Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-89-2017.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/89/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: Ing. A. O., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XX, R., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL.M, advokát, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, proti žalovanému: MVDr. P. O., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XX, R., právne zastúpený: Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom Hlavná 23, Trnava, o zaplatenie 12.480 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16C/26/2012-92 zo dňa 19. júna 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) sumu 15 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 119 ods. 1, 2, 3, § 147a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že ďalšie pojednávanie v prejednávanej veci bolo určené na deň 18.6.2013. Dňa 5.6.2013 doručil žalovaný súdu prvej inštancie vyjadrenie lekára zo dňa 4.6.2013, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania určeného na deň 18.6.2013. Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyplýva, že u žalovaného sa jednalo o diagnózy chronického ochorenia, súdne pojednávanie môže u každého pacienta vyvolať vzostup hodnôt tlaku a následne infarkt myokardu alebo cievnej mozgovej príhody a žalovaný je vzhľadom na svoj zdravotný stav rizikovejší. Toto vyjadrenie súd prvej inštancie nepovažoval za také skutočnosti, ktoré by aktuálne práve v deň pojednávania spôsobovali, že prítomnosť žalovaného na pojednávaní je pre jeho život alebo zdravie ohrozujúca. Preto mu bolo oznámené, že jeho prítomnosť na pojednávaní je nutná a toto ospravedlnenie súd prvej inštancie nemôže akceptovať. Krátko pred pojednávaním dňa 18.6.2013 bolo súdu prvej inštancie neznámou osobou doručené potvrdenie o urgentnom príjme žalovaného v deň pojednávania. Zo správy vyplýva, že "objektívne bol pacient kompenzovaný, v RLP namerané hypertezné hodnoty TK, na amb. UP už optimalizované, EKG bez ischemických zmien, bez arytmie, lab. parametre v norme až na hyperglykémiu, kardioenzýmy negatívne. Bolesti nemajú charakter stenokardii, bez jednoznačného efektu na NTG, skôr zmiernenie po optimalizcii TK. Pacient bol počas observácie bez ťažkostí, doporučená kontrola u rajónneho internistu, pacient v stabilizovanom stave odoslaný do ambulantnej starostlivosti.". Ani z tohto potvrdenia nevyplývalo, že by prítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 18.6.2013 ohrozovala priamo a bezprostredne jeho život a zdravie. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie čiastky 15 eur.
4. Vecne argumentoval tým, že pojednávanie bolo odročené opakovane pre neprítomnosť žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak neboli splnené podmienky v zmysle citovaných
ustanovení zákona, žalobkyňa si v zákonnej 15-dňovej lehote svoj nárok uplatnila. Súd prvej inštancie bol oboznámený so skutočnosťou, že žalovaný trpí chronickými ochoreniami, zo žiadneho ním predloženého potvrdenia však nevyplývalo priame ohrozenie jeho života alebo zdravia na pojednávaní. Žalovaný ani neudelil plnomocenstvo ustanovenému advokátovi, teda jeho postup sa javí ako účelový v snahe spôsobiť prieťahy v konaní. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. K odvolaniu pripojil Lekársku správu o urgentnom príjme zo dňa 18.6.2013. V odvolaní uviedol, že dňa 18.6.2013 mal náhle zhoršenie zdravotného stavu, bola mu privolaná lekárska pomoc a bol prevezený do nemocnice. V nemocnici mu boli vykonané rôzne potrebné vyšetrenia a následne liečbou stabilizovaný zdravotný stav, teda objektívne sa dňa 18.6.2013 nemohol zúčastniť pojednávania a preto uloženie mu povinnosti zaplatiť sumu 15 eur považuje za nedôvodné.
6. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrila.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil v prejednávanej veci pojednávanie na deň 18.6.2013 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 244, keď predvolanie na nariadené pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 28.5.2013. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom o 8.15 hod. v tento deň bola osobne neznámou osobou súdu prvej inštancie doručená Lekárska správa o urgentnom príjme zo dňa 18.6.2013. Z uvedenej lekárskej správy vyplýva, že žalovaný bol dňa 18.6.2013 o 4.50 hod. privezený RLP do Fakultnej nemocnice Trnava na urgentný príjem pre bolesti v hrudníku a kolapsový stav, bol podrobený lekárskym vyšetreniam z dôvodu akcelerovanej hypertenzie, bolesti v hrudníku v. s. dyskardia pri akcelerovanej hypertenzii, v stabilizovanom stave bol odoslaný do domáceho liečenia. Predmetné pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na neurčito, žalobkyňa si v tento deň ústne do zápisnice uplatnila nárok na zaplatenie sumy 15 eur. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 15 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia dôvodiac, že z Lekárskej správy o urgentnom príjme zo dňa 18.6.2013 nevyplýva, že by prítomnosť žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 18.6.2013 ohrozovala priamo a bezprostredne jeho život a zdravie. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie z dôvodu, že nariadeného pojednávania sa nemohol zúčastniť pre náhle zhoršenie jeho zdravotného stavu, v
dôsledku čoho mu bola privolaná lekárska pomoc a bol prevezený do nemocnice, kde sa podrobil vyšetreniam a liečbe.
