Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/104/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Fujáková Katarína s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Bitúnková 13, IČO: 44 293 402, zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: RUDIMED s. r. o., so sídlom Palárikovo, Štúrova 59, IČO: 36 742 554, zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokát, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o zaplatenie 675 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/255/2016-110 zo dňa 04. októbra 2017 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/255/2016-183 zo dňa 10. novembra 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 675 eur s prísl. titulom náhrady mzdy za služby LSPP, ktoré v prospech žalovaného, ako prevádzkovateľa LSPP, vykonala a fakturovala faktúrami č. 2016/14 dňa 16.03.2016, č. 2016/18, 04.04.2016 a č. 2016/23 14.04.2016. Žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 20, § 7 ods. 6, zákona č. 576/2004 Zb., § 80a ods. 2, § 79 ods. 1 písm. v/ zák. č. 578/2004 Zb. zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že faktúrami č. 2016/14 zo 16.03.2016, č. 2016/18 zo 04.04.2016 a č. 2016/23 zo 14.04.2016 žalobkyňa žalovanému fakturovala 3 x 300 eur za práce LSPP pre dospelých dňa 04.02.2016, 31.03.2016 a 13.04.2016 (vždy za 15 hodinovú službu). Zo správ poskytovateľov LSPP súd zistil, že lekári vykonávajúci LSPP v obvodoch lokálne najbližších obvodu, v ktorom ju vykonáva žalobkyňa, sú odmeňovaní v pracovných dňoch sumami od 3,30 eur do 11,704 eur, resp. sumami 15 - 30 eur za 8,5 hod. v pracovný deň a 25 - 35 eur v deň pracovného voľna a vo sviatok.

1.4. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením že žalobkyňa má zo zákona povinnosť vykonávať služby LSPP, pričom tak nerobí vo vzťahu k prevádzkovateľovi LSPP ako zamestnanec, ale ako podnikateľský subjekt a k vykonaniu služby je zaviazaná zákonom. Spôsob jej odmeňovania za výkon LSPP nie je upravený zákonom a vzhľadom na absenciu zmluvy medzi ňou a prevádzkovateľom LSPP (ktorá nie je obligatórne nutná), ani zmluvne. Táto skutočnosť ju ale nezbavuje povinnosti v primeranej miere (primerane často a v zmysle rozpisu služieb prevádzkovateľa) tieto služby vykonávať.

1.5. Pri riešení otázky výšky odmeny žalobkyne za služby LSPP, ktoré v prospech žalovaného vykonala v období mesiacov február - apríl 2016 súd vychádzal z odmeny obvyklej v danom čase a mieste vyplácanej prevádzkovateľom LSPP lekárom LSPP v rozpätí od 3,30 eur do 3,60 eur (v prevažnej

väčšine) a 11,704 eur (v jedinom prípade - Nitra). Žalovaný žalobkyni zaplatil 5 eur/hod, t.j celkovo 75 euro, teda vyššiu suma, než bola v danom čase a mieste obvyklá.

1.6. Dodal, že nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným nie je pracovnoprávny vzťah, ide o právny vzťah založený zákonom, v zmysle úpravy, ktorú obsahuje SR. Tento ukladá žalobkyni povinnosť vykonávať LSPP a žalovanému povinnosť platiť za to žalobkyni odmenu, ktorej výšku však nestanovuje. Otázkou potom zostáva, aká odmena teda žalobkyni prináleží, ak nemajú uzatvorenú zmluvu. Podľa názoru súdu je jediným do úvahy prichádzajúcim riešením odmeňovanie spôsobom obvyklým v danom čase a mieste, ktorý zároveň zodpovedá dlhoročnej praxi odmeňovania v závislosti od výšky platieb zdravotných poisťovní, ktoré rešpektujú prakticky všetci zostávajúci lekári LSPP. Samotná nespokojnosť žalobkyne s výškou týchto platieb nie je dôvodom, aby sa na tom do zmeny pravidiel ich odmeňovania, ktoré určil štát, niečo menilo a to napriek tomu, že existujú pochybnosti o zákonnosti takéhoto stavu. Pokiaľ však neexistuje žiaden zákonný dôvod ako základ pre zmenu výšky odmeňovania lekárov vykonávajúcich LSPP, nie je možné priznať im inú, ako obvyklú odmenu.

