Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, so sídlom Pribinova 25, IČO: 35807598, zas. Advocate, s.r.o. Bratislava, so sídlom Pribinova 25, IČO: 36865141 proti povinnému: F. F., K.. XX. XX. XXXX, O. W., S. XXXX/X, o vymoženie 1284,13 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 18Er/362/2015-31 zo dňa 01.12.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyslovil, cit.: „I. Exekučné konanie z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa svojim návrhom domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a vo či tomu istému povinnému, ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod spi. zn. 17Er/578/2009-18. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17Er/578/2009-18 zo dňa 17. 10. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 04. 2012 súd zastavil exekúciu pre nedostatok právomoci, odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky. Aj napriek tom, že exekúciu súd zastavil, oprávnený sa opätovne domáha voči povinnému plnenia z totožného rozhodcovského rozsudku SR 13489/09 zo dňa 20. 08. 2009. V danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a prekážka rozhodnutej veci - res iudicata je prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z rozhodnutia, ktorý súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, súd prvej inštancie subsidiárne vychádzal z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že stranám ich náhradu nepriznal. Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že prekážka právoplatne rozsúdenej veci ( res iudicata ) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, keď ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v

novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý bol predbežne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Súd prvej inštancie pri svojom skúmaní splnenia procesných podmienok skúmal či vo veci už nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ust. § 230 CSP, v zmysle ktorého len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Oprávnený má za to, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok SR XXXX/XX zo dňa 18.08.2006, tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Predmetný rozsudok je výsledkom nachádzacieho (základného konania), ktoré sa uskutočňovalo v súlade s ustanoveniami a práve takéto rozhodnutie tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (ďalej len „Exekučný titul“). Okresný súd exekučné konanie uskutočňované na podklade Exekučného titulu zastavil, pretože mal za to, že predchádzajúce rozhodnutie o zastavení exekučného konania vydané v exekučnom konaní predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený má za to, že v zmysle vyššie uvedenej definície prekážky právoplatne rozhodnutej veci možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného (nachádzacieho) konania autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov konania (sporových strán konania

- žalobcu a žalovaného). Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, v ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len Exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného nároku (už právoplatne rozhodnutej veci). Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom prípade nevidí oprávnený dôvod prečo by zákonodarca zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. Uznesením bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu. Vyplýva to jednoznačne zo znenia výroku uznesenia. To znamená, že súd priznal týmto uznesením v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť, a preto konanie zastaví.

11. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 (do 30.03.2017) uvedenú situáciu upravovalo ust. § 251 ods. 4 OSP) je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 ods. 1, 2 (do 30.06.2016 to boli ust. § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 (do 30.06.2016 to bolo ust. § 159 ods. 3 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230 CSP, ktoré výslovne upravuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

13. Oprávnený zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok, od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na znenie § 159 (do 30.06.2016 to bolo ust. § 83 OSP) podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore (o tej istej veci) prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Vzhľadom k tomu, že súdne konanie zásadne začína doručením žaloby súdu (§ 156 a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní sa prostredníctvom ustanovenia § 9a Exekučného poriadku aplikuje ustanovenie § 230 CSP. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad procesnú subjektivitu v exekučnom konaní, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter, právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného).

14. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

15. Vzhľadom k tomu, že v tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu, ktorý bol skorším rozhodnutím vyhlásený za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení ust. § 262 ods. 1 v súlade s ust. § 2 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku na základe § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .