Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CbZm-15-2015.pdf
PDF · 127.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát so sídlom D. Dlabača 2/978, Žilina, o zaplatenie zmenkovej sumy 46.539,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č.k. 23CbZm/15/2015-26 zo dňa 12.10.2015 v spojitosti s opravným uznesením č.k. 23CbZm/15/2015-44 zo dňa 26.04.2017 sa ponecháva v platnosti.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté po vydaní zmenkového platobného rozkazu v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.04.2015, doručeným súdu dňa 24.04.2015, domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému a spoločnosti R.I.F. spol. s r.o., Esterházyovcov 716/2, Galanta, IČO: 36 441 597 (konanie voči spoločnosti bolo právoplatne zastavené uznesením č.k. 23CbZm/15/2015-24 zo dňa 10.06.2015), povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 46.539,13 eur s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 155,13 eur a náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej v E. dňa 03.03.2008 spoločnosťou R.I.F. spol. s r.o., znejúcej na zmenkovú sumu 46.539,13 eur, splatnej dňa 30.03.2015 s doložkou bez protestu a platobným miestom Bratislava, Suché mýto 6. Žalobca zmenku nadobudol od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. rubopisom. Dňa 30.03.2015 žalobca predložil zmenku na plnenie v Bratislave na adrese Suché mýto 6, avšak spoločnosť R.I.F. spol. s r.o. zmenkovú sumu neuhradil. Za zaplatenie zmenky spoločnosťou R.I.F. spol. s r.o. sa pre celú zmenkovú sumu zaručil žalovaný zmenkovým ručením.
2. Súd vo veci vydal dňa 12.10.2015 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 23CbZm/15/2015-26 (v spojitosti s opravným uznesením č.k. 23CbZm/15/2015-44 zo dňa 26.04.2017), ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný námietky, ktoré odôvodnil tým, že popiera pravosť svojho podpisu na zmenke v časti „PER AVAL za vystaviteľa“, pretože si nie je vedomý, že by bol v roku 2008 vystupoval ako zmenečný ručiteľ. Z opatrnosti odporca ďalej vznáša námietku premlčania práva na vyplnenie bianko zmenky, premlčania pohľadávky žalobcu, nesprávnosti pri vypĺňaní bianko zmenky a to tak v časti výšky dlžnej sumy, ako aj splatnosti. Námietka premlčania smeruje aj proti jednotlivým nezaplateným splátkam dlhu, ktoré boli
splatné do 24.04.2012. Vzhľadom k tomu, že dlžník - spoločnosť R.I.F., spol. s r.o. zanikla, nemá žalovaný reálnu možnosť predložiť súdu dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia a preto žiada súd, aby vyzval žalobcu a v prípade, že sa doklady u neho nenachádzajú, Slovenskú sporiteľňu, a.s., na predloženie právneho titulu, na základe ktorého vznikol záväzok dlžníka, dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke, zoznam úhrad dlžníka, ktorými hradil dlžnú sumu, výpočet úroku a úroku z omeškania, všetky listiny zasielané dlžníkovi a inú dokumentáciu súvisiacu so záväzkom, či už dlžníka alebo ručiteľa. Žalovaný tiež namieta miestnu príslušnosť súdu vzhľadom k tomu, že žalobný návrh smeruje už iba voči jeho osobe, a žiada, aby vo veci rozhodoval Okresný súd Žilina, ako súd miestne príslušný podľa bydliska žalovaného.
4. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovanej uviedol, že v konaní svoj nárok dostatočne preukázal predložením prvopisu zmenky, o ktorej pravosti niet pochýb. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako pôvodným veriteľom zo zmenky a žalovaným ako avalistom predmetnej zmenky nebol a nie je žiadny kauzálny vzťah, ktorý by sa týkal zmenky. Žalovaný tak uvádza viaceré skutkové tvrdenia, respektíve námietky, ktoré mu ako avalistovi neprináležia. Žalobca ich však považuje za bezpredmetné a v celom rozsahu ich popiera, nakoľko žalovaný ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Z ustanovenia § 30 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, je zrejmé, že avalista nezaručuje povinnosti určitého zmenečného dlžníka, ale samotné zaplatenie zmenky, a to aj v prípade ak je záväzok, za ktorý sa zaručil neplatný (čo žalobca popiera). V konaní nebolo preukázané, že predmetná zmenka je blankozmenkou, avšak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na záväzok žalovaného ako avalistu. Ustanovenie § 10 Zákona zmenkového a šekového, týkajúce sa blankozmenky, predpokladá, že bude existovať dojednanie o tom, ako má byť zmenka vyplnená. Toto zákonné ustanovenie však nehovorí nič o forme takéhoto oprávnenia. Ak by aj takáto dohoda existovala, žalobca nemá v konaní povinnosť ju predkladať a preukazovať vyplnenie zmenky. Aj v prípade, ak by bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu (čo žalobca popiera), aj napriek tomu sa takáto zmenka stáva z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou. Na takúto zmenku je nutné prihliadať ako na zmenku, ktorej majiteľ má zásadné práva spojené s touto listinou a svedčí mu nesporný zmenkový záväzok. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky možnosť námietky proti majiteľovi, avšak nestanoví že takáto listina by nebola platnou zmenkou. Dlžníci musia namietnuť a preukázať predovšetkým skutočnosť, že išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a preukázať i obsah zmenkového vyplňovacieho práva. Vznesenú námietku premlčania žalobca považuje taktiež za nedôvodnú, nakoľko svoj nárok si žalobca uplatnil včas, pred uplynutím premlčacej doby. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania kauzálnej pohľadávky, ide o kauzálnu námietku, ktorá nepochybne avalistovi zmenky, ktorú vystavil podnikateľský subjekt, neprináleží. Žalobca na preukázanie správnosti svojho právneho stanoviska poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2010, sp. zn. 6 Obo/115/2009.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2017 uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že mu námietky neprináležia. Zmenečný ručiteľ má čo do záväzku platiť postavenie dlžníka. V tomto postavení je oprávnený vzniesť absolútne námietky, medzi ktoré sa radia nielen námietky ohľadom pravosti podpisu, ale aj premlčania. Ak by sa súd nestotožnil s týmto právnym názorom a prikláňal by sa k názoru žalobcu, že avalistovi vzhľadom k nedostatku kauzálneho vzťahu k pôvodnému veriteľovi námietky neprináležia, žalovaný podotýka, že z dokladov, ktoré žiada zabezpečiť, môže takýto vzťah vyplývať. Z tohto dôvodu je tvrdenie žalobcu predčasné. Žalovaný dodáva, že zo strany vystaviteľa zmenky došlo vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a.s. k úhrade iba niekoľkých splátok. Je bežnou praxou, že v prípade neplnenia povinností dlžníka banky zmluvu vypovedajú alebo od nej odstúpia, čím sa stáva splatnou celá dlžná suma. Pre žalovaného je zarážajúce, že od roku 2008 - 2009, kedy mohlo dôjsť k splatnosti dlžnej sumy, nevyvinul veriteľ žiadnu aktivitu a až v roku 2015 je podaná žaloba po tom, čo došlo k prevodu zmenky.
6. Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 22.12.2015, pojednávanie.
7. Podľa ustanovenia § 372y ods. 2 zákona č. 99/1993 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“), ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.
8. Podľa ustanovenia § 175 ods. 4 OSP v znení účinnom do 23.12.2015, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
9. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Občiansky súdny poriadok tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa dovtedajších predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o procesnú formu rozhodnutia o nároku žalobcu (teda pri posudzovaní, či sa zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho súd zruší). Z prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) však zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení CSP vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov CSP, v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 CSP aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia OSP, z ktorých musí súd vychádzať v zmysle § 372y ods. 2 OSP.
