Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3Er/108/2011

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, so sídlom Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč proti povinnému H. W., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX Stropkov, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 627,38 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi a povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie.

III. Trovy konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.1.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX. XXXXXX * vydaného Okresným súdom Svidník dňa 25.2.2011, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Peter Juhás povinného o začatí exekúcie upovedomením o začatí exekúcie.. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta v Holíči dňa 16.11.2010, pod sp.zn. PEC - AP XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2010 a vykonateľnosť dňa 23.11.2010.

2. Podaním zo dňa 20.10.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 ( ďalej len „Združenie” ) , že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje podľa ust.§ 93 ods. 2 O.s.p. ( v znení účinnom do 30.6.2016 ) do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného, žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a navrhuje aby mu bola priznaná náhrada trov konania.

3. Povinný podaním zo dňa 15.12.2014 navrhol odklad a zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak by bola exekúcia nesprávne nariadená na základe titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania 3Er/108/2011

- 2 -

aj bez návrhu zastavená. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 27. 01. 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996, Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 23. 11. 2011 č.k. I. ÚS 456/2011-19, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov. Príkladmo poukázal na niektoré rozhodnutia odvolacieho súdu: uznesenie KS PO 19.12. 2012 č.k. 10CoE/91/2012 - 57, uznesenie KS PO 7.6.2012 č.k. 9CoE/36/2011 - 40, uznesenie KS PO 30.10.2012 sp.zn 6CoE/227/2012. Všeobecný súd je preto v zmysle vyššie uvedeného povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania. Tento princíp nie je možné opomenúť ani pri rozhodcovskom rozsudku, tvoriacom exekučný titul. Oprávnená a povinná uzatvorili štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Povinná namieta platnosť rozhodcovskej doložky. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť, že táto nebola individuálne dojednaná, ale takpovediac splýva s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ (povinná) mohla len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Povinná nebola žiadnym spôsobom o rozhodcovskej doložke poučená a nebol jej ani vysvetlený rozdiel medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcom. Povinná rozhodcovskú doložku ani uzavierať nechcela. Takto skrytá a takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 neplatná. Rozhodcovské konanie v spotrebiteľských zmluvách by bolo možné akceptovať v prípade jeho osobitného vyjednania a teda nie nanútením arbitráže neznalému spotrebiteľovi ako netransparentnej pasce. Arbitráž môže fungovať len za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany v prípade, že spotrebiteľ rozumie pravidlám arbitráže. V opačnom prípade ide o nevhodné predkladanie rozhodcovskej doložky ako nekalej obchodnej praktiky zo strany dodávateľa (klamlivej obchodnej praktiky) v zmysle § 8 ods. 4 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní." Citované ustanovenie je účinné od 1. 1. 2008, avšak rozhodcovskú doložku bolo možné v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 postihnutá absolútnou neplatnosťou už aj pred 1.1. 2008. Povinný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 Elisa Maria Mostaza Claro, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tým budú naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). K problematike neplatnosti rozhodcovskej doložky už bolo vydaných viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, napr. :Najvyšší súd SR- 6Cdo 1/2012, Ústavný súd SR- IV. ÚS 55/2011 IV. ÚS 60/2011 1. ÚS 456/2011. Rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, bola uzatvorená neplatne, preto nedostatok 3Er/108/2011

- 3 -

právomoci rozhodcovského súdu spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky možno nazvať „ničotným aktom" alebo „paaktom". Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať mu trovy konania. Zároveň žiadal, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 17.10.2016 uviedol, že s prihliadnutím na § 44 ods. 2 EP úlohou exekučného súdu nie je vyriešenie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa rozhodcovskej zmluvy. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať súlad so zákonom taxatívne vymedzených listinných dôkazov a to žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu bez ohľadu na to, o aký exekučný titul sa jedná. Riešenie otázok ohľadne existencie a platnosti rozhodcovskej zmluvy platné právo Slovenskej

republiky zveruje rozhodcovi - rozhodcovskému súdu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený týmto zdôrazňuje, že posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky už bolo urobené rozhodcovským súdom, ktorý rozhodcovskú doložku posúdil za platnú, keďže vo veci rozhodol, čo zakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 159 ods. Občianskeho súdneho poriadku ohľadne posudzovania platnosti rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by súd v exekučnom konaní nebol viazaný tým, ako sa s otázkou existencie a platnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní vysporiadal rozhodcovský súd, nebol by dosiahnutý zámer sledovaný zákonom o rozhodcovskom konaní a to „zaradiť rozhodcovské konanie na také miesto, aké mu v skutočnosti patrí, aby mohlo plniť svoje prioritné poslanie, t.j. mimosúdne riešiť spory, a tým skutočne odbremeniť všeobecné súdy od sporov.“ Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že nijaké ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní a nijaké ustanovenie európskeho práva nerozlišuje medzi tuzemským rozhodcovským rozsudkom vydaným v spotrebiteľskej veci a tuzemským rozhodcovským rozsudkom vydaným vo veci, ktorá spotrebiteľskou vecou nie je, najmä pokiaľ sa jedná o otázky týkajúce sa existencie či platnosti rozhodcovskej doložky, záväznosti rozhodcovského rozsudku atd. Vzhľadom k uvedenému preto nie je možné súhlasiť s právnym názorom prezentovaným napr. v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp.zn.: 6 Cdo 1/2012 či v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.1.2013, sp.zn.: 6 M Cdo 9/2012, že súd v exekučnom konaní, pokiaľ je exekučným titulom tuzemský rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je oprávnený a povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky. Povinný vo svojom návrhu namieta rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného, ktoré boli súčasťou zmluvy, a napĺňa z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, platného k dňu uzavretia zmluvy všetky podmienky, aby mohla byť uznaná za neprijateľnú. Svoje tvrdenia povinný opiera aj o Smernicu č. 93/13/EHS (ďalej len „Smernica“). Podľa názoru oprávneného, došlo na tomto mieste, zo strany SR, k nesprávnej transpozícií dotknutého ustanovenia do § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka. Porovnaním originálnej anglickej verzie, resp. pre lepšie porozumenie, českej verzie predmetného ustanovenia danej Smernice, konkr. príloha 1, písm. q, ktorá definuje, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, je zrejmá významová odlišnosť originálnej verzie od slovenskej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Originál znie: „ excluding or hindering the costumer's right to také legal action ar 3Er/108/2011

- 4 -

exercise any other legal remedy, particulary by requiring the costumer to také legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision.“ Slovenská verzia znie: „Nekalou podmienkou je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou.“ Česká verzie znie: „Nekalou podmínkou je zbavení spotřebitele práva podat žalobu nebo použít jiný opravný prostředek, zejména požadovat na spotřebiteli, aby předkládal spory výlučné rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanovení právních predpisu.“ Význam a zmysel uvedenej smernice v originálnom znení (i napr. v českej verzií) smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Smernica teda nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou, v tom ktorom príslušnom štáte. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý komplexne reguluje alternatívne riešenie sporov prostredníctvom rozhodcu. Ak rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom, nie je možné en- bloc konštatovať, že je ako taká neplatná a to už vôbec nie, odvolávaním sa na nesprávne prevzaté znenie § 53 ods. 4 písm. r.) Občianskeho zákona. Oprávnený chápe, že je nevyhnutné, aby všeobecný súd skúmal, či rozhodcovské konanie má všetky atribúty, dané mu zákonom a či povinný nebol ukrátený na svojich právach. Na tomto mieste oprávnený uvádza, že povinný mal všetky procesné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon, rozhodcovská doložka nijako neobmedzovala procesné práva povinného, pričom tento, i napriek viacerým snahám oprávneného o kontakt a zmierové vyriešenie celého sporu nereagoval a nepoužil na svoju obranu v rozhodcovskom konaní žiadne

vecné argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali opodstatnenosť podania žaloby na rozhodcovskom súde. Povinný namieta, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneným obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je aj rozhodcovská doložka, tak ako je formulovaná vo všeobecných úverových podmienkach poskytnutia úveru. Spotrebiteľovi bola podľa povinného fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, čo aj urobil. Povinný ďalej namieta, že si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celkom odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Oprávnený k tomuto uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným úverovú zmluvu, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky. Povinný si mohol zmluvu, spolu s j ej súčasťami a teda aj rozhodcovskou doložkou prečítať v kľude, nechať si čas na rozmyslenie, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi, prípadne sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektmi. Na povinného pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, že by bol k uzatvoreniu úverovej zmluvy prinútený časovou, resp. finančnou tiesňou. Oprávnený preto uviedol, že zmluva o úvere, rovnako ako rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. 3Er/108/2011

- 5 -

Oprávnený ďalej upozorňuje na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k narušeniu práv a nedošlo k spôsobeniu nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Oprávnený si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že rozhodca po podaní žaloby oprávneným, vyzval povinného k súčinnosti dňa 2.9.2010, pričom povinný túto výzvu prevzal dňa 6.9.2010 a v stanovenej lehote sa povinný nevyjadril, a to napriek tomu, že bol rozhodcom upozornený na skutočnosť, že v prípade nevyjadrenia sa v stanovenej lehote bude rozhodca v konaní pokračovať a môže vo veci rozhodnúť. Je teda zrejmé, že i keby predmetný spor bol prejednávaný v rámci súdneho konania, povinný by zostal rovnako nečinný. Povinný bol navyše oprávnený v súlade s § 21 ods. 2 zákona o rozhodcoch namietať pri prvom úkone, ktorý mu patrí, nedostatok právomoci rozhodcu. Nakoľko toto povinný nenamietal, ie nutné konštatovať, že podľa zákona o rozhodcoch právomoc rozhodcu bola založená i vtedy, keby bola rozhodcovská doložka neplatná alebo keby vôbec neexistovala. Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že práva povinného preto neboli nijak ukrátené. Zákon rovnako tak povinnému umožňuje v súlade s § 9 podať námietky predpojatosti rozhodcu. z dôvodov o ktorých sa dozvedel po ustanovení rozhodcu do funkcie. Rovnako tak podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní môže povinný v lehote do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom (rozhodcami). Na základe vyššie uvedeného oprávnený konštatuje, že povinný mal k dispozícií hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Vzhľadom k vyššie uvedenému oprávnený považuje námietky povinného (predovšetkým námietku nerovnováhy medzi právami a povinnosťami, ďalej to, že rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná, osobitne nevyjednaná a povinnému bola odopretá možnosť brániť sa pred súdom) bez právneho významu. Oprávnený uviedol, že povinný nebol nijak poškodený na svojich právach. Čo sa týka miesta rozhodcovského konania, táto skutočnosť nemôže spôsobiť neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže rozhodcovské konanie sa uskutočnilo písomne a povinnému tým nevznikli nijaké výdavky spojené napr. súčasťou na pojednávaní pred rozhodcovským súdom. Tak isto si oprávnený dovoľuj vyzdvihnúť transparentnosť pravidiel rozhodcovského konania pre priemerný subjekt práva. V úverových podmienkach sa totiž jasne uvádza, že rozhodcovské pravidlá, poplatkové pravidlá a zoznam rozhodcov sú publikované na internetovej stránke www.iudicium.sk <http://www.iudicium.sk>, a teda každý sa môže s nimi oboznámiť rovnako ako sa každý môže oboznámiť s predpismi upravujúcimi občianske súdne konanie. To, že sa povinný s uvedenými pravidlami neoboznámil, nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Podľa § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. podmienka, ktorá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nespôsobuje nie je neprijateľnou podmienkou. Podmienka, ktorá nebola dojednaná individuálne, nakoľko bola súčasťou dodávateľom rovno pripravenej, štandardnej zmluvy a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy je neprijateľnou podmienkou len vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v

neprospech spotrebiteľa. Ak značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa nespôsobuje, neprijateľnou podmienkou nie je. Oprávnený pripomína, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť exekučného titulu a platnosť rozhodcovskej doložky. Z toho dôvodu sa oprávnený domnieva, že rozhodcovský rozsudok nie je predmetom skúmania, ale je predpokladom pre nariadenie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok tak v žiadnom prípade nemôže 3Er/108/2011

