Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/109/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanej L. K. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 06. júna 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.6T/33/2016 zo dňa 30. júna 2017, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.6T/33/2016 zo dňa 30. júna 2017, boli obžalovaná L. K. a Q. A. v skutku bode 2 uznaní za vinných z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr. zák. na skutkom základe, že

2/ po vzájomnej dohode dňa 17.05.2015 asi o 14,30 hodine v nákupnom stredisku A. na ulici M. v K. z predajnej plochy odcudzili rôzne druhy tovarov, ako alkohol rôznych značiek, čokolády rôznych značiek, rybie konzervy, kečup, paštéty, nabíjačku na baterky, baterky, adaptér na nabíjanie SD karty, hranolky, strúhanku, kľúčenku a plyšové zvieratko, čím poškodenej spoločnosti A. Q. republika, v. o. s. B. spôsobili celkovo škodu vo výške 323,92 Eur,

Za tento trestný čin bola obžalovaná L. K. odsúdená podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bola jej určená skúšobná doba podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 1 rok. Obžalovaný Q. A. bol za tento trestný čin odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 54 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 60 hodín.

Súčasne týmto rozsudkom bola obžalovaná L. K. oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.1Pv/691/15/3309-17 právne posúdený ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustila na skutkovom základe, že

1/ dňa 30.09.2015 v čase o 12:50 hodine v K. na ulici U. Q. pri kontrole hliadkou PMJ KR PZ Trenčín mala vo vrecku svojej vesty zatavenú injekčnú striekačku s obsahom 232 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky 77,1 % hmotnostných, obsahujúce 179 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje približne 4 obvykle jednorazové dávky drogy, ďalej vo vrecku svojich nohavíc mala plechovú krabičku s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 95 mg a koncentráciou 14,4 % THC hmotnostného a jednu zatavenú injekčnú striekačku s obsahom 18 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky 64,7 % hmotnostných, obsahujúce 12 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje približne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy a ďalej v taške opásanej okolo pása mala igelitové vrecko s obsahom 496 mg sušeného konope s koncentráciou 16,9 % THC a zatavenou injekčnou striekačkou s obsahom 55 mg

metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky 76,9 % hmotnostných , obsahujúce 42 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, teda z predloženého množstva metamfetamínu by sa dalo vyrobiť prinajmenšom 6 obvykle jednorazových dávok drogy a z predloženého množstva sušeného konope prinajmenšom jedna jednorazová dávka drogy,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonnej lehote ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“).

