Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/340/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: BNP J. J. O. SA, L. P. 1, XXX XX J., O. republika, zapísaný v parížskom K. obchodu a spoločností pod.č. XXX XXX XXX, konajúci na území R. republiky prostredníctvom L. J. J. O. SA, pobočka zahraničnej banky, A.: XX XXX XXX, XXX XX L., F. 2, zastúpený C. kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: E. D., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX B. nad P., o zaplatenie 1.185,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 18C/243/2015-64 zo dňa 14. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.), vo výroku, ktorým určil neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých dňa 14.01.2014 (výrok III.) a 26.01.2014 (výrok IV.) medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s. a Jaroslavom Garajom a vo výroku o náhrade trov konania (výrok V.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.185,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 878,92 Eur počítaným od 05.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 306,29 Eur počítaným od 01.09.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou okresný súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 14.01.2014 medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava a E. D., uvedená v bode 4.4., druhá veta v znení: „Nesplatená istina Úveru/ Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSU, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu,“ je neprijateľná a preto neplatná. Štvrtou výrokovou vetou súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 26.01.2014 medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava a E. D., uvedená v bode 4.4. druhá veta v znení: „Nesplatená istina Úveru/Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSU, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu,“ je neprijateľná a preto neplatná. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100% trov konania (piata výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodný veriteľ (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 14. januára 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 782,10 Eur na nákup tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 18 mesačných splátkach po 54,66 Eur, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.02.2014, celkovo sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 934,62 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 23,40%, RPMN 26,09%, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 45,94% a konečná splatnosť 15.07.2015. Poplatok za poistenie predstavoval 5,24%. Do dňa rozhodnutia okresného súdu žalovaný na splátkach nezaplatil nič, žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 12.08.2014 a úver zosplatnil ku dňu 04.08.2014. Listina oznamujúca zosplatnenie úveru bola žalovanému doručená dňa 21.08.2014. Okresný súd tiež zistil, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným aj ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 26.01.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 287,73 Eur na nákup tovaru. V tomto prípade sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver v 10 mesačných splátkach po 33,03 Eur, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.02.2014. Žalovaný sa celkovo zaviazal zaplatiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu 319,70 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,56%, RPMN 26,27%, priemernej RPMN vo výške 50,91%, konečnej splatnosti 15.11.2014 a poplatku za poistenie 3,33%. Okresný súd tiež zistil, že žalovaný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia na splátkach nezaplatil nič. Okresný súd tiež konštatoval, že z dôvodu, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 01.09.2014, kedy sa stal celý úver splatným a táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 09.06.2014. Oznámenie o vypovedaní úverovej zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 30.06.2014.

1.2 Vyššie uvedené zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi stranami sporu (resp. právnym predchodcom žalobcu) súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zároveň aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Okresný súd konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. a nároky vyplývajúce z oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere považoval za dôvodné v žalovanej výške. Žalobcovi tak priznal nárok vo výške 878,92 Eur zo zmluvy zo dňa 14.01.2014, z toho istina 782,10 Eur, 80,50 Eur dlžné úroky z úveru a 16,32 Eur z titulu dlžného poistenia úveru. Vo vzťahu k zmluve zo dňa 26.01.2014 priznal žalobcovi sumu 306,23 Eur, z toho istina 287,73 Eur, 15,38 Eur dlžné úroky z úveru a 3,18 Eur z titulu dlžného poistného z úveru.

1.3 Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne, pri určení úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 05.08.2014 a 01.09.2014 predstavovala 0,15% ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne, ktoré priznal počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, od 05.06.2014 pri zmluve uzavretej dňa 14.01.2014 a od 01.09.2014 pri zmluve uzavretej dňa 26.01.2014, počnúc dňom nasledujúcim po vypovedaní zmluvy o úvere.

