Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, (zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Po, vložka č. 1922/B), právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: R. N., V. XX.X. XXXX, P. O. J. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 341,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Svidník zo dňa 10.01.2018, č. k. 4C/28/2017-19 jednomyseľne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „ I. Žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 91,24 eura, náhradu poštovného v sume 1,40 eura na účet č.: T. vedený v Š.B. Y., L. XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a. III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v rozsahu priznanej istiny o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. zákona č. 340/2012 Z. z. a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca si žalovanú sumu voči žalovanej uplatnil z titulu nezaplatenia úhrady za služby verejnosti, a to za obdobie od 1.4. 2008 do 31.12. 2015 vo výške 341,80 eura. Výška žalobného nároku predstavuje sumu 341,80 eura z čoho suma 324,80 eura je istina a pokuta v sume 17,- eur. Predmet sporu má spotrebiteľský charakter, a preto súd prvej inštancie z úradnej povinnosti prihliadol na námietku premlčania v súlade s ustanovením zákona č. 250/2007 Z. z., v dôsledku čoho súd priznal žalobcovi iba nepremlčaný nárok, a to nárok za obdobie od 09/2014 do 12/2015 v rozsahu 74,24 eura vrátane pokuty 17,00 eura (74,24 + 17,- = 91,24 eur). Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej bez toho, aby vo veci nariaďoval pojednávanie. O trovách konanie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom. Vzťah nemožno posúdiť ako spotrebiteľský, a pokiaľ súd prihliadol ex offo na premlčanie žalobcom uplatnenej pohľadávky, konal v rozpore so zákonom a nad rámec svojej kompetencie. Žalobca má za to, že v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka vzťah medzi žalobcom

a žalovanou založený na ustanoveniach zákona č. 340/2012 Z. z. nemožno klasifikovať ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovanej platiť koncesionárske poplatky, na ktorú je viazaný ust. § 3 a ust. § 6 zákona č. 340/2012 Z. z. a žalobca a žalovaná neuzatvorili žiaden formulárový typ zmluvy. Tiež namietal, že konanie trpí vadou, pre ktorú je rozsudok súdu nesprávny. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatý na verejnom zasadnutí pléna 7. februára 2018, ktorým rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto: Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Podstatou rozsudku pre zmeškanie je zmeškanie príležitosti žalovaného aktívne sa brániť, keď súd vychádza z procesného útoku žalobcu, na ktorý žalovaný procesnou obranou nereagoval. To však nijako nebráni súdu, aby aj v rámci tohto inštitútu zamietol žalobu v časti, ktorá je nedôvodná. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti, rozsudok pre zmeškanie nijako nepopiera právo účastníkov konania na súdnu ochranu, vrátane využitia opravného prostriedku.

9. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu nezaplatenia úhrady za služby verejnosti v zmysle ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10. Podľa § 7 ods. 1 a 2 z. č. 340/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

11. Podľa § 10 citovaného zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e). Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanej nárok spočívajúci v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012. Je nepochybné, že predmetom žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z. z., resp. zo zákona č. 68/2008 ohľadom nárokov splatných do 31.12.2015. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov súvisiacu s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom a žalovanou nesprávne právne posúdil ako spotrebiteľský. Odvolací súd posúdil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne ustálil, že vzťah žalobcu a žalovanej je vzťahom spotrebiteľským, a to s poukazom na zákon č. 340/2012 Z. z. priamo nadväzujúcim na zákon č. 251/2012. Súd prvej inštancie tak správne postupoval, keď uplatnený nárok žalobcu posúdil aj z hľadiska premlčania v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Citované ustanovenie bolo v čase podania žaloby ako aj v čase vydania napadnutého rozsudku platné a účinné, a preto nebol daný dôvod, aby ho súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu neaplikoval.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že vydanie kontumačného rozsudku v spotrebiteľskom spore v neprospech spotrebiteľa je v novej právnej úprave, t. j. v Civilnom sporovom poriadku už vylúčené. Ide o vylúčenie dvoch možných situácií, a to vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak je žalovaným spotrebiteľ, a vylúčenie možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ak je žalobcom spotrebiteľ. Vylúčenie kontumačných rozsudkov v neprospech spotrebiteľa je podľa zákonodarcu prejavom protektívnej funkcie v spotrebiteľských sporoch.

15. V kontexte uvedeného odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aj pri vyhlásení rozsudku pre zmeškanie žalovanej, ktorá v tomto zmluvnom vzťahu je spotrebiteľkou, jej poskytol ochranu, ktorú zákonodarca sledoval a ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

16. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. je platiteľ úhrad za služby verejnosti povinný tieto uhrádzať mesačne vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a s tým, že ak ich v zákonom stanovenej lehote nezaplatí v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného zákona, je v omeškaní.

17. Vzhľadom na zákonom určenú dobu ich splatnosti v súlade s ustanovením § 101 v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je tak začiatok plynutia premlčacej doby určený dňom nasledujúcim po splatnosti každej z mesačných úhrad za služby verejnosti.

18. Ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. upravuje procesný postup vyberateľa pre účely uplatnenia si nároku na zaplatenie úhrad poštových sadzieb, ako aj pokút na súde, no nemá vplyv na určenie začiatku a plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie úhrad určenej v súlade s ustanovením § 101 a 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 7 zákona č. 340/2012 Z. z.

19. Žalobca si uplatnil voči žalovanej pohľadávku vo výške 341,80 eur, ktorá pozostáva z 70 neuhradených mesačných predpisov za obdobie od 01.04.2008 do 31.12.2015. Pohľadávka žalobcu vo výške 341,80 eur pozostáva z istiny, ktorá činí 324,80 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Návrh na začatie konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 21.09.2017.

20. S ohľadom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd ustálil, že všetky nároky žalobcu na zaplatenie úhrady za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. do 20.09.2014 sú premlčané. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal právo na zaplatenie úhrady za služby verejnosti za obdobie od 21.09.2014 do 31.12.2015, ktoré v čase podania žaloby ešte premlčané neboli. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti za 16 mesiacov, pričom výška úhrady za služby verejnosti za jeden kalendárny mesiac činí 4,64 eur. Žalobca má tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur. V kontexte uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku pohľadávky, na ktorú má žalobca voči žalovanej nárok, t. j. 91,24 eur.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .