Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-825-2016.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/825/2016
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania oprávneného: G.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, A., zast.: Y. kancelária U.. H. M., s.r.o., so sídlom Q. tr. XX, Nitra, proti povinnému: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Nitra, zast.: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom Farská 28, Nitra, na vymoženie sumy 18 769,44 eur s príslušenstvom o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. V prebiehajúcom exekučnom konaní, ktoré sa začalo dňa 22.07.2016 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, bol dňa 10.05.2018 na Okresný súd Nitra doručený návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 10.05.2018.
2. Vo svojom návrhu povinný namieta vykonateľnosť výroku o náhrade škody s poukazom na výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015, ktorý upravuje lehotu splatnosti náhrady škody nasledovne: „ Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.“ Nakoľko skúšobná doba povinnému uplynie s ohľadom na právoplatnosť rozsudku dňa 10.12.2020, tento deň podľa názoru povinného možno považovať za posledný deň lehoty na dobrovoľné splnenie spôsobenej škody. Výška škody bola určená výrokom rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 4T/107/2010 zo dňa 14.08.2015 na sumu 18 769,44 eur a táto nebola rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015 zmenená. V otázke splatnosti náhrady škody však rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015 určil povinnému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v skúšobnej lehote, teda ju špecifikoval.
3. Povinný navrhuje povolenie odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nakoľko spis bol predložený dňa 28.03.2018 Najvyššiemu súdu SR, konanie je vedené pod sp. zn. 2Tdo/19/2018. Povinný je toho názoru, že na podklade podaného dovolania existuje predpoklad, že rozhodnutím dovolacieho súdu dôjde k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 4T/107/2010 zo dňa 14.08.2015 a súčasne rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015, teda bude absentovať akýkoľvek exekučný titul. Povinný má tiež za to, že rozhodnutie dovolacieho súdu možno očakávať v dohľadnej dobe, preto prípadným vykonaním exekúcie v aktuálnom štádiu, za následného zrušenia exekučného titulu, by tento postup predstavoval neprimeraný zásah do majetkových práv povinného, pričom na strane druhej je možné konštatovať, že oprávnený by v prípade povolenia odkladu exekúcie nebol nijako vážne poškodený. Podané dovolanie už je aktuálne predmetom rozhodovania pred senátom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/19/2018.
4. Podľa § 56 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, na návrh povinného môže súd ( §45 ) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho
alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
6. Podľa § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
7. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
8. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
10. Dňa 22.05.2018 bolo na výzvu súdu doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom sa uvádza, že nemožno súhlasiť s názorom povinného, že v otázke splatnosti náhrady škody došlo cit. rozsudkom Krajského súdu v Nitre k jej modifikácii, nemožno súhlasiť s názorom povinného, že Krajský súd v Nitre určil lehotu splatnosti náhrady škody vo svojom nasledovnom výroku: „podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného poriadku sa ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu“. Dôkazom toho, že právne posúdenie lehoty splatnosti náhrady škody, t. j. vykonateľnosti výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 4T/107/2010 zo dňa 14.08.2015 o náhrade škody učinené povinným je nesprávne, je vyjadrenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.02.2017, označené ako „Vec: Odpoveď na žiadosť zo dňa 07.02.2017“, v ktorej jednoznačne Krajský súd v Nitre, konkrétne predsedníčka senátu JUDr. Zita Matyóová deklarovala, že rozsudkom Krajského v Nitre, sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015, bol na podklade odvolania obžalovaného, toho času už právoplatne odsúdeného X. T., zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/110/2010 len do výroku o treste, pričom výrok o vine a výrok o náhrade škody zostali nedotknuté. Z uvedeného jednoznačného stanoviska Krajského súdu v Nitre vyplýva, že výrok rozsudku OS Nitra sp. zn. 4T/107/2010 zo dňa 14.08.2015, ktorým súd uložil povinnému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu o.i. oprávnenému, zostal rozhodnutím Krajského súdu v Nitre nedotknutý a uvedený výrok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.12.2015. Dôkazom toho je i doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú uvedený rozsudok obsahuje a z ktorej vyplýva, že uvedený rozsudok sa stal vykonateľným dňom 10.12.2015. Povinnosť obsiahnutá vo výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015, ktorá bola odsúdenému uložená odvolacím súdom ako súčasť probačného dohľadu podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona v spojitosti s § 51 ods. 2 Trestného zákona (povinnosť stanovujúca obžalovanému nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu) nič nemení na vykonateľnosti výroku o náhrade škody je obsiahnutý v cit. rozsudku Okresného súdu Nitra, podľa ktorého výrok o náhrade škody zostal rozhodnutím Krajského súdu v Nitre nedotknutý.
11. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný už vo svojich námietkach proti exekúcii, ako aj vo svojej sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 9Er/825/2016-32 zo dňa 14.02.2017 namietal absenciu vykonateľnosti predmetného exekučného titulu, s čím sa súd nestotožnil a to opakovane. Povinný už vo svojom návrhu na odklad exekúcie zo dňa 26.07.2017 namietal absenciu vykonateľnosti exekučného titulu a žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie. Súd uznesením č. k. 9Er/825/2016-76 zo dňa 14.11.2017 návrh povinného zamietol a uznesením č. k. 9Er/825/2016-88 zo dňa 02.05.2018 zamietol sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu.
12. Pokiaľ ide o podanie dovolania na Najvyšší súd SR povinným, je v predmetnej veci podľa názoru oprávneného právne irelevantné, nakoľko uvedené rozhodnutia sú právoplatné a dovolanie je len mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého podanie samo o sebe nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a už vôbec nie na vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí a žiadnym spôsobom ani neprezumuje spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu. Tvrdenie povinného v tom smere, že rozhodnutím dovolacieho súdu dôjde k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 4T/107/2010 zo dňa 14.08.2015 a súčasne rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/102/2015 zo dňa 10.12.2015, nemá žiadny právny
základ a nie je ničím iným, len jeho hypotetickou úvahou. Naviac o právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutiach platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, dokiaľ nie je rozhodnuté inak. Oproti prvému návrhu na odklad exekúcie, ktorý bol podaný dňa 26.07.2017 v návrhu na odklad exekúcie zo dňa 10.05.2018 povinný dopĺňa, že vyššie uvedené dovolanie je už aktuálne predmetom rozhodovania pred senátom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/19/2018. Táto skutočnosť však nie je dôvodom na odklad exekúcie. O dovolaní povinného rozhoduje dovolací súd v trestnom konaní, avšak z ustanovenia Trestného poriadku, konkrétne z ust. § 368 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie nemá odkladný účinok, z čoho je zrejmé, že v danom prípade je vylúčená možnosť odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko orgán, ktorý o uvedenom dovolaní koná, nemá možnosť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia povoliť.
13. Oprávnený má za to, že povinný v konečnom dôsledku ničím nezdôvodnil, že vykonaním exekúcie za prípadného následného zrušenia exekučného titulu by tento postup prestavoval neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Nemôže akceptovať tvrdenie povinného, že by v prípade povolenia odkladu nebol nijako vážne poškodený. Poukazuje na skutočnosť, že vážne poškodenie zdravia, ktoré mu spôsobil povinný, utrpel pred viac ako 10 rokmi a jeho nárok, vymáhaný v exekučnom konaní, pozostáva z bolestného a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z priznaných finančných prostriedkov by mohol uhrádzať ďalšie liečebné a rehabilitačné náklady. Oprávnený považuje za nehorázne, že po viac ako 10 rokov po úraze, spôsobenom mu povinným a viac ako 9 rokov potom, čo si uvedenú náhradu škody voči povinnému riadne uplatnil, mu nebola uhradená. Oprávnený má za to, že návrh na odklad exekúcie bol podaný účelovo s cieľom mariť prebiehajúce exekučné konanie a odďaľovať uspokojenie jeho pohľadávky. Oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
14. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone (§ 56 Exekučného poriadku). Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov.
15. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená jedným zo spôsobov uvedených v § 57 citovaného zákona. Podľa judikatúry najvyššieho súdu, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, súd môže podľa § 56 ods. 2 citovaného zákona povoliť odklad exekúcie. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať“, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie.
16. Súd má za preukázané, že povinný doručil na Okresný súd Nitra dňa 04.04.2017 dovolanie podľa § 368 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, adresované Najvyššiemu súdu SR. Podľa tvrdenia povinného sa uvedené konanie vedie na Najvyššom súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/19/2018. Súd sa však stotožňuje s právnym názorom, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a neznamená automaticky odklad vykonateľnosti rozhodnutia a žiadnym spôsobom ani neprezumuje spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu. Samotná skutočnosť, že uvedené dovolanie je už aktuálne predmetom rozhodovania pred senátom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Tdo/19/2018 nie je dôvodom na odklad exekúcie. O dovolaní povinného rozhoduje dovolací súd v trestnom konaní, avšak z ustanovenia Trestného poriadku, konkrétne z ust. § 368 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie nemá odkladný účinok, z čoho je zrejmé, že v danom prípade je vylúčená možnosť odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko orgán, ktorý o uvedenom dovolaní koná, nemá možnosť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia povoliť. Súd má za to, že povinný ničím nezdôvodnil, že vykonaním exekúcie za prípadného následného zrušenia exekučného titulu by tento postup prestavoval neprimeraný zásah do jeho majetkových práv. Povolenie odkladu exekúcie predpokladá podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku preukázanie takých okolností povinným, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
17. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by zákonne zdôvodňovala vyhovieť návrhu povinného na odklad exekúcie. Exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, je formálne i materiálne vykonateľným podkladom pre vedenie exekúcie. Skutočnosťami, uvádzanými povinným v jeho návrhu na odklad exekúcie sa súd zaoberal už v jeho námietkach proti exekúcii, ktorým nevyhovel, rovnako tak aj v návrhu na odklad exekúcie, ktorý zamietol a tiež v sťažnosti voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, ktorú rovnako zamietol. Súd je toho názoru, že podania povinného sledujú oddialenie realizácie exekučného titulu, preto rozhodol tak, ako je ustanovené vo výroku tohto uznesenia. Súd mal za to, že povinný okrem argumentu o podaní dovolania a o tom, že je už aktuálne predmetom rozhodovania na dovolacom súdu neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.