Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-12-2012.pdf
PDF · 170.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky H. O. Y.. V., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., W. Č.. XXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka,JUDr.Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcom v J.) Y. R. Š., B. X) Y. P. Š., B. X) Y. U. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. X. Š., B. X) Y. Q. Š., B. X) Y. V. Š., B. X) Y. U. Š., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. Q. F., B. XX) Y. V. F., B. XX) Y. X. V., B. XX) Y. D.Í. V., B. XX) Y. X. Š., B. XX) Y. X. Š., Ž.Í. B. X-XX) Y. K., G. W. V. E., XXX XX O., O. Č.. XX, B. XX) Y. Q. R., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., O. Č.. XXX, B. XX) Y. H.. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Č., Ž. O.. X/XX, B. XX) Y. Q. S. K. S., T.. X. Q. XXXX, S. K. S., G.. X.. Q. Y., U., Ž., O. X, B. XX) Y. U. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXX, B. Y. XXa) E. X., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX S. K. S., G. XXX, I..Č.. W. XXX, XXX XX, V. G. X.. Q. Y., U. W. W. XXX XX I., T.. Ľ.. Š. XX , XX) Y. U. V., K.. XX.X.XXXX, O. O., B. Č.. XXm Č., B. XX) Y. U. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. S., S. Č.. XXX, B. XX) Y. R. F., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. Č.. XXXX, B. XX) Y. X. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. A. X., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. V. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. H.. X. F., K.. X.X.XXXX, O. W. Č.. XXX, Q., B. XX) Y. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. X, B. XX) Y. Z. F., K.. XX.X.XXXX, O. Č. T. Z., R. XXX/XX, Č., B. XX) Y. B. B., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S., T.. X. Q. XXX, B. XX) Y. X. F., K.. XX.X.XXXX, O. T.. W. XXX, Č., B. XX) Y. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. G., R. Š. Č.. XXX, S. K. S., B. XX) Y. U. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. P., X..Q..Z. XX, Ž.H., B. XX) Y. V. V., K.. X.X.XXXX, O. S. K. S. - S. Č.. XXX, B. XX) Y. B. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Č.. XXXX, S. K. S., B. XX) Y. Q. Š., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.Y. O.. X/XX, Č., B. XX) Y. V. V., K.. XX.X.XXXX, O. S.W. K. S.
- S. Č.. XXXX, B. XX) Y. E. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. Q. J., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. XXX, S. K. S., B. XX) Y. P. J., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXXX/XX, Q. - V., B. XX) Y. E. V. Y.. Š., K.. XX.X.XXXX, O. T.. S. W. XX, Y., B. XX) Y. H.. Z. Š., K.. XX.X.XXXX, T.. I. XXXX/XX, Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané ako EKN XXXX na LV číslo XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX S..Ú.. S. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne č. 24/2001 zo dňa 12.09.2001, vyhotovenom U. V., ako KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 269 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 59 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 56 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 218 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 46 m2, v k.ú. S. K. S., p a t r i a do výlučného vlastníctva H. O., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S., T.. W. Č.. XXXX.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v 21a/ rade.
III. Ostatným žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C12/2012-282 zo dňa 28.03.2014 určil, že nehnuteľnosti zapísané ako A. XXXX K. J. Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX, A. XXXX K. J. Č. XXXX S..Ú.. S.W. K. S., ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými na geometrickom pláne č. 24/2001 zo dňa 12.09.2001, vyhotovenom U. V., ako KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 269 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 59 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 56 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 218 m2, KNC XXXX/X - zastavané plochy o výmere 46 m2, v k.ú. S. K. S., patria do výlučného vlastníctva H. O., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. S., T.. W. Č.. XXXX. Proti tomuto rozsudku podali bývalí žalovaní 21,22 (v súčasnosti už nie sú stranami konania)odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že pôvodní žalovaní 21, 22 si nerobili nároky do parciel KNC XXXX/X,/.,/.. Parcela KNC XXXX/X vznikla z parcele EKN XXXX, vedenej na LV č. XXXX, kde žalobkyni svedčí zápis pod B11,12 v podiele 2 krát 1/80 titulom 4 D 857/02, D 275/98 a pôvodným žalovaným 21, 22/ pod B27,28 po 13/256-tín titulom D 466/85. Na parcele CKN XXXX/X svedčí len zápis odporcom 21,22 na základe D 466/85 a ďalším podielovým spoluvlastníkom medzi nimi pod B1 v rade 4/ aj I. V. v podiele 1/8, ktorý by mal byť právnym predchodcom navrhovateľky. Podľa osvedčenia o dedičstve D275/98 z 30.11.1998, navrhovateľka sa stala po svojej matke S. V.S., Y.. S. nadobúdateľkou dedičstva v rozsahu aktív, medzi ktorými nebola zahrnutá parcela číslo XXXX, túto získala závetom zriadeným vo forme notárskej zápisnice N 135/96, Nz 111/96 zo dňa 16.04.1996, ktorým poručiteľka navrhovateľke poručila podiel k domu číslo 827, PKN parcelu číslo XXXX, ktorý do rozsahu aktív dedičstva zahrnutý nebol. Preukázateľne po poručiteľke nadobudla parcelu číslo XXXX a úplne totožná situácia vyvstala aj v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľky Q. V.. Sporné sú teda CKN parcele XXXX/X, XXXX/X. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože pozitívnym rozhodnutím súdu by sa zlepšilo jej právne postavenie v otázke vlastníctva k predmetu sporu. Krajský súd zároveň konštatoval, že ústna darovacia zmluva z roku 1990 nie je spôsobilým právnym titulom vstupu navrhovateľky do držby, týmto právnym titulom je osvedčenie o dedičstve po jej právnych predchodcoch D 275/98 a 4 D 857/02. Taktiež konštatovanie okresného súdu o existencii reálnej deľby sporných parciel je predčasné. Je otázke, či sa reálna deľba týkala parcely PKN XXXX, taktiež nie je preukázané, v akom vzťahu bol I. V. k navrhovateľke. Vstup navrhovateľky do oprávnenej držby sporných nehnuteľností možno vyvodiť z osvedčení o dedičstve po jej rodičoch, povinnosťou okresného súdu je zistiť, kedy začala plynúť 10-ročná vydržacia doba, či boli splnené zákonné podmienky vydržania, či nadobudla navrhovateľka vydržaním vlastníctvo k celému predmetu sporu, teda aj podiel odvolateľov.
2.Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že vlastníčkou nehnuteľností sa stala na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorou jej nehnuteľnosti darovali jej rodičia S. U. Q. V. ešte počas života v roku 1990, pričom títo nehnuteľnosti nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, kde v osade T. Š. B. S. K. S. je vydelený stav rešpektovaný od nepamäti. Dokonca nikto z majiteľov pozemkov v uvedenej osade nemá pozemok ohradený. Nehnuteľnosti užívali najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu, ktorá zodpovedá parcele CKN XXXX/X bolo pridelené súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Uvedené nehnuteľnosti potom aj ona užívala vo vydelenom stave ako svoje vlastné, nikto ju v držbe nerušil, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci susediacich parciel, ako aj ostatných parciel v osade T. Š., ktorým sú známe miestne pomery. Za tieto nehnuteľnosti hradila daň vo výmere 648 m2, ktorá zodpovedá výmere parciel CKN XXXX/X-X. Navyše tieto jej odkázali závetmi rodičia ako potvrdenie jej výlučného vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996, kde nároky boli potvrdené osvedčeniami o dedičstve D/275/98 Dnot 49/98, resp. 4D/857/02 Dnot 116/02. Vlastnícke právo nadobudla titulom vydržania v zmysle § 80 O.s.p. má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zosúladenia faktického stavu so stavom právnym.
