Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/236/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovaným v rade: I. L. Ď., C.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Andreja Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, II. ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 752,76 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v I. a II. rade náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému v I. rade splnenia povinnosti zaplatiť mu sumu 752,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 14.11.2014 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému služby vo forme práce podľa objednávky na vodovode a materiál na odbernom mieste Muráň v zmysle objednávky a preberacieho protokolu a podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (resp. vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách). Za poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému ceny v zmysle príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aktuálnych cenníkov Ministerstva financií SR a cien platných v čase poskytnutia služby, faktúrou č. 90263944 na sumu 752,76 eur.

3. Okresný súd Revúca vydal dňa 16.11.2017 vo veci platobný rozkaz, sp. zn. 4Csp/236/2017-16, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne riadne a včas odpor s vecným odôvodnením, súd preto uznesením, sp. zn. 4Csp/236/2017-43 zo dňa 30.04.2018 predmetný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

4. Žalovaný v I. rade v podanom odpore uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko tvrdenia uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde. Žalovaný si u žalobcu nikdy neobjednal služby, ktoré mu žalobca vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX vo výške 752,76 eur. Zmluva, ktorá mu bola doručená s podanou žalobou, uzavretá dňa 07.01.2013 medzi stranami sporu sa viaže k odberu vody na odbernom mieste na R. ulici v U., avšak faktúra je vystavená za práce na odbernom mieste v B.. Žalovaný ďalej popísal škodovú udalosť, ku ktorej došlo pri prevádzke motorového vozidla dňa

16.10.2017 v obci Muráň, v čase keď vykonával prepravu nákladu vozidlom, ktoré mal riadne poistené v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. pre tretiu osobu na základe objednávky, vedľa obecnej cesty v mieste, kde sa mal nachádzať Hydrant, ktorého oprava je fakturovaná spornou faktúrou č. XXXXXXXX. Toto zariadenie na zabezpečenie vodou v danom čase nebolo správne označené, bolo zastarané a v zmysle platnej legislatívy, sa v danom mieste nemalo ani nachádzať a malo byť nahradené podzemným hydrantom. Škodovú udalosť ohlásil svojmu poisťovateľovi a poisťovateľ vyplatil poškodenému časť fakturovanej sumy. Žalovaný vrátil žalobcovi faktúru a oznámil mu dôvody, pre ktoré fakturovanú sumu neuhradí. Žalobca na jeho oznámenie nereagoval a neozval sa a žalovaného viac nekontaktoval. Z uvedeného dôvodu považuje žalobu, z ktorej obsahu nevyplývajú žiadne rozhodné okolnosti a je podložená listinami, ktoré s ňou nesúvisia, za nedôvodnú a neopodstatnenú a minimálne za predčasne podanú. Nárok žalobcu považuje za uspokojený plnením poisťovateľa motorového vozidla a trvá na tom, že žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom a ani mimozmluvnom, zodpovednostnom vzťahu k žalobcovi a nemá voči nemu žiaden dlh. Žiada preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ako už bolo uvedené v žalobe zo dňa 05.11.2017, predmetom sporu je neuhradená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 1.295,60 eur s DPH, ktorou si žalobca fakturoval práce podľa Objednávky/preberacieho protokolu zo dňa 16.10.2014 a v zmysle Cenníka č. 2 za vybrané výkony a služby ním vykonané a Cenníka č. 3 Výkon dopravy a Cenníka č. 4 Vodovodné a kanalizačné prípojky. Dňa 16.10.2014 nahlásil žalovaný, ako to vyplýva z Hlásenia o poruche, práce podľa objednávky, kde žiadal opravu poškodeného Hydrantu v obci B. Č.. XXX. Žalobca realizoval práce na základe objednávky žalovaného a ich realizácia bola nevyhnutná z dôvodu konania žalovaného, ktorý svojim vozidlom poškodil nadzemný hydrant a došlo k úniku vody. Ako vyplýva zo žalovanej faktúry č. XXXXXXXX, žalobca musel vykonať výmenu hydrantu a práce

- osadenie hydrantu. Všetky materiálové položky boli presne rozpísané v žalovanej faktúre. Oprava bola vykonávaná aj po pracovnej dobe z dôvodu, že išlo o poruchu, ktorú bolo nevyhnutné vykonať bezodkladne, preto bola fakturovaná aj prirážka. Pracovali dvaja montéri a jeden vodárenský pracovník. Na práce bol poskytnutý kopací mechanizmus New Holland, sklápací automobil Mercedes Benz Atego a osobný automobil Fiat Fiorino. Doprava bola vyfakturovaná v zmysle platného cenníka. Označenie hydrantu bolo v súlade s § 8 ods. 7 vyhlášky č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov (ďalej len „vyhláška“). Nadzemný hydrant bol celý natretý červenou farbou, vodič ho musel vidieť. Podľa vyhlášky sa priamo na nadzemný hydrant žiadne iné označenie nedáva a nie je potrebné ani označenie tabuľkou v blízkosti hydrantu. Hydrant bol pri poslednej kontrole z roku 2013 funkčný. Po jeho poškodení sa umiestnil na miesto podzemný hydrant, ktorého umiestnenie je označené tabuľkou v príslušnej vzdialenosti na oplotení. Žalovaná faktúra bola čiastočne uhradená vo výške 542,84 eur zo strany ČSOB Poisťovne, a.s.. S výškou úhrady žalobca nesúhlasí z dôvodu, že pri výške úhrady nebola zohľadnená práca robotníkov a pracovné mechanizmy, ktoré museli byť použité. Nebolo tiež zohľadnené, že hydrant je funkčný a preto žalobca trvá na úhrade celej žalovanej faktúry.

6. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2018 súčasne navrhol, aby do predmetného konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného, a to ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava.

7. Uznesením, sp. zn. 4Csp/236/2017-69 zo dňa 24.05.2018 súd pripustil, aby do predmetného sporového konania na strane žalovaného, ako ďalší subjekt pristúpil ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, ako žalovaný v II. rade z dôvodu, že jedine žalobcovi prislúcha tento dispozitívny úkon spočívajúci v určení okruhu osôb, proti ktorým uplatňuje svoj nárok, t.j. v určení okruhu žalovaných. Keďže súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť a má vystupovať na strane žalovaného sa nevyžaduje, súd ho ani nezisťoval.

8. Žalovaný v II. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zodpovednosť u neho poisteného v čase škodovej udalosti zo dňa 16.10.2014, pána L. Ď., súčasne žalovaného v I. rade, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ev. č. U. XXX X. pri dopravnej nehode dňa 16.10.2014 nespochybnil. Žalobcovi v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil preukázané nároky na náhradu škody na poškodenom hydrante. Keďže išlo o hydrant značne zastaraný a opotrebovaný, za skutočnú škodu za práce a materiál súvisiace s výmenou hydrantu a po započítaní opotrebenia hydrantu dňa 19.11.2014 žalobcovi zaplatili sumu 542,84 eur. Z preukazovaného nároku žalobcu vyplýva, že

žalovaný v I. rade len telefonicky oznámil žalobcovi škodu na hydrante, pričom žalobca z takéhoto hlásenia vytvoril svojvoľne objednávku prác. Objednávka prác zo strany žalobcu je preto fiktívna (či už úmyselne alebo z nedbanlivosti) a v spojitosti so zmluvou o odbere pitnej vody teda nemá žiadnu skutočnú právnu relevanciu na náklady spojené s výmenou hydrantu žalobcom. Z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, a to tak proti žalovanému v I. rade a tiež proti žalovanému v II. rade v súlade s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka. K udalosti, z ktorej vznikla škoda došlo dňa 16.10.2014. V súlade s ustanovením § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti , z ktorej škoda vznikla. Na základe plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby právo zo strany žalobcu sa mohlo včas uplatniť do dňa 16.10.2017. Žalobca však žalobu (datovanú dňom 09.11.2017) proti žalovanému v I. rade doručil súdu dňa 13.11.2017 a žalobu proti žalovanému navrhol rozšíriť v podaní doručenom súdu dňa 23.05.2018. Týmto oneskorením konaním sa žalobca dostal do omeškania a námietka premlčania nároku žalobcu je oprávnená. Žalobca súčasne neuplatnil žalobný nárok na súde ani počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 106 os. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o tom, kto sa škodu zodpovedá dozvedel podaním ním doloženej listiny (Hlásenie poruchy) dňa 16.10.2014. Faktúru č. XXXXXXXX vyhotovil dňa 24.10.2014. Potom subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie žalobného nároku na náhradu škody uplynula žalobcovi najneskôr dňa 24.10.2016. Týmto oneskoreným konaním, t.j. doručením žaloby na súd dňa 13.11.2017, resp. jej rozšírením proti žalovanému v II. rade sa žalobca dostal do omeškania, preto námietka premlčania nároku žalobcu je oprávnená. Súčasne namietol nepreukázanie nároku žalobcu na úroky z omeškania s poukazom na splnenie podmienky podľa ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., pretože v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti poskytli poškodenému (žalobcovi) písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Zákon v tomto smere nešpecifikuje relevantný obsah tohto oznámenia. Žalovanému tak nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona. V zmysle uvedeného žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalovaným 100% trov konania.

9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v II. rade upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd uložil žalovaným v I. a II. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 752,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 752,76 eur od 14.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O prípustnosti zmeny žaloby žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku nerozhodoval, keďže za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 822 až 823 v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.).

10. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného v II. rade k veci uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2018. Práce na výmene hydrantu boli reálne uskutočnené jednak na základe objednávky žalovaného v I. rade, nakoľko si plnil povinnosti v zmysle vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov. Zmluva o dodávke vody priložená k žalobe nesúvisí s prejednávanou vecou a k žalobe bola priložená omylom. Žalobca realizoval práce a ich realizácia bola nevyhnutná z dôvodu konania žalovaného, ktorý svojim vozidlom poškodil nadzemný hydrant, v dôsledku čoho došlo k poistnej udalosti v zmysle PZP žalovaného v I. rade. Žalobca musel vykonať výmenu hydrantu a práce - osadenie hydrantu. Všetky materiálové položky boli presne rozpísané v žalovanej faktúre. Oprava bola vykonávaná aj po pracovnej dobe z dôvodu, že išlo o poruchu, ktorú bolo nevyhnutné vykonať bezodkladne, preto bola žalovanému v I. rade fakturovaná aj prirážka. V súvislosti s vyjadrením žalovaného v II. rade sa odvolal na ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, kde pri právach na plnenia z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na obidvoch žalovaných. Z uvedeného dôvodu bola žaloba podaná riadne a včas.

11. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu, ktoré boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Výslovne súhlasil, aby súd rozhodol bez jeho účasti, v prípade, že nedôjde k odročeniu nariadeného pojednávania. Obidvaja žalovaní svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnili, nežiadali o odročenie

nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu.

12. Právna zástupkyňa žalovaného v I. rade vo svojom prednese na pojednávaní vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku. K vyjadreniu žalobcu kde uviedol, že premlčacia doba pri právach z poistenia začína plynúť rok po poistnej udalosti, poznamenala, že v tomto prípade sa domnieva, že táto lehota sa netýka žalobcu a jeho práv, ale vzťahu medzi žalovanými v I. a v II. rade. Nárok zo škodovej udalosti, ktorá sa stala 16.10.2014 mohol žalobca uplatniť účinne v subjektívnej lehote vzhľadom k tomu, že vedel v akej výške a kto za prípadnú škodu zodpovedá najneskôr 16.10.2016 a v objektívnej lehote do roku 2017. Vzhľadom na podanie žaloby a jej doručenie na súd 15.11.2017, považuje nárok v celom rozsahu za premlčaný a žiadala súd, aby na túto námietku v celom rozsahu prihliadol. Zároveň si v mene žalovaného v rade I. uplatnila náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä hlásením o poruche zo dňa 16.10.2014, objednávkou/preberacím protokolom, cenníkom č. 2 (vybrané výkony a služby vykonávané žalobcom), cenníkom č. 3 (výkony dopravy žalobcu) a cenníkom č. 4 (vodovodné a kanalizačné prípojky) , faktúrou č. XXXXXXXX, oznámením žalovaného v I. rade žalobcovi zo dňa 07.12.2017, uplatnením nároku žalovaného v I. rade na náhradu škody zo škodovej udalosti/poistnej udalosti u žalovaného v II. rade zo dňa 16.02.2015, záznamom o výkone prevádzkovej kontroly rozvodnej siete pitnej vody zo dňa 24.09.2013 a 24.09.2014 v obci B., fokografiou datovanou dňom 16.10.2014, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Pri prevádzke motorového vozidla ev. č. U. XXX X., ktoré viedol žalovaný v I. rade dňa 16.10.2014 došlo k poškodeniu Hydrantu žalobcu a k úniku vody v obci B., čím došlo k vzniku škodovej udalosti, ktorú v ten istý deň žalovaný v I. rade nahlásil žalobcovi. Náhradu nákladov spojených s odstránením následkov škodovej udalosti v sume 1.295,60 eur vrátane DPH žalobca fakturoval žalovanému v I. rade faktúrou č. XXXXXXXXX vyhotovenou dňa 24.10.2014 a splatnou dňa 13.11.2014. Žalovaný v II. rade v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 19.11.2014 čiastočne uhradil žalobcovi škodu na poškodenom hydrante v dôsledku vyššie uvedenej škodovej udalosti v sume 542,84 eur s DPH.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

18. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak

19. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 20. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. O premlčaní platí, že ak uplynie zákonom určená premlčacia doba a veriteľ v nej svoje právo na súde alebo inom orgáne neuplatní, neuplatnené právo sa premlčí. Napriek premlčaniu, veriteľovi zostáva zachované jeho premlčané subjektívne občianske právo. Aj dlžník zostáva naďalej povinným splniť svoj dlh, ktorý premlčanému právu veriteľa zodpovedá. V dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť v priebehu konania námietku premlčania a spôsobiť tým veriteľovi zánik možnosti domáhať sa s úspechom na súde premlčaného subjektívneho práva. Za predpokladu, že námietka premlčania bola vznesená dlžníkom odôvodnene, súd nemôže veriteľovi premlčané právo priznať a žalobu veriteľa, ktorou sa domáha premlčaného subjektívneho práva, zamietne. Vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku, t. j. subjektívne právo prestalo byť vznesením námietky na súde autoritatívne vynútiteľné.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Obidvaja žalovaní v priebehu predmetného sporového konania vzniesli námietku premlčania uplatneného práva žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či je námietka premlčania vznesená zo strany žalovaných vznesená dôvodne. V konkrétnej veci mal súd na základe nesporných skutkových tvrdení obidvoch strán sporu preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný v I. rade došlo dňa 16.10.2014 k poškodeniu Hydrantu v L. B. a v súvislosti s odstránením následkov škodovej udalosti došlo na strane žalobcu k vzniku škody. V prípade práva na náhradu škody je v ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka určená kombinovaná premlčacia doba subjektívna a objektívna. Rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, platí v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2 ročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzájomný vzťah obidvoch premlčacích dôb je taký, že v prípade, že skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému by plynula aj druhá premlčacia doba. Objektívnu premlčaciu dobu však nie je možné prekročiť a jej zakotvenie korešponduje s požiadavkou právnej istoty. Objektívna premlčacia doba je v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody stanovená na dobu 3 rokov a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Medzi stranami nebolo sporné, že k škodovej udalosti na Hydrante v obci B. došlo dňa 16.10.2014. Takto určený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, čo zodpovedá podstate objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia tejto lehoty nie je významné, kedy sa poškodený o škode dozvedel, prípadne či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala; rozhodujúca z tohto hľadiska je iba skutočnosť, kedy, nezávisle na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu došlo k udalosti, ktorá bolo príčinou vzniku škody. 3 - ročná objektívna premlčacia doba preto uplynula najneskôr dňa 16.10.2017. Vedľa tejto tzv. objektívnej lehoty Občiansky zákonník stanovuje tiež lehotu subjektívnu, u ktorej je rozhodujúci subjektívne určený počiatok. Táto doba je 2 - ročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Obidve premlčacie doby (objektívna aj subjektívna) začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy ešte plynú obe lehoty, t. j. lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márnym uplynutím jednej z týchto lehôt sa nárok premlčuje, aj keď poškodenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. V konkrétnej veci je zrejmé, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 16.10.2014. Na základe plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty žalobca mohol včas uplatniť právo na náhradu škody najneskôr do 16.10.2017. Žalobca však žalobu proti žalovanému doručil súdu dňa 13.11.2017 a proti žalovanému v II. rade navrhol rozšíriť žalobu až v podaní doručenom súdu dňa 23.05.2018. Znamená to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí objektívnej premlčacej doby a rovnako tak aj po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, pretože žalobca sa o tom, kto za spôsobenú škodu na hydrante v obci B. zodpovedá dozvedel z Hlásenia poruchy dňa 16.10.2014 a náhradu spôsobenej škody fakturoval žalovanému faktúrou vyhotovenou dňa 24.10.2014. Znamená to, že subjektívna premlčania lehota na uplatnenie žalovaného nároku na náhradu škody žalobcovi uplynula už dňa 24.10.2016. S poukazom na vznesenú námietku premlčania za uvedeného skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu v súlade so zásadou hospodárnosti konania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov, pretože v prípade, že je námietka premlčania vznesená dôvodne, súd na ňu prihliada bez ohľadu na to, či vznikol premlčaný nárok uplatnený žalobcom a v akom rozsahu. Ku dňu podania žaloby na súd, t.j. ku dňu 13.11.2017 uplynula žalobcovi tak dvojročná subjektívna ako aj trojročná objektívna premlčacia lehota, súd preto žalobu žalobcu s poukazom na vznesenú námietku premlčania zamietol.

24. V súvislosti s tvrdením žalobcu o potrebe aplikácie premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka na obidvoch žalovaných súd uvádza, že predmetné ustanovenie týkajúce sa premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, pri ktorých začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, sa netýka žalobcu, ale naopak poistného vzťahu existujúceho v čase škodovej udalosti medzi žalovaným v II. rade ako poisťovateľom a žalovaným v I. rade ako poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

25. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Právo na náhradu trov konania v celom rozsahu vzniklo žalovaným, ako úspešným v spore. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa

týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.