Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. U., B.. XX.X.XXXX, X. P. Š. XXX, XXX XX P. Š., o zaplatenie 489,54 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 399,54 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64% zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 1.7.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 489,54 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 22.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.6.2009 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“) banky Zmluvu o vkladovom účte č. 8874383002, na základe ktorej jej zriadil a viedol účet žalovanej. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej tým, že sa dostala do nepovoleného prečerpania, žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal 21.1.2014 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj interný pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla popis „bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ alebo prevedenie dlhu klienta, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, úrokovými sadzbami produktov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpismi z účtu žalovanej, sadzobníkom poplatkov a úrokov, ako aj ostatným spisovým materiálom.

4. Tunajší súd dňa 16.3.2017 vyhlásil pod č. k. 16 1/2016-86 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä § 40 odsek 1, § 52, § 100, § 451, § 457, § 497, § 499 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 29.06.2009 uzatvorená Zmluva o vkladovom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú. Nakoľko žalovaná neuhradila debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril a to dňa 21.01.2014. Na ťarchu účtu žalovanej boli zaúčtované okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu aj rôzne poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky, ako aj ich výšku. Všeobecné zmluvné podmienky súd prvej inštancie nepovažoval za zmluvnú dojednanie účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu odôvodňuje tým, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnala. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby táto obsahovala náležitosti podľa § 10 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, súd konštatuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (dohody o povolenom prečerpaní) v zmysle § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca dňa 21.01.2014 previedol debetný zostatok na vnútorný účet a teda najneskôr v uvedený deň mal žalobca nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Žalobu podal žalobca na súd dňa 01.07.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 22.1.2016.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje svoj nárok zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002 zo dňa 16.07.2010. Až z odôvodnenia rozsudku zistil, že do súdneho spisu bola spolu so žalobou doložená iná zmluva - Zmluva o vkladovom účte zo dňa 29.06.2009. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa s rozporom medzi žalobou a predloženými dôkazmi nevysporiadal a žalobcu nevyzval na odstránenie zrejmého rozporu. V prílohe odvolania zaslal Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002 zo dňa 16.07.2010, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 8874383002 zo dňa 14.03.2011, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní zo dňa 14.03.2011 a Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie zo dňa 18.07.2012.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 16 Co 25/2017-114 z 20.2.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení uviedol, že síce k žalobe žalobca pripojil Zmluvu o vkladovom účte zo dňa 29.06.2009, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovanou, Výpis z účtu žalovanej za obdobie 01.01.2014 - 21.01.2014, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu s účinnosťou od 01.04.2016, či sadzobník poplatkov žalobcu s účinnosťou od 01.04.2016. Takto predložené dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, ako aj vec správne právne posúdil. Napriek vyššie uvedenému z obsahu spisu (z listinných dôkazov pripojených k odvolaniu) vyplýva, že dňa 16.07.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002, dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva, že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur. Napokon dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte, kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 470 Eur. Vyššie uvedené listinné dôkazy (Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte) sa v priebehu prvoinštančného konania v spise nenachádzali. Odvolací súd uvedené listinné dôkazy považoval za dôležité pre správne rozhodnutie vo veci, preto uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť dôkazy predložené žalobcom s ohľadom na relevantné ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských právnych vzťahov.

8. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Návrhom klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte ako aj Žiadosťou o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 16.07.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko a. s.) a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 8874383002, obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení účtu, Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva.

10. Dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva, že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur.

11. Dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte, kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 470 Eur.

12. Z výpisov z účtu (č. l. 46-83) vyplýva, že v období od 25.3.2011 - 16.8.2012 čerpala žalovaná povolené prečerpanie. Výška povoleného prečerpania bola od 17.3.2011 vo výške 190 eur.

13. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu právne uzatvára:

14. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom dňa 17.5.2018, č. k. 16 1/2016-118, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 17.5.2018, teda najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

21. Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

22. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:

a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),

b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o

a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,

b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,

c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,

d) novom zostatku,

e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,

f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období,

h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.

27. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalobca pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili 29.6.2009 zmluvu o vkladovom účte, predmetom ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú. Z výpisu z účtu žalovanej u žalobcu súd zistil, že na účte žalovanej bolo podľa predchádzajúcich výpisov realizovaných množstvo transakcií.

29. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril dňa 21.1.2014. Žalobca špecifikoval žalovanú istinu ako debetný zostatok, ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj z množstva poplatkov, konkrétne poplatok za vedenie exekúcie 9 x 5 eur, poplatok za upomienku v sume 15 eur, poplatok za výzvu v sume 30 eur (č. l. 79 a nasl. spisu). Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne.

30. Následne dňa 16.07.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko a. s.) a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a dňa 14.03.2011 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva, že klientom požadovaný debetný limit bol 190 Eur, pričom dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť o zmenu služby Povolené prečerpanie na účte, kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 470 Eur.

31. Na ťarchu účtu žalovanej boli zaúčtovávané okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu aj rôzne vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (napr. za vedenie exekúcie a pod.), ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.

32. Zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou a bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže žalovaná čerpala finančné prostriedky od žalobcu. Žalobca sa, ako už bolo spomenuté, domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne. Podľa výpisov z účtu žalovanej táto mala mínusový zostatok v sume 489,54 eur. Na ťarchu jej účtu boli zaúčtovávané okrem reálne vykonaných obratov smerujúcich k celkovému debetu aj vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (za upomienky, výzvu a pod.), ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

33. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky (analogicky za vedenie exekúcie, resp. za výzvu) súd prvej inštancie poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012. Podľa neho v spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež je potrebné dodať, že žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, aby vyššie uvedené upomienky boli žalovanej zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovanou, ktoré sú uvedené v petite žaloby, t. j. vo výške 28 % ročne. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.

34. Už len na margo súd prevej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že nielenže povolené prečerpanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo zmluvne dohodnuté, ale navyše žalovaná posledný kreditný obrat vo vzťahu k účtu realizovala 16.8.2012 (č. l. 74 spisu), pričom od uvedeného dátumu jej žalobca účtoval len poplatky, úroky a ďalšie sumy zvyšujúce debetný stav na účte.

35. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi oproti žalovanej sumu 399,54 eur (žalovaných 489,54 - 90 eur (poplatok za vedenie exekúcie 9 x 5 eur, poplatok za upomienku v sume 15 eur, poplatok za výzvu v sume 30 eur), pričom z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 82 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 64 % zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v prípade úspechu v žalobe požadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.