10. Na základe uvedeného preto súd postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, pričom súčasne vychádzal v ustanovenia § 372y ods. 2 OSP z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie § 175 ods. 4 OSP, a teda na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou zo dňa 03.03.2008 a znaleckým posudkom č. 5/2018, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
12. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že nakoľko vystaviteľom zmenky je podnikateľský subjekt, žalobca nemá žiadnu zákonnú povinnosť preukazovať svoj nárok iným spôsobom, ako predložením zmenky, a teda nemá povinnosť predkladať úverovú zmluvu, keďže ide o zmenkové konanie, ktoré nemá spotrebiteľský charakter. Dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení nesie žalovaný zo zmenky. Námietky týkajúce sa kauzálneho vzťahu považuje žalobca za absolútne neopodstatnené, keďže medzi avalistom zmenky, teda žalovaným a pôvodným veriteľom nie je, a nebol žiaden kauzálny vzťah týkajúci tejto zmenky, čo žalovaný spochybnil, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že podpis na predmetnej zmenke je vlastnoručným podpisom žalovaného ako avalistu zmenky, pričom námietka nepravosti podpisu je jedinou relevantnou námietkou, ktorá prináleží žalovanému v tomto konaní. Keďže táto námietka sa preukázala ako nedôvodná, žalobou uplatnený nárok je dostatočne preukázaný. Procesnú obranu protistrany považuje žalobca za účelovú, a žiadnym spôsobom nepreukázanú, pretože žalovaný neuvádza žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, a snaží sa dôkazné bremeno v tomto konaní preniesť výlučne na žalobcu. Žalobca výslovne popiera, že majiteľ sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, pričom zo strany žalovaného nebola ani žiadnym spôsobom preukázaná, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zdôraznil, že námietky žalovaného nemajú právny základ, a to najmä s poukazom na ust. § 32 ods. 2 zákona zmenkového a šekového. Skutkové tvrdenia žalovaného nie sú relevantnými
prostriedkami procesnej obrany, pretože neuvádza žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, žalovaný neuvádza, v akom rozsahu a v akej výške, resp. s akou splatnosťou mala byť zmenka vyplnená.
13. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že námietku premlčania je námietkou absolútnu, ktorú môže podať tak vystaviteľ zmenky, ako aj avalista, bez ohľadu na kauzálny vzťah. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa opodstatnenosti výšky žalovanej sumy, oprávnenie vyplniť blankozmenku a iné kauzálne námietky, nie je žalovaný schopný sám tento dôkaz predložiť, preto žiada, aby bola dokumentácia týkajúca sa úverového vzťahu a s tým súvisiaci vzťah k zmenke predložená buď zo strany žalobcu alebo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalovaný má za to, že prevod zmenky indosamentom bol na škodu žalovaného. Okrem námietky proti pravosti podpisu vzniesol žalovaný aj námietku premlčania práva na vyplnenie blankozmenky, ako aj námietku vyplnenia dlžnej sumy a jej splatnosť. Uvedené námietky je oprávnený vznášať aj zmenečný ručiteľ, ktorý má v zmysle zmenkového zákona postavenie dlžníka. Snahou žalovaného je na základe dôkazov preukázať, že zo strany žalobcu pri vyplnení zmenky došlo ku konaniu na škodu dlžníka. V súvislosti so zhoršením postavenia žalovaného v prípade indosamentu, poukazuje žalovaný na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. 457/10, ktorý poukázal na to, že takéto zhoršenie môže v individuálnom prípade byť nie uplatňovaním práva, ale zneužívaním práva, čo je neprípustné. V súvislosti s vyplňovaním sumy na zmenke mohlo dôjsť k hrubej nedbanlivosti, v dôsledku čoho žalovaná suma nezodpovedá nároku žalobcu. Hrubá nedbanlivosť pri vypĺňaní zmenky spočíva v tom, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky uvedená v zmenke nebola správna. S odstupom času žalovaný nemá k dispozícii dokumentáciu vzťahujúcu sa k úverovému vzťahu so Slovenskou sporiteľňou. Indosovaním zmenky bol žalovaný obmedzený na svojich právach tým, že mu bolo obmedzené právo vznášať kauzálne námietky. Žalovaný si je vedomý, že jeho námietky je povinný konkretizovať, to však môže urobiť iba na základe úverovej dokumentácie, ktorú k dispozícii nemá a žalobca mu ju odmieta vydať. Tým možno povedať, že zneužíva svoje postavenie a bráni námietku žalovaného konkretizovať. Žalovaný ako bývalý konateľ spoločnosti R.I.F. s.r.o. nemá k dispozícii príslušnú dokumentáciu viažucu sa ku kauzálnemu vzťahu k zmenke. Ukončenie dokazovania považuje žalovaný za predčasné, nevykonaním dôkazov ohľadom úverového a zmenkového vzťahu bolo žalovanému zo strany žalobcu a súdu znemožnené právo brániť sa.
14. Z predloženej zmenky súd zistil, že ako miesto a dátum vystavenia zmenky bolo uvedené - v E. dňa 3. marca 2008. Do zmenky bol poňatý text „za túto zmenku zaplatím na rad Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653“, keď následne je dopísaná suma a dátum splatnosti, a to 46.539,18 eur, 30. marec 2015. Ďalej je na zmenke text - splatné v (miesto platenia): Slovenská sporiteľňa, a. s., Suché mýto 6, Bratislava. Na zmenke je uvedená doložka „bez protestu“. Ako vystaviteľ zmenky je označená spoločnosť R.I.F. spol. s r.o., Dubská cesta 2, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 441 597, za ktorú zmenku podpisoval konateľ spoločnosti - H.. E. X. a na zmenke je aj podpis konateľa vystaviteľa. V ľavom rohu sa nachádza ručiteľské vyhlásenie - per aval za vystaviteľa, a to dvoch avalistov - konateľa vystaviteľa zmenky Ing. E. X. a žalovaného Y. X. spolu s ich identifikačnými údajmi (rodné číslo, bydlisko) a ich podpismi. Na opačnej strane zmenky sa nachádza rubopis s textom: „na rad spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 31 127 798, sine obligo“.
15. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2018 zo dňa 26.03.2018 vyplýva, že znaky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť pravosť podpisu žalovaného na zmenke zistené neboli (č.l. 132 spisu).
16. Podľa článku I. § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
17. Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
18. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
19. Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
20. Podľa článku I. § 32 ods. 2 Zmenkového a šekového zákona záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
21. Podľa článku I § 43 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
22. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
23. Podľa článku I. § 75 Zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
24. Podľa článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky.
25. Predmetom konania je nárok žalobcu z vlastnej zmenky vystavenej dňa 03.03.2008 so splatnosťou dňa 30.03.2015 na zaplatenie zmenkovej sumy 46.539,18 eur s príslušenstvom, pričom podľa tvrdenia žalovaného zmenka mal byť pôvodne blankozmenkou a zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého pôvodným majiteľom zmenky - Slovenskou sporiteľňou, a.s., vystaviteľovi zmenky - spoločnosti R.I.F. s.r.o.. Žalobca popieral, že by v danom prípade malo ísť o blankozmenku s tým, že je na žalovanom, aby tieto svoje tvrdenia preukázal. Hoci bola uvedená skutočnosť medzi stranami sporná, súd nepovažoval za dôležité v konaní vykonávať dokazovanie na preukázanie tvrdení žalovaného, teda, či v danom prípade išlo o zabezpečovaciu blankozmenku alebo nie, a to z dôvodov vysvetlených nižšie. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka bola vystavená spoločnosťou R.I.F. s.r.o. v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a že následne došlo k indosácii predmetnej zmenky na žalobcu. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
26. Žalovaný v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu poprel pravosť svojho podpisu na zmenke v postavení avala. Z opatrnosti ďalej vzniesol námietku premlčania práva na vyplnenie blankozmenky, námietku premlčania pohľadávky žalobcu, námietku premlčania jednotlivých nezaplatených splátok dlhu splatných do 24.04.2012, námietku nesprávnosti pri vypĺňaní blankozmenky a to v časti výšky dlžnej sumy, ako aj splatnosti.
27. Pre námietky a konanie o námietkach sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/6/2008 zo dňa 31.03.2010).
28. Pokiaľ ide o námietku žalovaného popierajúcu pravosť jeho podpisu ako avala na spornej zmenke, zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri znaleckom skúmaní nezistil žiadne znaky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť pravosť podpisu žalovaného na zmenke zistené neboli. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný spornú zmenku podpísal a teda námietka pravosti jeho podpisu na zmenke je nedôvodná.
29. Vo vzťahu k námietke premlčania zmenkovej pohľadávky súd uvádza, že splatnosť zmenky nastala dňa 30.03.2015. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 24.04.2015, to znamená v počas plynutia trojročnej premlčacej doby v zmysle článku I. § 73 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. Žalovaným vznesená námietka premlčania zmenkovej pohľadávky je nedôvodná.
30. V súvislosti s námietkou premlčania práva na vyplnenie blankozmenky súd uvádza, že u vyplňovacieho oprávnenia blankozmenky nemožno identifikovať moment actio nata typický pre inštitút premlčania subjektívnych práv. V súdnom konaní, kde by pre dlžníka prichádzala námietka premlčania do úvahy sa uplatňuje už úplná zmenka a príslušné zmenkové nároky sa premlčujú samostatne podľa čl. I § 70 Zmenkové a šekového zákona. Žalobou sa však neuplatňuje vyplňovacie právo, ani nároky s ním spojené, preto jeho premlčanie reálne namietať nemožno. Súd pritom poukazuje na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9 Cmo 274/2004 (R 71/2005), podľa ktorého „právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje.“ Námietka žalovaného o premlčaní práva na vyplnenie blankozmenky je teda neopodstatnená.
31. Záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický k zmenke ako listinnému cennému papieru a je rovnako ako celá zmenka nesporný a abstraktný. Je akcesorický tiež k záväzku zmenkového dlžníka, za ktorého ručenie vykonal. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne, a nie je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa nezakladá týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi zmenky. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 362/2005, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 47/2007).
32. Prípadné premlčanie kauzálneho záväzku nemá vplyv na povinnosť žalovaného plniť zmenkový záväzok napriek vznesenej námietke premlčania kauzálnej pohľadávky. Preto aj námietka žalovaného o premlčaní jednotlivých nezaplatených splátok dlhu nie je opodstatnená.
33. Na to, aby mohol aval vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky, musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu, v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal aval uzatvorenú zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky vyplývajúce z tejto dohody. V prejednávanej veci nemal žalovaný ako aval uzavretú osobitnú dohodu s majiteľom zmenky, čo nikdy v priebehu konania ani netvrdil.
34. Námietky založené na ustanovení čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, aj keď sú dôvodné, nemôžu viesť k neplatnosti zmenky, ich účelom je len ochrana dlžníka proti povinnosti platiť nároky zo zmenky. Vlastný vzťah k námietke má spravidla podobu účasti na právnom vzťahu alebo právnom úkone, v rámci ktorého vznikla skutočnosť predstavujúca podstatu námietky, prípadne inú relevantnú právnu väzbu ku skutočnosti predstavujúcej základ námietky. Pokiaľ bola uplatnená zmenka aspoň raz indosovaná a veriteľ nekonal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, osamostatnenie zabezpečovacej zmenky zmenkovému dlžníkovi znemožní uplatniť všetky relatívne námietky a samostatnú skutočnosť osamostatnenia zmenky súd nemôže považovať za prekážku úspešného uplatnenia zmenky (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2008, sp. zn. 3 Obo 3/2007).
35. Avalisti vystaviteľa vlastnej zmenky nemajú právo namietať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, teda žalobcovi. Vystaviteľom zmenky bola spoločnosť R.I.F. s.r.o., teda bola priamym dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi, ktorá jediná mohla účinne vzniesť a preukázať dôvodnosť námietky, že žalobca vyplnil zmenkovú sumu v uplatnenej zmenke nesprávne. Relatívne
námietky teda možno činiť iba určitému majiteľovi zmenky, a to na podklade osobného vzťahu dlžníka k tomuto majiteľovi zmenky.
36. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu sú odôvodnené len potiaľ, pokiaľ vymedzujú jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa obrana namietateľa opiera. Pokiaľ však je v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu iba konštatovanie, že zmenečná suma bola v blankozmenke vyplnená nesprávne, nemôže táto námietka obstáť, pretože z nej nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz v skutočnosti napádaný. Skrátené zmenkové konanie sa špecificky vyznačuje tým, že zmenkový platobný rozkaz je jediným skutočným rozhodnutím vo vec samej. Ak je napadnutý námietkami, neznamená to, že musí dôjsť k jeho zrušeniu (v porovnaní s konaním o vydanie „klasického“ platobného rozkazu). V prípade, že sú podané námietky, súd už neposudzuje uplatnený nárok, ale posudzuje len dôvodnosť námietok, ktorými sa dlžník zaplateniu bráni a rozhodne o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, alebo nie. Námietku žalovaného o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke považuje súd za nekonkrétnu a neprejednateľnú, pretože v nej nie sú dostatočne vymedzené medze námietkového konania. Len samotné konštatovanie, že zmenková suma bola vyplnená nesprávne nemôže obstáť, pretože z takéhoto konštatovania nevyplýva, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napádaný a či je predmetom námietkového konania celá zmenková suma alebo len neurčitá čiastka.
37. Žalovaný nielenže nekonkretizoval svoje námietky týkajúce sa nesprávnosti vyplnenia blankozmenky, ale až na pojednávaní dňa 09.05.2018 namietol, že pri vypĺňaní blankozmenky malo dôjsť k hrubej nedbanlivosti zo strany žalobcu. Tieto skutkové tvrdenia mohol žalovaný uviesť už skôr, avšak tak neučinil. Preto túto jeho argumentáciu považuje súd len za účelovú obranu v snahe neopodstatnene predlžovať trvanie súdneho konania, a to aj s ohľadom na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že podpis na zmenke patrí žalovanému, teda žalovaný v rozpore s § 150 ods. 1 CSP uviedol nepravdu ohľadom podstatnej skutkovej okolnosti, ktorá sa týkala pravosti jeho podpisu na spornej zmenke. Súd nepovažoval tieto tvrdenia žalovaného za dostatočne vierohodné, ale v súvislostiach prípadu ich vnímal skôr za účelovú obranu v snahe oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci samej. Povinnosť sporovej strany uvádzať pravdivo skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci v zmysle § 150 CSP nie je samoúčelná a sporová strana, ktorá túto svoju povinnosť poruší, si musí byť vedomá toho, že v prípade uvedenia nepravdivých alebo zatajenia podstatných skutkových okolností, táto skutočnosť zníži celkovú vierohodnosť aj ďalších jej prípadných prednesov a vyjadrení. Na základe uvedeného súd konštatuje, že aj námietka žalovaného o nesprávnom vyplnení zmenky je neúčinná.
38. S poukazom na vyššie uvedené závery má súd za to, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade s právom a preto ho voči žalovanému ponechal v platnosti tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
39. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
40. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“) na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné tieto súdy: Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
41. Podľa ustanovenia § 84 OSP na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
42. Podľa ustanovenia § 85 ods. 2 OSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
43. Podľa ustanovenia § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo perpetuatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú alebo miestnu nepríslušnosť. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 5Nds/9/2017)
45. Návrhom na vydanie zmenkové platobného rozkazu sa žalobca domáhal zaviazať zaplatiť zmenkovú sumu spoločnosť R.I.F. s.r.o. (ako žalovaného v 1. rade) a Y. (ako žalovaného v 2. rade). Spoločnosť R.I.F. s.r.o. mala sídlo v čase podania žaloby na adrese A., t.j. v obvode Krajského súdu v Trnave. Uznesením č.k. 23CbZm/15/2015-24 zo dňa 10.06.2015 súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2015.
46. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti súdu, podľa právnej úpravy OSP (§ 11 ods. 1) aj CSP (§ 36 ods. 2) platí v súdnom konaní zásada perpetuatio fori a tá je viazaná na začiatok konania. Vyplýva z nej, že vzhľadom na to, že súd bol miestne príslušný na prejednanie sporu v čase podania žaloby s poukazom na § 84 a § 85 ods. 2 OSP a § 10 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov, jeho miestna príslušnosť zostáva zachovaná aj po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania voči spoločnosti R.I.F. s.r.o. Keďže námietka žalovaného je nedôvodná, súd na ňu v zmysle § 42 CSP neprihliadal.
47. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní po vydaní zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).