1.7. V tejto súvislosti súd poukázal na nález ÚS SR PL. ÚS 113/2011, podľa ktorého zákonodarcom zvolený systém zabezpečenia nepretržitej zdravotnej starostlivosti je ústavne akceptovateľný a proporcionálny zásah do označených práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Uvedené služby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia zákonnej povinnosti upravenej napadnutými ustanoveniami. Vyčlenenie spôsobené uložením zákonnej povinnosti je im bezpochyby na príťaž, na druhej strane však preň existuje ospravedlniteľný dôvod, ktorým je verejný záujem na ochrane života a zdravia obyvateľstva. Realizácia uvedeného verejného záujmu predstavuje dostatočný dôvod na nerovné zaobchádzanie s touto osobitnou skupinou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a je navyše vyvažované spomínanou kontraktačnou povinnosťou zdravotných poisťovní, dôsledkom ktorej sú jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaradeným do minimálnej siete vyplácané mesačné kapitačné platby.

1.8. Ďalšie dokazovanie (napríklad vykonanie znaleckého posudku, predloženie ambulantných kníh, informácia o úhradách zdravotných poisťovní žalovanému, či doklady o úhradách za výkon obhliadok mŕtvych) súd nevykonal, pretože mal za to, že nemohli prispieť k objasneniu podstatných okolností, ktorými sú výlučne primeranosť odmien poskytovaných žalovaným v prospech lekárov vykonávajúcich LSPP (vrátane žalobkyne).

2. Uznesením č. k. 13C/255/2016-183 zo dňa 10. 11. 2017 súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni podľa pol. 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok za odvolanie vo výške 40,50 euro.

3. Rozsudok a uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasila so záverom súdu, že obvyklá odmena vyplácaná prevádzkovateľom ĽSPP pre lekárov bola od 3,30 do 3,60 Eur a (vo väčšine) a vo výške 11,704 (v jednom prípade Nitra) a žalovaný uhrádzal 5,-Eur, teda vyššiu sumu ako bola obvyklá v danom mieste a čase. Mala za to, že pri stanovení obvyklej odplaty nie je možné vychádzať z odplaty, ktorú mal žalovaný zmluvne dohodnutú s ostatnými poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti v okrese Nové Zámky, odplata nebola kreovaná v riadnej hospodárskej súťaži, ale ju jednostranne diktuje žalovaný poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých. V týchto prípadoch nemožno hovoriť o zmluvnej voľnosti, keďže nepristúpenie na cenové podmienky žalovaného má pre poskytovateľa rovnaké dôsledky a to povinnosť vykonávať ĽSPP, pričom žalovaný bude poskytovateľovi uhrádzať výkon v zmysle neprijatých cenových podmienok. Z rovnakých dôvodov nie je možné obvyklú odplatu určovať zisťovaním výšky odmien uhrádzaných inými prevádzkovateľmi, keďže títo majú rovnaké postavenie ako žalovaní; ani v týchto prípadoch nemožno hovoriť o zmluvnej voľnosti. Pre určenie výšky obvyklej odmeny súd musí vychádzať z toho, že obvyklá cena je určená na základe hospodárskej súťaže podnikateľov. Žalovaný nadobudol v okrese Nové Zámky postavenie dominantného podnikateľa a rovnaké postavenie majú aj poskytovatelia, ktorí boli súdom dopytovaní na výšku odplaty, v zmysle článku 14 ods. 1 Dohovoru o nútenej práci, je nútená alebo povinná práca každého druhu odmeňovaná v hotovosti podľa sadzieb nie je najnižších, ako sú sadzby platiace pre podobné druhy práce buď v kraji, v ktorom je pracovník zamestnaný alebo v oblasti, v ktorej bol povolaný, podľa toho, v ktorej z nich sú vyššie. Ďalej poukázala na to, že pre určenie obvyklej odplaty nemôže byť prihliadnuté na sumu 3,30 až 3,60 Eur, pretože

pri výške takejto odplaty poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa dostávajú do straty. Táto suma nezohľadňuje minimálny mzdový nárok lekára vo výške 1,8 alebo dvojnásobku minimálnej mzdy roku 2016, t. j. 2,328 Eur, čo je 4,19 alebo 4,66 Eura. K tomu je potrebné pripočítať mzdové zvýhodnenie 25 % za prácu nadčas. Zvýhodnenie práce za noc 20 %, náklady zamestnávateľa na zdravotné a sociálne odvody. Z toho vyplýva, že odplata 3,30 až 3,60 nedosahuje ani úroveň nákladov, ktorý musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vynaložiť na zabezpečenie výkonu ĽSPP a zjavne sa jedná o neprimeranú odplatu, ktorá nemôže byť použitá za účelom určenia obvyklej odplaty. Obvyklú cenu je možné určiť ako ekvivalent ceny práce lekára v danom mieste a čase podľa § 80a ods. 2 zák. č. 578/2004 Z. z. a to ako 2,32 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, ktorý za 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Pri výpočte stanovenej hodnoty práce lekára vychádzal z práce lekára špecialistu na centrálnom príjme v odbore vnútorné lekárstvo, ktorá činnosť je obsahovo najbližšia výkonu lekárskej služby prvej pomoci. Tento spôsob považuje za jediný a relevantný spôsob, ako dospieť k cene práce lekára a výške obvyklej odmeny za výkon lekárskej služby prvej pomoci, nakoľko v takomto spôsobe určenia sa neprejavuje dominantné postavenie žalovaného v poskytovaní ĽSPP a je v plnom súlade s požiadavkami Dohovoru o nútenej práci.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že právny vzťah medzi nimi je obchodnoprávnym vzťahom sui generis založeným na základe zákona 578/2004 Z.z. Nejde o vzťah subsumovateľný pod , ako to požaduje žalobkyňa. Je nepochybné, že zmluvný vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom a zmluvou o mandátnej zmluve, čo nebolo v priebehu konania spochybnené. Podľa ustanovenia Obchodného zákonníka o tejto zmluve odmena nebola zmluvnými stranami dohodnutá, za činnosť vykonávanú mandatárom na účet mandatára má mandatár nárok na odplatu obvyklú v čase uzatvorenia zmluvy za obdobnú činnosť, ktorú mandatár uskutoční pri zariadení záležitosti. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie na výšku obvyklej odmeny vyplácanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a výkon ĽSPP dopytom na prevádzkovateľov ĽSPP. Z dokazovania vyplynulo, že odmeny sú nielen vo výške obvykle vyplácaných odmien, ale v niektorých prípadoch aj vyššie. Pre porovnanie uviedol spôsob vyplácania odmien vyplácaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za výkon ĽSPP. Vykonané dokazovanie o výške odmeny podľa neho napĺňa kritériá kreovania vrámci hospodárskej súťaže, nakoľko súd nevychádzal z odmeny vyplácanej poskytovateľom výlučne zo strany žalovaného, ale aj z odmien vyplácaných ostatnými prevádzkovateľmi ĽSPP v okolitých spádových oblastiach. Jeho príjmy, ako prevádzkovateľa ĽSPP, sú v plnej miere závislé od počtu ošetrených pacientov vrámci jednotlivých služieb. Tieto nie je možné dopredu predpokladať, pretože počet ošetrených je každý mesiac odlišný. Poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom podrobne popísal výšku príjmov a výdavkov za jednotlivé kalendárne mesiace. Tvrdenie žalobkyne, že si slobodne zvolil túto formu podnikania a nemusí ju vykonávať neobstojí, pretože rovnakú možnosť získať licenciu má aj ona. Je pravdou, že on prevádzkuje dobrovoľne ĽSPP, táto skutočnosť mu nemôže byť v súdnom konaní na ťarchu. To, že má dominantné postavenie v okrese Nové Zámky nezavinil, každý má možnosť požiadať príslušný samosprávny kraj o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Vykonaným dokazovaním na zistenie obvyklej odmeny bolo učinené zadosť aj Dohovoru o nútenej práci, na ktorý poukazuje. V danej veci nemožno postupovať podľa § 80a ods. 2 zákona 578/2004 Z. z., nakoľko sa jedná o odmeňovanie lekárov pracujúcich na základe pracovnej zmluvy v zariadeniach zdravotnej starostlivosti, kde je odmeňovanie nastavené odlišným spôsobom ako v ambulancii ĽSPP. Odmeňovanie v ĽSPP vychádza z iných ekonomických ukazovateľov, spočívajúcich v systematicky odlišnom financovaní zo strany poisťovní. K tvrdeniu žalobkyne o úrovni nákladov k výške odplaty 3,30 až 3,60 Eur uviedol, že neprimeranú odplatu nemožno použiť za účelom určenia obvyklej odmeny. Žalobkyňa nemá v súvislosti so svojou činnosťou pre neho žiadne náklady, nakoľko zdravotnícky materiál, liečivá, priestory ba dokonca aj náklady na odmenu zdravotných sestier uhrádza on (žalovaný). Žalobkyňa zrejme ohľadne vzniknutých nákladov pri výkone ĽSPP naráža na fakt, že svoju činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonáva ako právnická osoba prostredníctvom odborného zástupcu lekára. Ako právnická osoba má jedného konateľa a spoločníka, ktorým je lekár

- MUDr. Fujáková, ktorá je zároveň odborným zástupcom. Je nepodstatné sa domnievať, že obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je osoba totožná s lekárom vykonávajúcim službu ĽSPP by bola akýmkoľvek spôsobom donútená vyplácať mzdové nároky MUDr. Fujákovej za služby ĽSPP v zmysle Zákonníka práce vo výške, v akej to požaduje od neho. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol predložený ani jediný dôkaz, ktorým by toto tvrdenie žalobkyne o jej neprimeraných nákladoch bolo preukázané. Zároveň uvádzal, že problém odmeňovania pri výkone ĽSPP je mimoriadne rozsiahly, nakoľko neexistuje jednotný legislatívny rámec, podľa ktorého by mohlo byť nastavené

odmeňovanie. Prevádzkovanie ĽSPP je činnosťou majúcou vysoký individuálny ráz, pretože ani prevádzkovateľ ĽSPP a ani službukonajúci lekár nedokážu predpokladať, koľko pacientov mesačne ošetria, aké budú skutočné príjmy v ambulancii. V uvedenom spočíva najväčší problém pri stanovení generálne uplatňovanej odmeny pre lekárov vykonávajúcich služby ĽSPP.

5. Žalobkyňa v odvolaní proti uzneseniu č. k. 13C/255/2016-33, žiadala uznesenie zrušiť. Dôvodila tým, že v zmysle § 6 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. bolo odvolanie voči rozhodnutiu podané elektronickými prostriedkami prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, preto mal byť súdny poplatok znížený o 50 %.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa, ako právnická osoba prevádzkujúca zdravotnícku ambulanciu v odbore všeobecné lekárstvo, domáha zaplatenia sumy 225 euro s 9% úrokom z omeškania denne od 01. 04. 2016 do zaplatenia, sumy 225 euro s 9% úrokom z omeškania denne od 17. 04. 2016 do zaplatenia a sumy 225 euro s 9% úrokom z omeškania denne od 01. 05. 2016 do zaplatenia titulom náhrad za služby lekárskej prvej pomoci. Povinnosť vykonávať služby jej vyplýva zo zákona č. 578/2004 Z.z. (§79 ods. 1 písm. v). So žalovaným neuzatvorila písomnú zmluvu o vykonávaní služby, pretože nesúhlasila s predloženými podmienkami zmluvy. Žalovanému fakturovala sumy 3 x po 300 euro za vykonané služby, z čoho žalovaný uhradil 75 euro, t. j. 5 euro na hodinu.. Žalobkyňa žiadala zaplatenie hodinovej odmeny 20 euro, pri výpočte ktorej vychádzala z § 80a ods. 2 zák. č. 578/2004 Z.z. a to zo mzdy lekára 12,33 euro/hod, s pripočítaním mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas v sume 15,41 a v noci 16,34 eur, nákladmi a poistné odvody a daň. Súd prvej inštancie žalobu zamietol vychádzajúc z názoru, že pre absenciu právnej úpravy sporných nárokov je potrebné vychádzať z odmeny obvyklej v danom čase a mieste vyplácanej prevádzkovateľom LSPP lekárom LSPP, ktorá bola v rozpätí od 3,30 eur do 3,60 eur (v prevažnej väčšine) a vo výške 11,704 eur (v jedinom prípade - Nitra). Žalovaný žalobkyni zaplatil 5 eur/hod, každú, t.j. vyššiu sumu, než bola v danom čase a mieste obvyklá.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po prejednaní veci sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pre posúdenie dôvodnosti nároku je potrebné vychádzať z odmeny obvyklej v danom čase a mieste vyplácanej prevádzkovateľom LSPP lekárom LSPP.

