Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/220/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XX, Bratislava, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F. XX, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, so sídlom Líščie nivy 7, Bratislava a otca: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 sa otec maloletého M. S. domáhal zníženie výživného zo sumy 200,- € na sumu 80,- € mesačne. V návrhu uviedol, že partnerský vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa skončil krátko po narodení syna. Okresný súd Bratislava II schválil dňa XX.XX.XXXX rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal povinnosťou platiť na syna výživné vo výške 200,- € mesačne, styk otca s maloletým upravený nebol, zastupovať a spravovať majetok maloletého boli oprávnení obaja rodičia. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na jeho náhradu. Od rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili okolnosti na strane otca, ako aj na strane matky. Matka maloletého už nie je na rodičovskej dovolenke. Otec ako muzikant má len krátkodobé

-2-

27P/220/2017

príjmy v dôsledku ktorých sa zadlžil. Súčasný stav je taký, že si aktívne hľadá zamestnanie, jeho príjmy nie sú pravidelné a pohybujú sa v priemere 400,- € na mesiac.

2/ Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.05.2018, v ktorom uviedla, že otec napriek súdom schválenej rodičovskej dohody platil výživné nepravidelne, čo malo za následok, že omeškané výživné k decembru 2017 predstavovalo 3 750,- €. S otcom maloletého sa dohodli na splatení dlžného, bežné výživné však naďalej platí nepravidelne. Z podaného návrhu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pomerov na strane otca. Matka vzhľadom na svoj zdravotný stav bola nútená ukončiť samostatnú zárobkovú činnosť. Maloletý trpí zdravotnými problémami, čo naďalej odôvodňuje zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť a špeciálne dietetické potreby. So starostlivosťou o maloletého matke pomáha po finančnej stránke rodina. Z uvedených dôvodov žiadala aby súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

4/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý M. S. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal povinnosťou platiť na syna výživné vo výške 200,- € mesačne, styk otca so synom upravený nebol, zastupovať a spravovať majetok maloletého boli povinní obaja rodičia, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2015.

5/ Otec maloletého M. S. pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá. Má ukončenú školu úžitkového výtvarníctva v Bratislave - odbor konzervátorstvo a reštaurátorstvo. V tejto oblasti nikdy nepracoval. Chodil na výučbu bicích nástrojov, už 5 rokov pôsobí ako bubeník v skupine E. A.. Zo začiatku boli tieto koncerty časté, t. j. 4 - 6 koncertov mesačne. Počas tohto roku bolo len 6 koncertov. Odmena za koncertovanie v tejto skupine predstavuje 100,- až 150,- € za jedno vystúpenie. Okrem koncertovania brigáduje ako kuchár v reštaurácii „. K., uvedené povolanie má ako svoj koníček, z ktorého príjem má nepravidelný cca 450,- € mesačne, avšak sú mesiace, kedy vôbec nechodí na brigády. Je spoločníkom obchodnej spoločnosti W. E. Y., s.r.o., ktorá vyše troch rokov nevykazuje žiadnu podnikateľskú činnosť. V minulosti pracoval pre iné kapely, v marketingu na webových portáloch a podobne. K výživnému na maloletého uviedol, že v čase, keď tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, jeho príjem nebol na takej úrovni, aby mohol bez akýchkoľvek problémov platiť výživné na maloletého v určenej sume. Často meškal so splatením výživného i keď jeho príjem v tom čase dosahoval max 700,- €. V súčasnosti jeho priemerný mesačný príjem predstavuje maximálne 350,- €. Momentálne býva na Y. L. XX v Bratislave v prenajatom 1-izbovom byte spolu s priateľkou. Mesačné nájomné za byt predstavuje 460,- €, ktoré platia na polovicu. Okrem nájomného na bývanie jeho výdavky predstavujú výdaje na stravu. Finančne ho podporuje otec, ktorý má úspory, keďže v minulosti pracoval ako kuchár v Rakúsku. V súčasnosti nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a vyživovaciu povinnosť má len vo vzťahu k maloletému M. S.. Na preukázanie svojich tvrdení otec napriek výzve súdu nedoložil žiadne listinné doklady.

