Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu F. C., trvale bytom O., K. X, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom v Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 24. januára 2018 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. októbra 2017 číslo: XXX XXX XXXX X vo veci starobného dôchodku, na základe sociálnej žaloby, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24. januára 2018 číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. októbra 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.01.2018 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.10.2017 číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie) rozhodol v zmysle § 218 ods. 2 zákona tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona a poukázal, že žalovaná podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 255 a § 274 zákona, zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 28. júla 2017 o priznanie starobného dôchodku od 11.apríla 2003 s odôvodnením, že, k 11.04.2003 žalobca nezískal 25 rokov zamestnania, a teda nesplnil podmienku potrebnej doby zamestnania na vznik nároku na starobný dôchodok. 3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne posúdila po právnej stránke, čoho dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie. Podľa žalobcu postupovala žalovaná pri posudzovaní jeho žiadosti diskriminačne. Poukázal, že žalovaná nebrala do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor. č. 128“) a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a zamietla jeho žiadosť, hoci splnil predpoklady pre priznanie starobného dôchodku, t.j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 a rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015. 4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.10.2017 a priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.10.2017 potvrdil.

Argumentoval, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 30.07.1999 od 01.júla 1999 priznaný výsluhový príspevok vo výške 11.601,- Sk mesačne podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 28.01.2003 bol žalobcovi podľa § 124 ods. 7 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 328/2002 Z.z.) priznaný od 01. Júla 2002 výsluhový dôchodok v sume 11.921,- Sk mesačne. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 01júla 1967 do 30.júna 1999, t.j. 32 rokov. Celková doba výkonu služby žalobcu bola zaradená do III. pracovnej kategórie. V odôvodnení konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky pacienta vyplývajúce zo zaradenia do výslužby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené, nakoľko zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Celková doba výkonu služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 32 rokov a nakoľko žalobca bez predmetnej doby služby nesplní podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. Poukázal, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 sa týka skutkovo odlišnej veci a nie je možné v prípade žalobcu postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Čo sa týka aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, generálny riaditeľ žalovanej poukázal, že právny názor v ňom uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach. 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Argumentoval, že žalovaná nesprávne právne posúdila jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala len 5 rokov a 75 dní. Pripomenul, že nielen žalobcovia, ale všetci výsluhoví dôchodcovia bez ohľadu na kategóriu činnosti boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistený tiež v Sociálnej poisťovni. Citoval článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 („Dohovor“) a dôvodil, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona, ale žiadosť na dôchodok podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona. Citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn.7So/138/2011 a sp.zn.10So/59/2014. Tieto rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č.128 a vykladajú vnútroštátne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Poukázal aj na rozsudky krajských súdov SR týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych skutočností. Poukázal, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby a na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď.

6. Medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší odchod od dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ustanovenie § 274 a odvodzovať z toho iný postup pre posudzovanie splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činností ako sa to snaží žalovaná interpretovať. Žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. Cituje § 60 ods. 2 a§ 255 ods. 5 zákona, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia a o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenia, ale len jeho časť, aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené. Žalovaná neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia, ktorá je za spojkou: „a nebol

mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok...“. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov generálny riaditeľ žalovanej a žalovaná odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver nie je správny, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Starobný dôchodok navrhovateľa sa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby služby trvania profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou žalovaná zaobchádzala horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovanej, konal v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 25.10.2017 podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 a § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) zamietla žiadosť žalobcu z 28.07.2017 o priznaní starobného dôchodku od 11.apríla 2003 z dôvodu, že doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona a ani aplikovať článok 33 ods. 2 Dohovoru. Ku dňu 11.04.2003 žalobca získal 1646 dní doby zamestnania, teda nezískal 25 rokov zamestnania. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii v rozsahu 32 rokov.

18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 28.07. 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 11.04.2003, t.j. od dovŕšenia 57 roku veku. V rámci odvolacieho konania generálny riaditeľ žalovanej zistil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 25.10.2017 neboli uvedené ustanovenia § 65, § 65 ods. 2 a § 274 zákona, preto odôvodnenie rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej doplnil o uvedené ustanovenia, a v odôvodnení svojho rozhodnutia ich citoval. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda dňa 11.apríla 2008. K tomuto dňu získal 1900 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. predstavuje 5 rokov a 75 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím účastník konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (15 rokov obdobia dôchodkového poistenia), a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. 19. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. 21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 23. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu SR sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp.zn. l So/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).Najvyšší súd SR poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). 25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené napr. v rozsudkoch sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp.zn.

10So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. 26. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxe, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128. 27. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. 28. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej, hlavne zo žiadosti o dôchodok vyplýva, že síce žalobca uviedol v žiadosti, že žiada priznať dôchodok do dňa 11.04.2003, avšak z odvolania aj zo žaloby vyplýva, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok odo dňa 11.apríla 2008, kedy dovŕšil 62. rok veku. Aj generálny riaditeľ žalovanej sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaoberá skutočnosťami, resp. obdobím dôchodkového poistenia žalobcu až ku dňu 11.apríla 2008. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle § 191 ods. l písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. 30. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok. 31. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala. 32. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP)