Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25P-262-2015.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/262/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. zastúpená advokátskou kanceláriou AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava a otec - M. zastúpený advokátom Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, Farská 12, Nitra, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá C. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.10.2015.
Zročné výživné za obdobie od 1.10.2015 do 30.5.2018 vo výške 1.600,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 150,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Styk otca s maloletou C. sa z a k a z u j e .
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.9.2015 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas do rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2015. Maloletú navrhla na čas do rozvodu manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 200,-€ mesačne od podania návrhu. Neskôr zmenila návrh a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 150,-€ mesačne a napokon ustálila návrh v časti výšky výživného v sume 280,-€ mesačne od podania návrhu. Túto časť návrhu odôvodnila tým, že pôvodne navrhovali nižšiu sumu výživného, nakoľko v čase podania návrhu bola matka ochotná akceptovať aj nižšie výživné, avšak potreby a náklady maloletej sú a aj boli vyššie. Tiež navrhla zákaz styku otca s maloletou.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril a na pojednávaní prostredníctvom právnezo zástupcu uviedol, že navrhuje maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch
a nebráni sa ani tomu, aby mu v prípade striedavej starostlivosti bolo určené výživné 100,-€ mesačne. Neskôr navrhol výživné, pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, neurčiť. Napokon uviedol, že so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj s vysloveným zákazom jeho styku s maloletou, o čom bolo rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva, sa stotožnil. Rovnako sa stotožnil aj s výškou určeného výživného v rámci rozvodového konania a to 150,-€ mesačne na čas po rozvode. Nesúhlasil však s požiadavkou matky na určenie výživného vo výške 280,-€ mesačne od podania návrhu, pretože príjem matky v tom období bol niekoľkonásobne vyšší ako jeho a navyše až do augusta 2016 poskytoval maloletej aj iné plnenia, na maloletú prispieval sumou 100,-€ mesačne tak, ako bolo neskôr určené v predbežnom opatrení a túto sumu považuje za dostatočnú a zodpovedajúcu jeho možnostiam.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/178/2015, 25P/300/2015, 25P/194/2016, 25P/261/2015, 25P/39/2016, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rodičia maloletej sú manželia a na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode pod sp.zn. 13P/178/2015, v ktorom bolo dňa 15.5.2015 rozhodnuté tak, že maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,-€ mesačne. Zároveň súd vyslovil zákaz styku otca s maloletou. Toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
5. Matka vo výpovedi uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 25.9.2015, pričom otec začal na výživu maloletej prispievať sumou 100,-€ mesačne ešte pred rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, čiže v tejto sume prispieva od septembra 2015 až doposiaľ. Iným spôsobom na dcéru neprispieva. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, v predošlom zamestnaní zarábala asi 950,-€ mesačne netto a od apríla 2017 zmenila zamestnanie, pričom má nižší príjem a to 820,-€ mesačne netto. Maloletá od septembra 2015 začala navštevovať materskú školu, prvé 2 roky absolvovala v J. a v súčasnosti chodí do materskej školy v A., od septembra 2018 nastúpi do základnej školy. Doplnila, že nevie, ako bude otec rešpektovať súdne rozhodnutie o zákaze styku, keď aj napriek tomuto rozhodnutiu kontaktuje dcéru, navštevuje blízke pohostinstvo a chodí pred jej dom.
6. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že otec v minulosti pracoval na polovičný úväzok len preto, že to bola jeho osobná voľba, a keby chcel a mal záujem, vedel by si zabezpečiť aj lepšie platenú prácu. Otec potvrdil, že nemá žiadne zdravotné problémy a pokiaľ tvrdí, že výživné vo výške 100,-€ mesačne postačuje na potreby maloletej, tak vôbec nevie, aké sú jej reálne výdavky. Podotkla tiež, že matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletú a pokiaľ ide o darčeky, ktoré spomínal otec, že niekedy v minulosti dcére dával, tak o týchto matka nevie a aj keby ich skutočne dal, nie je možné ich započítať do výživného.
7. Otec vo výpovedi potvrdil, že od konca septembra 2015 nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a že dobrovoľne začal na dcéru prispievať už v septembri 2015 sumou 100,-€ mesačne. Kým sa s dcérou stretával, t.j. až do augusta 2016, tak jej kupoval darčeky, chodieval s ňou do detských centier, keď bola u neho zabezpečoval jej stravu a keď bola chorá, staral sa o ňu. Poprel, že by chodieval za dcérou do A., za posledný rok a pol tam bol iba 2 krát v reštaurácii, keďže jeho kamarát býva blízko. Ďalej uviedol, že v roku 2016 asi do mája bol zamestnaný na polovičný úväzok a zarábal asi 220,- až 230,- € mesačne, následne si hľadal zamestnanie a riadne sa zamestnal až v máji 2017 u zamestnávateľa, kde pracuje doteraz a dosahuje príjem asi 500,-€ mesačne netto, iný príjem nemá. K výpovedi dodal, že matka poberala rodičovský príspevok vo výške 203,-€ mesačne až do 6-ich rokov veku maloletej a teda do 30.4.2017.
8. Právny zástupca otca uviedol, že matka zmenila zamestnanie a tým prišla asi o 200,-€ mesačne z príjmu, pričom zmenu zamestnania bližšie nezdôvodnila, avšak nenamietali to. Doplnil, že otec riadne pracuje podľa svojho vzdelania, čiže prácu má a výživné platí podľa svojich možností, avšak reálne možnosti vyššieho príjmu nemá.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že medzičasom súd v rámci rozvodového konania rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a oni nemajú námietky voči tomuto rozhodnutiu, preto odporučil aj v rámci tohto konania rozhodnúť v intenciách rozvodového rozhodnutia. Podotkol ešte, že v čase, keď bolo určené výživné neodkladným opatrením vo výške 100,-€ mesačne, tak bolo určené predbežne a len v nevyhnutnej miere.
10. V rámci konania o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku znalkyne O. znalkyne z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, bolo zistené, že maloletej bol diagnostikovaný autizmus - Aspergerov syndróm a maloletá má výrazný deficit v sociálnej zložke komunikácie. Matka má k maloletej vysoko pozitívny emocionálny vzťah a vybudovanú pevnú pozitívnu emocionálnu väzbu. Otec pri otázke, aký prežíva k maloletej citový vzťah, nie je schopný formulovať emocionálne pocity, ani vzťah k maloletej. Maloletá je emocionálne aj existenčne závislá na matke a k otcovi prejavuje negatívne postoje, odmieta s ním zostať bez prítomnosti matky. V matkinej prítomnosti prejavuje spokojnosť a pohodu. Otec maloletej svojim dominantným a egocentrickým správaním s absenciou empatie, s konfliktnou komunikáciou vo vzťahu k matke a s verbálnou agresivitou, absenciou empatie a narušeným vnímaním, má traumatizujúci vplyv na psychický vývin maloletej. Otec nedisponuje dostatočnou mierou schopností výchovne vplývať na maloleté dieťa, popiera špecifickosť diagnózy maloletej a nevyhnutnosť špecifického výchovného prístupu. Nespolupracuje a ani nemá snahu spolupracovať s odborníkmi pri starostlivosti o maloletú. Výchovné prostredie u matky považuje znalkyňa za najvhodnejšie pre maloletú a výchovné prostredie otca za nevhodné. Otec nedisponuje dostatočnými osobnostnými predpokladmi na osobnú starostlivosť o dieťa. Matka netrpí duševnou poruchou, ktorá by jej bránila v riadnej starostlivosti o maloletú v čase, keď je dieťa s ňou a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý psychický vývin dieťaťa. Otec maloletej trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá mu bráni v riadnej starostlivosti o maloletú v čase, keď je s ním a ktorá by mohla negatívne vplývať na zdravý psychický vývin maloletej. Psychologickým vyšetrením boli u neho signalizované známky poruchy osobnosti, zistené paranoidné tendencie v prežívaní s prvkami vzťahovačnosti až subjektivizmom. Jeho správanie nesie známky histriónskej osobnosti s demonštratívnym teatrálnym správaním. Psychiatrickým vyšetrením (v zmysle konzultačného znaleckého posudku M., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) bola otcovi diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti, pričom pri uvedenej poruche ide o kombináciu niekoľkých porúch osobnosti, avšak bez prevažujúceho súboru symptómov. V klinickom obraze u otca dominujú rysy narcistickej a histriónskej poruchy osobnosti. Podľa názoru znalkyne, najvhodnejším riešením rodinnej situácie je zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a odporúča zákaz styku otca s maloletou. Z kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológia, odvetvie, klinická psychológia detí a dospelých O. vyplýva, že otec dieťaťa napĺňa, podľa zistení znalca, kritériá poruchy osobnosti v súlade s posudkom O. Ide u neho o duševnú poruchu, ktorá vyjadruje istú „povahovú úchylku“ a trvá počas celého života. Otec má v súvislosti s tým limitované výchovné kompetencie a v súvislosti s konkrétnym dieťaťom a to maloletou C., ktorá trpí autizmom, možno hovoriť o veľmi výraznom limitovaní jeho kompetencií. V súvislosti s tým sa znalec domnieva, že jeho pravidelný kontakt s maloletou by nebol v prospech dieťaťa. Osobnostné charakteristiky matky nenapĺňajú kritériá duševnej poruchy. Matka má síce sklon k občasným impulzívnym reakciám, no celkovo je v sociálnych kontaktoch „čitateľnejšia“, nemá tendenciu k štylizovaniu sa a neprezentuje svoj falošný obraz. Preto môže byť pre dieťa menej zneisťujúca ako otec dieťaťa a celkovo sa javí jej osobnosť vyváženejšia ako osobnosť otca. Pre vývin maloletej je vhodné, aby bola zverená do starostlivosti matky a aby sa s otcom nestretávala. Matka by však samozrejme mohla dcére o otcovi niečo hovoriť, otec by jej niekedy mohol niečo poslať, prípadne ju telefonicky kontaktovať s tým, že by sa zaujímal o to, ako sa má a teda je dôležité, aby maloletá „udržiavala poznanie“, že má oboch rodičov.
11. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2015 (november až december) bol 1.061,45 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 (január až október) dosiahla príjem 839,93 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 (apríl až december) mala príjem 818,18 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až marec) mala príjem 948,73 € priemerne mesačne netto.
12. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec bol od septembra 2014 do 21.6.2015 nezamestnaný, v roku 2015 (september až december) dosiahol prijem 225,42 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 (január až máj) dosahoval príjem 206,42 € priemerne mesačne netto, v období od mája 2016 do decembra 2016 dosahoval príjem 72,76 € priemerne mesačne netto, v roku 2017 (máj až december)
dosahoval príjem 500,90 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až apríl) mal príjem 555,65 € priemerne mesačne netto.
13. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
14. Maloletá C. v školskom roku 2017/2018 navštevuje materskú školu. Má závažné zdravotné problémy, nakoľko jej bol diagnostikovaný autizmus.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia dlhodobo a to najmenej od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti a matka zabezpečuje komplexnú starostlivosť o maloletú, ktorá sa už takmer 2 roky s otcom riadne nestýka. (Zároveň bolo preukázané, že otec od tohto obdobia prispieva na výživu maloletej 100,-€ mesačne). V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, práve naopak, maloletá je na matke emocionálne ako aj existenčne závislá, pričom zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky napokon akceptoval aj otec a odporúčal ho aj kolízny opatrovník. Znaleckým dokazovaním vykonaným v rámci konania o rozvod manželstva bolo jednoznačne preukázané, že najvhodnejším riešením rodinnej situácie je zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Z týchto dôvodov súd maloletú na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil vo výške 150,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z veku maloletej, ktorá zatiaľ navštevuje iba predškolské zariadenie. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd zároveň zohľadnil aj príjmy oboch rodičov a má za to, že takto určené výživné je primerané a pokryje odôvodnené výdavky maloletej. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.10.2015, t.j. prvým dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rodičia ukončili spolužitie a matka podala návrh. Vzhľadom k tomu, že v období od 1.10.2015 do 30.5.2018 otec na výživu maloletej prispieval nedostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 1.600,-€, ktorý mu súd v zmysle § 232 ods. 3,4 C.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po 150,-€ spolu s bežným výživným, s prihliadnutím na výšku dlhu a výšku jeho príjmu. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec mal v období od 1.10.2015 do 30.5.2018 t.j. za 32 mesiacov zaplatiť po 150,-€, pričom zaplatil za 32 mesiacov po 100,-€ a teda rozdiel je 1.600,-€. Čo sa týka vyslovenia zákazu styku otca s maloletou, súd tento pokladá za odôvodnený, nakoľko závery nariadeného znaleckého posudku ako aj kontrolného posudku odporúčali rozhodnutie v tomto smere, pričom otec túto skutočnosť akceptoval.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).