Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-23-2016.pdf
PDF · 109.59 KB
No categories available
18C/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. kríčok X/C, XXX XX K., o zaplatenie sumy 3.829,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 758,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne počítaným zo sumy 758,27 eura od 16.12.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,- eur splatných vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca až do úplného uhradenia pohľadávky s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému, ktorý má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou zo dňa 08.01.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.829,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.829,90 eura od 16.12.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.07.2006 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.950,00 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 65,00 eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového
rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.12.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.829,90 eura. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 3.829,90 eura. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.12.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.12.2015. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.09.2015 do zaplatenia. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 03.07.2006, Obchodné podmienky, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/23/2016-33 zo dňa 19.12.2016 bola pripustená zmena subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto.
4. Žalovaný na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril tak, že je momentálne nezamestnaný, hľadá si prácu, má náklady vo výške 350,- eur mesačne na bývanie, výživné na syna 100,- eur, elektrinu 30,- eur, stravu 80,- eur, a že nie je schopný uvedenú sumu uhradiť. Na pojednávaní dňa 07.06.2018 žalovaný opätovne uviedol, že nemal takúto banku. Mal kartu Quatro, je zamestnaný brigádne cca 2 mesiace, nemôžem sa zamestnať lebo všetky splátky idú teraz na neho. Bývalá partnerka sa odsťahuje a myslí si, že nemusí splácať nič. Všetko zostalo na žalovanom. Už prišiel o byt a nemá z čoho zaplatiť.. Príjem v súčasnosti má cca 450 eur. Keď bol normálne zamestnaný, tak mu všetko strhli a nezostalo mu ani životné min. Bývalá partnerka si myslí, že nič nemusí platiť, všetci idú len po žalovanom. Má jednu vyživovaciu povinnosť, musím platiť 120 a 44 eur. Aj to nedokáže j dať plnú sumu. Nie je invalidný dôchodca. Musí platiť 350 eur podnájom, žije tam sám, platí 164 eur výživné, má aj iné dlhy. Mám aj iný záväzok ktorý musím platiť, ale nesplácam to, a to je Poštová banka, 90 eur mesačne a celková suma je 9000 eur a 6000 eur a Cetelem, tam bola karta a minimálna čiastka bola cca 96 eur, podľa toho ako sa spláca.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-3, žiadosťou o vydanie karty č.l. 6, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 7-8, výpisom z pôžičkovej karty quatro č.l. 9-15, vyjadrením žalovaného na pojednávaní, ako aj čiastočným späťvzatím a vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 06.06.2018.
6. Z obsahu žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 03.07.2006, plynie že žalovaný požiadal o vydanie pôžičkovej karty Quatro, pričom žalobcom bola zmluva podpísaná dňa 07.07.2006. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o vydanie karty zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 07.07.2006, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného
jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný podľa žalobcu schválený úverový rámec vo výške 1.950,00 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,20 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 65,00 eur mesačne. Žalobca predložil výpisy z karty od 07.04.2009 do 30.11.2015 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií, pričom počiatočný stav bol v sume 5,85 eur (kladný zostatok na účte). Rozsah čerpania žalovaného predstavujú debetné transakcie v celkovej sume 3160,- eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 2401,73 eura (viď súčet platieb č.l. 16 rub), ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada“. Čo sa týka uplatnenej sumy 3.829,90 eur, táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 3.829,90 eur pozostáva z istiny 1.940,43 eur, poplatkov 396,20 eur, štandardného úroku 1.317,- eur, sankčného úroku 176,27 eur.
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
10. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 2 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,05%.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vo zvyšnej časti, ktorá je predmetom konania, je žaloba čiastočne dôvodná a vo zvyšku je potrebné ju zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mala byť uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., predmetom ktorej malo byť poskytnutie revolvingového úveru žalovanému a vydanie kreditnej karty s dohodnutým úverovým rámcom 995,82 eur a pravidelnou mesačnou splátkou 33,19 eur. Súd konštatuje, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, že by došlo k zmene pôvodnej zmluvy, na základe zmluvnej dohody, pričom tvrdeniam žalobcu nasvedčujú len výpisy ku karte, tieto však súd nemohol posúdiť ako dostatočné na preukázanie zmeny pôvodnej zmluvy. Žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky právnym predchodcom žalobcu, a to v celkovej výške 3160 eur, pričom žalovaný v prospech kartového účtu plnil celkom 2.401,73 eur. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku listom zo dňa 02.02.2013. V zmluve nie je uvedená výška úroku, ani výška poplatkov, výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), ani priemerná hodnota RPMN. Ďalej podľa názoru súdu, právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b)
ZoSÚ, je nevyhnutné, aby boli dodržané ustanovenia tohto zákona, a síce ustanovenie § 4 ods. 2 a 5 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého (a contrario) môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať iba úrok alebo poplatky, ktoré sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. pri chýbajúcich údajoch o RPMN, priemernej hodnote RPMN sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z úverovej zmluvy pritom súd zistil, že v nej nie je uvedená výška úroku z úveru, ani výška žiadnych poplatkov. Nakoľko úrok z úveru ani žiadne poplatky spojené s úverom v zmluve uvedené neboli, nemôže žalobca ako veriteľ od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať tieto úroky a poplatky. Súd súčasne konštatuje, že žalobca nepredložil Cenník. Pokiaľ by tento aj predložený bol, uvedenie úrokovej sadzby a prípadných poplatkov v tomto dokumente, ani ich uvedenie v Obchodných podmienkach, neznamená dodržanie ustanovenia § 4 ods. 5 ZoSÚ, nakoľko Cenník sa ani nemal stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a Obchodné podmienky sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy len na základe netransparentnej inkorporačnej doložky obsiahnutej v časti „V. Vyhlásenie klienta“. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by dojednanie o úrokoch a poplatkoch bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto prípadné dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach alebo cenníku súd nemôže považovať za písomné dojednanie. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. úroková sadzba, rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by úroky a poplatky boli v zmluve uvedené.
25. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov spojených s úverom, a to s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 5 ZoSÚ. Žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, keďže však žalovaný čerpal úver v celkovej výške 3160,- eur a na úver zaplatil celkom sumu 2401,73 eura, má žalobca právo na zaplatenie sumy 758,27 eur, ako rozdielu poskytnutého úveru a zaplateného úveru. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe čo do povinnosti zaplatiť sumu 758,27 eur spolu s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 758,27 eur od 15.12.2015, až do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia vyhovel žalobe, čo do zaplatenia istiny v sume 758,27 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne počítaným zo sumy 758,27 eur od 16.09.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd súčasne vzhľadom na ekonomickú situáciu umožnil žalovanému plniť dlh v splátkach po 32,- eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Súd pri stanovení splátky vychádzal z toho, že žalovaný má v súčasnosti príjem z dohody o vykonaní práce, má ďalšie záväzky, pričom jeho príjem postačuje na úhradu základných potrieb (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni má hrubý príjem z dohôd v sume 243,60 eur, pričom lehota na zaplatenie v trvaní 24 mesiacov súd vyhodnotil ako maximálne možnú, ktorú môže súd určiť. Súd konštatuje, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou sa umožňuje dlžníkom platiť dlh maximálne na dvojročné obdobie, ktoré len vo výnimočne možno mierne predĺžiť, čo súd vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej urobil.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
33. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovaný, ktorému by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko bol v konaní úspešnejší, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3829,90 eur, pričom priznaná mu bola len suma 758,27 eur, čo predstavuje úspech 19,80 %, a zvyšok je úspech žalovaného 80,20 %, od ktorého sa odpočíta úspech žalobcu 19,80% a tak dostaneme čistý úspech žalovaného 60,4%. Žalovaný by teda mal nárok na náhradu trov konania vo výške 60,4 %. Súd by ďalším rozhodnutím rozhodol o tom, že žalovanému priznáva trovy vo výške 0,- eur, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu. Súd záverom dodáva, že žalobca bol neúspešný aj v časti, v ktorej vzal žalobu späť, pričom nepreukázal v tejto časti úhradu žalovanej pohľadávky, a preto neúspech bol pripočítaný na stranu žalobcu. O zastavení konania rozhodne súd dopĺňacím rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.