3.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ich rodina od nepamäti užíva sporné pozemky, teda ešte jej prastarí rodičia. Parcela XXXX/X je záhrada, na parcele XXXX/X je postavený rodinný dom číslo súpisné XXX, ktorý bol postavený v roku 1934 na parcele číslo XXXX/X sa nachádza hospodárska budova. Parcela XXXX/X je dvor a na parcele XXXX/X bola postavená stará chalupa jej starej mamy s číslom súpisným XXX. Ona ešte ako malá spávala v tejto starej chalupe. Žalovaní v 21. a v 22. rade vlastnia rodinný dom, ktorý je postavený na parcele číslo XXXX/X, robia si nároky na parcelu XXXX/X. V starom rodinnom dome postavenom na parcele XXXX/X bývala jej stará matka U. S., potom jej matka, dočasne tam bývala aj ona, potom si postavili rodinný dom číslo XXX. Starý rodinný dom stál už v roku 1925, zbúrali ho v roku 1955. Odporcovia v 21., 22. rade a ich syn si robia nároky asi tri roky. Tvrdenia odporkyne v 21. rade nie sú pravdivé. Chalupa číslo XXX bola postavená v roku 1885, zbúraná v roku
1956. Nechce pozemky, ktoré uvádzajú odporcovia v 21. a 22. rade, ale pozemky, ktoré vždy užívali. Podiel vypočítaný právnym zástupcom odporkyne v 21. rade vo výške 167 m2 je nesprávny. Mal by im pripadať podiel 39 m2.
4.Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sporné nehnuteľnosti užívala ako jeho klientka, tak aj jej právni predchodcovia S.Í. V. U. Q. V., U. U. H. V. V. U. Q., B. S.. Predmetné nehnuteľnosti v uvedenej osade užívali všetci vlastníci vo vydelenom stave, nikto ich v užívaní nerušil. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva, tak tieto nehnuteľnosti sa v osade riadne podelili medzi všetkých vlastníkov, a ich klientka nadobudla na základe pokojného a nerušeného užívania počas niekoľkých generácií vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. V poľnom náčrte, ktorý predložil právny zástupca odporkyne v 21. rade, je súpisné číslo označené nesprávne, pravdepodobne došlo k nesprávnemu posunutiu súpisného čísla, resp. označeniu starej a novej chalupy. Stavba, ktorá je na poľnom náčrte, o ktorom nevie, v ktorom roku bol vyhotovený, ako súpisné číslo XXX, je nová stavba číslo XXX, nejedná sa o dom odporkyne, ale o starý dom zbúraný v roku 1957, k čomu sa môžu vyjadriť svedkovia. Nestotožňuje sa s tým, že tento náčrt je presný a správny. Odporcovia 21/ a 22/ fabulujú dôkazy, že práve v roku 2008 darovacou zmluvou nadobudli podiely, a od tohto obdobia sa začali vyskytovať v osade problémy. Je evidentné, že z celého dokazovania vyplývalo, že po tri generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali určitým spôsobom tak, ako boli vydelené, o čom svedčia výpovede všetkých účastníkov, ako aj svedkov, okrem odporcov 21/, 22/. Všetci účastníci aj v tomto konaní súhlasia s týmto návrhom, okrem odporcov v 21. a 22. rade, ako aj všetci svedkovia v konaní potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, jej návrh je v celom rozsahu dôvodný. Aj zo správy Mesta S. K. S., ako aj Katastra nehnuteľností vyplýva, že užívateľmi predmetných parciel boli S. U. Q. V., čím došlo k potvrdeniu ich produkovaných tvrdení v priebehu pojednávania. Odporkyňa v 21. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zavádza a klame, jediný, kto si uzurpuje nejaké veci, sú práve odporcovia 21/, 22/, ktorí tam prišli dva roky dozadu, začali robiť problémy všetkým susedom. Je pravdou, že užívanie parciel nevyjadruje vlastnícky vzťah, ale užívanie bolo v čase, kedy sa vlastníctvo nadobúdať nedalo. Všetci vypočutí účastníci, ako aj svedkovia, dokonca aj dcéra Ž.A. Z. sa vyjadrila, že tieto nehnuteľnosti nikdy neužívali, ani nevlastnili jej rodinní príslušníci. Nie je možné prezentáciou právneho zástupcu odporkyne v 21. rade, ktorá sa opakuje neustále dookola, pokiaľ boli len formálne zapísané podiely, a tieto následne prededené, takýmto spôsobom vyvrátiť ich návrh a tvrdenia, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, ako aj svedkami. Preukázalo sa, že k reálnej deľbe v osade došlo, každý si užíval svoju časť, a pokiaľ existoval formálny zápis v pozemkovej knihe, ktorý bol prededený, následne sa snažila odporkyňa v 21. rade s tým, že to prededila na seba, tvrdiť, že je vlastníčkou tohto podielu. Nedomáhajú sa určenia vlastníckeho práva k celej pôvodnej pkn parcele, ale len k vydelenej časti. Žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko reálna deľba, dlhodobé užívanie, ako aj vydržanie boli z ich strany preukázané vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým posudkom č. 7/2018. V prípade úspechu si uplatňujú voči odporcom v 21. a 22. rade náhradu trov konania.
5.Žalovaní v 17., 20., 24., 26. a 30., 41. rade uviedli, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia, nemajú vedomosti o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.
6.Žalovaní v 18., 23., 25., 27., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38. rade sa na pojednávaní vyjadrili, že si nerobia nároky do sporných parciel, vedia, kde sa tieto nachádzajú, užívala ich výlučne navrhovateľka, predtým jej právni predchodcovia.
7.Právny zástupca žalovaného v 19. rade Mesta S. K. S. na pojednávaní uviedol, že mesto spornú nehnuteľnosť nikdy neužívalo, preto sa nevie vyjadriť k tomu, kto ju užíval, v akom časovom období, na základe akého titulu. Mesto je zapísané len formálne ako spoluvlastník, nehnuteľnosť neužíva, neužívalo, ani v budúcnosti nemieni užívať. V danom prípade ide o spor medzi užívateľmi fyzickými osobami, ktorí tvrdia, že sú výlučnými vlastníkmi, a obrátili sa na súd, že chcú, aby určil, kto je v skutočnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností. V danom prípade sa nejedná o žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by mesto požadovalo za svoj podiel v tejto nehnuteľnosti, ktorá by bola predmetom sporu, výplatu v peniazoch, ale jedná sa o určovaciu žalobu, kde sa určuje vlastníctvo na základe užívacích práv, respektíve vydržania, v ktorej žalobe sa nepriznáva výška podielu na vyplatenie ostatným podielovým spoluvlastníkom. To, že mesto si chráni svoj majetok a rešpektuje
zároveň aj záujmy občanov, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na každom pojednávaní sa zúčastňuje právny zástupca mesta.
8.Zástupkyňa SPF na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na predložené listinné dôkazy a znalecký posudok č. 7/2018, ktoré preukazujú reálnu deľbu konkrétnej spornej parcely XXXX, ako aj držbu právnych predchodcov žalobkyne, preto nemajú námietky voči žalobnému návrhu, súhlasia s ním, trovy konania si neuplatňujú.
9. Právny zástupca žalovaného 21a/ na pojednávaní uviedol, že zo znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že na pôvodnej pkn XXXX sa narodila ich právna predchodkyňa Ž. Z., čo preukázali krstným listom, výpisom z evidencie MV a k tomuto domu, ako aj k parcele XXXX prináležali 4/8 danej parcele. Takže nie je pravda, že by na tejto parcele bol niekedy umiestnený dom č. XXX. Taktiež poukázal na poľný nákres č. 250, kde nehnuteľnosť označená ako XXX je označená v podstate na parcele XXXX. Takže poloha domu tu nesedí a nestotožňuje sa s tým, že by poľný nákres bol pochybný. Taktiež samotná žalobkyňa predložila snímku na čl. 25 spisu, ktorá je z rovnakého náčrtu. Je teda absolútne scestné domnievať sa, že pokiaľ sa robil poľný náčrt v roku 1942, aby bola nehnuteľnosť očíslovaná číslom XXX, v súčasnosti je takto označená, ale ide o totožnú nehnuteľnosť ako bola XXX je teraz nehnuteľnosť č. XXX po prečíslovaní. Má za to, že pokiaľ ide o parcelu pkn XXXX k reálnej deľbe nedošlo, ,jeho klient a jeho právni predchodcovia tam mali 4/8 čo jednoznačne vyplýva z pkn vložky XXXX, s týmto sa znalec nevysporiadal. Teda, kde by mala byť vyčlenená časť parcely pkn XXX v prospech jeho klientov, ak došlo k reálnej deľbe. Vtedy by mali byť vydelení všetci pozemno-knižní spoluvlastníci. Samotní právni predchodcovia o ktorých opiera žalobkyňa svoje právne nástupníctvo, teda ja svoj titul neboli pozemno- knižní spoluvlastníci pkn XXXX, vložky sa viedli od roku 1880 až do roku 1964 a pokiaľ by nadobudli nejaký majetok aj po nejakom právnom predchodcovi, bol to spomínaný I. V. ako ich právny predchodca, tak takýto prevod by bol nevyhnutne zachytený v pkn vložke, kde je len parcela pkn XXXX označená ako dom XXX dvora a maštaľ, takže by nebol problém zachytiť tento zápis aj s ohľadom na poľný náčrt z roku 1942. Ústna darovacia zmluvy nie je právny titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním, právny poriadok sankcionuje takýto prevod absolútnou neplatnosťou z titulu nedodržania formy pri prevode nehnuteľností. Z pripojených dedičských spisov, ako aj zo samotných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že došlo k prededeniu len spoluvlastníckych podielov a pokiaľ žalobkyňa v plnej miere je spôsobilá na právne úkony, nemohla sa dobromyseľne domnievať, že nadobudla celú predmetnú parcelu, ale len spoluvlastnícke podiely. Žaloba je nedôvodná, žiadajú ju zamietnuť, v prípade úspechu priznať náhradu trov konania.
10. Žalovaní v 40., 41. a 43. rade sa písomne vyjadrili, že s návrhom súhlasia.
11.Z písomného vyjadrenia žalovaných č.28, 29 vyplýva, že odporcovia si neuplatňujú žiadne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby.
12. Súd vykonával dokazovanie smerujúce najmä k sporným bodom, t.j. či došlo k reálnej deľbe pkn parcele XXXX a či žalobkyňa vydržala celú spornú parcelu, teda aj podiely žalovaného v rade 21a/.
13.Svedok Ľ. Q. na ohliadke uviedol, že lokalitu pozná od roku 1981. Miesto, kde sa v súčasnosti nachádzajú zemiaky (poznámka sudkyne parcela č. XXXX/X), vždy užívali O., za nimi bola dreváreň, ktorú vlastnili O., a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.R.. Rodinné domy boli postavené tak, že pod každým z nich bola povnica. Je nelogické, aby X.Ž. mali pivnicu na inom mieste, ako majú postavený dom.
14.Svedkyňa H. I. uviedla, že je susedou, býva v lokalite od narodenia. Miesto, kde sa nachádzajú zemiaky, ako aj dvor, odjakživa užívala pani O.. Na tomto mieste mali O. kedysi hnoj, potom tam mali šopu na drevo, vedľa nej mali X. šopu na lístie.
15.Svedok Y. O., manžel navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že kde sa nachádzajú zemiaky, bolo hnojisko a dreváreň, ktoré odjakživa patrilo im alebo ich právnym predchodcom. Vedľa bola kuča s guľačov, ktorá patrila pani Q.U., alebo Z., to uviesť nevie. Pani Z. je starou mamou odporcov 21/, 22.
Pozemok si dali vykolíkovať, keďže patril im. Užíval ho aj pán V., otec navrhovateľky, a syn odporcov 21/, 22/ pri vytváraní GP všetko zničil.
16.Svedok B. O., syn navrhovateľky, na ohliadke uviedol, že tam, kde sa nachádzajú zemiaky, bola dreváreň, vpredu hnojisko, za drevárňou mali X. šopu na lístie. Dvor, na ktorom sú zemiaky, vždy obrábal ich dedko.
17.Svedkyňa Z. O. na ohliadke uviedla, že jej otec bol bratrancom navrhovateľky, pochádzal z chalupy, ktorá stála na mieste, kde sú teraz zemiaky. Keď sa ženil, vychádzal z tejto chalupy. Chalupa patrila rodičom pani O.. Jej otec sa v tejto chalupe narodil. Po zbúraní tejto chalupy na mieste bolo hnojisko, vedľa bola dreváreň, následne mali šopu X., ich stará mama. Dvor patril O..
18.Svedkyňa Z. W. na ohliadke uviedla, že v danej lokalite sa narodila, v roku 1986 si postavili chalupu v S., stále tu chodievajú, a pamätá si ako dievča, že na mieste, kde sa nachádzajú zemiaky, bol postavený starý rodinný dom, v ktorom bývala babka navrhovateľky. Po zbúraní tohto domu na mieste bolo hnojisko, dreváreň. Hnojisko vyčistili, potom si tam nasadili zemiaky. Dom vlastnili starí rodičia navrhovateľky. V dávnych časoch boli pozemky spoločné, ľudia si ich medzi sebou vyčlenili, ako si ich vyčlenili, tak ich aj užívali.
19.Svedkyňa U. H. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v novej chalupe číslo XXX, dom číslo XXX stál o 20 až 25 metrov ďalej. V starej chalupe sa narodili jej sestry - U., ktorá už zomrela, V. U. Š.. Pani Z. poznala, bývala vyše ich starej chalupy. Po nahliadnutí do geometrického plánu uviedla, že na parcele XXXX/X stojí nová chalupa, XXXX/X stará chalupa, v ktorej bývala ich babka, a nad cestou chalupa Ž. Z.. Stará chalupa bola zbúraná v roku 1956, jej rodičia si na tejto parcele postavili šopu, za šopou si postavil šopu aj pán Z.. Parcelu XXXX/X volali humno, ide o humno, volali ju starý pľac, táto patrila tiež ich rodine. Nevie o tom, že by pani Haceková mala viac chalúp, mala iba jednu, táto bola nad cestou. Ich starý otec sa volal I. V., mal svojich bratov H., X., T., ako aj ďalší, a títo dali sporné pozemky jej otcovi, dali mu humno, ako aj ďalšie pozemky. Bolo to asi v roku 1938. Navrhovateľka začala pozemky užívať po smrti jej otca. Nehnuteľnosti boli prevedené na ňu na pojednávke po mame, otec zomrel neskôr, tam sa spísali navrhovateľke. Oni sa už predtým o tom rozprávali, a všetci súhlasili, aby si pozemky zobrala navrhovateľka.
