Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-219-2017.pdf
PDF · 119.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. C., T. X, o zaplatenie 390,19 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 146,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 146,26 EUR od 3.4.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 26.7.2017 doručenou súdu dňa 12.9.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 390,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8548683 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A9253195, na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanému 2 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Žalobca tiež uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu, ktorá je obsiahnutá v Dodatku k Zmluve, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 4,90 EUR zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 117,60 EUR. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. A8548683 odpredal žalovanému mobilné zariadenie značky Samsung Galaxy Tab 4 10.1. LTE za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 150,83 EUR. 3. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 150,83 EUR za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorý sa zaviazal používať služby poskytované žalobcom a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 146,26 EUR. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 146,26 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby, sumy 150,83 EUR titulom zmluvnej pokuty a zo sumy 93,10 EUR titulom neuhradených splátok za poskytnuté telekomunikačné zariadenie. 4. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 16.12.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.6.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8548683 spolu s Dodatkom k zmluve, Dohodou o splátkach, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A9253195, pokusom o pokonávku, doručenkou, faktúrou č. 5319822447, faktúrou č. 5318724562, faktúrou č. 5327261655, faktúrou č. 5322985469, faktúrou č. 5322987716 a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8548683 ( ďalej len „Zmluva“) súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 12.5.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program
- Mobilný internet Klasik a dodatok k Zmluve dňa 12.5.2015, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému 1ks SIM karty, ktorá žalovanému umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanému poskytol telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 4 10.1 LTE, ktorého trhová hodnota v dodatku k zmluve bola uvedená vo výške 410 EUR, za kúpnu cenu 229 EUR. Dňa 12.5.2015 uzavreli tiež žalobca a žalovaný Dohodu o splátkach, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť prvú časť kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy Tab 4 10.1 poskytnutého žalobcom vo výške 111,40 EUR bez zbytočného odkladu po uzavretí Dohody a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 117,60 EUR v splátkach v počte 24 s výškou splátky 4,90 EUR. 8. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré mu žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 9. Po uzavretí Dodatku k zmluve žalobca podľa svojho tvrdenia zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytovanej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia s tým, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Ďalej žalobca zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Mal za to, že vyššie uvedenými zmenami v Dodatku k zmluve odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 10. Pokusom o pokonávku zo dňa 22.2.2016 oznámil žalobca žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace ( 146,26 EUR) , výšku zmluvnej pokuty ( 216,16 EUR) a výšku neuhradených splátok za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia ( 19,60 EUR), vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný svoj dlh neuhradil.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 1. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 2. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 3. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 4. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 6. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 7. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 8. Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 9. Podľa ust. § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. 10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 12. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 13. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 14. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 14.6.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 11. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil faktúry za poskytnuté služby. Súd preto na základe výsledkov dokazovania a cit. zák. ust. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 146,26 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby, tak ako to požadoval žalobca v petite návrhu. 12. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný sa v Dohode o splátkach špecifikovanej v čl.7 tohto rozsudku zaviazal uhradiť sumu 111,40 EUR bez zbytočného odkladu po uzavretí Dohody a zvyšnú časť kúpnej ceny za 1 ks poskytnutého telekomunikačného zariadenia v 24 splátkach vo výške 4,90 EUR. Žalobca požaduje za nezaplatené splátky sumu 93,10 EUR, avšak v žalobe nešpecifikoval ako dospel k uvedenej sume, ani nepredložil súdu žiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé akú sumu a kedy žalovaný uhrádzal titulom splátok za poskytnuté telekomunikačné zariadenia. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom predložených faktúr. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdia. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd tento nárok zamietol ako nedôvodný. 13. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 150,83 EUR ktorý si žalobca uplatnil z titulu zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že túto nie je možné žalobcovi priznať. Pokiaľ ide o dojednania o zmluvnej pokute uvedené v bode 2.5 Dodatku k Zmluve, zmluvná pokuta nebola so žalovaným individuálne dojednaná a je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám, preto je neplatne dohodnutá. Zmluvná pokuta je neprimeraná, nakoľko žalobca odvíja právo na jej zaplatenie od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, nerozlišuje však, akú cenu poskytnutých služieb spotrebiteľ nezaplatí. V predmetnej veci nie je právne významné, že zmluvná pokuta korešponduje so zľavou, ktorú odporca dostal na mobilné telefóny. Ďalším aspektom, ktorý v súhrne s vyššie uvedenými skutočnosťami spôsobujú neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, je to, že zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také nemusí nastať. Navyše takto dojednaná zmluvná pokuta iba jednostranne zaťažuje spotrebiteľa. 14. Otázka neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Orange už bola judikovaná rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/18/2012 z 15.3. 2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/136/2010 z 9.5. 2011, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.16Co/33/2012 zo 16.4. 2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/137/2010 z 29.6. 2011 a rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 z 24.4. 2012 , teda z toho plynie, že žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu vo vzťahu k spotrebiteľovi nesmie používať z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd prihliadol na odôvodnenie zmluvnej pokuty žalobcom tým, že pri uzavretí dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytovanej žalovanému pri predaji mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy ktorá bola pri predaji mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Ďalej zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Uvedené odôvodnenie súd zobral na zreteľ, s jeho obsahom sa nestotožnil, z už uvedených dôvodov, citovanej právnej kvalifikácie, pretože táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca sa mal vzdať používania tejto podmienky, nie túto modifikovať a domáhať sa jej zaplatenia vyššie uvedeným spôsobom.
15. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Teda takáto zmluvná podmienka je neplatná ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, absolútna neplatnosť). Z toho plynie, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Preto žalobca túto nemôže uplatňovať vo vzťahu ku každému spotrebiteľovi, v danom prípade ani žalovanej, s ktorým bola uzatvorená zmluva ako s účastníkom fyzická osoba -nepodnikateľ, pretože tento je stále v pozícií spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 150,83 EUR zamietol. 16. Zmluvná pokuta bola dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v Dodatku zo dňa 19.5.2015, uzavretého medzi stranami sporu, nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Z ustanovenia § 544 vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, lebo je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, je donútiť účastníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť povinná, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. 17. Súd má ďalej za to, že aj keď zmena vo formulárových zmluvách, v čase zmluvného dojednania o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, ide o zohľadnenie iba iluzórne. V novom formulárovom znení zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ktorá zo sumy 181 EUR sa má znižovať podľa zadefinovaného vzorca. Takto formulovaná zmluvná pokuta nie je vyjadrená jednoznačne. Nie je tiež možné akceptovať zmluvnú pokutu, ktorú by mal zaplatiť spotrebiteľ v prípade, ak napr. využije svoje právo a urobí úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred ukončením doby viazanosti. Navyše je nutné konštatovať, že žiadna zmluvná pokuta nebola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti žalobcom ako dodávateľom. Už uvedená skutočnosť spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom tento vzťah je spotrebiteľský, pretože na strane poskytovateľa služieb je právnická osoba zaoberajúca sa a majúca v predmete podnikania telekomunikačné služby ako mobilného operátora, pričom žalovaná bola v postavení spotrebiteľa fyzickej osoby, nie podnikateľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu a posúdiť obsah zmluvných dojednaní. Je nesporné, že obsah zmluvy nebol v podstatnej miere žalovanou tvorený, pričom na žalovanej bolo len poskytnúť svoje osobné údaje a zvoliť si príslušný Dodatok, ktorým sa riešila otázka poskytovania mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu 229 EUR, čo je vidno z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu vo výške zmluvnej pokuty si mohol žalobca kompenzovať v prípade porušenia povinností zákazníka nezotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov s tým, že podľa tohto Dodatku a bodu 2.5 písm. b) sa dojednáva platenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností pred uplynutím doby viazanosti. Zmluvná pokuta sa mala postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu vyplýva od toho, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2, v bodoch 2.3 a 2.5 Dodatku, poruší svoje povinností zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služieb prostredníctvom SIM karty, alebo účastník poruší svoju povinnosť, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku, alebo zmluvy). Bod 2.3 Dodatku v písmene a) až e) dáva povinnosť, a to zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o vypojenie z prevádzky,
nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet, ani neumožniť takým konaním na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, že bude využívať SIM kartu s účastnícky dojednaným programom, že bude včas a riadne uhrádzať ceny za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku. Súd vychádzal z predchádzajúcich judikovaných rozhodnutí, ktoré posudzovali dojednávanie zmluvnej pokuty, ich široký rozsah, nekonkrétnosť porušenia zmluvnej povinnosti vo vzťahu k uplatnenej výške zmluvnej pokuty, resp. aké zmluvné porušenie povinností je zmluvná pokuta, ktoré dojednania o zmluvnej pokute sa považujú za neplatné pre neurčitosť. Žalobca sa má vo svojej činnosti takejto praxi vyhnúť. Ak by žalobca poukazoval na to, že žalovaný sa mohol rozhodnúť medzi tým, či kúpi mobilný telefón za plnú cenu alebo so zľavou a dobou viazanosti, tak je možné hovoriť o tom, že tu bola vôľa účastníka zvoliť si využívanie