- 6 -

byť skúmaný z hľadiska jeho vecnej správnosti. Exekučné konanie je teda zo svojej podstaty určené pre faktický výkon rozhodnutia a nie pre autoritatívne naliezanie práva. Podľa názoru oprávneného by zamietavé rozhodnutie Okresného súdu úplne poprelo zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdneho riešenia sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Zamietavé rozhodnutie súdu by de facto znemožnilo rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/EH. Rovnako tak oprávnený dáva do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Smernica jednoznačne smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, a i preto oprávnený túto možnosť využil. Trend alternatívneho riešenia sporov je patrný i z doporučení, ktoré vydali európske orgány, z ktorých je možné menovať napríklad odporúčanie č. 98/257/ES alebo 2001/310/ES a Zelenej knihy o alternatívnom konaní k odstraňovaniu sporov v civilných a obchodných veciach všeobecne. Oprávnený by rád v súvislosti s vyššie uvedeným upozornil na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 31.7. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2282/2008, v ktorom Najvyšší súd výslovne konštatuje, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcom vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 13 zákona č. 216/1994 Zb. v znení neskorších predpisov a že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa pravidiel vydaných takým súkromným subjektom. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený zato, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti oprávnený uvádza, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal na vyššie uvedenom naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (súd by svojím rozhodnutím v podstate odňal oprávnenému akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky). Na základe vyššie uvedeného oprávnený považuje námietku rozhodcovskej doložky povinného za neopodstatnenú a naďalej trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu. Oprávnený uvádza, že podľa § 57 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. S ohľadom na skutočnosť, že povinný k dôvodom, pre ktoré požaduje zastavenie exekúcie nepredložil žiadne podklady, ktoré by tieto skutočnosti dokazovali, oprávnený má za to, že nenastala ani jedna z vymenovaných skutočností, pre ktoré by súd exekúciu zastavil. Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh povinného na odklad a zastavanie 3Er/108/2011

- 7 -

exekúcie zamietol ako neopodstatnený. 5.Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7.Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu exekúcie.

8.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

9.Podľa § 45 ods. 1, písm. a, b, c, zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

11.V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 3Er/108/2011

- 8 -

12.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13.Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010, sp. zn. II ÚS 545/2010 - 15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

14.Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta v Holíči dňa 16.11.2010, pod sp.zn. PEC - AP 767/2010 a obsahom zmluvy o úvere č. 3801049406 zo dňa 10.1.2008 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi pôvodne oprávneným a povinnou bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

17. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3Er/108/2011

- 9 -

20. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

21. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru zistil, že v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 44 ods. 2 EP v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

23. V zmysle hlavy 14. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II § 18 všeobecných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom.

24. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený 3Er/108/2011

- 10 -

o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v exekučnej veci č.k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.5.2011 v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

25.Vzhľadom k tomu súd rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta v Holíči dňa 16.11.2010, pod sp.zn. PEC - AP 767/2010 vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

26. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

27. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Tým, že exekučný titul súd vyhodnotil ako nespôsobilý, spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade a predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavenie exekúcie zavinil samotný oprávnený, súdnemu exekútorovi a povinnému exekučný súd priznal nárok na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

28. Súd po preskúmaní danej veci nepovažoval trovy právneho zastúpenia Združenia, ktoré mu vznikli vstupom do konania, za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie prostredníctvom právneho zástupcu doručilo súdu dňa 15.11.2011 písomné podanie, v ktorom oznámilo vstup do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ( v znení účinnom do 30.6.2016 ), požiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami a zároveň si uplatnilo trovy konania. Do vydania meritórneho rozhodnutia exekučného súdu, tak právny zástupca Združenia nevykonal žiaden úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z obsahu spisu vyplýva, že jediný úkon, ktorý vykonalo Združenie na strane povinného, je oznámenie o vstupe do konania doručené súdu dňa 15.11.2011. Súd však nemohol považovať písomné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka ( Združenia ) do konania za úkon právnej služby, pretože ide o úkon, ktorý má formulárovú povahu a neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa danej veci. Tento úkon, spočívajúci v oznámení vstupu do konania a vyžiadaním si listín zo súdneho spisu, nie je možné dať na roveň úkonu právnej služby spočívajúcemu v prípadnej porade s klientom, oboznámením sa s vecou, rozbore a analýze veci. Vzhľadom na uvedené súd trovy konania Združeniu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Vo Svidníku dňa 7. júna 2018