopný dlžné výživné zaplatiť naraz.
16. Súd neupravil styk otca s maloletým s prihliadnutím na to, že rodičia majú možnosť sa o tomto styku otca s maloletým dohodnúť. Zároveň však súd považoval za potrebné, aby tento styk bol upravený za prítomnosti matky, pretože vzhľadom na časový odstup maloletý svojho otca fakticky nepozná, preto je prítomnosť matky pri styku s otcom odôvodnená.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.