Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-18-2018.pdf
PDF · 79.92 KB
Case nature
Subarea
3Co/18/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: CD Consulting s. r. o., IČO: 264 29 705,Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika proti žalovanej: V. W., G.. XX.XX.XXXX K. J. V. XXX, za účastí Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 408 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.02.2017, č. k. 21C/77/2013-127 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Zastavuje odvolacie konanie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 408,- eur od 20.05.2010 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166 p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.“
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 07.01.2010 bola uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 184,- eur. Žalovaný dňa 07.01.2010 vystavil vlastnú zmenku s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 408 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 20.05.2010. Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu a na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej stránky zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listiny má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
3. Dohodu o vyplňavacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú, aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácií zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a súd túto považoval za neplatnú, žalobu žalobcu zamietol.
4. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je, že k vystaveniu zmenky došlo v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z., konkrétne s ust. § 4 ods. 6. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
5. V danom prípade žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 200,- Eur, z čoho 30 % predstavuje 60,- Eur. Zmenka bola vystavená na sumu 408,- Eur, čo je v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Teda aj z uvedenej právnej normy je vyvoditeľný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, potom je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný mal v tomto konaní plný úspech, preto by mal nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému však preukázateľne v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
7. Nakoľko súd prvej inštancie uznesením č. k. 21C/77/2013-73 zo dňa 26.01.2015 pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, rozhodoval aj o trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Bývalému vedľajšiemu účastníkovi vznikli za obdobie do 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania. Bývalému vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože sa vo veci vyjadril a v konaní bol úspešný. Išlo totiž o účelne vynaložené trovy konania, lebo vedľajší účastník si plnil svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa) vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že žalobca a ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť so samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe Čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. K rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Samotný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a použitia spojenia „v čase vyplnenia“, ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zmenky zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.
9. V priebehu odvolacieho konania predtým, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie žalobcu, ktorý uviedol, že na podanom odvolaní netrvá.
10. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
11. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
12. Späťvzatie odvolania je ďalším dispozitívnym úkonom, ktorým oprávnená osoba stráca právo opätovne podať odvolanie. Odvolanie môže vziať späť iba odvolateľ, t.j. ten, kto odvolanie podal. Na účinné späťvzatie odvolania sa nevyžaduje súhlas protistrany, ani súhlas súdu. K späťvzatiu odvolania môže dôjsť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania, odvolací súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania. Späťvzatie odvolania je definitívne. Subjekt, ktorý odvolanie vzal účinne späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia.
13. V danej veci žalobca vzal späť ním podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.02.2017, č. k. 21C/77/2013-127 predtým, ako o ňom rozhodol odvolací súd, z ktorého dôvodu odvolací súd za použitia § 369 ods. 2 CSP odvolacie konanie zastavil.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § § 256 ods. 1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie odvolacieho konania, ale vzhľadom k tomu, že žalovanej, ani združeniu preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).