služieb mobilného operátora mobilným telefónom za 229 EUR, ale ťažko z hľadiska predtlače a formulárových zmlúv možno hovoriť o náležitosti vôle účastníka zvoliť si práve dojednanie zmluvnej podmienky o platení zmluvnej pokuty v takom rozsahu, ako je uvedené v predtlači. V Dodatku k zmluve o pripojení sú „stratené“ podstatné náležitosti týkajúce sa viazanosti klienta na zotrvanie v zmluvnom vzťahu pod hrozbou uplatnenia zmluvnej pokuty, ak si kúpi mobilný telefón so zľavou. Takéto dojednanie z hľadiska § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ťažko možno posudzovať ako individuálne dojednanie, pretože spotrebiteľ, aj keby mal možnosť poznať jej obsah, ťažko môže tento obsah ovplyvniť. Na klientovi bolo zväčša len zvoliť si mobilný telefón so zľavou a v ďalšom podrobiť sa ostatným podmienkam Dodatku k zmluve o poskytovaní služieb. Možno konštatovať, že dojednanie zmluvnej pokuty z hľadiska už judikovaných rozhodnutí je dojednaním neplatným z hľadiska § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako je treba zdôrazniť, že zmluvná pokuta mala byť dojednaná štandardne vo formulárovej zmluve. Žalobca v priebehu konania nepreukázal individuálnosť dohody medzi účastníkmi ohľadom podmienok zmluvnej pokuty, teda dohody, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nebolo preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ, mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, a to aj čo v Dohode o zmluvnej pokute. Je viac, než pochybné uveriť, že žalobca osobitne vyjednal so žalovaným všetky zmluvy, a to aj podmienok zmluvnej pokuty. Javí sa viac než pravdepodobným, že žalobca ako dodávateľ už vopred predformuloval zmluvnú pokutu do Dodatku, lebo ťažko mohol vopred predvídať, že žalovaný ako spotrebiteľ bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvných povinností za podmienok uvedených v Dodatku. Teda v danom prípade nebolo preukázané, aby bola jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi účastníkmi konania. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky totiž znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam, čo v prejednávanej veci žalobca nepreukázal. Súd ďalej uvádza, že aj slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá musí obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolností daného právneho úkonu. Zákonnými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob úročenia. Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Keďže ide o formulárovú zmluvu bez individuálneho dojednania a bez platnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá by mala postihovať iba žalovaného ako spotrebiteľa, a nie aj žalobcu ako dodávateľa, nemôže byť ako taká vylúčená zo súdnej ochrany. 19. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či došlo k odpojeniu SIM karty/kariet pridelenej žalovanému, nakoľko ten porušil zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby. Ak by sa tak aj stalo, neznamená to však to, že by žalovaný porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, pretože ak by dlžnú sumu uhradil žalobcovi, zrejme by došlo k opätovnému zapojeniu SIM karty/kariet zo strany žalobcu a zmluvný vzťah by trval ďalej. 20. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
21. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8548683 nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 22. Nakoľko je nepochybné, že žalovaná porušila svoju povinnosť zaplatiť za žalobcom poskytnuté služby, dostala sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. 23. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku, t. j. 2.4.2016. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t. j. od 3.4.2016 vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny.
O trovách konania súd rozhodol takto : 24. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 25. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 26. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) žalovaný má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 24 % (čo predstavuje konečný úspech žalovaného v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 390,19 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 146,26 EUR, čo je pre žalobcu 38 % a neúspech vo výške 62 %). Nakoľko však žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).