10. V zmysle § 147a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.
11. V zmysle § 147a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.
12. V zmysle § 147a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať.
13. V citovanom ustanovení § 147a Občianskeho súdneho poriadku bol zakotvený sankčný mechanizmus, ktorého účelom bolo minimalizovať úmyselné obštrukcie strán sporu a ich právnych zástupcov v súdnom konaní, prípadne ich prinútiť k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Ak súd pojednávanie odročil z dôvodu u strany sporu, má protistrana, ktorá sa dostavila na pojednávanie, právo požadovať od strany sporu paušalizovanú sumu 15 eur. Rovnako má toto právo aj protistrana, ktorá sa dostavila na pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti strany sporu (§ 147a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Právo na zaplatenie sumy 15 eur sa prekluduje (zanikne) v lehote 15 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie, ktoré bolo odročené.
14. Po preskúmaní spisu v nadväznosti na odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol napadnutým uznesením, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 eur. Z textu predmetnej normy totiž vyplýva vznik nároku protistrany na príslušnú čiastku i v prípade odročenia pojednávania z dôvodu, ktorý je výsledkom náhody (t. j. nie úmyselnej obštrukcie), ktorá sa druhej strane, resp. jej právnemu zástupcovi, prihodí. Z opísaného určujúceho aspektu možno v okolnostiach súdenej veci vyvodiť, že i pri (hypotetickom) pripustení (v prospech žalovaného/odvolateľa), že nešlo o odročenie pojednávania pre neospravedlnenú neprítomnosť (hoci Lekársku správu o urgentnom príjme zo dňa 18.6.2013 žalovaný doručil súdu prvej inštancie hodinu pred určeným termínom pojednávania), ale o odročenie z dôležitého dôvodu na strane žalovaného, platí, že pokiaľ takáto náhoda (dôležitý dôvod) nastala menej ako 3 dni pred nariadením pojednávania (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžhuv/5/2013 zo dňa 30.04.2014), resp. v deň pojednávania, je nárok uplatnený protistranou, ktorá sa takto odročeného pojednávania zúčastnila, dôvodný.
15. Relevantným dôvodom liberácie strany je v zmysle konštrukcie predmetného ustanovenia jedine prípad, ak žiadosť o odročenie pojednávania doručí súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Pokiaľ dôvod odročenia / náhoda nastane (ako v súdenej veci) v kratšom termíne, liberácia nemôže objektívne nastať. Nie je možné vykladať v neprospech protistrany, ktorá sa na pojednávanie dostavila, tú okolnosť, že náhoda vedúca k odročeniu pojednávania nastala u protistrany až v deň nariadeného pojednávania. Je totiž nelogické, aby ochrana pred konaním strany, ktoré v konečnom dôsledku vedie k zmareniu pojednávania, bola kratšia než 3 dni pred pojednávaním. Dotknutá procesná strana preto musí znášať predmetné dôsledky prekážky, ktorá na jej strane nastala v čase bezprostredne predchádzajúcom súdnemu pojednávaniu, čo plne zodpovedá úmyslu zákonodarcu poskytnúť určitú paušalizovanú satisfakciu aktívnej protistrane „postihnutej“ dôsledkami nielen úmyselného konania strany ale aj náhody, ktorá sa jej prihodila.
16. V danom prípade je preukázané, že k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu na strane žalovaného, ktorý bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila (urgentný príjem v nemocnici pre bolesti v hrudníku a kolapsový stav), pričom Lekárska správa o urgentnom príjme zo dňa 18.6.2013 bola doručená konajúcemu súdu v deň nariadeného pojednávania dňa 18.6.2013, žalobkyňa, ktorá sa na nariadené pojednávanie dostavila, si toto právo uplatnila dňa 18.6.2013, teda v rámci prekluzívnej 15 - dňovej
lehoty. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
17. Odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).