1.4 Pokiaľ súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, zamietol uplatnený nárok na úroky z dlžných úverových istín, u zmluvy uzavretej dňa 14.01.2017 vo výške 23,40% ročne zo sumy 782,10 Eur a u zmluvy uzavretej dňa 26.01.2014 úrok vo výške 23,56% ročne zo sumy 287,73 Eur. Žalobca žiadal priznal tzv. zmluvný úrok, dohodnutý v zmluvách o spotrebiteľskom úvere ako výšku úrokovej sadzby. Podľa záveru okresného súdu žalobcovi po zosplatnení úveru, resp. po vypovedaní zmluvy o úvere prináleží len zákonný úrok z omeškania, ktorý mu aj priznal, zmluvný úrok už nie. Vo vzťahu k tejto skutočnosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 298 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s poukazom na článok 3 ods.1, 2, článok 5, článok 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že zmluvné podmienky uvedené vo výrokoch III. a IV. napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa toho, že nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa dohodnutej úrokovej sadzby s tým, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť úrok od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov za neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že tieto zmluvné podmienky uvedené v textoch zmlúv o úvere neboli individuálne dojednané, žalovaný formulárové zmluvy v tomto smere nemohol ani ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu uzatváral zmluvy s rovnakou klauzulou formou formulárového znenia, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatváral dve zmluvy, v oboch sú uvedené

tieto zmluvné podmienky totožným spôsobom. Vzhľadom na rozsah ustanovení v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, môže obsah a hlavne význam a dosah zmluvných podmienok ujsť pozornosti priemerného spotrebiteľa.

1.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca mal neúspech len v časti úrokov. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyslovil záver, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny alebo zruší napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým okresný súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1, písm. h) a písm. f) C.s.p., tvrdil tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na 53 ods. 1, článok 5 ods. 2 smernice, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca zdôraznil, že pojmovým znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj povinnosť dlžníka platiť úroky z poskytnutého úveru, ktoré sú súčasťou celkových nákladov dlžníka ako spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. Úrok z poskytnutého úveru je cenou peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi. V danom prípade boli žalobcom žalovanému poskytnuté úvery, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi, žalobcovi zo zákona vyplýva nárok aj na úroky z poskytnutých úverov, nakoľko úroky predstavujú pojmovú zložku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Ak by bol úver poskytnutý bez úrokov, nešlo by o spotrebiteľský úver. Pojmovým znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tak povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver, spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. zaraďuje aj úroky. O neprijateľnú zmluvnú podmienku potom nejde, ak sa zmluvná podmienka týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pokiaľ bola vyjadrená jasne, určito a zrozumiteľne. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 nie je možné rozhodovanie o zmluvnom ustanovení, zakotvujúcom právo veriteľa uplatňovať voči spotrebiteľovi nárok na dohodnuté úroky až do doby úplného splatenia istiny, z pohľadu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Okresný súd z uvedeného dôvodu právnu vec nesprávne právne posúdil, ak rozsudkom určil, že zmluvné podmienky v bode 4.4. zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú neprijateľné, a preto neplatné z dôvodu, že tieto zmluvné ustanovenia sa týkali hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, sú pritom vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne, v súlade so zákonnými požiadavkami.

2.1 Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci aj vo vzťahu k zamietnutiu nároku žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. od výpovede zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že súdna prax konštatovala, že „Úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ má nárok na vrátenie zmluvne dohodnutého úroku aj za obdobie po splatnosti istiny, až do doby reálneho zaplatenia istiny z úveru dlžníkom. Úroky sú totiž zmluvnou odplatou (cenou za používanie peňažných prostriedkov), pričom úroky z omeškania predstavujú sankciu za omeškanie dlžníka s úhradou splatnej peňažnej pohľadávky. Ak žalobca ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, konal tak až na základe vzniknutého protiprávneho stavu, zapríčineného žalovaným ako dlžníkom, ktorý porušil povinnosť splácať úvery včas a riadne. Plynutie času môže pri nekonaní veriteľa spôsobiť premlčanie pohľadávky, spôsobiť ešte väčšie finančné zaťaženie dlžníka ako spotrebiteľa. Oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedať zmluvu, je naviazané na porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splácať úver. Žalobca ako veriteľ nemôže byť sankcionovaný za protiprávne a nezodpovedné konanie dlžníka. Právne posúdenie veci vykonané súdom prvej inštancie vedie k situácii ad absurdum, kedy protiprávne konanie žalovaného má väčšiu a silnejšiu právnu ochranu ako konanie žalobcu v súlade so zákonom. Nakoľko žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky do dňa podania odvolania nevrátil, žalovaný stále s týmito peňažnými prostriedkami nedisponuje. Aj takýto pretrvávajúci stav odôvodňuje žalobcovu požiadavku na úhrade zmluvne dohodnutých úrokov až do zaplatenia. Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobcu na zmluvne dohodnutý úrok z istiny aj po zosplatnení úveru až do jeho zaplatenia je nesprávny, nakoľko úroky sú cenou úveru a predstavujú

sankciu za oneskorené zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov, dohodnuté úroky z poskytnutej istiny úveru sú zákonným príslušenstvom pohľadávky a predstavujú odplatu za poskytnutie peňazí; sú odlišné od úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie dlžníka s vrátením peňažných prostriedkov a z ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné ustanovenia o hlavnom predmete plnenia a primeranosti ceny nemôžu byť určené ako neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods.1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalobca ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalobca v podanom odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní uplatnený nárok ani nespochybnil.

8. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca (jeho právny predchodca) ako veriteľ uzavrel so žalovaným dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z toho podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. januára 2014 poskytol žalovanému úver vo výške 782,10 Eur na nákup tovaru. Súd prvej inštancie nezistil, že by predmetná zmluva neobsahovala všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. ustanovené náležitosti. Okresný súd tiež zistil, že žalovaný svoje záväzky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. januára 2014 neplnil vôbec, žalobcovi nezaplatil žiadnu splátku. Následkom nezaplatenia splatných splátok právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 04.08.2014. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.01.2014 súd prvej inštancie správne zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 287,73 Eur na nákup tovaru, predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, žalovaný svoje záväzky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnil vôbec a žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) nezaplatil žiadnu splátku. Ako následok nezaplatenia splatných splátok právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 01.09.2014, kedy sa úver stal splatným. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe v podstatnej časti vyhovel, keď priznal žalobcovi dlžnú istinu pohľadávky, dlžné poistenie úveru a dlžné úroky ku dňu zosplatnenia, resp. ku dňu účinnosti výpovede úverovej zmluvy. Je zrejmé, že okresný súd nepriznal úroky z úveru za

obdobie po zosplatnení úverovej zmluvy zo dňa 14. januára 2014, resp. po účinnosti výpovede úverovej zmluvy.

8.1 Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným namietaný nebol. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedeného ustanovenia (§ 52 ods.2 odvolací súd poukazuje na to, že predmetná právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne, ako orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, je povinný prihliadať na ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorých súčasťou sú, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014).

8.2 Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca a za tento stav patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Ak však nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktorý považoval výklad krajského súdu (aj okresného súdu) za ústavne akceptovateľný s tým, že okresný, ako i krajský súd v prejednávanej veci vyslovil právny záver, podľa ktorého dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ teda veriteľ, v danom prípade žalobca, pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný, potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Ústavný súd SR v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práve na súdnu ochranu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (viď aj rozsudok NS SR sp. zn. R 59/1998). Domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Po zosplatnení úveru sa dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva istinu, preto žalobcovi ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale sankčný úrok z omeškania.

8.3 V rozpore s vyššie uvedeným je preto i dojednanie v časti 3, spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod 4.4 druhá veta, podľa ktorého: „nesplatená istina Úveru/Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSU, t.j. Klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu“. Toto dojednanie je zhodné v oboch úverových prípadoch, ako zo dňa 14. januára 2014 tak aj 26. januára 2014 a na základe uvedeného by inak mohol žalobca ako veriteľ požadovať od žalovaného ako dlžníka úrok z úveru z celej dlžnej sumy popri sankčnom úroku z omeškania. Ako už bolo uvedené, takýmto spôsobom by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Okresný súd v zmysle uvedeného

potom správne uzavrel, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a preto neplatná, čo vyhlásil aj vo výrokoch III. a IV. odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úrok je cenou úveru len do jeho zosplatnenia, po zosplatnení úveru je veriteľovi patrí úrok z omeškania, ktorý je sankciou, plní funkciu paušalizovanej náhrady škody vzniknutej veriteľovi so zabezpečovacím, sankčným a kompenzačným účelom.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu, výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku (uplatneného úroku po splatnosti úverov) zamietol, a výrokoch III. a IV., ktorými určil neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok, ako vecne správne potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania (výrok V.). Odvolaním nenapadnutý výrok súdu prvej inštancie (výrok I.) ostal týmto rozsudkom nedotknutý.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).