-3-

27P/220/2017

6/ Matka pred súdom uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. V minulosti pracovala ako živnostníčka, pre rôzne firmy pripravovala produkciu pre prípravu rôznych filmov, reklám, festivalov a pod. Jej priemerný mesačný zárobok predstavoval 800,- €. Následne pracovala vo firme s detským oblečením na základe živnostenského oprávnenia, jej mesačný príjem predstavoval 400,- - 500,- €. Po čase začala mať zdravotné problémy, v roku 2016 podstúpila operáciu a bola jej zistená histamínová intolerancia. Z uvedených zdravotných dôvodov nepracuje od januára 2018 a finančne ju podporuje jej otec. K maloletému uviedla, že navštevuje štátnu škôlku. Trpí imunologickým ochorením, užíva lieky, má prísnu diétu. Kupuje mu bezlepkový chlieb. Otec maloletého prispieva na jeho výživu nepravidelne, v minulosti mu vznikol dlh na výživnom vo výške 3750,- €, pričom 2000,- € zaplatil starý otec maloletého z otcovej strany a dohoda medzi nimi bola taká, že ak bude platiť pravidelne výživné, zvyšok nezaplateného výživného vo výške 1750,- € mu odpustí. So starostlivosťou o maloletého jej pomáhajú starí rodičia (rodičia otca dieťaťa), otec sa s maloletým stretáva veľmi nepravidelne.

7/ Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že návrh na zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Otec súdu nedoložil žiadne potvrdenia z ktorých by bolo možné zistiť jeho súčasnú finančnú situáciu a z tohto dôvodu odporučila súdu, aby návrh otca ako nedôvodný zamietol.

8/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne -4- 27P/220/2017

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9/ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti

- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

10/ Súd mal v konaní za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému M. S. bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2015, kde bolo na maloletého na základe schválenej rodičovskej dohody určené výživné vo výške 200,- € mesačne od decembra 2014. V tom čase mal maloletý jeden rok. V tomto konaní súd skúmal pomery účastníkov, pričom dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca od posledného rozhodnutia nedošlo a ani dôjsť nemohlo, keďže otec súdu nepredložil žiadne potvrdenia, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho návrhu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolnosti konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t. j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Uvedené pomery je však potrebné v konaní preukázať.

11/ Súd dáva do pozornosti, že od posledného rozhodovania o výživnom (v roku 2014) uplynuli štyri roky a pomery na strane maloletého sa zmenili minimálne z dôvodu, že je starší, navštevuje materskú školu a jeho potreby sa z tohto pohľadu mohli len zvýšiť. Otec maloletého nemá stále zamestnanie, má nepravidelný príjem, avšak táto skutočnosť nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Otec pred súdom uviedol, že má širší záber pracovných aktivít, z ktorých by potenciálne mal mať aj vyšší príjem, a preto je potrebné, aby v prvom rade prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a hľadal si

adekvátne finančne ohodnotené pracovné miesto tak, aby mohol plniť svoju prioritnú povinnosť, ktorou je vyživovacia povinnosť k svojmu dieťaťu. Súd má za to, že otec nedostatočným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal svoje pomery, ktorými chcel odôvodniť potrebu zníženia výživného. K svojim tvrdeniam uvádzaným v návrhu na začatie konania ako aj na pojednávaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, napr. dohodu o pracovnej činnosti, prípadne listinné dôkazy preukazujúce, že nie je zárobkovo činný, daňové priznanie obchodnej spoločnosti W. E. Y., B..T..Y.., prípadne či je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Otec nepredložil doklady, z ktorých by bolo možné zistiť podstatné skutočnosti pre hodnotenie možností, schopností a majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej -5- 27P/220/2017

povinnosti. Majetkové pomery otca maloletého dieťaťa súd pokladá za nepreskúmateľné, a to práve pre jeho pasivitu v konaní (mal možnosť doložiť súdu listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia), toto právo nevyužil a z toho dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec dieťaťa je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, nemá žiadne zdravotné problémy, preto je jeho prvoradou povinnosťou nájsť si také zamestnanie, aby mohol zabezpečovať výživu svojho syna a neprenášať celú zodpovednosť, či už po stráne osobnej starostlivosti o dieťa ale aj po stránke finančnej na matku dieťaťa. Pre úplnosť súd dodáva, že z dôvodu hospodárnosti konania súd považoval za nadbytočné skúmať podrobne pomery na strane matky maloletého, navyše za situácie, keď dôvodom zníženia výživného podľa návrhu mali byť skutočnosti na strane otca.

12/ S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil návrh otca ako nedôvodný, a preto ho zamietol.

13/ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. -6-

27P/220/2017

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 .