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol oslobodenie obžalovanej L. K. spod obžaloby, nakoľko považuje toto rozhodnutie za nezákonné. Prokurátor uviedol, že s názorom okresného súdu sa nedá súhlasiť. V prvom rade prokurátor poukázal na to, že čítanie úradného záznamu na hlavnom pojednávaní je aj v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky neprípustné a nezákonné. Úradný záznam ako taký nie je možné považovať za dôkaz a tento nemôže byť vykonávaný na hlavnom pojednávaní a taktiež, aby s ním bol svedok priamo pri svojom výsluchu konfrontovaný. Taktiež prokurátor poukázal na to, že svedok C. si na podrobnosti, vzhľadom na 2 ročný odstup od skutku nepamätal, ale uviedol, že vždy dobrovoľnému vydaniu veci predchádzalo riadne poučenie osoby, vrátane poučenia o „zákaze sebaobviňovania“. Zápisnica o vydaní veci zo dňa 30.09.2015 bola riadne spísaná službukonajúcim povereným príslušníkom policajného zboru a podpísaná priamo obžalovanou. Okrem iného aj obžalovaná dňa 30.09.2015 uviedla, že všetky veci vydala dobrovoľne pre účely trestného konania. Ak samosudca uvádza, že vo vyšetrovacom spise absentuje zápisnica o úkone podľa § 58 Tr. por., aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa našli u obžalovanej drogy, a akým spôsobom sa dostali pred povereného príslušníka policajného zboru, je potrebné uviesť, že doterajšia aj súdna prax podobný postup nevyžadovala a je zrejmé, že potom, čo bola obžalovaná zadržaná z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a následne bola predvedená pred službukonajúceho povereného príslušníka nemohla mať pri sebe veci, ktoré vydala. Zápisnica o vydaní veci je písomným a procesným vyjadrením konania obžalovanej, ktorá sa rozhodla dobrovoľne vydať všetky nájdené veci. Nie je predstaviteľné, aby takáto zápisnica bola vyhotovená priamo na mieste, v tomto prípade pri ceste so sídliska P. v K., presne v čase, kedy došlo k dobrovoľnému vydaniu veci obžalovanou. Zároveň je potrebné uviesť, že v tom čase majiteľ auta svedok B. uviedol na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní, že keď auto opúšťali večer predtým, v aute sa nenachádzali žiadne veci tak ako to uvádzala obžalovaná. Teda v aute na zadnom sedadle sa nenachádzala žiadna vesta, či mikina, v ktorej mali byť predmetné drogy. Taktiež svedok sám uviedol, že mal vedomosť o tom, že obžalovaná bola závislá na drogách (marihuana, pervitín, heroín). Skutočnosť, že obžalovaná tvrdila, že drogy nie sú jej, ale nachádzali sa iba v mikine a veste na zadnom sedadle, keď prišla pre auto, je iba spôsobom obhajoby obžalovanej. Taktiež svedok poprel, že by sa v jeho aute mali nachádzať akékoľvek drogy, alebo, že by tam drogy niekto nechával alebo, že by posielal obžalovanú do auta poupratovať. Prokurátor je toho názoru, že drogy vydané obžalovanou boli získané zákonným spôsobom a v súlade s Trestným poriadkom. V kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi je možné jednoznačne vyvodiť záver, že majiteľom drog bola práve obžalovaná. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaná L. K. do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadrila.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 06. júna 2018. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovanej L. K., o výpovede svedkov Q. C., Z. B., o zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovanej L. K. zo dňa 30.09.2015, o zápisnicu o vydaní veci zo dňa 30.09.2015 a o ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na uvedenú trestnú vec a osobu obžalovanej, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovanej L. K. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.1Pv/691/15/3309-17. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne konštatoval, že základným dôkazom, od ktorého sa odvíja, respektíve, ktorý má preukázať spáchanie skutku pod bodom 1, sú veci, ktoré mala obžalovaná L. K. podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 30.09.2015, dobrovoľne vydať poverenému príslušníkovi npor. Bc. J. U.. Okresný súd správne z úradného záznamu podpísaného príslušníkmi zasahujúcich hliadok zistil, že obžalovaná mala byť vyzvaná na vydanie veci už svedkom práp. C. pri ním vykonávanom služobnom zákroku, na čo mala vydať z ľavého vrecka tmavej vesty 1 ks injekčnej striekačky s neznámou kryštalickou látkou, z ľavého vrecka nohavíc 1 ks plechovú krabičku s obsahom neznámej zelenej sušiny a 1 ks papierovej skladačky. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Q. C.. Svedok Q. C. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná L. K. povyťahovala všetky vrecká z bundy aj z nohavíc a vytiahla odtiaľ injekčnú striekačku, ktorú si všimol, bola v nej nejaká kryštalická látka a ďalej plechová krabička s obsahom zelenej sušiny a papierová skladačka. Potom vykladala na auto aj ďalšie veci ako mobil, kľúče a iné. K prečítanej výpovedi z prípravného konania svedok Q. C. uviedol, že to tak bolo a ďalej uviedol, že na policajnú stanicu veci zobrali pravdepodobne oni alebo iná hliadka. Okresný súd vzhľadom na výpoveď svedka Q. C., na úradný záznam z pohotovostných hliadok konštatoval, že na zápisnicu o dobrovoľnom vydaní veci obžalovanou poverenému príslušníkovi nemohol prihliadnuť. Nad rámec úvah okresného súdu odvolací súd dodáva, že vyplývajúc zo zápisnice o dobrovoľnom vydaní veci obžalovanou L. K. zo dňa 30.09.2015 (založená na č.l.44 spisu) vyplýva, že dňa 30.09.2015 o 13.50 hod. podľa § 89 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaná L. K. vyzvaná na dobrovoľné vydanie kovovej krabičky s obsahom neznámej sušenej rastlinnej látky a 1 ks skladačky s neznámou kryštalickou látkou, 2 ks plastovej zatavenej striekačky s neznámou kryštalickou látkou, sklenenej trubičky a 1 ks plastové vrecko z neznámou sušenou rastlinou. Zároveň z predmetnej zápisnice vyplýva, že mala byť poučená „o zákaze sebaobviňovania“ povereným príslušníkom policajného zboru npor. Bc. J. U. v prítomnosti nezúčastnenej osoby A. X.. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že úkon bol skončený dňa 30.09.2015 o 14.00 hod. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti vyplývajúce z predmetnej zápisnice o dobrovoľnom vydaní zo dňa 30.09.2015 nekorešpondujú so skutočnosťami uvádzanými svedkom Q. C.. Ak teda prvotný služobný úkon vykonával svedok práp. Q. C. a v rámci jeho služobnej činnosti mal on sám vyzývať obžalovanú po poučení „o zákaze sebaobviňovania“ na dobrovoľné vydanie vecí dôležitých pre trestné konanie, tak tomu mala zodpovedať aj zápisnica o vydaní veci zo dňa 30.09.2015. V danom prípade tomu tak nie je, nakoľko zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 30.09.2015 vyplýva, že obžalovanú mal poučovať „o zákaze sebaobviňovania“ npor. Bc. J. U. v prítomnosti nezúčastnenej osoby A. X.. Ide pritom o dôležitý úkon vo veci, a preto je nevyhnutné, aby bol vykonaný dôsledne a zákonným spôsobom. Takýto postup polície nemožno akceptovať, pričom spôsobuje zmätočnosť tohto listinného dôkazu a z pohľadu jeho hodnotenia nemožno v konaní pred súdom naň prihliadať. Za situácie, že sama obžalovaná vo svojej výpovedi uvádza, že: „...hliadka ju vytiahla z auta a hneď ju kontrolovali. Veci vydala policajtom, ktorí vykonávali zákrok. Všetko jej tam povykladali na kapotu. Bolo to neako poobede, išla z roboty, o jednej, možno pol d..., nevie. Nevie kto priniesol tie veci na policajnú stanicu, asi policajti. Nepamätá si, či jej bolo dané nejaké poučenie, nemalo by, ale nie je si istá. Vtedy nechápala, čo sa všetko odohráva.“, tak zo spisového materiálu sa nedá relevantným spôsobom verifikovať, či výpoveď svedka práp. Q. C. (ako príslušníka policajného zboru reálne vykonávajúceho úkon o dobrovoľnom vydaní veci) o poučení obžalovanej ohľadne „zákaze sebaobviňovania“ je hodnoverné. Zo zápisnice o vydaní