9. Podľa čl. 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

10. Podľa čl. 4 ods.2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

11. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie zák. č. 576/2004 Z.z. a 578/2004 Z.z. a náleze ÚS PL 113/2011, že lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť, ktorá povinnosť im vyplýva zo zákona pod hrozbou uloženia sankcie, a to bez akýchkoľvek záruk na odmenu za vykonanú prácu. V zákone upravený spôsob zabezpečenia výkonu lekárskej služby prvej pomoci núti poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci tieto vykonávať bez záruk na odmenu, ktorá činnosť umožňuje dosahovanie zisku pre prevádzkovateľov ambulancií lekárskej služby prvej pomoci. Platby za zdravotné výkony lekárov počas lekárskej služby prvej pomoci totiž zdravotné poisťovne poskytujú prevádzkovateľom ambulancií lekárskych služieb prvej pomoci (nar. vlády č. 226/2005 Z.z.).

12. Ďalej súd správne uvádza, že vyššie uvedené vzťahy nie je možné považovať za vzťahy pracovnoprávne, ale za vzťahy, ktoré je možné si upraviť v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. V prípade, ak je takýto vzťah zmluvne ošetrený, či už mandátnou alebo inominátnou zmluvou, je povinnosťou účastníkov postupovať podľa nimi uzavretej zmluvy. Iná situácia vzniká, ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, ako je to v prejednávanom prípade, keďže nebolo vôľou ani jedného z účastníkov uzavrieť zmluvu za podmienok stanovených druhým účastníkom, a teda nedošlo k zhodnému prejavu vôle vo vzťahu k uzavretiu zmluvy. V takomto prípade neexistuje ani zákonný, ani zmluvný podklad, na základe ktorého by vznikla žalovanému povinnosť vyplácať žalobkyni určitú odplatu alebo odmenu za ňou vykonávanú činnosť, avšak stále za stavu, že žalovanému je poskytované plnenie zo strany zdravotných poisťovní za výkony, ktoré uskutočňuje aj žalobkyňa počas výkonu lekárskej služby prvej pomoci.

13. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie v prevažnej miere cituje závery ústavného súdu vyslovené v náleze PL ÚS 113/2011 (odsek 14). Žalobu zamietol majúc za to, že spôsob odmeňovania žalobkyne nie je upravený zákonom a ani zmluvne a výšky odmeny žalobkyne určil porovnaním odmien iných poskytovateľov v lokálne najbližších obvodoch, ale z hľadiska právneho posúdenia veci neuviedol žiadne závery. Uvádza len toľko, že posudzovaný právny vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom, ale nevyhodnotil, či z právneho hľadiska ide o nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu, či podlieha úprave mandátnej zmluvy alebo ide o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prípadne iné. Zo spisu vyplýva, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny zmluvný vzťah, resp. k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a v dôsledku činnosti žalobkyne dochádza k plneniu v prospech žalovaného. Z uvedeného popisu je potom zrejmé, že v dôsledku činnosti žalobkyne dochádza u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže ako už odvolací súd uviedol, neexistuje zmluvný ani zákonný podklad, na základe ktorého by žalovaný žalobkyni odmenu vyplácal.

14. Ústavný súd v náleze PL 113/2011 a súd prvej inštancie v rozhodnutí uvádza, že hospodárky výsledok poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP závisí predovšetkým od výšky paušálnej odmeny, ktorá zohľadňuje len počet poistencov s trvalým bydliskom v príslušnom spádovom území a objemu výkonov poskytnutých v rámci výkonu LSPP. Z toho vyplýva, že samotná ponuka odmeny práce pre jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je logicky závislá - limitovaná hospodárskym výsledkom vytvoreným v rámci činnosti jednotlivých poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP, ktorý závisí od nastavenia minimálnej siete. Výška odmeny ponúknutá jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP musí teda zohľadňovať aj ich ekonomické možnosti. Ponúknutá neadekvátna výška odmeny jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti preto nemusí vždy byť výsledkom zneužitia situácie, v ktorej sa títo nachádzajú (v dôsledku im uloženej zákonnej povinnosti zo strany poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP), ale jednoducho len nevyhnutným dôsledkom ich nepriaznivej finančnej situácie.

