Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-365-2013.pdf
PDF · 171.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/365/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO: 26429705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika proti žalovanej: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 996,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z a s t a v u j e.
II. Súd podanú žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca vo svojim podaní, ktoré označil ako: „Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil súdu dňa 28.03.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenia sumy 996,- Eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 996,- Eur za obdobie od 25.04.2009 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 996,- Eur za obdobie od 31.08.2009 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 3,32 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 5.1.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca nič neuhradil, preto navrhovateľ žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.
2. Žalovaná strana sa k návrhu písomne nevyjadrila.
3. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie, a preto verejne vyhlásil rozsudok.
4. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č. 543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy …… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní, okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi, obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní, s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice, a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný +obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.
5. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 EUR, a preto vyvesil dňa 30.5.2018 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu o tom, že dňa 07.06.2018 o 09.00 hod., v pojednávacej miestnosti OS T. na č. d. 1 na 1. poschodí bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
6. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu a zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a to s podanou žalobou žalobcu z č. l. 1-3, prílohová obálka na č. l. 4, výpis z obchodního rejstříku na č. l. 5, plnomocenstvo na č. l. 6, osvedčenie o registrácii pre DPH na č. l. , potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 8, oznámenie o postúpení veci na č. l. 9-11, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 12, ÚZ na č. l. 13, zmenka na č. l. 14, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 30.04.2013 na č. l. 15, písomné podanie súdu na č. l. 16-18, uznesenie KSNR na č. l. 19-22, ÚZ na č. l. 23, prílohová obálka na č. l. 24 písomné podanie OS NR na č. l. 25, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 26, písomné podanie súdu na č. l. 27-28, uznesenie o zastavení na č. l. 29-30, odvolanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 29.10.2013 na č. l. 31-32, záznam o zložení SÚP na č. l. 33, písomné podanie súdu na č. l. 34, tlačivo na odpoveď na č. l. 35-38, závada + lustrácia REGOB, SP na č. l. 39-44, písomné podanie súdu na č. l. 45, ÚZ na č. l. 46, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 47, uznesenie o zrušení uznesenia a prerušení konania na č. l. 48-49, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 49, ozn. o VVR na č. l. 50, ZP z dňa 18.8.2015 na č. l. 51-52, rozsudok na č. l. 53-61, závada na č. l. 62, odvolanie splnomoc. práv. zást. žalobcu proti rozsudku z dňa 25.9.2015 na č. l. 63-81, písomné podanie súdu na č. l. 82, čiastočné späťvzatie z dňa 16.12.2015 na č. l. 83, lustrácie REGOB, SP. ZVJS na č. l. 84-86, písomné podanie súdu na č. l. 87-89, lustrácia REGOB na č. l. 90, oznámenie o vyhlásenom rozsudku a podanom odvolaní proti nemu na č. l. 91-94, oznámenie o zrušení plnomocenstva na č. l. 95-96, písomné podanie súdu na č. l. 97-98, predkladacia správa na č. l. 99, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 100, uznesenie KS NR na č. l. 101-115, písomné podanie súdu na č. l. 116, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 117, závada + lustrácia REGOB na č. l. 118-119, oznámenie o vydanom uznesení KS NR na č. l. 120-121, písomné podanie súdu na č. l. 122-123, lustrácia REGOB na č. l. 124, výpis z Obch. vestníka a stránky Finstat na č. l. 125-126 s negatívnym výsledkom.
7. Oboznamuje sa pripojený spis OS T. sp. zn. XEr/XXXX/XXXX s dôrazom na č. l. 4 Zmluva, č. l. 5 zmenka.
8. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.
9. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná strana ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu T. nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaná strana má bydlisko v obvode Okresného súdu Komárno, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
10. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR.
11. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.
12. Podľa článku 19 citovaného nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
13. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
14. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom rubopisom).
15. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť úrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
16. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.
17. Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka môže byť vystavená: na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.
18. Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
19. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
20. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. OS T. vo odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia poukázal na to, že tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako absolútne neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb. zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Podľa súdu abstraktnosť záväzku vyplýva z charakteru zmenky ako cenného papiera v spojení s § 495 Obč. zák., podľa ktorého platí, že platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
22. Ďalej OS T. vo svojom rozhodnutí poukázal na minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky, ktorý údaj predstavuje podstatnú náležitosť zmenky (ako je to zrejmé z knižky Prof. JUDr. Juraja CÚTHA, DrSc. a kol. Medzinárodné obchodné právo, str. 247 a ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Obzor) a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti, a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň, a to 5.1.2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva, podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov, ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 5.1.2009, t. j. po dáte, alebo ... je sročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka sročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti, a to autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislave Dr. Karol Kizling a Dr. Ján Spišiak, vo svojej knižke: „Zmenkové právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov je zmenka sročná zodpovedajúci deň v roku, v ktorom sa má platiť ....“ Rovnako túto skutočnosť posúdil aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. Kovařík, ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „... ročné lehoty budú bežať obdobne ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“, ako je tomu v prejednávanom prípade. Na základe uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia), a to 5.1.2013, a na základe uvedenej skutočnosti súd predloženú zmenku považuje v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú, a preto rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené. Zároveň súd pri preukázaní svojich úvah poukazuje na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn. 1Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. kon.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti, ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd poukazuje, vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR, napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/ Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009, ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha), odborníka na zmenkové právo, pána JUDr. Zdenka Kovaříka, ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110. v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená, že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky, a takáto zmenka je preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.
23. Zo skôr uvedených skutočností v predchádzajúcom rozhodnutí OS T. je zrejmé, že doložky „zaplatím za túto zmenku pri predložení....“ ako aj doložka „na platenie predložiť v lehote xxx rokov“, k § 34 p.
JUDr. Radim Chalupa uviedol, že úprava možného znenia doložky, ktorou indosant môže lehotu skrátiť, je nasledovný text: „k plateniu predložiť najneskôr do ......“ uvedené doložky sú platným vyjadrením či už predĺženia lehoty na predloženie zmenky, resp. splatnosti zmenky. Obaja autori (p. JUDr. Radim Chalupa a p. JUDr, Zdenek Kovařík) sú zajedno v tom, že pri uvedení doložiek vymedzujúcich vistazmenku s jednotlivými modifikáciami (predĺženie lehoty na predloženie zmenky na platenie, skrátenie lehoty zo strany indosantov) faktické znenie doložky je bez uvedenia: „od vystavenia“, ktoré vlastne predstavuje explicitné zákonné vyjadrenie ďalšej varianty v poradí tretej podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách ....., podľa ktorých zmenka môže byť vystavená na určitý čas po dátume vystavenia, (aj keď samozrejme vyjadrenie splatnosti nie je podmienené doslovnou prípustnosťou len podľa zákona, ale ak sa uvedie na zmenke zákonné vyjadrenie splatnosti je potrebné k tomu prihliadnuť).
24. Na základe uvedených skutočností Okresný súd T. vo svojom pôvodnom rozhodnutí z dňa 18.8.2015 pod čís. kon.: 7C/365/2013-53 žalobu zamietol a v dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu Krajský súd rozsudok OS T. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
25. Nakoľko rozhodnutie OS T. bolo rozhodnutím KS L. pod čís. kon.: XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 28.8.2017 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS T. podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP bol jednak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ako aj s uvedením o tom, že ako má súd ďalej vo veci postupovať.
26. KS L. zrušil rozhodnutie OS T. na tom základe, že sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené. Ďalej KS vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že súd mal posudzovať, či môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.).
27. Rovnako KS poukázal na to, že v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch.
28. KS L. poukázal na to, že rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať ..... Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
29. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
30. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
31. Podľa názoru KS L. súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak, a preto uvedené rozhodnutie považoval KS za nepreskúmateľné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
34. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka, nakoľko podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. zák. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis - Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
35. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
37. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
38. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
42. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
43. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. /v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
44. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
45. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať .....
46. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 platí, že súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
47. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.
48. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane ako aj uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby, a to ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote.
49. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane, z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie, ako aj o predmete konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania, preto súd mal za to, že žalovaná strana si neuplatnila absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe. Žalovaná strana napriek vyššie uvedenému poučeniu žiadne skutkové tvrdenia, ako a ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel len v časti a rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
50. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, žalobca sa svojim písomným podaním splnomoc. práv. zást. žalobcu - čiastočné späťvzatie z dňa 16.12.2015 na č. l. 83 súdneho spisu - sa domáhal zastavenia konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. KS L. vo svojom rozhodnutí pod čís. kon.: XCo/XXX/XXXX-XXX z dňa 28.8.2017 nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.
51. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
52. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
53. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
54. Podľa článku I. v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkový a šekový zákon v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
55. Podľa článku I. v § 17 ods. 2 citovaného zákona, v konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
56. Žalobca vo svojim podaní: „ Návrh na uplatnenie pohľadávky“ zo dňa 18.03.2013, ktorý doručil súdu dňa 28.03.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie sumy 996,- Eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 996,- Eur za obdobie od 25.04.2009 do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 996,- Eur za obdobie od 31.08.2009 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v sume 3,32 Eur.. Súd v konaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 996,- EUR nevyhovel a vytýčil termín pojednávania. Súd predloženú xerox-kópiu zmenky v súdnom spise XC/XXX/XXXX porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v T. s dátumom vystavenia dňa 5.1.2009 na 996,- EUR zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom deväťstodeväťdesiatšesť EUR a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 25.4.2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: „Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 9 Bratislava“, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: O. v kolónke trvalé bydlisko s označením V. s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolónkou podpis vystaviteľa.
57. Na citovanej zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, ktorá má informatívny charakter, a to číslo zmluvy 2540272, ktorá zmluva je založená v súdnom spise OS T. pod spis. značkou XEr/ XXXX/XXXX s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť súvislosť zabezpečovacieho inštitútu, a to vlastnej zmenky so zmluvou o úvere č. 2540272 Na základe uvedených, podľa súdu, došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi, v tomto prípade voči vystaviteľovi zmenky. Na základe uvedených potom súd pred svojim rozhodnutím o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, ako aj s pripojeným spisom OS T. spisovej značky XEr/XXXX/XXXX, z ktorého zistil nasledovné skutočnosti. Súd po preskúmaní obsahu pripojeného spisu dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených súd mal za to, že uzavretá: Zmluva o úvere z dňa 5.1.2009 na č. l. 4 pripojeného spisu, uzatvorili podľa textu záhlavia zmluvy v zmysle § 497 Obch. zák., ktorá zmluva však nepochybne bola uzatvorená v zmysle zák. č. 258/2001 Z. Z. Na základe uvedenej zmluvy mala žalovaná strana získať úver v sume 500,- EUR, kedy sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 12 splátok po 82,- EUR.
58. Poskytnutý úver podľa časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, článku 17 mal byť zabezpečený vlastnou bianco zmenkou, ktorej podmienky vyplnenia mali byť dohodnuté v už uvedenom článku 17 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej počas konania súd zistil, že došlo aj k faktickému vyplneniu už uvedenej vlastnej bianco zmenky, ktorú žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku Číslo zmluvy: 2540272 Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu Miesto vystavenia: vo E.Dátum vystavenia: 05.01.2009 Zmenková suma: 996,- Eur Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.04.2009“ Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
59. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 20. októbra 2015 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj §17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.
60. Okresný súd Komárno sa vzhľadom na zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval podľa zákona zmenkového a šekového a nerozhodovalo o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že strany sporu nemali postavenie, ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré súd odkazoval.
61. Z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku, žiadne kauzálne námietky nepodá, a preto súd z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým relevantným skutočnostiam, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje, t. j. uplatniť si námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k pôvodnému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť.
62. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky, a nie nárok iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému - nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentnom (spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či
dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového úroku.
63. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovanou stranou, ktorú osobitne nepodpísala, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú.
64. Citovaná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou stranou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov, a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanej strane v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom, a na druhej strane ju uzavrela žalovaná strana ako fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V tejto súvislosti súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zabezpečovací inštitút má akcesorickú povahu a je obsiahnutý v Dohode o vyplnení zmenky a je začlenený do VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky, mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi, a zároveň remitentovi zmenky, t. j. voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenku, a teda, že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku, a že by bolo z tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil, podľa názoru súdu, postavenie žalovanej strany, a tým aj jej obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovanej strany, ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podľa tzv. kauzálnej námietky, na ktoré by bol mal právo podľa článku I.§17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní, ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkových úrokov a zmenkovej odmeny.
65. Žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel súd z úradnej povinnosti podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového ..., ktorého zmena nadobudla účinnosť 23.12.2015, prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohla žalovaná strana v konaní uplatniť, v najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaná strana relevantné námietky nevzniesla.
66. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovanou stranou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári, rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Zákonodarca týmto ustanovením konkretizuje zásadu zmluvnej prevencie vyjadrenú v ustanovení § 43 Obč. zák., a preto súd k tejto zákonnej požiadavke prihliadol v prejednávanom spotrebiteľsko-právnom vzťahu, nakoľko stranou sporu je spotrebiteľ ako procesne slabšia strana.
67. Podľa § 43 Obč. zák. platí, že: „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“, ktoré predstavovalo konkretizáciu zásady
zmluvnej prevencie a to, že účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Za danej situácie ak je zmluva, jej časť, VOP, ktoré majú byť súčasťou zmluvy v ktorej sa konkretizujú podstatné časti zmluvy a tá jednoznačne nespĺňa kritérium čitateľnosti textu zmluvy pre veľkosť písma, bez ohľadu na plynutie času, s dôrazom na požiadavku, aby spotrebiteľ nemusel používať technické pomôcky na to, aby vôbec mohol prečítať predložený text, a tak sa oboznámiť s obsahom zmluvného dojednania, ktoré má uzatvoriť.
68. Táto spoločnosť, ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovanou stranou, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaná strana vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by mohla žalovaná strana zistiť výšku a spôsob splatenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemala žalovaná strana vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne a vôbec nebola predložená na podpis žalovanej strane, rovnako ako ani VPPÚ, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná strana musela na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami, a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil súd, ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
69. Na základe uvedených skutočností súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia. Takto uvedená zmenková suma bola ponechaná výlučne len na ľubovôľu veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.
70. Na základe uvedených obrana žalovanej strany vo forme kauzálnych námietok, ku ktorým súd prihliadal z úradnej moci, preto bola dôvodná proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. prijať, a preto záväzok žalovanej strany ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaná strana kauzálne námietky, t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jej zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv, ako spotrebiteľa, ktoré by bol mohla žalovaná strana namietať nepodala, súd k nim však ex offo prihliadol v intenciách platného a účinného ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokov, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015, ale aj pred týmto dátumom.
71. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter, a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanej strane, ktorá je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy.
72. Na základe uvedených skutočností preto pôvodnému majiteľovi zmenky nevzniklo právo zmenku vyplniť a previesť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, ani zmenku vystavenú žalovanou stranou prijať, a preto ani nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na žiadne plnenie v tomto konaní.
73. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
74. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
75. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
77. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 996,- EUR s príslušenstvom, ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní rozhodol tak, že konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil a vo zvyšku nárok zamietol, čím sa procesne úspešnou stranou sporu môže javiť, že sa stala žalovaná strana, a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Podľa súdu však pri rozhodnutí o trovách je potrebné právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu, a to na základe § 257 CSP, ak v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prihliadol, a to, že žalovaná strana podľa § 251 CSP neuhrádzala v tomto konaní výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, ako napríklad: v konaní nebola zastúpená advokátom, sama bola vo veci absolútne nečinná, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, súdneho pojednávania sa nezúčastňovala, trvale sa zdržiava pre súd na neznámom mieste, preto súd mal za to, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním ani nemohli vzniknúť. Na základe uvedených, preto, podľa súdu, nie je možné rozhodnúť tak, že by súd priznal nárok na náhradu trov, nakoľko to možno priznať, len ak vôbec akékoľvek preukázateľné trovy spojené s týmto konaním mohli vzniknúť, resp. možno predpokladať vznik trov. Podľa súdu je vylúčené naplnenie takéhoto nároku aj faktickým obsahom, finančne vyjadriteľným plnením, a tak vo veci ešte vydať ďalšie už len formálne rozhodnutie, ktorému by zrejme muselo predchádzať ďalšie šetrenie k sume trov konania /takýto postup by bol zrejme v rozpore aj so základnými princípmi zák. č. 160/2015 CSP, a to s článkom 17 podľa ktorého o. i. platí, že súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb/, a takto potom rozhodnúť podľa § 262 ods. 2 CSP ako o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.
78. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia, rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP, a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.
79. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
80. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany strán sporu uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.