veci zo dňa 30.09.2015 pritom vyplývajú úplne iné skutočnosti, ktoré nekorešpondujú s výpoveďou Q. C.. Krajský súd taktiež dodáva, že z predmetnej zápisnice vyplýva, že k dobrovoľnému vydaniu predmetných vecí dôležitých pre trestné konanie malo dôjsť dňa 30.09.2015 od 13.50 hod. do 14.00 hod. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná dňa 30.09.2015 v čase o 12.50 hod. mala byť kontrolovaná hliadkou PMJ KRPZ a po poučení „o zákaze sebaobviňovania“ osobou práp. Q. C., mala obžalovaná mu vydať veci dôležité pre trestné konanie, teda približne o 1 hodinu skôr ako je uvedené v zápisnici o dobrovoľnom vydaní veci zo dňa 30.09.2015. Skutočnosť, že zápisnica o vydaní veci sa spisuje až následne na policajnej stanici nemôže rozhodne spôsobovať, že zápisnica ako dôležitý listinný dôkaz obsahuje skutočnosti, ktoré sú v rozpore s reálnym stavom veci. Krajský súd dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov je zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci zo dňa 30.09.2015 v predmetnej trestnej veci je dôkaz zmätočný a nehodnoverný. Na takýto dôkaz v konaní pred súdom nemožno prihliadať. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd vecne správne, keď obžalovanú L. K. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.