15. Súd prvej inštancie výšku odmeny žalobkyne ustálil na základe porovnania odmien poskytovanej inými poskytovateľmi prevádzajúcich ambulancie LSPP. Vychádzajúc z vyššie cit. časti nálezu ÚS ale takýto postup nebol správny, pretože nepreukazuje, či výška odmeny zohľadňuje ekonomické možnosti žalovaného, teda či je adekvátna jeho hospodárskym výsledkom dosiahnutým v žalovanom období. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že služby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávané v prospech poskytovateľov prevádzkujúcich ambulancie LSPP v čase určenom v rozpise vyhotovenom príslušným samosprávnym krajom nevykonávajú pre účely dosiahnutia zisku, ale pre účely splnenia si zákonnej povinnosti.

16. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný zneužíva svoje postavenie, keď jej za služby vykonávané v zmysle zák. č 578/2004 Z.z. nevyplatil adekvátnu odmenu, výšku ktorej vyvodila s poukazom na označené náklady vo výške mzdy lekára a zisku. Žiadala vykonať dôkaz vyžiadaním listinných dokladov preukazujúcich výšku príjmov žalovaného na preukázanie toho, že jeho príjmy mu umožňovali platiť vyššiu odmenu ako 5 euro /hod. Nevykonaním navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie zbavil žalobkyňu možnosti preukázať svoje tvrdenia a nároky.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu všeobecne výška plnení žalovaného voči nezazmluvneným lekárom sa musí odvíjať od jeho možností daných príjmami z činnosti ambulancie LSPP, teda pri jeho strate alebo obmedzených príjmoch sú limitované aj jeho povinnosti voči jednotlivým poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti, t.j. nároky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie LSPP s limitované s ohľadom na skutočné náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich obvyklú mieru zisku.

18. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanom rozhodnutí nevyjadril k žalobou uplatneným nárokom ani z hľadiska tvrdení žalobkyne o výške minimálnej odmeny lekára a zamietnutím návrhu na vykonanie dôkazu žalobkyni neumožnil preukázať primeranosť, resp. neprimeranosť vyplatenej odmeny 5 euro/hod s ohľadom na ekonomické možnosti žalovaného, o ktorých mala za to, že sú dané. Žalobkyňa má nárok na primeranú a spravodlivú odmenu aj pri legislatívnom opomenutí úpravy nárokov voči žalovanému, ako poskytovateľovi prevádzkujúcom ambulanciu LSPP.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu nároky žalobkyne voči žalovanému je možné ustáliť len z hľadiska zistenia - t.j. po zistení konkrétnych pomerov žalovaného, pretože pomery, resp, nastavenie minimálnej siete a príjmy každého prevádzkovateľa LSPP sú v každom obvode iné. Preto nemožno paušálne (ako to učinil súd prvej inštancie), hľadať analógiu v iných obvodoch alebo príjmoch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávajúcich činnosť na základe zmluvy. Je potrebné ustáliť sumu, ktorá zostane žalovanému (hrubý príjem) za dané obdobie, porovnaním jeho príjmov a všetkých nákladov, ale bez nákladov na mzdy lekárov. Z tejto sumy potom treba ustáliť primeranú výšku zisku žalovaného, ako prevádzkovateľa ambulancie LSPP a zostávajúcu časť použiť na tvorbu odmien poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žalovaného, so zohľadnením celkového počtu nimi odpracovaných hodín (cez týždeň, víkend, sviatok) a zistením a zohľadnením počtu hodín odpracovaných žalobkyňou a potom určiť, či ňou požadovaná suma je adekvátna aj vďaka nej vytvorenému príjmu a zisku pre žalovaného, resp. či zo strany žalovaného ide s ohľadom na jeho ekonomické možnosti o nedôvodné odopretie nárokov na vyššiu, ako vyplatenú odmenu.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery vec preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobkyňou uplatnených nárokov, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

21. Odvolací súd nerozhodol o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu č. k. 13C/255/2016-183 zo dňa 10. 11. 2017, ktorým súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni súdny poplatok za odvolanie, nakoľko nebol funkčne príslušný na rozhodnutie. Príslušným na rozhodnutie o odvolaní je súd prvej inštancie, nakoľko vo veci poplatkov ide o rozhodnutie podliehajúce úprave ust. § 239 a nasl, a konanie vo veciach poplatkov úprave § 12, § 14 ods. 4 zák .č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .