Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_7C-8-2017.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/8/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: O. Z., G.. X.XX.XXXX, K. C. O., právne zastúpený Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 422 255 15 , proti žalovanému: M. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Ž., E..Č.. Ú. V. Š. XXX,XX, V. G. Z., o vydanie veci, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2017 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd označeného žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci, ktoré sú jeho výlučným vlastníctvom. Predmetné podanie odôvodňoval tým, že toho času býva v Útulku I., v minulosti v rokoch 2014 a 2015 býval so žalovaným v záhradnej chatke nachádzajúcej sa Z. Ž. Z. K.Í., ktorá vlastnícky patrila manželke žalovaného p. M. Y.. Žalobca v záhradnej chatke v minulosti prebýval na základe vzájomnej dohody so žalovaným a jeho manželkou, pričom tento v nej mal uložené svoje osobné hnuteľné veci a to: veci bežnej spotreby, zimné a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer na meranie hladiny glukózy v krvi, ako aj písomnosti a dokumenty osobnej povahy, zdravotnú dokumentáciu žalobcu, rozhodnutia správnych orgánov adresované žalobcovi a iné. V dôsledku rozporov medzi žalobcom a žalovaným došlo k fyzickému útoku, kedy žalobca musel násilne opustiť záhradnú chatku, pričom všetky svoje osobné veci v tejto ponechal. Žalobca sa následne niekoľkokrát snažil kontaktovať žalovaného, za účelom vrátenia jeho osobných vecí, najmä písomnosti a zdravotnej dokumentácie, ktorá v záhradnej chatke, toho času patriacej manželke žalovaného ostala, avšak neúspešne. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neoprávnene zadržal hnuteľné veci žalobcu, čím priamo zasiahol do jeho vlastníckeho práva. 2. Súd uznesením č.k. 7C 8/2017-12 zo dňa 22.2.2017 vyzval žalobcu, aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie opravil a doplnil, pričom bol poučený o tom, ktoré náležitosti návrh na začatie konanie neobsahuje a je nutné doplniť. 3. Dňa 19.4.2017 žalobca doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že nedisponuje presným opisom jednotlivých hnuteľných vecí, ani dokladmi preukazujúcimi ich špecifikáciu, nemôže tieto presne špecifikovať. Súčasne má za to, že veci tak ako sú uvedené v podanom návrhu sú dostatočne opísané. Navrhol aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci vlastnícky mu patriace a to zimné a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer na meranie hladiny glukózy v krvi, dokumenty osobnej povahy adresované žalobcovi, rozhodnutia správnych orgánov a súdov adresované žalobcovi, zdravotnú dokumentáciu žalobcu. 4. Súd uznesením č.k. 7C 8/2017-19 zo dňa 17.5.2017 podanie žalobcu v časti, ktorej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi všetky hnuteľné veci vlastnícky mu patriace a to zimné a letné ošatenie, hygienické potreby, mobil, glukomer na meranie hladiny glukózy v krvi, dokumenty osobnej povahy adresované žalobcovi, rozhodnutia správnych orgánov a súdov adresované žalobcovi odmietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2017.
5. Predmetom konania po právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia zostal nárok žalobcu na vydanie zdravotnej dokumentácie žalobcu. 6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.7.2017 v ktorom okrem iného uviedol, že žaloba žalobcu sa absolútne nezakladá na pravde. Keď stretol Vereša, prespával po staniciach a parkoviskách, doslova zapadnutý snehom na papierových kartónoch, nemal žiadne veci a tie ktoré mal oblečené musel vyhodiť, lebo to hrozne zapáchalo a on mu za svoje peniaze kúpil nové oblečenie. Teda všetky veci ktoré mal Z., v tom čase keď býval Z. K., V. X, mu zakúpil on a potom ako ho odtiaľ vyhodil, keď ho pristihol ako mu ukradol peniaze, pobalil mu všetko čo tam mal a skončil s ním. Potom ako ho vyhodil, začal voči nemu podávať obvinenie, na základe pomsty, preto uplatňovaný nárok na vydanie nejakých vecí, ktoré si uplatňoval sa nezakladajú na pravde a v celom rozsahu ich neuznáva. 7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 30.8.2017 v ktorom uviedol, že tvrdenia obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 18.7.2017 sú nepravdivé a zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrením uvádza: „...ja za moje peniaze som mu kúpil nové oblečenie. Teda všetky veci ktoré mal Z. v tom čase keď býval v K. ide o tvrdenie nepravdivé. Tak ako žalobca uviedol v podanej žalobe, tento mal vlastné veci nielen oblečenie ale i hygienické potreby, mobil, glukomer na meranie hladiny glukózy v krvi, ako i písomnosti a dokumenty osobnej povahy, zdravotnú dokumentáciu, rozhodnutia správnych orgánov adresované žalobcovi a iné, ktoré boli výlučne v jeho vlastníctve a ktoré mu žalovaný zadržiava v záhradnej chatke v Ž. K., V. X a tieto odmieta vydať. Súčasne ďalšie jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení sú právne irelevantné bez reálneho základu. Žalobca opätovne uviedol, že hnuteľné veci ktoré jemu vlastnícky patriace žalovaný zadržiava neoprávnene, pričom tieto, najmä dokumenty a úradné listiny nevyhnutne potrebuje, preto sa žalobou podanou voči žalovanému domáha ich vydania. 8. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už ďalej nevyjadril. 9. Na pojednávaní zotrvali sporové strany na svojich písomných stanoviskách. 10. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca zotrváva na ním uvádzaných tvrdeniach a vzhľadom na okolnosti navrhla, aby sa k veci vyjadril priamo žalobca osobne. 11. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení, všetkých skutočnostiach ktoré v ňom uviedol. Trval na tom ako popísal celý skutkový stav ako vznikol. Pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu popieral, žeby v čase keď sa ku nemu žalobca nasťahoval mal pri sebe nejakú zdravotnú dokumentáciu. Uviedol, že vie o tom, že bol silný cukrovkár, musel si pichať inzulín niekoľkokrát denne a mnohokrát sa aj stalo že odpadol a musel mu volať lekárov, alebo mu poskytol pomoc. Potom došlo medzi nimi k nedorozumeniu, tak mu povedal že tam skončil, vyhodil ho a vlastne všetky veci ktoré mal boli vo veľmi zlom stave, aj záhradná chatka bola vo veľmi zlom stave, musel požiadať jedného mladého kamaráta, aby to vyčistil a dal do poriadku, avšak bolo to len nejaké oblečenie a neporiadok, ale zdravotná dokumentácia tam žiadna nebola, toto zásadne popieral a ani žiadne iné osobné veci tam neboli. Záhradná chatka je písaná na jeho manželku, prechodne sa v tej záhradnej chatke zdržiaval aj on. Žalobca u neho býval v rokoch 2013 a 2014 a on je od roku 2015 vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že pokiaľ je predmetom konania len zdravotná dokumentácia, nakoľko v ostatnej časti bol návrh odmietnutý, sám žalobca ešte pred otvorením pojednávania povedal, že si zdravotnú dokumentáciu zabezpečil, takže nevie ani čo sa má vlastne prejednávať. 12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu. 13. Žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že zdravotnú dokumentáciu aj so všetkými jeho vecami osobnými, inou dokumentáciou z úradov mal na chate u žalovaného, odkiaľ musel ujsť, pretože sa mu vyhrážal smrťou. Zdravotnú dokumentáciu mal u svojho lekára a sčasti u svojho diabetika a sčasti mu to už urobili a má momentálne vedenú zdravotnú dokumentáciu u doktora K.. V podstate mu ju urobili nanovo. Zároveň však opätovne uviedol, že chce ale všetky rozhodnutia ktoré mal u neho, dedičské konania a pod., darovacie zmluvy a všetko to chce naspäť a to čo uvádzal žalovaný, to vôbec nie je pravda, je to úplne naopak a vlastne pre ich zlé vzťahy je teraz žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. To čo žalovaný uvádzal vôbec nie je pravda, je to naopak. 14. Podľa § 118 ods. 1 Obč. zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 15. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 16. Podľa § 126 ods. 2 Obč. zák., obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 17. Podľa § 2 ods. 6 zák. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotná dokumentácia je súbor údajov
o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osoby. 18. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 576/2004 Z.z., neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§2 ods. 6) a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. 19. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 20. Tak ako už súd uviedol v bode 5 , predmetom konania bola žaloba žalobcu na vydanie zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalovaný žalobcovi neoprávnene zadržal. Žalobca tvrdil, že zdravotnú dokumentáciu aj so všetkými svojimi osobnými vecami a inou dokumentáciou z úradov mal na chate u odporcu v taške, odkiaľ musel odísť, pretože žalovaný sa mu vyhrážal smrťou. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, žeby žalobca v čase, keď sa ku nemu nasťahoval, mal pri sebe nejakú zdravotnú dokumentáciu a potom ako žalobcu vyhodil, všetky veci ktoré tam boli vo veľmi zlom stave musel to vyčistiť a dať do poriadku, avšak bolo tam len nejaké oblečenie a neporiadok, ale zdravotná dokumentácia tam žiadna nebola a zásadne popieral tvrdenia žalobcu. 21. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj skutočnosť, že sporové strany majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konané ide. 22. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie strany konania v hmotnoprávnom vzťahu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa preukáže, že žalobca nebol subjektom práv alebo žalovaný nebol subjektom povinnosti, o ktorú v konaní išlo, súd žalobu zamietne. 23. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 CSP dvojaká povinnosť, a to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ust. čl. 8 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009). 24. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V danom prípade bolo na žalobcovi aby preukázal, že žalovaný jeho zdravotnú dokumentáciu neoprávnene zadržuje, a nie prenášať túto povinnosť na žalovaného. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní zdravotná dokumentácia
mu bola vyhotovená nanovo a má ju vedenú u MUDr. K.. V tejto súvislosti súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že zdravotná dokumentácia nie je vecou, ktorá by bola , alebo mohla byť vo vlastníctve právneho subjektu, či už lekára, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotníckeho zariadenia alebo pacienta. Zdravotná dokumentácia je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. V prípade straty zdravotnej dokumentácie je potrebné požiadať praktického lekára o vystavenie novej zdravotnej karty. Medzi lekárom a pacientom musí byť podpísaná zmluva. Lekára si môže pacient vybrať dobrovoľne. Aj napriek tomu, že pacient nechodil k lekárovi, je evidovaný u lekára, ktorého naposledy navštívil, aj pred niekoľkými rokmi. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že mu nejde ani tak o zdravotnú dokumentáciu, ktorú má vedenú u svojho lekára ale o ostatné veci, ktoré zostali po jeho odchode v záhradnej chatke. v ktorej býval so žalovaným Tieto veci však žalobca ani na pojednávaní bližšie nešpecifikoval a neurobil ani žiadny procesný návrh a zotrval na žalobe, ktorá bola predmetom konania ( o vydanie zdravotnej dokumentácie ). Vo vzťahu k ním označeným veciam v podaní doručenom súdu dňa 3.2.2017 bolo jeho podanie právoplatne odmietnuté a tieto veci neboli predmetom konania. 25. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu o vydanie zdravotnej dokumentácie pre nepreukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol. 26. Žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol mu teda nárok na náhradu trov konania, súd však na jeho strane vznik žiadnych trov konania nezistil a žalovaný si ani žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 27. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris)., súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).