20.Svedkyňa Š. Q., matka odporkyne v 21. rade, na pojednávaní uviedla, že sa narodila T. Š., kde nebola už 24 rokov, v súčasnosti má 70. rokov. Pamätá si, že na mieste, kde bývala, bola cesta, a bývala v dome nad cestou spolu s matkou, otcom, ako aj súrodencami. Jej matka sa volala Ž. Z., a v tomto dome žila aj tetka D. V.. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou. Ona sa už narodila v novej nad cestou. Stará chalupa sa nachádzala pod novou chalupou, nie však priamo, ale trošičku doľava. Obe staré chalupy stáli vedľa seba. Na ich starú chalupu si už nepamätá. Išlo o nejakú starú šopu. Stará chalupa navrhovateľky tam stála dlhšie. Ich stará matka bývala v chalupe pod cestou. Pod touto starou chalupou bola pivnica, ktorá tam aj existuje. Stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky. Šopa na lístie sa postavila až po tom, čo sa zbúrala ich stará chalupa, pričom táto šopa nebola postavená na pozemku, na ktorom stála stará chalupa, ale bola postavená smerom do strany O.. Pováľala sa asi v 70.
- 80. rokoch. Vzťahy medzi jej dcérou a ňou boli dobré, pokiaľ nezačali jej dcéra a jej syn E. X. blázniť. Od cudzích ľudí počula, že v mieste, kde sa narodila, sú rozpory, ktoré má robiť jej dcéra s vnukom, počula, že majú na to papiere. Pokiaľ ide o novú chalupu, táto sa mala predať, po smrti matky jej chceli darovať celú chalupu, nakoľko ona sa sama starala o matku, ale potom polovicu dostala jej sestra, ktorú od nej odkúpil E. X.. Ona svoj podiel po matke nechcela, a tak ho jej matka závetom dala jej dcére, odporkyni 21/. V čase spísania závetu si nepamätá na to, aby boli problémy medzi susedmi. Chalupa sa mala predať, dokonca mali aj kupca, ale zistili, že pozemky pod chalupou a v okolí boli spoločné, ak by ich celi predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia si tieto pozemky medzi sebou podelili. V čase, keď sa ona narodila, už ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. Oni mali taktiež vyčlenené svoje pozemky. Odkedy ona žije, neboli žiadne zvady o pozemky T. Š.. Ľudia to mali označené kameňmi. Neboli spory ani medzi O. a ostatnými susedmi. V súčasnosti má vedomosť o tom, že sú narušené vzťahy medzi jej dcérou, jej manželom a synom a pani navrhovateľkou. Svoj rodinný dom si postavila sama so svojím manželom, nestavali jej ho rodičia, ani jej sestre. Nie je pravdou, že by jej mala matka Ž. Z. postaviť jej chalupu, a z tohto dôvodu chcela niečo z chalupy, kde sa ona narodila, darovať svojej vnučke. Na tomto pojednávaní hovorila pravdu, nehnevá sa na svoju dcéru, jej výpoveď
nie je odvetou za to, že jej matka závetom darovala svojej vnučke a manželovi polovicu chalupy, kde sa ona narodila, jej dcéra ju získala len z toho dôvodu, že ju mala dostať ona, ale ona ju nechcela.
21.Svedok A. X. (narodený v roku 1928) na pojednávaní uviedol, že je sused. V osade T. Š. býval 27 rokov, do roku 1955, keď sa oženil, tiež býval v S., ale v inej osade. Spory T. Š. neboli, pozemky delili richtár alebo notár na tri razy, prvýkrát v roku 1938, bol tam jeho otec a X.K. Š., druhýkrát sa delili pozemky, keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Po vydelení týchto pozemkov neboli žiadne spory o tieto pozemky. Pamätá si starú O. chalupu, kde bývala stará pani S., po tom, čo bola zvalená, si navrhovateľka postavila nový dom. Pamätá si aj na Ž. Z., pri chalupe pani S. stála chalupa pána Š., a potom Ž. V.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa pani S., potom Š., a potom Ž. V.. Novú chalupu mala pani Ž. Z. nad cestou. Nepamätá sa, či pri delení došlo k spísaniu nejakých zápisníc, bol v tom čase maloletý. Taktiež nevie, kto si s kým vymenil konkrétne podiely v pozemkoch, vie o tom, že sa tieto pozemky delili. Išlo o spoločné pozemky, o lúky, ktoré sa kosili, a potom, keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok pod chalupu. Po tom, čo si postavil novú chalupu A. Z., stará chalupa bola zbúraná, pod týmto domom bola kamenná pivnica, ktorú bolo potrebné chrániť, tak tam postavili šopu na lístie, ktorá bola rozlohou menšia ako stará chalupa, a z počutia vie o tom, že pivnica stojí doposiaľ. Niektorí ľudia si po deľbách pozemok oplotili, niektorí nie. Ohradili si lúky, kolo domov nehradili.
22. Svedkyňa V. S. na pojednávaní uviedla, že je sestrou navrhovateľky. Narodila sa v starej chalupe. Štyria súrodenci sa narodili v starej chalupe, štyria v novej. V súčasnosti má 77 rokov, bývala T. Š. do roku 1970. Starý pľac tvorili staré hospodárske budovy. Poznala pani Ž. Z., ktorá bývala v rade chalúp. Prvá bola chalupa ich babky S., P. Š., tretia Ž. Z.. Keď zbúrali ich chalupu, postavila sa tam dreváreň. Chalupa Š. a Ž. Z. boli skôr zbúrané, lebo boli aj skôr postavené. Na pozemku, kde stála stará chalupa pani Z., ostala pivnica, na nej sa postavila šopa na lístie. Táto pivnica doteraz stojí. Pivnica sa nenachádza na pozemkoch, ktoré užíva navrhovateľka, ale na pozemkoch Z.. V osade T. Š. sa nikdy nehádali, s pani Ž.R. Z. mali veľmi dobré vzťahy. Pozemky oplotené neboli. Oplotené mali Z. od hora po Š., dali si tam žrdky, aby tam nešli kravy.
23.Svedkyňa R. F. na pojednávaní uviedla, že jej manžel bol bratranec navrhovateľky. Volal sa Q. F., býval v starej chalupe T. Š., kde bývali aj rodičia navrhovateľky, pokiaľ si nepostavili dom. Pamätá si aj pani Ž. Z.. Chodievala do jej domu za kamarátkou U.. Chalupa pani Z. stála pri chalupách, kde bývali aj jej muž a Š.. Najbližšie k domu navrhovateľky bola chalupa, kde býval jej muž, potom Š., potom chalupa Ž. Z.. Starý dom bol zbúraný, po tom, čo bol postavený nový dom, pod starým domom bola pivnica. Nad pivnicou postavili šopu na lístie. Pivnica je tam doposiaľ. Starým pľacom je rovinka za humnom. Pozemky moc oplotené neboli, najmä kvôli kravám.
24.Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN číslo XXXX súd zistil, že pod B11 je zapísaná navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulu 4D/857/02, pod B12 navrhovateľka v podiele 1/80 na základe titulov D 275/98, Pkv 467 (2), ROEP, pod B26 I. V. v podiele 1/32 na základe titulov Čd 5036/1908, Pkv 467 (2), ROEP, pod B27 Z. X., pod B28 E. X., každý v podiele 13/256, na základe titulov 4D/466/85, pkn 467 (2), ROEP.
25. výpisu LV číslo XXXX parcela EKN XXXX súd zistil, že pod B10 je zapísaná navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu 4D/857/2002, pod B11 navrhovateľka v podiele 1/40 na základe titulu D 275/98, Pkv 1595, ROEP.
26.Z výpisu LV číslo XXXX parcela EKN XXXX W. zistil, že pod B1 je zapísaný I. V.Č. (starý otec navrhovateľky) v podiele 1/16-ina na základe titulov Čd 2995/26, Pkv 1378, ROEP. Pod B8 Z. X., pod B9 E. X., každý v podiele 1/8, na základe titulov 4D/466/85, Pkv 1378, ROEP.
27.Z dedičského spisu 2D/212/82 po nebohom I. V., zomrelom 19. 1. 1982, manželka K. U., Y..Š., súd zistil, že toto konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Deťmi poručiteľa okrem iných bol aj Q. V., bytom S. K. S. T. Š..
28.Z dedičského spisu 4D/857/02 po nebohom Q. V., zomrelom dňa 15. 5. 2002, manželka nebohá S. V., Y.. S., súd zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve 4D/857/02-25 zo dňa 29. 11. 2002, ,právoplatného 29.11.2002, nadobudla celé dedičstvo jeho dcéra H. O., Y.. V., t.j. navrhovateľka. V tomto dedičskom
spise sa nachádza aj odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice u notárky JUDr. Valérie Štetiarovej pod N 134/96, Nz 110/96, spísanom v S. K. S., v dome číslo XXXX dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého Q. V.Č. poručil svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu číslo XXX, vedľajšej stavbe pri tomto dome, ako aj zastavanému pozemku pkn XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn parcelu XXXX vo vložke XXXX. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadil.
29.Z dedičského spisu D 275/98 po nebohej S. V., zomrelej 17. 2. 1998, manžel Q. V., súd zistil, že na základe osvedčenia o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30. 11. 1998, právoplatného 16.12.1998, dedičstvo nadobudla H. O., rod. V. bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. V tomto spise sa nachádza aj odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 135/96 spísanej v S. K. S. v dome č. XXXX, dňa 16. 4. 1996, na základe ktorého poručila poručiteľka svojej dcére H. O. svoj podiel k rodinnému domu číslo XXX, k vedľajšej stavbe pri tomto dome a k zastavanému pozemku parcele KNC č. XXXX o výmere XXX m2. Podľa pozemkovej knihy ide o pkn XXXX vo vložke XXXX. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadila.
30.Z dedičského spisu 2D/466/85 po nebohej Ž. Z., Y.. V., zomrelej 27. 4. 1985, kde okrem iných predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. S. K. S. vo vložke XXX parcela XXXX a vo vložke XXXX parcela číslo XXXX, že poručiteľka zomrela ako vdova, v prospech odporcov 21/, 22/ spísala závet vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8.1984. V tomto spise sa nachádza odpis závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N 256/84, Nz 196/84 zo dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého poručiteľka zanechala celý svoj majetok svojej vnučke a jej manželovi - odporcom 21/, 22/. Dedičia v tomto konaní nakoniec uzatvorili dohodu ohľadne vyporiadania dedičstva s tým, že celé dedičstvo preberú závetní dedičia, a títo vyplatia 3/4-iny ich zákonného podielu ostatným zákonným dedičom z dôvodu namietania ich relatívnej neplatnosti závetu.
31.Z výpisu pkn vložky 1378 katastrálne územie S. K. S. súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela XXXX
- dom číslo XXX, dvor a maštaľ, kde je zapísané vlastnícke právo pod B1c U. V., Y.. Š. v 1/8-ine, a pod B1f I.Š. V. v 1/8-ine, a pod B2a,b A. Z. a žene Ž., Y.. V..
32.Z pkn vložky XXXX súd zistil, že pod A1 je zapísaná parcela XXXX dom číslo XXX, dvor, stodola, kde pod B4a,b je vložené vlastnícke právo Q. V. U. S. V., Y.. S.W., každému v 1/2-ici.
33.Súd sa ďalej oboznámil s geometrickým plánom číslo 24/2011 zo dňa 12. 9. 2011 vyhotoveným U. V. na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parcely číslo 5699/1-5.
34.Z výpisu evidenčného listu číslo XXX k.ú. S. K. S. súd zistil, že držiteľom alebo inou oprávnenou osobou parcely číslo XXXX o výmere XXX m2 sú V. Q. U. S., Č. P. XXX.
35.Zo správy Správy katastra Čadca súd zistil, že geometrický plán číslo XXXXXXXX-24/2011 je zapísateľný. V záujmovej časti katastrálne územie S. K. S. bol zjednotený operát parcele CKN XXXX/ X - 5 prislúcha parcela EN pred THM 5699 o výmere 648 m2. Podľa zoznamu užívateľov z roku 1983 užívateľom parcely EN pred THM bol V. Q. U. S., číslo XXX.
36.Zo správy od Mesta S. K. S. súd zistil, že parcely CKN XXXX/X - X pred THM zodpovedajú parcely EN XXXX. Na evidenčnom liste je ako užívateľ parcely EN XXXX vedený V. Q. U. S., číslo XXX. Mesto neeviduje sťažnosti obsahov vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.
37.Súd sa ďalej oboznámil s kópiou katastrálnej mapy, pozemkovoknižnej mapy, ako aj mapy evidencie nehnuteľností.
38.Z potvrdenia geodeta U. V. súd zistil, že pôvodná parcela číslo XXXX vznikla zameraním zmapovania z roku 1964 ako parcela EN zakreslená v mapovom liste S. K. S. číslo 3. Hranice parcely boli v teréne vyznačené z vypočítaných súradníc podľa poľného nákresu číslo 250 z roku 1944, ktorá vznikla reálnou deľbou v teréne, ktorú nerušene užívajú. Geometrickým plánom sa pôvodná parcela číslo XXXX rozdelila na parcely XXXX/X až 5 podľa skutočného stavu budov a dvora. Pôvodná parcela o výmere 648 m2 je rovnaká, ako súčet rozdelených parciel XXXX/X U. XXXX/X. Výmera, ako aj polohové určenia, sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely KN-C (EN) číslo XXXX s hranicami parciel č. XXXX/X U. XXXX/X.
39.Z potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že rodinný dom postavený v k.ú. S. K. S. na parcele KN č. XXXX, má pridelené súpisné číslo XXX, stavba bola daná do užívania v roku 1940. Súpisné číslo bolo pridelené stavebníkovi Q. V.. Mesto taktiež potvrdilo, že navrhovateľka má uhradenú daň z nehnuteľností od rodinného domu č. XXX ( parcela č. XXXX o výmere 648 m2), ktorú platí od roku 1998.
40. Súd sa oboznámil aj s darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice Nz N2/2017, Nz 604/2017 z 11.01.2017, ktorou bývalí žalovaní 21/, 22/ darovali svojmu synovi žalovanému 21a/ sporné podiely.
41.Zo znaleckého posudku číslo 7/2018 Ing. X. V. mal súd preukázané, že od roku 1942 nebola vykonaná zmena, alebo aktualizácia užívacích vzťahov k parcele XXXX a v bývalom pozemkovom katastri v evidencii nehnuteľností, ako aj v katastri nehnuteľností, až do roku 2004 boli ako užívatelia parcele XXXX evidovaní V. Q. a manželka S.. Parcela XXXX vznikla na základe mapovania vykonaného v roku 1942 v meračskom náčrte číslo 250 je poznačené užívanie parcely, zapísané v prospech V. Q. U. Q.. S. S. číslo domu XXX. V prvotnom doklade, na základe ktorého bol založený súpis nehnuteľností v evidencii nehnuteľností v roku 1964, je naďalej evidovaný V. Q. U. Q. S.Í.. Teda evidovaní boli od roku 1942 do roku 2004 ako užívatelia. Mapa EN zobrazuje rozdelenie reálnej držby parciel minimálne od roku 1942, zobrazuje aj reálnu držbu parcely XXXX. Z dostupných materiálov nie je možné určiť presne kedy došlo k reálnej deľbe pozemkov, keďže držbu možno dátovať najskôr od roku 1942, pričom mapovanie zo 40. rokov zobrazuje sporné pozemky už ako reálne rozdelené.
42.Uznesením 5 C 12/2012-429 zo dňa 30.05.2017 súd pripustil, aby do konania namiesto žalovaných v 21 a 22/ rade vstúpil ich syn - ako žalovaný 21a/ E. X..
43.Podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
44.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto mu vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľka v konaní preukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na určení tohto vlastníckeho práva, pretože iným spôsobom nebolo možné zosúladiť stav právny so stavom skutočným. Preukázanie naliehavého právneho záujmu konštatoval aj krajský súd v zrušujúcom uznesení, ktorý zároveň konštatoval, že spor pretrváva len ohľadne parciel 5699/1/5
45. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla na základe ústnej darovacej zmluvy v roku 1990 od svojich rodičov S. U. Q. V., ktorí túto nehnuteľnosť nadobudli na základe reálnej deľby spolu s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v osade T. Š. B. S. K. S., kde bol vydelený stav medzi ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi rešpektovaný od nepamäti. Nehnuteľnosti užívali teda najskôr jej právni predchodcovia, stavbe rodinného domu na parcele CKN XXXX/X bolo pridelené súpisné číslo XXX, táto bola daná do užívania v roku 1940. Neskôr uvedené nehnuteľnosti vo vydelenom stave ako svoje vlastné užívala aj ona, nikto ju v užívaní nerušil. Za tieto nehnuteľnosti o výmere 648 m2 hradila daň, a obaja rodičia jej sporné nehnuteľnosti odkázali do vlastníctva závetmi spísanými 16. 4. 1996. V užívaní nehnuteľnosti ani ona, ani jej právni nástupcovia neboli nikým rušení, čo môžu potvrdiť všetci vlastníci susediacich parciel. Asi od roku 2008 si robia na parcelu XXXX/X nárok bývalí žalovaní v 21., 22. rade, ako aj ich syn E. X.. Právny zástupca navrhovateľky v konaní žiadal návrhu vyhovieť z dôvodu, že bola preukázaná deľba, ako zo správy Mesta S. K. S., tak aj katastra nehnuteľností vyplýva, ale najmä zo ZP č. 7/2018, že užívateľmi sporných nehnuteľností boli S. U. Q. V., teda rodičia navrhovateľky, čím boli potvrdené ich tvrdenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uverejnené v Zbierke č. 911, podľa ktorého rozdelenie čo do užívania je rozdelenie čo do vlastníckeho práva. Po 3 generácie sa nehnuteľnosti v tejto osade užívali reálne vydelené, o čom svedčia výpovede
všetkých účastníkov okrem žalovaných 21/, 22/, a svedkov. Samotná dcéra Ž. Z., matka žalovanej v 21. rade, Š.Á. Q., potvrdila, že sporné nehnuteľnosti ich rodinní príslušníci nikdy neužívali, ani nevlastnili. Až v roku 2008 si začali robiť nároky do sporných nehnuteľností žalovaní 21/, 22/ a ich syn na základe formálne prededených podielov.
46.Menšia časť žalovaných sa na pojednávaní vyjadrila tak, že nároky do sporných nehnuteľností si nerobia, nakoľko nemajú vedomosť o tom, kde sa tieto nehnuteľnosti vôbec nachádzajú. Väčšia časť odporcov sa v konaní vyjadrila tak, že si nerobia nároky do týchto sporných nehnuteľností, nakoľko vedia, kde sa nachádzajú, a výlučne ich užívala buď navrhovateľka, alebo predtým jej právni predchodcovia. Nároky do sporných nehnuteľností si robili odporcovia v 21. a 22. rade na základe dedičského rozhodnutia D 466/85 po neb. Ž.R. Z., ako aj na základe závetu, ktorý v prospech nich spísala vo forme notárskej zápisnice N 256/84 Nz 196/84 dňa 29. 8. 1984, na základe ktorého im zanechala celý svoj majetok.
47.Právny zástupca Mesta S. K. S. a zástupkyňa SPF s návrhom súhlasili v celom rozsahu, právny zástupca žalovaného 21a/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že k reálnej deľbe nedošlo, právni predchodcovia jeho klienta vlastnia v spornej parcele 4/8. Taktiež namietal, že nehnuteľnosť nemožno vydržať na základe ústnej darovacej zmluvy.
48.Naopak, všetci svedkovia v konaní, či už na ohliadke alebo na pojednávaní uviedli, že sporné nehnuteľnosti odjakživa užívali právni predchodcovia navrhovateľky, po nich navrhovateľka. Všetci svedkovia na ohliadke jednoznačne potvrdili, že miesto, kde v tom čase boli nasadené zemiaky - parcela č. XXXX/X - oddávna užívali O., na tomto mieste stála stará chalupa, ktorá patrila rodičom navrhovateľky. Za tým bola dreváreň, a potom šopa na lístie, ktorú vlastnili X.. Ďalší svedkovia na pojednávaní potvrdili, že najbližšie k novému domu navrhovateľky číslo XXX bola stará chalupa O., resp. pani S., teda starej mamy navrhovateľky, druhá Š., a tretia, teda posledná, bola Ž. Z.. Pod touto chalupou bola pivnica, a keď sa stará chalupa zbúrala, namiesto nej sa postavila šopa na lístie. Svedkyňa Š.Á. Q., matka odporkyne v 21. rade, ktorá ju označila za hlavnú aktérku, na pojednávaní taktiež uviedla, že stará chalupa O. bola bližšie k domu navrhovateľky,, ako ich chalupa. Jej matka Ž. Z. sa narodila v starej chalupe pod cestou, ona sa už narodila v novej chalupe na cestou. V čase, keď sa narodila, ľudia už užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené. V osade neboli žiadne zvady o pozemky, ani medzi nimi a O., ani medzi ostatnými susedmi. Taktiež keď oni chceli predať chalupu, zistili, že pozemok pod chalupou je nevysporiadaný, a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by získať vyše sto podpisov, keďže ľudia už mali tieto pozemky medzi sebou podelené. Spory v tejto osade začala robiť jej dcéra spolu s vnukom. Polovicu chalupy, ktorú zdedila jej dcéra s manželom, ona nechcela, preto ju jej matka darovala jej dcére a zaťovi. Jeden zo svedkov v konaní, vyše 84-ročný A. X. potvrdil, že v osade T. Š. pozemky delili richtár alebo notár na tri razy. Prvýkrát v roku 1938, pri čom bol aj jeho otec a X. Š.. Druhýkrát keď išiel stavať A. Z., a tretíkrát asi o 5 rokov neskôr, aby mali aj ostatní nejaké pozemky, ktoré ešte zostali. Pri vydelení týchto pozemkov nedošlo k žiadnym sporom o pozemky. Taktiež si nepamätá, či došlo k spísaniu nejakých zápisníc, keďže v tom čase ešte bol maloletý, nevedel sa vyjadriť ku konkrétnej deľbe podielov. Uviedol však, že išlo o spoločné pozemky a lúky, ktoré sa kosili, a keď niekto začal stavať chalupu, tak mu vymerali pozemok pod chalupu. Niektorí ľudia si po deľbe pozemok aj oplotili, najmä lúky. Okolo domov nehradili. Ostatní svedkovia potvrdili, že ak aj niekto hradil, tak kvôli dobytku.
49.Z výpisov listov vlastníctva číslo XXXX, XXXX súd zistil, že navrhovateľka mala na základe dedičských rozhodnutí, ako aj odporcovia 21/, 22/ podiely v týchto parcelách. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXXX vyplýva, že podiel v tejto parcele mal starý otec navrhovateľky I. V., ako aj odporcovia 21/, 22/. Svedkyňa U. H. potvrdila, že I. V. bol ich starý otec, ktorý mal aj ďalších bratov, a títo sporné pozemky darovali jej otcovi. Dôkazom toho, že I. V., nar. 30.12.1892 zomrel 19.01.1982 je otcom Q. V., otca žalobkyne, je spis 2D 212/1982 vo veci prejednania dedičstva po nebohom I. V., manželka U. Y.. Š.. Medzi deťmi I. V. je uvedený ako prvý Q. V., S. K. S., T. Š., dôchodca. Jeho ďalšími deťmi sú H. Š., H. V., X. V., pri ktorom je uvedený otáznik a T. V.Á.. V dedičskom spise po nebohom Q. V. sp. zn. 4D/857/2002 sú ako rodičia uvedení nebohý Ľ. V. a nebohá U. Y.. Š.. Súd konštatuje, že v tomto dedičskom spise je urobená chyba, čo potvrdila na pojednávaní aj žalobkyňa keď uviedla, že starý otec nebol Ľ. V. ale I. V., pričom súrodenci Q. V. sú uvedení zhodne ako deti I. V. U. I. H., X., Z., T.. V dedičskom konaní sp. zn. D 1253/97 po nebohom H. V. sú ako súrodenci uvedení Q., X., Z. U. T.. V dedičskom konaní po nebohom T. V. sp. zn. D 456/74 sú ako súrodenci uvedení Q., X., Z. U. H.. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že otec Q. V. sa nevolal Ľ. U. I. V., teda právny predchodca žalobkyne, ktorý Mal podiely zapísané na
LV č. XXXX.Zo správy od Mesta S. K. S., ako aj Správy katastra Čadca mal súd preukázané, že sporné parcely CKN XXXX/X U. X pred THM zodpovedajú parcele EN XXXX. Užívateľom tejto parcely boli Q. U. S. V., číslo domu XXX, čo potvrdzuje aj evidenčný list číslo XXX. Parcela XXXX mala výmeru 648 m2, pričom z ďalšieho potvrdenia Mesta S. K. S. súd zistil, že dom číslo 827 postavený na parcele KN XXXX bol daný do užívania v roku 1940, a navrhovateľka uhradila daň z nehnuteľností od rodinného domu číslo 827, ako aj parcely XXXX o výmere 648 m2, túto daň platí od roku 1998. Taktiež z potvrdenia geodeta U. V. vyplýva, že pôvodná parcela číslo XXXX bola rozdelená na parcely číslo XXXX/X U. X podľa skutočného stavu budov a dvora, pôvodná parcela má výmeru 648 m2, ktorá je rovnaká, ako súčet rozdelených parciel. Výmera, ako aj polohové určenia sú totožné, z čoho vyplýva totožnosť parcely KN-C (EN) číslo XXXX s hranicami parciel XXXX/X U. X. Zo znaleckého posudku Ing. V. jednoznačne vyplýva, že užívateľom parcele XXXX boli od roku 1942 až 2004 V. Q. s manželkou S.. Parcela vznikla na základe mapovania, ktoré bolo vykonané v roku 1942. Manželia V. boli evidovaní už v prvotnom doklade ako užívatelia parcele XXXX, na základe ktorého bol založený aj súpis nehnuteľností v evidencii nehnuteľností v roku 1964. Mapa EN zobrazuje reálnu držbu parcely XXXX, minimálne od roku 1942. Mapovanie zo 40. rokov zobrazuje už sporný pozemok, ako reálne rozdelený.
50.Nakoľko k deľbe medzi účastníkmi malo dôjsť v dávnej minulosti, do roku 1950, bolo potrebné aplikovať na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950, a zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32, ktoré zjednotilo dovtedajšiu súdnu prax. Podľa tohto rozhodnutia č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR uverejnenej v Zbierke IV., u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením alebo zámenami nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pri tom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa tohto rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy najmä na spoluvlastníkov ideálnych podielov, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním). Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.
51.Nie je preto povinnosťou žalobkyne, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predkladať písomnú zmluvu, resp. iné listinné dôkazy. Toto zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950, a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave, pretože v tom čase do pozemkovej knihy nebolo možné zapísať vlastnícke právo k reálne vydelenej časti, ale len podiely. Uvedené rozhodnutie znamená zákonnú domnienku, podľa ktorej ak navrhovateľ preukáže dlhotrvajúci stav držby a užívania riadne vydelenej nehnuteľnosti, má sa za to, že došlo k zrušeniu spoluvlastníctva, dohode o deľbe nielen čo do držby, ale aj užívania. Keďže ide o zákonnú domnienku v zmysle § 133 O.s.p., mali žalovaní 21/, 22/, 21a/ povinnosť vyvrátiť túto zákonnú domnienku, t.j. spochybniť dlhodobé nerušené užívanie, a preukázať, že sami, resp. ich právni predchodcovia dlhodobo nerušene užívali svoj ideálny spoluvlastnícky podiel, ktoré dôkazné bremeno neuniesli. Za splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí č. 911/32 samotná deľba predstavuje podľa § 132 ods. 1 OZ iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého nadobudli Q. U. H. V. vlastnícke právo k pkn parcele XXXX zapísanej vo vložke č. 1378, katastrálne územie S. K. S.. Na LV č. XXXX, XXXX, XXXX sú v súčasnosti účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci, avšak z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že ide o formálne vykazované podielové spoluvlastníctvo, ktoré už bolo zrušené v dávnej minulosti reálnou deľbou a zámennými zmluvami medzi podielovými spoluvlastníkmi. Dôkazom toho je dlhodobé hmotnoprávne správanie sa Q. U. S. V., ako aj navrhovateľky, ktorí užívali, obrábali, brali úžitky a disponovali s touto spornou parcelou, platili dane v stanovenej výmere, pričom im v užívaní nikto nebránil. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu deľby sa stali v hmotnoprávnej rovine Q. U. S. V. vlastníkmi. Spoluvlastníctvo však bolo ďalej vedené len formálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným reálnym hmotnoprávnym stavom.
52.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Q. U. S. V. sa stali vlastníkmi celej spornej parcely XXXX na základe reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi podľa Uhorského obyčajového práva platného do roku 1950. K takto reálne vydeleným častiam pôvodného predmetu spoluvlastníctva každý zo spoluvlastníkov, ktorý mal reálne vydelenú časť, nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 115 a nasl. Zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s §498 OZ. Reálnu deľbu medzi podielovými spoluvlastníkmi v konaní žiaden z žalovaných okrem žalovaných 21/, 22/ a 21a/, ako ani žiaden zo svedkov nerozporoval. Naopak, jednoznačne z ich vyjadrení vyplýva, že v ich osade mal každý podielový spoluvlastník reálne vyčlenené pozemky, o čom svedčí aj EL č. 702, vedený na užívateľov Q. U. S. V., ktoré aj užíval od nepamäti, nikým nerušení, všetci rešpektovali reálne vydelený stav. Medzi podielovými spoluvlastníkmi nedochádzalo k žiadnym zvadám, ani sporom o pozemok, čo potvrdilo aj Mesto S. K. S.. Taktiež matka odporkyne v 21. rade ako kľúčová svedkyňa potvrdila, že už v čase, keď sa narodila, ľudia užívali pozemky tak, ako ich mali vyčlenené, pričom v čase výpovede mala 70 rokov. Taktiež potvrdila, že v osade neboli žiadne zvady o pozemky, nemali spory ani s O., ani s ostatnými susedmi. Spory začali vznikať medzi odporcami 21/, 22/ a ich synom a navrhovateľkou, ako aj ostatnými susedmi, ktorí uvádzali, že si taktiež robia nároky do ich nehnuteľností okolo roku 2008 na základe formálne prededených podielov po neb. Ž.R. Z.. Ale ako vyplýva z výpovede svedkyne - matky odporkyne 21/, ani oni nemali vysporiadaný pozemok pod chalupou, taktiež bol vo formálnom spolulastníctve,a pokiaľ by ho chceli predať, potrebovali by viac ako 100 podpisov. Z toho vyplýva, že pri reálnej deľbe bol aj právnym predchodcom odporkyne 21/ vydelený v rámci reálnej deľby ich podiel v iných nehnuteľnostiach.
53.Súd je jednoznačne toho názoru, že preukázať v súčasnosti reálnu deľbu pozemkov v dávnej minulosti je veľmi náročné, nakoľko účastníci tejto deľby už pomreli, jediný svedok A. X., ktorý mal v čase výpovede viac ako 84 rokov, reálnu deľbu richtárom a notárom potvrdil, títo vyčleňovali pozemky jednotlivým podielovým spoluvlastníkom podľa toho, kto chcel stavať chalupu, avšak aj on v tom čase bol maloletý. Zo ZP Ing. V. č. 7/2018 však jednoznačne vyplýva, že mapa EN zobrazuje reálnu deľbu pozemkov minimálne od roku 1942.
54.Pokiaľ aj právny zástupca odporkyne v 21. rade poukazoval na poľný náčrt, ktorý sa nachádza na čísle listu 25 spisu, ako aj v znaleckom posudku, kde na parcele číslo XXXX/X má byť vyznačené súpisné číslo XXX, teda súpisné číslo starej chalupy matky navrhovateľky, súd udáva, že všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov v osade jednoznačne popreli, že by na parcele XXXX/X stál starý rodinný dom číslo XXX. Na tejto parcele v súčasnosti stojí postavený nový rodinný dom navrhovateľky číslo XXX. Z potvrdenia mesta vyplýva, že tento dom bol daný do užívania v roku 1940, pričom samotný poľný náčrt (č.l. 112) je z roku 1944, takže číslo domu XXX na tomto náčrte je nesprávne. Taktiež pokiaľ pozemnoknižná vložka XXXX mala preukázať, že na pôvodnom pozemku XXXX stál starý rodinný dom číslo XXX, v ktorom bývala Ž. Z., všetci odporcovia, ako aj svedkovia znalí pomerov túto skutočnosť popreli. Jej dom sa nachádzal až za touto spornou parcelou XXXX. V súčasnosti po ňom zostala len pivnica, ktorú svedkovia na ohliadke ukázali, a je mimo parcely XXXX. Na parcele XXXX/X jednoznačne podľa výsluchu odporcov, ako aj svedkov stál ako prvý, teda najbližší k novému domu navrhovateľky, dom starej matky navrhovateľky pani S., potom dom Š., a až posledná bola chalupa Ž. Z..
55.Súd konštatuje, že v „E“ listov vlastníctva, na ktoré boli prepísané pozemnoknižné parcely z pozemkovej knihy, tieto podiely sú formálne zapísané, čo nikto nerozporoval, Nie vinou vlastníkov sa pôvodný stav reálnej deľby na parcele EN pred THM evidenčne podchytený v evidencii nehnuteľností na EL, mapách EN pred THM zodpovedajúci dlhotrvajúcej držbe a vlastníctvu vrátil späť v rámci ROEP- u do stavu podielov, teda do stavu PKN. Ide však len o formálny stav, spoluvlastníctvo, ktoré bolo do roku 1950 zrušené deľbou a zámenou, nemožno obnoviť rozhodnutím ROEPu, lebo by išlo o zásah do vlastníckeho práva chráneného ústavou a zákonom.
56.Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
57.Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných podmienok: titul nadobudnutia, musí ísť o oprávnenú dobromyseľnú, nepretržitú držbu pri nehnuteľnostiach po dobu viac ako 10 rokov.
58.V konaní žalobkyňa tvrdila, že nadobudla spornú nehnuteľnosť parcelu XXXX na základe ústnej darovacej zmluvy od svojich rodičov S. U. Q. V. v roku 1990. Táto kúpna zmluva však bola neplatná, nakoľko zákon vyžaduje, aby kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľností bola vyhotovená v písomnej forme, a takáto zmluva spolu s návrhom musí byť zaslaná na kataster nehnuteľností na zápis vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. V minulosti bola takáto zmluva považovaná za titul nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania, avšak súčasná judikatúra napríklad rozhodnutia NS SR 7Cdo 12/2011, 3 Ncdo 7/2010, 3 Mcdo 8/2010, ústnu kúpnu, alebo darovaciu zmluvu, nepovažujú za spôsobilý právny titul vstupu do držby a to z dôvodu, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Omyl držiteľa, ktorý vychádza z neznalosti, alebo z nedokonalej znalosti celkom jednoznačného, zrozumiteľného ustanovenia zákona, je právny omyl neospravedlniteľný, pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Samotný krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že ústna darovacia zmluva nemôže byť spôsobilým právnym titulom vstupu žalobkyne do držby. Uviedol, že týmto právnym titulom sú osvedčenia o dedičstve po jej rodičoch. Právny zástupca žalovaného 21a/ tak zbytočne v záverečnej reči namietal tú skutočnosť, že ústna darovacia zmluva nemôže byť titulom pre vydržanie, keď tú istú skutočnosť konštatoval Krajský súd v Žiline pričom uviedol, že titulom vydržania sú osvedčenia o dedičstve a to D 275/98, 4D/857/02. Krajský súd nariadil okresnému súdu zistiť, kedy začala plynúť 10 ročná vydržacia doba, či boli splnené zákonné podmienky vydržania a či žalobkyňa nadobudla vydržaním vlastníctvo k celému predmetu sporu, teda aj podiel žalobcu 21a/.
59.Osvedčenie o dedičstve D 275/98-31 zo dňa 30.11.1998 po nebohej S. V. nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1998. Osvedčenie o dedičstve 4D/857/02-25 zo dňa 29.11.2002 po nebohom Q. V. nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2002. Od právoplatnosti týchto dedičských rozhodnutí začala žalobkyni plynúť 10 ročná vydržacia lehota. Súd poukazuje na to, že ku dňu svojej smrti boli rodičia žalobkyne vlastníkmi reálne vydelených nehnuteľností, to znamená, že v ich výlučnom vlastníctve neboli len formálne prededené podiely, ale na základe týchto dedičských rozhodnutí v hmotno-právnej rovine žalobkyňa zdedila celú reálne vydelenú parcelu XXXX. Naliehavý právny záujem je daný práve v zosúladení nesprávneho formálneho stavu dedičstva vo výške spoluvlastníckych podielov zo správnym hmotno- právnym stavom výlučného vlastníctva celej reálne vydelenej nehnuteľnosti. Osvedčenia o dedičstve sú potom neplatné tituly k celej pkn parcele XXXX, ale práve vydržanie hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Vydržacia doba žalobkyni uplynula teda v roku 2008 a 2012. Žalobkyňa uviedla, že v dobromyseľnom užívaní týchto nehnuteľností ich začal žalovaný 21a/ rušiť okolo roku 2008, teda 10 ročná vydržacia lehota by jej uplynula len v prípade, pokiaľ sa týka osvedčenia o dedičstve po jej matke, avšak keďže Občiansky zákonník § 134 ods. 3 umožňuje do 10 ročne vydržacej lehoty započítať aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jej právny predchodca a zo znaleckého posudku vyplýva, že jej rodičia mali spornú nehnuteľnosť v držbe a užívaní minimálne od roku 1942 súd má za to, že žalobkyňa splnila všetky zákonom požadované podmienky pre vydržanie a to titul nadobudnutia, oprávnená, dobromyseľná, nepretržitá držba po dobu viac ako 10 rokov. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.
60.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v rade 21a/ nakoľko len tento si robil nároky do sporných nehnuteľností. Ostatní žalovaní museli byť žalovaní len formálne, nároky do sporných nehnuteľností si nerobili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.