Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-10-2018.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX L. U. G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2017 rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 18. augusta 2017 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 18. augusta 2017 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2017 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom neuviedol žiadne námietky, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nepriložil k nemu žiadne lekárske správy.
3. Generálny riaditeľ žalovanej po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 18. januára 2018.
4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. januára 2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe uviedol, že rozhodnutia žalovanej nie sú vydané na základe skutočného stavu, keďže neboli zabezpečené všetky podklady, ktoré sú potrebné pre ich vydanie. So svojou diagnózou bol PN 1,5 roka, je SZČO, stará sa o maloleté dieťa - syna. Momentálne nemá žiaden príjem, je skeptický a depresívny. Nemôže vykonávať činnosť a nemá príjem. Myslí si, že mali byť nariadené kontrolné vyšetrenia a keďže sa to nestalo, rozhodnutia boli vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu (jeho zdravotného stavu).
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že vzhľadom k tomu, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola v súlade s prílohou č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov určená na 35 %. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. náležite, objektívne a nestranne zistili a posúdili zdravotný stav žalobcu, a to na základe vlastného vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Čadca dňa 18. augusta 2017 a 18. októbra 2017 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline dňa 11. januára 2018. Z uvedeného je evidentné, že tvrdenia žalobcu o tom, že neboli nariadené kontrolné vyšetrenia, a že rozhodnutia boli vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu
- zdravotného stavu žalobcu je potrebné považovať za zavádzajúce a nepravdivé. Postup žalovanej pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutých rozhodnutí majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky týkajúce sa jeho zdravotného stavu, žalovaná trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia zo dňa 4. septembra 2017 a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. januára 2018, nakoľko sú vecne totožné a zákonne správne a žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
8. O žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X dňa 04.09.2017 tak, že podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18. augusta 2017. Za účelom rozhodnutia o invalidnom dôchodku žalobcu dala žalovaná vypracovať odborný posudok o invalidite zo dňa 18. augusta 2017. V lekárskej správe zo dňa 18. augusta 2017 vypracovanej za účelom posúdenia invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 18.08.2017, posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. L. uviedla: Príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu u 52-ročného účastníka konania pracujúceho ako robotník, je chronické obmedzenie hybnosti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, v oblasti krčnej a driekovej časti. Posledný rok dlhodobo práceneschopný, sérologicky potvrdená pozitivita protilátok pri borelióze, opakovane preliečovaný ATB. Je v liečbe neurológa pre chrbticové ťažkosti od roku 2016, mal vykonané MR vyšetrenie chrbtice v 2/2017 s nálezom počínajúceho vyklenutia medzistavcovej platničky v segmente L3/4 a L5/S1, bez útlaku na koreň a krčného úseku v 11/2016, kde v segmentoch C5/6 a C6/7 mierne protrúzie medzistavcových platničiek s miernym útlakom miechového vaku s priľahlých koreňov. Funkčne je prítomná ťažšia statodynamická porucha s prejavmi chronického iritačného koreňového syndrómu L5 vpravo. Pri neurologickom vyšetrení sú šľachovo okosticové reflexy na horných a dolných končatinách obojstranne výbavné, napínacie manévre v norme. Opakovaná rehabilitačná liečba, obstreky koreňa v rámci ozonoterapie, len s parciálnym efektom, neurochirurg
doporučuje konzervatívny postup, podľa vyjadrenia rehabilitačného lekára nie je vyjadrená koreňová symptomatológia z krčnej oblasti, je prítomné mierne obmedzenie hybnosti. Pri vlastnom vyšetrení je hybnosť chrbtice v driekovej oblasti redukovaná, svalstvo končatín je eutrofické, bez stanového rozdielu, nie je motorický deficit na periférii. Vzhľadom na neprítomnosť zánikovej symptomatológie je ochorenie zaradené do písmena b) danej položky a vzhľadom na viacsegmentálne postihnutie a podávanú liečbu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je na hornej hranici rozmedzia, t.j. 35 %. Pre trvanie kranialgie a parestézie horných končatín realizované vyšetrenie evokovaných potenciálov v 5/2017, kde pri stimulácii je prítomná obojstranná lézia zrakovej dráhy, kontrolné vyšetrenie v 6/2017 bez zmeny, eventuálne sa jedná o variant normy, doporučené kontrolné vyšetrenie s časovým odstupom. Vykonané tiež vyšetrenie SSEP stredového nervu v norme. Aktuálne dané nálezy nemožno hodnotiť ako posudkovo významné. Artróza záprstných kostí na nohách po opakovanej RTG terapii bez funkčného obmedzenia je posudkovo nevýznamná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 35 % (M51.9/Kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm. b). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka stanovila degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm. b), pričom mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 35 % z rozmedzia 20 - 35 %.
9. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 4. septembra 2017 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 18. augusta 2017 vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie MUDr. C. T.. lekársku správu za účelom posúdenia invalidity žalobcu, v ktorej uviedol: V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú naďalej degeneratívne zmeny na chrbtici, hlavne v krčnej a driekovej oblasti, s prejavmi koreňového dráždenia koreňa L5 vpravo, s intermitentným nálezom, t.č. pri vlastnom vyšetrení bez jednoznačných poškodení miešnych koreňov. Vzhľadom k postihnutiu viacerých úsekov chrbtice, bez trvalého koreňového dráždenia, bez svalových hypotónii či hypotrofií, s poruchou statodynamiky mierneho stupňa hodnotíme mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia, t.j. 35 %. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvyšujeme. Stav po Lymskej borelioze, suspektná perzistencia protilátok IgM, serologické titre s poklesom. Z infekčného hľadiska bez liečby, klinicky bez známok chronickej boreliozy. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35 %. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli: neurologické vyšetrenie UN Martin 31.05.2017, 29.06.2017 medianus SSEP 29.06.2017 ortopedické vyšetrenie Ortmipol s.r.o. KNM 26.04.2017 infektologické vyšetrenie 08.08.2016 ÚVN Ružomberok neurologické vyšetrenie ÚVN Ružomberok 11.03.2017 neurochirurgické vyšetrenie ÚVN Ružomberok 12.09.2016, 20.03.2017, 19.12.2017 MR Ružomberok 30.11.2016 C chrbtica, 14.02.2017 LS chrbtica rehabilitačné vyšetrenie 10.04.2017 infektologické vyšetrenie 21.07.2017 rehabilitačné vyšetrenie 20.12.2017 neurologické vyšetrenie 18.10.2017.
10. V súdnom konaní, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18.01.2018, žalobca nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia v čase rozhodovania neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u žalobcu, ako bol v čase rozhodovania žalovanej ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali.
11. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu v čase rozhodovania správneho orgánu bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Z tohto dôvodu súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba, v súčasnej dobe, nie je dôvodná, preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
13. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či žalovaná správne vyhodnotila lekárske posudky posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu a či žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok.
14. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).
16. Žalobca v žiadnom podaní neuviedol konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 18. augusta 2017, ako aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline zo dňa 11. januára 2018, tieto podmienky spĺňajú.
17. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky a ústredia v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Iné zdravotné postihnutie zistené neboli. Druhostupňový posudkový lekár nezistil zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu žalobcu od posledného posúdenia posudkovou lekárkou pobočky, a preto považoval predchádzajúci posudok za správne vypracovaný. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 35 % (z rozmedzia 20 - 35 %) - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z..
18. Tvrdenie žalobcu, že jeho zdravotný stav a rozhodnutia vydané vo veci nie sú vydané na základe skutočného stavu, pretože neboli zabezpečené všetky podklady, ktoré sú potrebné pre takéto rozhodnutie, nebolo lekárskymi nálezmi preukázané. Jeho subjektívne presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť
občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobca ani v konaní o jeho žalobe nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia týchto skutočností, či odstránenia rozporov. Súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej, teda ku dňu 4. septembra 2017.
19. Správny súd dodáva, že žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o invalidný dôchodok prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
20. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP.
21. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).